Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617202377
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617202377.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu REALITY - VĚŘITEL CZ

s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, IČO: 277 25 537, Česká republika proti
žalovanému Mesto Lučenec, IČO: 00 316 181, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, právne zastúpenému
JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom z AK Lučenec, Ulica P. Rádayho č. 14/A v konaní o náhradu
škodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomorgánuúzemnejsamosprávyprivýkonesamosprávy
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o náhradu škody z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške. O výške tejto náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením.

III. Súd návrh žalobcu na zmenu strany sporu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
Uviedol, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy v zmysle ust. § 1 ods. 1 zák.č.369/1990 Zb. v
znení neskorších právnych predpisov a zároveň správca v zmysle ust. § 1a písm. b) bod 1. zák. č.

511/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov dane z nehnuteľností v zmysle zák. č. 582/2004
Z z. v znení neskorších právnych predpisov o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady vydal Platobný výmer I. zo dňa 26.02.2007, ktorým na základe §
20 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyrubil daňovníkovi U.. daň z nehnuteľností
na rok 2007, a to jednak daň z pozemkov vo výške 17.741,49,-Sk a jednak daň zo stavieb vo výške
351.288,- Sk, teda spolu daň z nehnuteľností vo výške 369.030,-Sk, ktorej splatnosť rozložil do 3

splátok, a to v termíne do 31.05.2007 v sume 147.612,00,-Sk, v termíne do 31.07.2007 v sume
110.709,-Sk, v termíne do 30.09.2007 v sume 110.709,-Sk. V odôvodnení tohto platobného výmeru
žalovaný ako správca dane uviedol, že na základe podaného daňového priznania a na základe platného
Všeobecne záväzného nariadenia mesta Lučenec č. X/XXXX sa daň vyrubuje ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto platobného výmeru. Daňovník vyrubenú daň žalovanému zaplatil v celej výške,
pričom túto skutočnosť žalobca nespochybňuje. Pôvodný žalobca uzavrel MC. ako postupcom zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpením nadobudol pohľadávku postupcu na náhradu

škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na
rok 2007 platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX. Od tejto zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní o tejto
žalobe. Právnym základom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi a ktorej náhrada jepredmetom tejto žaloby, je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z
nehnuteľnostinarok2007,atokonkrétnepriurčenívýškytejtodaneatopodľa§10ods.1,2,3 a§14os.
1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z v znení neskorších predpisov. Citované zákonné ustanovenia sa vzťahujú

aj na zodpovednosť žalovaného ako samostatného územného samosprávneho a správneho celku
Slovenskej republiky vzniknutého v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších právnych
predpisov za jeho nesprávny úradný postup pri vyrubení dane z nehnuteľnosti spočívajúci v inom
nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu. Namietaný nesprávny úradný
postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a

právom chránených záujmov postupcu, spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam
ako správcom dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky,
teda podmienky aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný
zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľností ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú
obsahom vlastníckeho práva príslušnej nehnuteľnosti.

2. Podľa tvrdení žalobcu vyplývala nielen právna možnosť ale za splnenia príslušných zákonných
podmienok aj právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať existenciu miestnych podmienok
za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností. Žalovaný túto právnu povinnosť
v procese vyrubovania dane z nehnuteľností vôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto
miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane predovšetkým u dane zo

stavieb plne opodstatňovali. Účelom dane z nehnuteľností je síce nepochybne zabezpečiť príjem
do rozpočtu obce od vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré sa na území obce nachádzajú, avšak
právu obce na vyberanie takejto dane musí vždy zodpovedať povinnosť obce zabezpečiť vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa na území obce ich plnohodnotné využitie s ohľadom na charakter
týchto nehnuteľností. Práve zabezpečeniu tohto účelu má vyberanie dane z nehnuteľnosti slúžiť. Pokiaľ

obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností a teda daňovníka, od
ktorého tento druh dane vyberá, optimálne a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou
povinnosťou obce takéto nesplnenie svojej povinnosti stojacej oproti jej právu na vyberanie dane z
nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane v podobe zníženia sadzby dane v rámci prihliadnutia na
miestnepodmienky.Vzhľadomnaabsolútnenedostatkyvinfraštruktúrežalovaného,ktoréznemožňovali

riadne využitie príslušných nehnuteľností v jeho vlastníctve mohol využívať tieto nehnuteľnosti len
v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť pre postupcu ako vlastníka
nehnuteľností, ktorému vyrubil neúmernú daňovú povinnosť a túto aj zinkasoval, riadne možnosti
príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovania vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré
žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho

