Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816213079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816213079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: FÉNIX združenie
na ochranu a presadzovanie ľudských práv, so sídlom ul. Vajanského 2932/18, Lučenec, IČO: 42
310 059, právne zastúpeného: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,

právne zastúpeného: Beňo & Partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia
93, Poprad, o zaplatenie sumy 2.442,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Csp/58/2016-110 zo dňa 20. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.442,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.442,74
eur od 04.11.2016 do zaplatenia a výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.442,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.442,74 eur od 04.11.2016
do zaplatenia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku

uviedol, že pôvodný žalobca sa domáhal proti pôvodnému žalovanému zaplatenia sumy 2.442,74 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 06.08.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa
25.09.2012 uzavrel s pôvodným žalovaným žiadosť o poskytnutie pôžičky č. 7113511, na základe ktorej
mal žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 3.500 eur. Ďalej žalobca poukázal na
to, že predmetná úverová zmluva neobsahovala náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z., a
to úrokovú sadzbu, RPMN, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho predmetný úver považoval za bezúročný

a bez poplatkov. Mal za to, že žalobca pôvodnému žalovanému uhradil spolu sumu 5.942,74 eur,
pričom na základe zmluvy mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.500 eur. Podľa žalobcu
sa teda žalovaný bezdôvodne obohatil sumou 2.442,74 eur, ktoré je povinný vydať v zmysle § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň žiadal priznať zákonné úroky z omeškania počnúc dňom
nasledujúcimpoposlednejsplátke,resp.bezdôvodnomobohatení,t.j.od06.08.2015.Poprejednaníveci
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v prevažnej časti opodstatnená. Skonštatoval,

že v danom prípade sa jedná o posúdenie zmluvného vzťahu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., v
znení účinnom do 31.12.2012. Z predloženej žiadosti o poskytnutie pôžičky z 25.09.2012 v spojení
s listom od Consumer Finance Holding, a.s. z č.l. 100 súd prvej inštancie ustálil, že niet pochýb otom, že pôvodní účastníci uvedeného zmluvného vzťahu mienili uzavrieť individuálne špecifikovanú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ mal poskytnúť žalobcovi pôžičku
(spotrebiteľský úver) vo výške 3.500 eur. V tejto súvislosti uviedol, že v žiadosti o poskytnutie pôžičky

žalobca žiadal v časti IV. žiadosti o poskytnutie pôžičky vo výške 3.500 eur, pri počte splátok 60, s tým, že
ich uhradí poštovými poukážkami. Listom, ktorého kópia sa nachádza na č.l. 100 spisu, pôvodný veriteľ
oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky bola dňa 28.09.2012 schválená,
s tým, že sa mu poskytuje pôžička vo výške 3.500 eur, celková suma pôžičky 6.549,60 eur, celkové
náklady spotrebiteľa 3.049,60 eur, splátka 109,16 eur, splátka s poistením 112,33 eur, počet splátok

60, ročná úroková sadzba 32%, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 21,30%, termín konečnej
splatnosti 9/2017. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že z bodu 4.2 všeobecných obchodných podmienok
pôvodného žalovaného vyplývalo, že doručenie návrhu na uzatvorenie zmluvy spoločnosti nezakladá
klientovi nárok na uzatvorenie zmluvy a spoločnosť nie je povinná zmluvu s klientom uzatvoriť. V tejto
súvislosti uviedol, že v súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola v danom prípade uzatvorená
zmluva okamihom prijatia jeho návrhu, avšak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak prijatie návrhu

obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto oznámenie sa považuje
v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý.
Z listu na č.l. 100 mal súd prvej inštancie za zrejmé, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť
žalobcu o poskytnutie úveru, schválil túto žiadosť až následne po podaní žiadosti, avšak s určitými
zmena a dodatkami. Okrem toho pôvodný žalovaný v uvedenom oznámení veriteľa o schválení pôžičky

uvádza i ďalšie údaje, ako napr. celkové náklady spotrebiteľa, výšku splátok, RPMN, termín konečnej
splatnosti, teda náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy.
Takéto oznámenie veriteľa o schválení pôžičky, spotrebiteľského úveru, však tiež nemožno považovať
za prijatie návrhu predloženého dlžníkov vzhľadom k tomu, že obsahuje aj nové, doplnené údaje, ktoré
užžalobcanásledneneakceptovalanepodpísal.Súdprvejinštancietedapovažovalkonaniepôvodného

žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého pôvodným žalobcom, ale za nový návrh, keďže pôvodný
žalovaný ako veriteľ neprijal návrh pôvodného žalobcu ako dlžníka bez výhrad, zmien a dodatkov, keď
oznámil dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky so zmenami. Podľa názoru súdu prvej inštancie
prijatienávrhusozmenami,doplnkami,ktorévytvárajúzákladnézákonnénáležitostizmluvy,nemôžebyť
účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy,

ktorý ale žalobcovi nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomným zmluvách pritom platí,
že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené.
Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie uvedená zmluva o pôžičke - spotrebiteľskom úvere,
nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami. S poukazom na § 451
ods. 1,2 a § 456 Občianskeho zákonníka uzavrel, že v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu

zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému teda nemohlo patriť žiadne
plnenie zo zmluvy, ale len plnenie žalobcu z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo
vyplatením sumy 3.500 eur. Keďže v danom prípade je nesporné, že pôvodný žalovaný prijal na základe
neplatne uzavretej zmluvy celkovo plnenie vo výške 5.942,74 eur, pričom mal nárok len na vrátenie
poskytnutého plnenia z neplatnej zmluvy vo výške 3.500 eur, pôvodný žalovaný takto prijal plnenie nad

rámec poskytnutého plnenia, a to bez právneho dôvodu v sume 2.442,74 eur. S poukazom na uvedené
vzniklo na strane žalobcu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2.442,74 eur, a to
plnením na základe neplatného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
prvej inštancie sa zaoberal posúdením, či tento nárok žalobcu je, resp. nie je premlčaný. S poukazom na

§ 100 ods. 1,2 a § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že keďže pôvodný žalovaný poskytol
žalobcovi plnenie na základe neplatnej zmluvy, pôvodným žalobcom platené úhrady v splátkach po
112,33eurmesačneboliplnenéztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,pričomksplateniucelkového
dlhu vo výške 3.500 eur došlo uhradením splátky v mesiaci máj 2015, kedy časť splátky vo výške
17,77 eur bola doplatkom do sumy 3.500 eur, pričom zvyšok splátky vo výške 94,56 eur bol už nad

rámec poskytnutého plnenia vo výške 3.500 eur, pričom i následne zaplatená platba dňa 19.06.2015
vo výške 112,33 eur a posledná vykonaná úhrada vo výške 2.235,85 eur dňa 05.08.2015 bola plnená
nad rámec poskytnutého plnenia pôvodného žalovaného, na základe čoho došlo na strane pôvodného
žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného potom súd prvej inštancie uzavrel, že
dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenie začala u žalobcu

plynúť od dátumu 22.05.2015. Keďže žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 06.10.2016, nebol
žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Súd prvej inštancie ďalej
priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5,05% od 04.11.2016, v zmysle § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku úrokov z omeškania stanovil v zmysle § 3 nariadeniavlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať úroky z
omeškania už od 06.08.2015 a vo vyššej výške, v prevyšujúcej časti podanú žalobu ako neopodstatnenú
zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2; § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 218

ods. 1 veta druhá CSP a konštatoval, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný, resp. neúspech mal len
v nepatrnej časti čo do uplatnenej doby a výšky úrokov z omeškania, a preto mu priznal plnú náhradu
trov konania voči žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku , výroku I. a III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to s poukazom

na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že má za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a zmluva o pôžičke obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V
danom prípade zmluva o poskytnutí pôžičky ako prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorou
spotrebiteľ - žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie pôžičky spĺňa vyššie uvedené predpoklady
návrhu spôsobilého na uzatvorenie zmluvy, ktorý bol bez výhrad akceptovaný žalovaným. Následne bola
podpísaná zmluva spolu so splátkovým kalendárom a VOP zaslaná späť žalobcovi. Podľa žalovaného

zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená platne, nakoľko obsahovala zhodné prejavy vôle
účastníkov tohto konania byť touto zmluvou viazaný - žalovaný len schválil to, čo požadoval žalobca.
Ďalej uviedol, že niet pochýb, že zmluva písomnú formu má. Skutočnosť, že žalobca mal všetky
komponenty zmluvy k dispozícii, resp. že sa s nimi oboznámil, žalobca vyhlásil podpisom žiadosti.
Obchodné podmienky a potvrdzujúci list boli súčasťou zmluvy, rovnako ako aj žiadosť. Žiadne zákonné

ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednom zmluvnom
dojednaní. Súdu prvej inštancie vytýkal, že žiadnym spôsobom neobjasnil ktoré ustanovenie akého
zákona zakotvené na ochranu spotrebiteľa by zakazovalo skladbu zmluvy z viacerých súčastí. Žalobca
súhlasil s výškou splátky, úrokovou sadzbou ako aj RPMN, peniaze prijal a úver aj splácal. Vzhľadom
na to, že žalobca začal poskytnutý úver čerpať, má žalovaný za to, že žalobca tento návrh prijal a

v súčasnosti sa snaží získať z platne uzatvorenej zmluvy finančné prostriedky späť. S poukazom na
uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za správne po stránke právnej aj skutkovej, pričom jeho vydaniu predchádzalo dostatočné
zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov. Považoval za nutné
uviesť, že žalovaný argumentuje iba nepreukázanými tvrdeniami. Podobne ako súd prvej inštancie
poukázal na to, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany právneho predchodcu žalobcu a
jednostranný právny úkon „prijatie návrhu“ zo strany žalovaného, nie sú zhodné, keďže zo strany

právneho predchodcu žalovaného došlo pri prijímaní návrhu zmluvy k doplneniam údajov oproti údajom
v návrhu žalobcu. Dodal, že ak dodávateľ doplní zákonné obligatórne náležitosti v úkone, ktorý považuje
za prijatie návrhu, má za to, že zo strany dodávateľa nejde o prijatie návrhu, ale o nový návrh
podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako reakciu na obsah odvolania žalovaného uviedol, že
zmluvná autonómia v súkromnom práve nie je neobmedzená. V prípade zmluvných vzťahov medzi

rovnocennými subjektmi je zmluvná autonómia limitovaná napríklad korektívom dobrých mravov a
v prípade dodávateľsko-spotrebiteľských zmluvných vzťahov je limitovaná okrem dobrých mravov
aj princípom ochrany slabšej strany. Práve úprava právnych predpisov v kontexte zvyšujúcej sa
ochrany spotrebiteľa má aspoň čiastočne viesť k nastoleniu rovnováhy v dodávateľsko-spotrebiteľských
vzťahoch. Dodávatelia by mali mať na zreteli, že úverová zmluva by mala byť jasná a určitá, najmä

ohľadne otázky obligatórnych náležitostí. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Uzavrel, že pre platnosť obchodných podmienok, ktoré sú napísané
takmer nečitateľných písmom a cenníka nepostačuje iba podpis žalobcu ako spotrebiteľa pod tzv.
včleňovaciu klauzulu. Zdôraznil, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú slúžiť k
tomu, aby dodávateľ do nich ukryl dôležité dojednania, o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti

spotrebiteľa.

4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný. Uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, ide o ustanovenie, ktoré upravuje mechanizmus
vzniku zmlúv. Inštitút oferty a akceptácie je kogentným ustanovením upravujúcim predovšetkým okamih

uzavretia zmluvy. Mal za to, že túto otázku žalovaný nijakým spôsobom nemôže upraviť odlišne, ak
by tak totiž urobil, zmluva by v zmysle občianskeho práva nemohla vzniknúť. Ďalej podrobne opísal
postup pri uzatváraní zmlúv. Klient, ak prejaví záujem o pôžičku v konkrétnej sume, zašle vyplnenú
žiadosť žalovanému. Ide o návrh podľa § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak ho žalovaný prijme,zmluva je uzavretá. Ak žalovaný na základe klientom uvádzaných skutočností neprijme jeho návrh,
ale je ochotný ho prijať pri nižšej (alebo vyššej) sume pôžičky, oznámi to klientovi. V tomto prípade ide
o prijatie návrhu s výhradou, teda o nový návrh, ktorý ho buď prijme alebo neprijme. Záverom dal do

pozornosti ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 285/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

nariaďovať pojednávanie.

6. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

7. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods.

2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak,
ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

10. V prejednávanej veci sa právny predchodca žalobcu domáhal voči právnemu predchodcovi
žalovaného zaplatenia sumy 2.442,74 eur s príslušenstvom. Uvedený nárok uplatňoval z titulu Žiadosti
o poskytnutie pôžičky č. 7113511 zo dňa 25.09.2012, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi

peňažné prostriedky vo výške 3.500 eur.

11. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský.
Pôvodný žalobca a pôvodný žalovaný mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa
vzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z.. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským.

