Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5C/178/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613203324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613203324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania a žalobca n e m á právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasapodanoužalobouprotižalovanejdomáhalzaplateniasumyXXXX,XXeuraztitulumajetkovej

škody a sumy XXX,XX eura z titulu nemajetkovej ujmy.

B. žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a
to postupom podľa ust. § 38 a násl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len „Z. poriadok“) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Z. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom R. M., nar. X.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXXX/

XXXX.

B. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a

X XC/XXX/XXXX

vecne príslušnému okresnému súdu v A. (ďalej len „Z. súd“) a poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V
exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. X Z. poriadku platného
od X.X.XXXX a od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. W. exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX
dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným

rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom
podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X Z. poriadku od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa
nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia takejtožiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo
rozhodnutievšeobecnéhosúdu(štátnehoorgánu),rozhodnutierozhodcovskéhosúdu,aleboexekučným
titulom bola napr. notárska zápisnica. Z. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX (konanie pritom
začalo X.XX.XXXX) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to aj napriek tomu,
že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali

všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako XXX dní).

N. úradný postup charakterizovaný: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody

a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Z. súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto
postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi ním
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úver.
Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý

nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty uvedenej v ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný, a na druhej strane, nie je možné z jeho strany iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. W. právoplatne rozhodnutej

veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. L., že podľa
platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom
vydaným všeobecným súdom v občianskosúdnom konaní.

W. exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. X

Z. poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
X XC/XXX/XXXX

k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi

dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ktorú vyčíslil v celkovej výške X XXX,XX eura. C. predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskosúdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi so záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. N. preto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a prísl. zo strany exekučného súdu. V. si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. XX ods. X U. B. republiky a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného čl. X ods. l Z. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. N. úradný postup
okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. N.
úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. M. skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
moholčasefektívneaúčinneuskutočniťradinýchkrokovsmerujúcichkzvýšeniuúspechumimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá. W. exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára. N. nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie

jeho nárokov a základných práv. L. si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky cestouexekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) sumu XXX,XX eura, t. j. XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva
postihnutého procesnou deformáciou).

D. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX k procesným námietkam uviedla, že žalobca
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. D. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje
na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p., pričom
poukázala na to, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú
ažalobcajednoznačneneuvádza,zktoréhotitulu/titulovsiuplatňujesvojnárok.N.jezrejmé,čisižalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, poznamenal, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu. D. neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania z jeho strany, či využil
X XC/XXX/XXXX

možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (to znamená, či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchleniekonania).Mázato,že všeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnenýposudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo U. súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
XX.X.XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č. XXX/
XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na
príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. W. prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. W. má
za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. V. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na
doplnenie žiadostí, ktoré V. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca
nepreukázalpožadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,dátumy,kedysažalobcadozvedelo
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej

ujmy. M. žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v
znení zákona č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. V. uviedla, že prax ukázala už

dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o
rozhodcovskom konaní. W. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok B. dvora EÚ (P. C-XX/XX), ktorý nevylučuje

posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. L. konanie zo strany súdov, by mohlo viesť k
nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa
všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X Z. poriadku účinného od X.X.XXXX jednoznačne
vyplýva skutočnosť, že XX dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovskéhosúdu ako exekučnom titule. D., že zo samotnej dikcie § 44 ods. X Z. poriadku vyplýva, že lehota XX
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. XX
dňová lehota sa týka

X XC/XXX/XXXX

prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem
exekučného titulu podľa § 41 ods. X písm. c) a d) Z. poriadku). Ak ho súd nepoverí, XX dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces

posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. Z judikatúry U. súdu sp. zn. I. ÚS XX/XX vyplýva, že ani samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejme, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia žalovaná uviedla, že žalobca si v súvislosti so zamietnutím
návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý
podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. N. absencii legálnej definície pojmu
nesprávny úradný postup v samotnom zákone, je v súlade so závermi rozhodovacej praxe v tejto

oblasti nutné dospieť k záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než rozhodovacou. N. úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu
rozhodnutia. S. nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená aj nesprávnym
úradným postupom realizovaným v rámci činnosti rozhodovacej, avšak pre túto formu zodpovednosti

je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak by
aj bolo rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. V tejto súvislosti žalovaná
odkázala na rozsudok NS ČR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XCdon XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn.
XCdo/XX/XXXX a uznesenie NS ČR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX. W. žalobca
uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie práva žalobcu

na zaplatenie dlhu“ žalovaná uviedla, že v zmysle uznesenia ÚS SR z 3. marca XXXX č. k. IV.ÚS
XX/XXXX-XX, uznesenia NS SR zo dňa XX. októbra XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, uznesenia NS
SR zo dňa XX. septembra XXXX sp. zn. XMCdo XX/XXXX a uznesenia NS SR zo dňa XX. marca
XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátnej procesné pravidlá v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátne povahy.