času v pracovnom dni prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcimi príjazdové cesty pre všetky
osoby podieľajúce sa na užívaní nehnuteľností vo vlastníctve postupcu. Rovnako žalovaný nebol
schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s
tým súvisiaci celkový dostačujúci vzhľad územia, na ktorom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú. Žalovaný
inkasoval na dani z nehnuteľností od postupcu značné peňažné prostriedky, no žiadnym spôsobom

nezabezpečil pre postupcu akékoľvek zlepšenie a skvalitnenie možnosti využitia týchto nehnuteľností.
Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľností, ktorý viedol k vydaniu
platobného výmeru neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako
aj samotnej dane (predovšetkým dane zo stavieb), hoci takéto podmienky objektívne existovali, bol jeho
postup v tomto procese ako správcu dane nesprávny a takýmto nesprávnym úradným postupom bola

postupcovi spôsobená škoda. Pokiaľ ide o výšku tejto škody táto predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a
už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2007 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom
postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane (predovšetkým dane
zo stavieb) s ohľadom na miestne podmienky. Túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného
dokazovania a žalobca túto sumu na základe výsledkov vykonaného dokazovania a žalobca túto sumu

na základe výsledkov vykonaného dokazovania upresní. Právny predchodca žalobcu písomne požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 10.01.2017, avšak bezvýsledne. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného na
zaplatenie náhrady škody za nesprávny úradný postup žalovaného, ako správcu dane pri vyrubení dane
z nehnuteľnosti za rok 2007 vo výške ako bude súdom určená na základe výsledkov dokazovania, a to

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Na svoju obranu uviedol,
že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že ako správca dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobieroku 2007 vtedajšiemu daňovému subjektu Miroslavovi Dokupilovi platobným výmerom č. XXXXXX/
XXXX zo dňa 26.02.2007 vyrubil daň z nehnuteľností v spoločnej výške 369.030,-Sk (12.249,55 Eur) a
túto daň vtedajší daňový subjekt aj zaplatil. Žalovaný tiež nespochybňuje skutočnosť, že žalobca dňa

31.01.2014 podpísal s MC. dokument s názvom Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
bolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca a U. v tejto kvalifikovali ako škodu spôsobenú správcom
dane - Mestom Lučenec. Žalovaný uvádza, že spoločne so žalobou mu dokument - Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 31.01.2014 doručená nebola, no predpokladá, že sa jedná o rovnaký dokument,
ktorý mu bol doručený dňa 20.02.2017 spoločne so Žiadosťou/návrhom na predbežné prerokovanie

nároku o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri
výkone samosprávy zo dňa 10.02.2017, na ktorú žiadosť / návrh žalovaný reagoval zamietavo jeho
vyjadrením zo dňa 28.02.2017. Žalovaný však namieta skutočnosť, že by mohla byť platne postúpená
pohľadávka,ktorúbymalmaťMiroslavDokupilakoškoduspôsobenúsprávcomdane-MestomLučenec
a to z dôvodu, že MC.i akákoľvek pohľadávka na náhradu škody postupom správcu dane - Mestom
Lučenec nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Žalovaný uvádza, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 a nasl.

zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach mohol v rozhodnom období, t.j. v roku 2007, správca dane
všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jednotlivej časti alebo jednotlivom
katastrálnom území zvýšiť alebo znížiť ročnú sadzbu dane z pozemkov, alebo ustanoviť rôzne sadzby
dane z pozemkov. Žalovaný zastáva názor, že predmetné zákonné ustanovenie upravuje možnosť
zníženia, resp. zvýšenia sadzieb dane z pozemkov (čo je len na vlastnom uvážení správcu dane) a

nejde o explicitnú povinnosť správcu dane. Zároveň žalovaný uvádza, že v zmysle ustanovenia § 12
ods. 2 a nasl. zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach správca dane mohol v rozhodnom období
správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jednotlivej časti
alebo jednotlivom katastrálnom území zvýšiť alebo znížiť ročnú sadzbu dane zo stavieb, alebo ustanoviť
rôzne sadzby dane zo stavieb, pričom žalovaný opätovne zastáva názor, že aj v tomto prípade sa