12. V Žiadosti o poskytnutie pôžičky, zo dňa 25.09.2012, je uvedená výška požadovanej pôžičky
(spotrebiteľského úveru) vo výške 3.500 eur, s tým, že táto bude klientom splatená v 60-tich

mesačných splátkach prostredníctvom poštových poukážok. Žiadnu ďalšiu špecifikáciu poskytnutého
spotrebiteľského úveru Žiadosť o poskytnutie pôžičky, zo dňa 25.09.2012, neobsahuje. Až následne
samostatným listom (č.l. 100 súdneho spisu) žalovaný ako dodávateľ potvrdil, že so žalobcom ako
spotrebiteľom uzavrel Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, s tým, že tento potvrdzujúci list mal
byť súčasťou zmluvy. Zároveň v tomto potvrdzujúcom liste uviedol bližšie parametre poskytnutého

spotrebiteľského úveru (celkovú výšku pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa, počet splátok, RPMN,
ročnú úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu RPMN a termín konečnej splatnosti).13. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni zmluvu uzavrieť. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný a určitý. Včasné vyhlásenie
osobou, ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrh. Ide o

jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom
rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie
je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh

adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).
Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

14. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že právnemu predchodcovi žalobcu bol (listom z
č.l. 100 súdneho spisu) predostretý nový návrh na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a to bez toho,

aby právnym predchodcom žalobcu došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak právny predchodca
žalovaného mal v úmysle poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu spotrebiteľský úver na základe
iných podmienok ako boli uvedené v jeho žiadosti zo dňa 25.09.2012, mal uzavrieť zmluvu, obsahom
ktorej by boli tieto nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou zaslania tzv. potvrdzujúceho listu,
ktorý nie je ani datovaný (v súdnom spise sa nachádza na č.l. 100).

15. Proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť na fázu návrhu a na fázu jeho akceptácie, ale stále musí
ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o
nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku
zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať

za následok vznik platnej zmluvy.

16. Ak teda žalovaný v tzv. potvrdzujúcom liste uvádza aj iné údaje ako údaje uvedené v Žiadosti o
poskytnutie pôžičky zo dňa 25.09.2012, išlo o nové návrhy, ktoré mal právny predchodca žalobcu prijať.
Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený sám jednostranne dopĺňať akýkoľvek podstatný údaj. V

Žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 25.09.2012 nie je uvedený žiadny údaj o celkových nákladoch
spotrebiteľa, počte splátok, RPMN, ročnej úrokovej sadzbe, priemernej hodnote RPMN ani termíne
konečnej splatnosti. Tieto údaje sú uvedené až následne v tzv. potvrdzujúcom liste. Ak by odvolací
súd pripustil takýto spôsob platného uzavretia spotrebiteľského úveru, obišiel by tým ustanovenie § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ bol v potrebnom rozsahu

informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
Žalovanému nič nebránilo v tom, aby svoj nový návrh (súčasťou, ktorého by boli všetky podstatné
náležitosti poskytovaného spotrebiteľského úveru) na uzavretie zmluvy predložil žalobcovi za účelom
písomného vyjadrenia súhlasu žalobcu s takýmto novým návrhom.

17. K písomnému prijatiu nového návrhu, v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo strany
žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o spotrebiteľskom úvere nemohla platne vzniknúť. Správne
preto súd prvej inštancie skonštatoval, že k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu teda uzavretá nebola, a teda žalobca má nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením na základe neplatného právneho úkonu.

18. Vychádzajúczvyššieuvedenéhosúdprvejinštanciesprávnerozhodol,žekeďženedošlokplatnému
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovanému nemohlo patriť žiadne plnenie zo zmluvy, ale len
plnenie žalobcu z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo vyplatením sumy 3.500
eur žalobcovi. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že žalovaný prijal na základe neplatnej

uzavretej zmluvy celkovo plnenie vo výške 5.942,74 eur. Avšak mal nárok len na vrátenie poskytnutého
plneniazneplatnejzmluvyvovýške3.500eur.Vzhľadomnauvedenévznikložalobcoviprávonavydanie
bezdôvodného obohatenia v rozsahu 2.442,74 eur, a to plnením na základe neplatného právneho úkonu
(§ 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka).

19. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu
žalovaného poukazuje na znenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací
súd dáva do pozornosti, že uvedený zákon už nebol, v čase uzavretia Žiadosti o poskytnutie pôžičky,
dňa 25.09.2012, účinný, a teda sa na posudzovaný vzťah nemôže aplikovať.20. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti, výroku I. a III. vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP, potvrdil.

21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu.

22. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

23.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).