Kexistenciiprieťahovvkonanípoukázalana§9ods.Xzákonač.XXX/XXXXZ.z.vznenízákonač.XXX/

XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. B. konajúci o náhrade škody,
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Z. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo,
že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
X XC/XXX/XXXX

zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí U. súdu B. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
U. súd B. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. D.
si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. Y., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X U. SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. Z. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavaťsúd v konaní o náhrade škody, ale len U. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú
ani existenciu prieťahov v konaní.

K materiálnej škode vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného žalovaná uviedla, že pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. je okrem iného nevyhnutne
preukázať existenciu škody. W. nej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobcu od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní. D. v prvom rade
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, v druhom rade
nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a v treťom
rade ani nevymožiteľnosť pohľadávky. D. ďalej uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať

žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si uplatnil, pretože nepreukázal vznik ani výšku škody. Čo sa týka
tvrdenia žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od jeho dlžníka, a že rozhodnutie v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, žalovaná poukázala
na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku
byť exekučným titulom. N. rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res judicatae pre uplatnenie

nároku žalobcu na súde.

K nemajetkovej ujme žalovaná poukázala na dve skutočnosti v prvom rade na to, že vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. W. členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si

náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V druhom rade
požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške XX % z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. W. za krajne nesprávny spôsob určenia
náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. W. uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je

dostačujúcim zadosťučinením. L. zo žalobného návrhu nevyplýva, a z toho dôvodu nie je preukázaný
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa žalobcovi mala poskytnúť náhrada v peniazoch.

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust. §
X ods. X Y. zákonníka ako aj ust. § XX ods. X a X zákona č.

X XC/XXX/XXXX

XXX/XXXX Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp.
o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list Z. komisie, X. riaditeľstva
pre spravodlivosť pod č. Q./P D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi B. republiky pri
Z. únii, v ktorom Z. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov. D. a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Z. komisie,

súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. D.
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia po uplynuté XX dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Má

skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej
ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanienáhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z., považuje žalobu za právne neopodstatnenú a
navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

B. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. X O.s.p. D. žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní na Y. súde N. D. v senáte XXC na deň
XX.X.XXXX v čase od X.XX hod. do XX.XX hod. K. pojednávaní právneho zástupcu žalobcu nie je
dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, pokiaľ bol zástupca žalobcu včas upovedomený o
termíne súdneho pojednávania (§ X15 ods. X a § 119 ods. 1 O.s.p.). N. toto tvrdenie zástupca žalobcu

nepreukázal. D. ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadala o odročenie pojednávania.

W. článku XX ods. X U. B. republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

W. článku XX ods. X U. B. republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
M. možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

W. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
X XC/XXX/XXXX

citovaného zákona), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

W. § 4 ods. X písm. a) bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaného zákona), vo veci náhrady škody, ktorá
bolaspôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátuV.spravodlivostiB.republiky,
ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

W. § 9 ods. X citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

W. § 9 ods. X citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

W. § X5 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom

podľa § 4 a XX.

W. § X6 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný

uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

W. § 16 ods. X citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámipoškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. W. uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

X XC/XXX/XXXX

W. § 17 ods. X citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

W. § 17 ods. X citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

W. § X9 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

W. § 19 ods. X citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § X5

odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

W. § 41 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
od X.X.XXXX (ďalej len Z. poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

W. § 41 ods. X Z. poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Z. únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Z. únie, ak ide o
vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu).

XX XC/XXX/XXXXW. § 41 ods. X Z. poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho
úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba
sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. J. sa záväzok v notárskej

zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

W. § 44 ods. X Z. poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

W. § 44 ods. X Z. poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.Xpísm.c)ad). Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. W. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

W. § X4 ods. X Z. poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné
konanie aj bez návrhu zastaví. W. tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

W. § 44 ods. 4 Z. poriadku odseky X až X sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla
poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a
iné trovy súdneho konania.

W. § 44 ods. X Z. poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd
doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do XX dní od doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí
exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.

W. § 44 ods. X Z. poriadku poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie

a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,

d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku,
f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

W. § 44 ods. X Z. poriadku ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom,

poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku X aj výšku preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.
XX XC/XXX/XXXX

M. dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote vrátane skutočností, že exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v danom prípade rozsudok rozhodcovského
súdu spôsobom odporujúcim zákonu.

N. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

N. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote. W. vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.A. ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. X písm. d) Z. poriadku v znení pred X.X.XXXX a
po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a zmierov nimi

schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi alebo
vydané jedným rozhodcom súd uvádza, že v ust. § 44 ods. X Z. poriadku uvedenú lehotu XX dní na
preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol
exekučnýsúdnáležitepreskúmaťpredloženýrozhodcovskýrozsudok,akoajžiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do Z. únie sa B. republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu
vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § X3 ods. 5 Y. zákonníka
bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, teda v
akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolenéaleboodporujúcedobrýmmravomapozistení,žerozhodcovskýrozsudoktakétonedostatky
má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. X až X D. o rozhodcovskom konaní.

W. názoru U. súdu B. republiky vyslovenom v uznesení zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. J exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v
každom štádiu exekúcie, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne procesne
zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Z.
poriadku.

XX XC/XXX/XXXX

K zhodnému záveru dospel aj N. súd B. republiky v uznesení zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn.
XCdoXXX/XXXX, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 D. o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide o
exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby v
konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom, či už podľa Y. súdneho poriadku alebo

Z. poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec
prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom rozhodcovského
konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. C. vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v
rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné,
pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

B. v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie U. súdu pod sp. zn. J zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa
zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu Y. súdu
v W. a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pred Y. súdom v T. B.
pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX.

W. zistení U. súdu bola Y. súdu dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, na vykonanie exekúcie, kedy XX.X.XXXX súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola predložená X.X.XXXX a uznesením zo dňa X.XX.XXXX bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

U. súd v nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie
každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X U..

W. zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. XX ods. X je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v
zmysle ust. čl. XX ods. X U. (napr. nález U. súdu JU. súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v
trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. L., že v zmysle ust. § 44 ods. X Z. poriadku v znení účinnom v relevantnom
čase už XX- dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti na vykonanie exekúcie.

Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. X písm. c), a), d) Z. poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok.
F. tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej

XX XC/XXX/XXXX

existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na
vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred U. súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako XX mesiacov by vo všeobecnosti

nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď U. súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na
čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za

ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako
neopodstatnená.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup, v danom prípade existenciu
prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej lehote.

V exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou XEr/XXX/XXXX na Y. súde A. proti R. M. bol
návrh na vydanie poverenia doručený súdu dňa XX.XX.XXXX, pričom uznesením Y. súdu A. č. k. XEr/
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bolo exekučné konanie zastavené. L. nadobudlo právoplatnosť dňa

XX.X.XXXX. D. nepravdivo konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu XXX dní. V čase, keď bol
návrh na vydanie poverenia podaný, v zmysle Z. poriadku v prípade rozhodcovského rozsudku neplatila
XX - dňová lehota na posúdenie žiadosti na vydanie poverenia určenému exekútorovi. O žiadosti bolo
rozhodnuté v lehote XXX dní.

V uvedenej veci exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu
žalobcom v predmetnej žalobe nezodpovedala skutočnosti.

V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol

podkladom pre jej vykonanie nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne
právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom.

Ak rozhodcovský rozsudok týmto zákonným ustanovením odporuje, uvedené nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. F. exekučného konania od doručenia

žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť uvedenej exekúcie nie je
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

B. súd uvádza, že ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnej veci neboli vedené žiadne
disciplinárne konania a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval U. súd, či Z. súd
pre ľudské práva.XX XC/XXX/XXXX

V zmysle ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Z. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
U. súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, by len takéto podklady boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie
žalobcom uplatnených nárokov.

D. mal súd za preukázané, že bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý
po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnom
exekučnom konaní skúmal, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva.

N. súd SR pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, XCdoXXX/XXXX ako aj U. súd ČR pod sp.

zn. XÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaujali stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. T.
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola

uzavretá neplatne. L. rozhodnutia v odôvodnení poukázali už na uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX
pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vychádza z jednotného názoru súdnej
praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j., či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch, ide o rozhodnutie vykonateľné
tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Z. súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný
titul bol alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. M. tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky, a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti, a na jeho

základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

Y. postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. W. právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky. Ak
XX XC/XXX/XXXX

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle ust. § 4X ods. 2 Z. poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu

so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená platne. J. platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť
právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť
právneho úkonu má za následok akoby právny úkon uzavretý nikdy nebol.

Na základe uvedeného dovolací súd vyvodil záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má preto dostatok skutkových a právnych
poznatkov, je oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie aj bez návrhu, t.j. ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými
stranami bola uzatvorená platne, a ak zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
neplatnej rozhodcovskej zmluve, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných

právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že postup exekučného súdu v predmetnej exekučnej
veci nebol posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského súdu a nesmeroval ani k zrušeniu tohto
rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. X Z. poriadku vo vzťahu

posúdenia, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je alebo nie je v rozpore so zákonom.