jedná len o možnosť zníženia, resp. zvýšenia sadzieb dane z pozemkov a nejde o explicitnú povinnosť
správcu dane. Podľa žalovaného teda priamo z textu právneho podpisu (zákona č. 582/2004 Z.z. o
miestnych daniach) vyplýva, že v rozhodnom období mal správca dane zákonnú možnosť úpravy výšky
dane z nehnuteľností alebo jej sadzieb a preto bolo len na vlastnej úvahe správcu dane, či daň z
nehnuteľností zníži, alebo nie. Zo znenia právneho predpisu platného v rozhodnom období sa podľa

žalovaného nedá ustáliť, že by správca dane mal zákonnú povinnosť za splnenia nejakých podmienok
sadzby dane alebo daň z nehnuteľností znížiť alebo zvýšiť a prelo je nesprávny právny názor žalobcu, že
postup žalovaného pri vyrubovaní dane z nehnuteľností za rok 2007 bol nesprávny a takýmto postupom
vznikla vtedajšiemu daňovému subjektu škoda. Žalovaný ešte v tejto súvislosti uvádza, že ani jedna
zo zdaňovaných nehnuteľností vtedajšieho daňového subjektu sa nenachádza v okrajových častiach

Mesta Lučenec vymedzených v platnom všeobecne záväznom nariadení Mesta Lučenec č. 5/2005,
ktoré platilo v rozhodnom období. Pritom pokiaľ mal vtedajší daňový subjekt názor, že nehnuteľnosti v
jeho vlastníctve spĺňajú podmienky vyššie cit. zákonných ustanovení, mal možnosť postupovať v zmysle
ustanovenia § 17 ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z., resp. § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 cit. VZN 5/2005 v zmysle
ktorého daňovník uplatní nárok na zníženie alebo oslobodenie od dane v priznaní k dani z nehnuteľností

alebo v čiastkovom priznaní a to zdaňovacie obdobie, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na zníženie
alebo oslobodenie od dane. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2007 vychádzal
z daňového priznania vtedajšieho daňového subjektu a zdanil nehnuteľnosti v súlade s vtedy platnou
právnou úpravou tak, ako si ich vtedajší daňový subjekt priznal v daňovom priznaní.

4. Žalovaný zároveň uvádza, že zníženie alebo oslobodenie od dane z nehnuteľností upravujú nielen
ustanovenia zák. č. 582/2004 Z.z. ale taktiež príslušné ustanovenia VZN Mesta Lučenec I., ktoré platilo
v tomto období, pričom samotné zohľadnenie miestnych podmienok je premietnuté do zníženia sadzieb
dane zo stavieb uvedených v § 10 ods. I tohto VZN a oslobodenia od dane z pozemkov uvedených
v § 9 ods. 1 tohto VZN ale aj vymedzením okrajových častí Mesta Lučenec. Žalobca v podstate

žiada od žalovaného vrátenie celej dane zaplatenej vtedajším daňovým subjektom (toto nevyplýva zo
žaloby, no vyplýva to z Žiadosti / návrhu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody doručenej
žalovanému dňa 20.02.2017), čo je podľa žalovaného úplne nesprávne a nesúladné s právnymi
predpismi. Nakoniec žalovaný uvádza, že žalobca doručil jeho žalobu Okresnému súdu Lučenec dňa
20.02.2017 a Žiadosť / návrh o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody žalovanému tiež

dňa 20.02.2017 a preto je podľa žalovaného bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že toto jeho
konanie, ktorým inicioval predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, bolo bezvýsledné. Žalovaný
na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady škody (v žalobe je nesprávne uvedený dátum zo
dňa10.01.2017-správnydátumje10.02.2017)reagovaljehoVyjadrenímkŽiadosti/návrhuopredbežnéprerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 28.02.2017. Logicky sa však toto vyjadrenie žalovaného
k žalobcovi „nedostalo" do momentu podania žaloby, pretože oba úkony žalobcu (žiadosť a aj žaloba)
boli doručené súdu aj žalovanému dňa 20.02.2017. Žalovaný zastáva názor, že aj táto skutočnosť

