Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204081
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej I. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. Z. XX, č.b. XX, XXX XX C., o zaplatenie 353,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/139/2013-122 zo dňa 15. novembra 2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách
konania priznaných žalovanej.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. k
žalobcovi a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Konanie zastavil sčasti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 %. Žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 náhradu trov

konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal. Ďalej určil, že Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 priznáva náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom
rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3, § 39, § 52 až § 54 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník; a poukázal na článok 2 písm. a/, článok 3 odsek 1 a 2 Smernice 93/13/EHS.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca spolu
s návrhom predložil fotokópiu zmenky, ktorú vystavila žalovaná v C. dňa 18.12.2008. Na zmenke je
uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Je tam uvedená zmenková suma 10.649,54 eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 27.05.2009. Tiež je tam text splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na opačnej strane zmenky je
text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká

republika, IČO: 264 29 705“.

4. Totožnú zmenku pripojil oprávnený, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, k návrhu na
vykonanie exekúcie v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Er/1010/2010. Vdanom konaní bola povinnou súčasná žalovaná a predmetom exekúcie bola rovnaká zmenková suma
a zmenkový úrok.

5. Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je
číslo uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V
zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník
zaplatiť a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej
zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú dohodu o

vyplnení zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky /ďalej aj ako vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /
ďalej aj ako remitent/ vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie súd vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas

štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku,
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknúť ku dňu vyplatenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh“. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol

rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
prvostupňovým súdom zamietnutá.

6.Keďžežalobcapripojilknávrhulensamotnúzmenkuabolopotrebnézistiťpovahuapodmienkyvzniku
pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z ktorej nárok bol zmenkou

zabezpečený. Súd zistil, že na predloženej zmenke je uvedené číslo, ktoré je totožné s číslom úverovej
zmluvy, ktorá bola súčasťou exekučného spisu v konaní pôvodného vystaviteľa zmenky a žalovanej.
Preto bol do konania pripojený príslušný exekučný spis.

7. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné

podmienky poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola
vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny)
právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka.
Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť

primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť
príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho
úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Bez platnej

dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo 161/2007).

8. Dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto

ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, je
dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 17 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou
bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu CD Consulting,
čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili

spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového
konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských
práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ je preto dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom

práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv
a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a
následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Súd preto nevychádzal len z prísnej
formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkovéhopráva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa,čojezároveňajrozporsozákonomatedaneplatnosťprávnehoúkonupodľa§39OZ,§265
Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 Zák. č.

258/2001Z.z.,§17ods.3Zák.č.129/2010Z.z.).Značnúnerovnováhuvprávachspôsobujedojednanie
v článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň
splatnosti celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum
splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vyplňacieho
práva zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľkej zmluvy je neplatné

aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité, nepreskúmateľné
v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená
veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v príslušnom článku všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel,
aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do
príslušného článku všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý upravuje dohodu o

vyplňacom práve. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky
na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým preskúmateľným spôsobom stanovené
kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a
preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.

10. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru
(dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo
veriteľoviprávovypísaťzmenkovúsumuasplatnosťzmenkovéhoúrokupodľatohtočlánkuvšeobecných
podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa príslušného článku všeobecných podmienok

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo
veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku
neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V
zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25%
ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§

4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení
s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a
zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké
príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu
ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa §

39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri
spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých
výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25%
ročne.).

11. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v príslušnom článku všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia
a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová
spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č.

258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je teda dojednanie v príslušnom článku
všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou.

Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods.
1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265
Obchodného zákonníka.

12. Predmet sporu netvoril návrh žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej

spotrebiteľskejzmluvy,abysúdzvažoval,ženávrhuvyhovievtomrozsahu,žemupriznábezúročnýúver
(zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z. a zákon č. 129/2010 Z. z.). Nárok bol uplatnený
na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy.
Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bezúrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, koľko skutočne žalovaná
zaplatila z poskytnutého úveru ku dňu rozhodovania súdu.

13. Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v
exekučnom konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon.
Súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti zaviazať žalobcu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takýmto postupom zároveň
žalovanému/ej bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku

záväzku zaplatením.

14. Žalobca po začatí konania zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne, preto súd v súlade s ust. §144, §145 a §146 C.s.p. v tejto časti konanie vo veci
zastavil.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná
v celom rozsahu, lebo aj v tej časti, kde došlo k zastaveniu konania, by jej náhrada trov konania patrila
v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p., lebo žalobca procesne zavinil zastavenie konania, lebo
čiastočne zobral podanú žalobu späť.

16. Žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v tomto
konaní. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim písomným
podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľské
vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke.

17. Žalobca podal námietku neprípustnosti vstupu do konania vedľajšieho účastníka, o ktorej súd už
nerozhodoval, lebo účinnosťou Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od 01.07.2016,
právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho transformácii na osobitný
subjekt podľa § 95 C.s.p. Keďže Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. (ďalej len združenie) vstúpilo

do daného konania ako vedľajší účastník a to z vlastného podnetu, až do rozhodnutia súdu o jeho
neprípustnosti v danom konaní vystupovalo na strane žalovanej a patrí mu náhrada trov konania za
jednotlivé úkony. Náhradu trov konania tomuto združeniu súd priznal v súlade s ustanovením § 255
ods. 1 C.s.p., lebo vystupovalo na strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná. Podľa § 251 C.s.p.,
trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní

v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Trovy, ktoré vznikli združeniu súd považoval za
odôvodnené a účelne vynaložené, lebo v čase vstupu do konania toto združenie ako vedľajší účastník na
strane žalovanej bolo právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa. V
súlade s týmto svojim postavením združenie zaslalo do konania písomné vyjadrenie, v ktorom poukázalo
na nedôvodnosť podanej žaloby a žiadalo žalobu zamietnuť, pričom svoj návrh riadne procesne aj

hmotnoprávne odôvodnilo.

18. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady trov konania združenia rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

19. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí návrhu a voči výroku o priznaní trov konania
vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok zmeniť
tak,abyjehonávrhunauplatneniepohľadávkybolovcelomrozsahuvyhovenéažalobcovibolapriznaná
náhradatrovodvolaciehokonaniavovýške26,56EurbezDPHzapodanéodvolaniea8,58EurbezDPH

režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. Namietal, že žalobca a ani žalovaný dokazovanie úverovou
zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu
umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie. ktoré navrhli účastníci konania, avšak

tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania
vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi
je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná
mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu

žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd prvej inštancie navyše
pri rozhodovaní vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to. že žalovaný
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. K týmto
skutočnostiam sa účastníci nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd prvej inštancie
mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. K rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či

podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je
nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie

je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej
tak môže činiť sám súd. Následkom tohto postupu bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p. porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, ak prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Vo vzťahu k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve bianko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek

zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o
vyplňovacom práve. V konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11. na ktoré súd prvej inštancie poukázal
je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať prejednávanej veci. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka

uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. Na podporu svojich argumentov poukázal
na rozhodovaciu činnosť NS ČR a niektorých súdov SR. Žalobca vo svojom odvolaní tiež poukázal na
zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016, v ktorom je inštitút vedľajšieho účastníka upravený ako
inštitút intervencia, následkom čoho vedľajší účastník nemôže v predmetnom konaní vystupovať ani ako

intervenient a ani ako iný subjekt. Odvolateľ tiež napadol priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi.

20. Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods.1 a § 362 ods.1 C.s.p.) oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.08.2017 a zistil, že
odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou dôvodné nie je a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k Združeniuspotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica vo vzťahu k žalobcovi dôvodné
je.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu v napadnutej
časti zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa vo veci samej na týchto skutkových a právnych zisteniach v napadnutej časti nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto
článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

25. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy. ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

31. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon. ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku. Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú
zmluvu uzatvorila ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, aj keď je v zmluve uvedené, že finančné

prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania. Táto skutočnosť bola zistená súdom už v exekučnom
konaní, ktorý konštatoval, že sa jedná na strane povinnej o spotrebiteľa a je tiež vystaviteľom žalovanej
zmenky. Preto súd prvej inštancie považoval správne veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zadodávateľa v rámci svojej obchodnej činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 OZ. Správne vyhodnotil i zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

33. Nie sú dôvodné odvolacie námietky spochybňujúce postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ako ani
námietky týkajúce sa skúmania charakteru vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
súdom.

34. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje

prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores. bod 28. Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I- 10875. bod 32).

35. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho. že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis. už citovaný, bod 33).

36. Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (párov, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva
spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom

uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z
dôvodu, že bud" o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie, (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C - 473/00 zo dňa 21.11. 2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo
dňa 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie

životnej úrovne a kvality života občanov.

37. Ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť
princípy únijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.