V prípade, ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by tak rozhodnutie majúce charakter tzv. ničotného
právneho aktu.

N. je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu
nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti, keďže toto oprávnenie
nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. X Z. poriadku tak, ako to bolo konštatované vo vyššie uvedených
rozhodnutiachN.súduSR.Vdanomprípadebolplneopodstatnenýazákonnýpostupexekučnéhosúdu,
ktorý pri podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či

rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne.

D. exekučného súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom - žalobcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. X Y. zákonníka, a preto uvedené neplatné zmluvné dojednanie,

nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom
vyššie uvedeného exekučného konania, a preto správne exekučný súd postupoval, ak tento považoval
za nevykonateľný.

N. exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. X Z. poriadku zistil, že exekučný titul vo forme

rozhodcovského rozsudku predložený žalobcom ako oprávneným bol vydaný v rozpore so zákonom,
dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia a
žiadosť exekútora zamietol.

XX XC/XXX/XXXX

L. postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a ani
nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia a ani si neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Z. súd
iba skúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, a či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednávať dané spory.

W. riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju rozhodcovský súd vyriešil, a aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne práve účinky (J
uznesenie NS SR XCdoXXX/XXXX, XCdoXXX/XXXX, XCdoXXX/XXXX).

W. právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. X Y. súdneho poriadku patrí k procesným
podmienkam konania a ich existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. O prekážku
právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu a tých istých osôb.

C. predmet konania je daný vtedy, ak ide o ten istý nárok vymedzený petitom vyplývajúci z rovnakých
skutkovýchtvrdení,zaakýchužbolpôvodneuplatnený.Ototožnosťúčastníkovkonaniaidenajmävtedy,
ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi, prípadne v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

W. rozsúdenej veci pre exekučné konanie však netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré jev zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiž
vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie
(uznesenie NS SR zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX).

Aj zo záverov rozhodnutia NS SR zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. XCdo XXX/XXXX a rozhodnutia
NS SR XCdoXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX je možné vyvodiť jednoznačný záver, že rozhodcovské
konanie nemá charakter exekučného konania a preto nim nemôže byť založená prekážka tzv. duplicitnej
exekúcie. P. ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky a preto

nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej.

K. v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného
súdu v predmetnej exekučnej veci, nepreukázaním, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu, vrátane porušenia jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia podľa tvrdenia žalobcu po zákonom určenej lehote, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na nepreukázanie tvrdeného nesprávneho úradného postupu ako zákonného predpokladu
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. žalobcovi nevznikol nárok na náhradu
škody ani nemajetkovej ujmy. D. do ukončenia

XX XC/XXX/XXXX

pojednávania vo veci samej súdu nepreukázal ani vznik škody, ktorej náhradu si v konaní uplatnil v sume
predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom nezaplatenej zo strany dlžníka na základe uzatvorenej
úverovej zmluvy proti povinnému R. M. vo výške XXX eur.

T. ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. W. názoru súdu doba, ktorá v predmetnej veci uplynula od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie a exekučným titulom až do doručenia uznesenia exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti exekútora, nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu, ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže exekučným titulom v danej exekučnej veci bol rozsudok rozhodcovského
súdu v spotrebiteľskej veci, pričom v iných exekučných konaniach žalobcu ako oprávneného bola už
skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu určeného žalobcom na vydanie rozhodcovských

rozsudkov z úverových zmlúv nim poskytovaným vo vzťahu k spotrebiteľom.

W. názoru súdu prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu ktorý v pozícií
veriteľa, na strane ktorého neexistovala zákonná prekážka na ich uplatnenie v občianskom súdnom

konaní aj s poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutí všeobecných súdov B. republiky, v zmysle
ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, si tieto v súdnom konaní neuplatnil.

Vpredmetnejexekučnejvecibolonespornepreukázané,žerozhodcovskýrozsudok B.rozhodcovského

súdu spoločnosti B. rozhodcovská, a. s., A. sp. zn. SR XXXXX/XX tvoriaci jeho podklad bol vydaný
dňa XX.X.XXXX a právoplatný dňa XX.X.XXXX. S poukazom na dátum uznesenia exekučného súdu o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia mal žalobca v postavení veriteľa vytvorený dostatočný časový
priestor na včasné uplatnenie si predmetnej pohľadávky voči povinnému v občianskom súdnom konaní,
s vylúčením rizika nepriznania nároku uplatneného v súlade s princípmi spotrebiteľského práva pre

vznesenú námietku premlčania, prípadne inú hmotnoprávnu námietku, majúcu za následok nemožnosť
priznania dôvodne uplatneného nároku súdnym rozhodnutím.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p., pretože žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich
náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
18 5C/178/2013

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku dňa 30. mája 2014