môže mať vplyv na konanie žalobcu, ktorý nevedel k momentu podania žaloby stanovisko žalovaného.
Teda ak žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mala vzniknúť vtedajšiemu daňovému subjektu ním
tvrdeným nesprávnym úradným postupom, tak takéto uplatnenie náhrady škody je úplne nesprávne
a nedôvodné s poukazom na to, že správca dane v súvislostí s vyrubovaním dane v rozhodnom
období konal podľa platných právnych predpisov. Teda neexistuje žiadny preukázaný nesprávny úradný

postup žalovaného, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu. Postup žalovaného
pri vyrubovaní dane z nehnuteľností za rok 2007 vtedajšiemu daňovému subjektu bol správny a v
plnom rozsahu zákonný. Pritom vtedajší daňový subjekt sa proti vyrubeniu dane z nehnuteľností za
rok 2007 ani nebránil a platobný výmer Mesta Lučenec č.. zo dňa 26.02.2007 nenapadol riadnym,
resp. ani mimoriadnym opravným prostriedkom a toto rozhodnutie je aj v súčasnosti právoplatné,
nebolo zrušené, resp. zmenené. Zároveň žalovaný ešte uvádza, že vtedajší daňový subjekt podal dňa

07.04.2011 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a to platobného výmeru
Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2008, ktorým bola vyrubená daň za rok 2008 (vtedajší
daňový subjekt nepodal podnet na preskúmanie platobného výmeru Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX
zo dňa 26.02.2007), pričom Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky jeho listom zo dňa 23.06.2011
vtedajšiemu daňovému subjektu oznámilo, že platobný výmer Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX zo

dňa 11.03.2008 nebol vydaný v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a nie je dôvod na jeho
zmenu alebo zrušenie a uviedlo, že Mesto Lučenec vyrubilo daň z nehnuteľností za rok 2008 na základe
podaného daňového priznania, v súlade so zákonom a platným všeobecne záväzným nariadením.
Hoc sa vyššie uvedené netýka priamo uplatneného práva na náhradu škody žalovaný uvádza, že pri
vyrubovaní dane vtedajšiemu daňovému subjektu z nehnuteľností za rok 2008 postupoval rovnako ak pri

vyrubovaní dane z nehnuteľností za rok 2007 a teda zastáva názor, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky nepriamo potvrdilo správnosť a zákonnosť jeho konania pri vyrubovaní dane z nehnuteľností
aj v roku 2007. Žalovaný pritom výslovne v bode IV žaloby uvádza, že správcom vydané rozhodnutie,
ktorý bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2007, t.j. platobný výmer Mesta Lučenec č. XXXXXX/
XXXX zo dňa 26.02.2007, je nezákonné a protiústavné.

5. Žalobca si teda uplatňuje náhradu škody, ktorá mala vzniknúť vtedajšiemu daňovému subjektu
nesprávnym vyrúbením dane - konkrétne nesprávnym určením výšky dane, ktorej výška dane bola
určená práve aj v súčasnosti právoplatným platobným výmerom Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX.
zo dňa 26.02.2007 a toto rozhodnutie nebolo ako nezákonné zrušené (ani voči nemu vtedajší daňový

subjekt nepodal riadny opravný prostriedok, tak nie je splnená zákonná podmienka pre uplatnenie
náhrady škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ustanovenia § 6
v spojení s § 13) a je to zákonný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu. Žalovaný ďalej vznáša voči
akémukoľvek nároku na náhradu škody pre žalobcu uplatňovaného touto žalobou námietku premlčania

a aj z dôvodu vznesenia námietky premlčania navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaný tvrdí, že vtedajší daňový subjekt MiE.l, sa o škode, ktorú v súčasnosti uplatňuje žalobca (ako
postupník) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 31.01.2014, dozvedel už po vydaní
platobného výmeru Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX . zo dňa 26.02.2007 a potom čo uhradil daň za rok
2007 vyrubenú mu predmetným daňovým výmerom, podľa žalobcu však najneskôr dňom 16.12.2011,

keď vtedajší daňový subjekt MiroF. zaslal správcovi dane dodatočné daňové priznanie za rok 2007 a
v liste zo dňa 16.12.2011 tvrdil, že mu bola daň za rok 2007 správcom dane vypočítaná a vyrubená
v nesprávnej výške v rozpore so zákonom č. 582/2004 Z.z.. Aj žalobca sa o škode musel dozvedieť
najneskôr dňom 16.12.2011, a to z dôvodu, že jediným konateľom žalobcu -spoločnosti REALITY - X
24 CZ s.r.o. od jej vzniku (21.04.2010) bol MC.il, vtedajší daňový subjekt. Vedomosť o škode u U. a aj