38. Súd by mal mať, na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam strán sporu. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné
požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd. keď v

jednom zo svojich nálezov uviedol: ..súd musí nielen rešpektoval právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalistický' aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho. ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”!porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn.
1I.ÚS 222/07).

39. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej

zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak. ako to správne urobil súd prvej
inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplneniecieľasledovanéhoprávnymipredpisminaochranuspotrebiteľa,jenutnéumožniťsúduskúmať
charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že

ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V
tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015
zo dňa 20.10.2015. v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvnýchpodmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.

Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex oľfo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase. kedy bola zmenka vystavená.

40. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyjadrených v rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 339/2014 zo dňa 26.02.2015, v ktorom uviedol: ..V prejednávanom
spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky> uplatňuje pred súdom Slovenskej
republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením

EurópskehoparlamentuaRadyč.8612007z11.07.2007.Článok4Nariadeniaupravujezjednodušenýa
v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia
prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd.
Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky> potrebné dôkazy pre rozhodnutie
vo veci. môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie

čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné
tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických
a iných prostriedkov v záujme toho. aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej

zaťažujúcim spôsobom. Z čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s
malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne
pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu
v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v čl. 19 Nariadenia Č. 861/2007.Občiansky súdny
poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení § 120 upravuje
dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade

žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky' obsiahnutej vo
všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie súd prvého
stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať jedine z predloženej zmenky predstavujúcej

samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl.
10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách
iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej

ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky', ktorý nepripúšťa,

aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky', ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho

dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V

takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj r takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa
(nadobúdateľa indosovanej zmenky') a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb.. by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky-

konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak
dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto
požiadavka nie je v súlade s právom únie. keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od
zavinenia veriteľa“.

41.Odvolacienámietkyžalobcunebolispôsobiléprivodiťzáverodvolaciehosúduotom,ževyhodnotenie

dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda jej neplatnosti v zmysle §
53 OZ súdom prvej inštancie bolo nesprávne.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmenka, na základe
ktorej sa žalobca domáha plnenia od žalovanej, je v rozpore so zákonom.

43. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997. sťažnosť č. 21522/93. Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111: rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998. sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1:

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. US 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.

44. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom

výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej podľa ust. § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

45. K odvolacej námietke žalobcu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania (bod II.
odvolania), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

46. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

47. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

48. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí princíp okamžitej
aplikability novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších
(zrušených) predpisov.

49. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony

subjektov civilného súdneho konania (súdu a aj strán sporu) vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné
aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia
procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta.

50. Podľa čl. 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.51. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

52. Podľa § 93 ods. 3 OSP účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

53. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.08.2013 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p.

54. Dňa 29.07.2013 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní.

55. Dňa 21.11.2013 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vystupuje z konania ako vedľajší

účastník.

56. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že dňa 11.11.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník

na strane žalovaného v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p.

57. Dňa 08.08.2014 zobral žalobca námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu
spotrebiteľa HOOS späť z dôvodu, že odpadol dôvod podanej námietky. Uplatnil si trovy konania.
Dňa 28.01.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. v konaní.

58. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne nerozhodol o námietke vznesenej žalobcom
protineprípustnostivedľajšiehoúčastníctvaZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, keďže táto námietka bola účinne zobraná žalobcom späť. Je však potrebné

konštatovať, že súd prvej inštancie o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k
Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166 so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica
doposiaľ nerozhodol.

59. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. (princíp justifikácie účinkov procesných úkonov)

o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potrebné rozhodnúť, keďže tak ustanovoval § 93
ods. 3 O.s.p. účinný v čase vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.

60. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom bude rozhodnúť o námietke neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva vo vzťahu k Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. a až následne rozhodnúť o trovách

konania vedľajšieho účastníka. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti primárne zohľadní skutočnosti,
na ktoré už vyššie poukazoval odvolací súd ako aj článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty zaviazali k
vytvoreniuúčinnýchmechanizmov,abysapredchádzalosúvislémupoužívaniuneprijateľných(nekalých)
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie

tohto cieľa svojou aktivitou.

61. Vzhľadom vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako výrok, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o trovách konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica vo vzťahu k žalobcovi zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. l písm.

c/ C.s.p.).

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Podľa § 420 C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 C.s.p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací

súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 C.s.p., dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 C.s.p., dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 C.s.p., dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 C.s.p., dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 C.s.p., v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 C.s.p., dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 C.s.p., povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.