u žalobcu je zrejmá aj z textu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 31.01.2014, v ktorej čl. I je
popísaná škoda, ktorá je uplatňovaná touto žalobou a aj kvantifikovaná sumou vo výške 12.249,55 €. Z
vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že právo na náhradu škody, ktorá je uplatňovaná touto
žalobousapremlčalonajneskôrdňa16.12.2014,uplynutímtrochrokovododňa16.12.2011(dňapodpisu
listu, z ktorého vyplývala vedomosť U. o nesprávnosti vyrubenej dane), alebo s nespochybniteľnou

istotou najneskôr dňa 31.01.2017, uplynutím troch rokov odo dňa 31.01.2014 (dňa podpisu Zmluvy o
postúpení pohľadávok, z ktorej obsahu nepochybne vyplývala vedomosť žalobcu o škode uplatňovanej
touto žalobou).Z dôvodu, že Žiadosť / návrh o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody bola vyhotovená
dňa 10.02.2017 (doručená žalovanému dňa 20.02.2017) a žaloba o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy bola vyhotovená

dňa 16.02.2017 (doručená súdu dňa 20.02.2017) je zrejmé, že žalobca sa svojho práva na náhradu
škody domáha po uplynutí premlčacej doby a žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná,
pričom z dôvodu vznesenia tejto námietky súd premlčaný nárok priznať nemôže a žalobu musí
zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2017 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach v
podanej žalobe a s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe nesúhlasí a nepovažuje ich za
správne a relevantné. Ohľadne skutočnosti, že právny predchodca žalobcu nevyužil podanie riadneho a
mimoriadnehoopravnéhoprostriedkuniejepodstatnýmtvrdením,nakoľkoichvyužitieniejepodmienkou
pre možnosť uplatnenia nároku žalobcu v podanej žalobe. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
nároku, žalobca uvádza, že táto nie je dôvodná, keďže premlčacia doba pre uplatnenie nároku

neuplynula a žaloba bola žalobcom podaná včas. V zmysle ust. § 19 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.
sa za začiatok desaťročnej objektívnej premlčacej doby považuje oznámenie, prípadne doručenie,
rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Žalobca tvrdím, že udalosť z ktorej škoda vznikla, resp.
škodová udalosť, ale nie je len samotný protiprávny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku škody,
ale tento pojem zahŕňa aj vznik škody. V uvedenom prípade za protiprávny úkon možno považovať

vydanie platobného výmeru žalovaným. K vzniku škody však došlo až uhradením dane vyrubenej na
základe platobného výmeru, pretože až tohto dňa došlo reálne k vzniku škody, t.j. zmenšeniu majetku
daňovníka právneho predchodcu žalobcu) zaplatením dane vyrubenej v rozpore so zákonom. Škodová
udalosť teda bola zavŕšená dňom zaplatenia dane, objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
nasledujúcom po zaplatení dane a podaním žaloby bola lehota na podanie žaloby zachovaná, pričom

za začiatok plynutia subjektívnej lehoty považuje zistenie o neverejnom zasadnutí senátu Ústavného
súdu SR dňa 10.05.2012 vo veci namietaného nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. s Ústavou
SR, až potom podnikol žalobca kroky smerujúce k uplatneniu svojho nároku a to podaním návrhu na
predbežné prerokovanie nároku a podaním žaloby.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.07.2017 uviedol, že v jeho vyjadrení k žalobe bola namietaná
skutočnosť existencie akejkoľvek pohľadávky pôvodného veriteľa a to z dôvodu, že vtedajšiemu
daňovému subjektu U.kákoľvek pohľadávka na náhradu škody akýmkoľvek postupom správcu dane -
Mestom Lučenec nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Na tomto jeho vyjadrení žalovaný trvá. Žalovaný
opakuje, že pokiaľ vtedajší daňový subjekt U. neuplatnil proti platobnému výmer č.. zo dňa 26.02.2007,

ktorým mu bola vyrubená daň z nehnuteľností za rok 2007 riadny opravný prostriedok tak sa nemôže
úspešne domáhať náhrady škody, pretože to vylučuje ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..
Zároveň žalovaný uvádza, že nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že on sa dôvody nesprávnosti a
nezákonnosti úradného postupu žalovaného dozvedel až neskôr a to až v roku 2012, pretože vtedajší
daňový subjekt U. už v roku 2011 (konkrétne jeho podaním z 07.04.2011) podal podnet na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania (za daň z nehnuteľností vyrubenú za rok 2008), v ktorom
podnete už uvádzal obdobné dôvody rozporu platobného výmeru na daň z nehnuteľností za rok 2008
so zákonom. Žalovaný zotrváva na svojom právnom názore, že žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá
mala vzniknúť vtedajšiemu daňovému subjektu nesprávnym vyrubením dane - konkrétne nesprávnym
určením výšky dane, ktorej výška dane bola určená práve aj v súčasnosti právoplatným platobným

výmerom Mesta Lučenec č.. zo dňa 26.02.2007 a toto rozhodnutie nebolo ako nezákonné zrušené, tak
nie je splnená zákonná podmienka pre uplatnenie náhrady škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a s poukazom na vyššie uvedené
preto žalovaný trvá na zamietnutí žaloby.

8. Dňa 05.02.2018 bolo súdu doručené e-mailové podanie, návrh na vstup strany sporu do konania
podľa § 80 CSP na miesto doterajšieho žalobcu spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania. Súd
po otvorení pojednávania konanom dňa 05.02.2018 konštatoval, že zo žalobcovho návrhu na zmenu
strany sporu jednoznačne vyplýva prechod pohľadávky na pôvodného žalobcu, ktorý dňa 20.02.2017
žalobu na tunajšom súde podal. V tomto prípade súd návrh žalobcu na zmenu strany sporu zamietol z

dôvodu,žepodľanázorusúduideopohľadávku,ktorúniejemožnétakýmtospôsobompostúpiť,nakoľko
niektoré práva nemožno postúpiť s odkazom na § 524 OZ a v danom prípade ani nejudikované právo
z verejnoprávneho vzťahu. V tomto konkrétnom prípade došlo k dohode o zrušení Zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi postupcom REALITY - X24 CZ s.r.o. a postupníkom REALITY - GO MONEY s.r.o.dňa 02.02.2018 a tiež k dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom REALITY
- GO MONEY s.r.o. a postupníkom REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o. dňa 02.02.2018. K zrušeniu zmlúv o
postúpení pohľadávok došlo iba 3 dni pred termínom pojednávania. Tento úkon žalobcu súd považoval

za obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Zo strany žalobcu išlo o procesný úkon vedúci
k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa čl.
5 Základných princípov CSP. K odôvodneniu svojho rozhodnutia súd poznamenáva, že dôvodom
zrušenia zmlúv o postúpení pohľadávok je nezaplatenie odplaty za postúpenie vo výške 1,00 Eura
medzi postupcom a postupníkom, ktorými sú aktívne podnikajúce právnické osoby. Z dôvodu rovnakého

procesného postupu žalobcu boli už pojednávania vytýčené na 29.05.2017, 21.08.2017 a 29.11.2017
odročené.

9. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
na rozpor s ustanovením § 16 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko žalobca neuviedol
výšku škody. Žalovaný považuje svoj postup za súladný s objektívnym právom. Samotný právny

predchodca žalobcu rozhodnutie, ktoré žalobca napadá, nikdy nenapadol a teda neexistuje žiadne
zrušené rozhodnutie a teda ani nemôže existovať škoda na strane žalobcu, a preto žalobca ani právny
predchodca žalobcu nemohol preniesť pohľadávku na ďalší subjekt. Ohľadne vznesenej námietky
premlčania právny zástupca konštatoval, že táto bola vznesená, pričom podrobná právna argumentácia
je vo vyjadreniach žalovaného. Žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol a v prípade úspechu žiada

priznať trovy konania vo výške 100%.

10. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, výpisom z obchodného registra na
pôvodného žalobcu REALITY - X24 CZ s.r.o., platobným výmerom, zmluvou o postúpení pohľadávky,
návrhom na predbežné prerokovanie nároku, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.04.2017, žiadosťou

na predbežné prerokovanie nároku adresovaná Mestu Lučenec, vyjadrenie správcu dane, zmluvou
o postúpení pohľadávky, všeobecným záväzným nariadením Mesta Lučenec, podaním dodatočného
daňového priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2011, odpoveďou na podanie, podnetom na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vyjadrením daňového riaditeľstva, vyjadrením
žalobcu k podaniu žalovaného, návrhom na vstup účastníka do konania, zmluvou o postúpení

pohľadávok zo spoločnosti REALITY - X24 CZ s.r.o. na spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o.,
návrhom na vstup účastníka, zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením o pripustení zmeny,
vyjadrením žalovaného zo dňa 25.07.2017, žiadosťou o odročenie pojednávania, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. Bratislava na REALITY - VĚŘITEL CZ s. r.
o. Ústí nad Labem, návrhom na zmenu strany sporu, zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením

o pripustení zmeny účastníkov z REALITY - GO MONEY s.r.o. na REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o.,
sťažnosťou,uznesenímonepripustenízmenyč,návrhomnaodročeniepojednávania,návrhomnavstup
strany sporu, súhlasom so vstupom do konania, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi REALITY -
GO MONEY s. r. o. a REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o., zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením
o pripustení zmeny z REALITY - GO MONEY s. r. o. na REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o., žiadosťou

o odročenie pojednávania, návrhom na vstup strany sporu, dohodou o zrušení zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi REALITY - X24 CZ s.r.o. a REALITY - GO MONEY s. r. o., dohodou o zrušení zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi REALITY - GO MONEY s. r. o. a REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o. a
súhlasom so vstupom do konania, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosťobce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym
úradným postupom.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa
primerane použijú ustanovenia § 5 a 6.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto
náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil.

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vyrubil MC. dňa 26.02.2007 daň z nehnuteľností
v celkovej výške 369.030,-Sk (12.249,55 €), pričom vtedajší daňový subjekt túto daň aj zaplatil. Daňový
subjekt Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 postúpil pohľadávku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy na právneho predchodcu

žalobcu (REALITY - X24 CZ s.r.o.), ktorý si predmetný nárok uplatnil na súde žalobou podanou dňa
20.02.2017. Súd v tejto časti vychádza zo skutočnosti, že postúpenie pohľadávky z titulu nároku na
náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, keď by toto právo
bolo judikované, teda rozhodnutie, ktorým mala byť poškodenému škoda spôsobená, bolo zákonným
spôsobom zrušené. Uvedená skutočnosť je základnou podmienkou pre vznik nároku poškodeného (v

tomto prípade daňovníka) na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

23. Pri postúpení pohľadávky je potrebné vychádzať z toho, že podľa § 524 Občianskeho zákonníka
sa môže previesť iba právo so záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno previesť.
Medzi takéto neprevoditeľné nároky patrí aj nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Keďže

daňovníkovi nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva priznané právo na
zníženie dane, v predmetnom prípade ani neexistuje zákonný predpoklad na zrušenie platobného
výmeru pre jeho nezákonnosť alebo neprávny úradný postup správcu dane, t.j. priznanie nároku na
náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu nezákonnéhorozhodnutia (§ 3 ods. 1). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že daňovník nikdy právo na
náhradu škody v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nenadobudol, a preto ho nemohol ani
postúpiť.

24. Žalobca svoje právo odvodzuje od svojich právnych predchodcov, ktorí jednotlivými zmluvami o
postúpení pohľadávok postúpili pohľadávku na náhradu škody až na žalobcu. Pohľadávka, ktorá bola
predmetom postúpenia v čase postúpenia vôbec neexistovala, keďže rozhodnutie (platobný výmer),
ktorým bola podľa žalobcu škoda spôsobená, nebolo pre nezákonnosť, príp. nesprávny úradný postup

samosprávneho orgánu zrušené. Neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Z uvedeného dôvodu
súd preto považuje zmluvu o postúpení pohľadávky medzi daňovým subjektom ako postupcom a
spoločnosťou REALITY - X24 CZ s.r.o. ako postupníkom ako aj všetky na ňu nadväzujúce zmluvy o
postúpenípohľadávkypreneexistenciuprevádzanéhonárokuzaneplatné.Zuvedenéhojepretozrejmé,
že žalobca nie je a ani nikdy nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

25. Vychádzajúc z nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal uplatnenou námietkou
žalovaného vo veci premlčania nároku a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o náhradu škody v
celom rozsahu zamietol.

26.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo
výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.