Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/236/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111203857
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7111203857.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 750 09, Paríž, Francúzsko, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou,
usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným X/ I. E., J..
XX.XX.XXXX, G. P.Á. XX, H., M. X/ S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. P. XX, H., o zaplatenie 2.282,58 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Sumu 1.292,58 eura s príslušenstvom právoplatne prisúdenú žalobcovi rozsudkom Okresného súdu

Košice I, č.k. 37C/236/2011-81 zo dňa 16 júna 2017 sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania
v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 10.2.2011 domáhal voči žalovaným
spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.432,58 eura spolu s príslušenstvom a zaplatiť žalobcovi trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9.11.2005 žalovaným úver vo výške 4.407,69 eura
na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovaného žalobcom
tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého
úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver špecifikovaný vyššie v 50 mesačných
splátkach, každá vo výške 121,46 EUR, počínajúc dňom 15.12.2005. Žalovaní svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas, ktorý jej vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnili. Dňa 31.8.2009 sa stal
splatným dlh žalovaných vo výške 2.546,94 eura, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov

spôsobom špecifikovaným vyššie. S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovaného ku dňu podania
tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu evidoval právny predchodca žalobcu voči žalovaným
pohľadávku vo výške 2.432,58 eura, keďže žalovaní uhradil sumu 114,36 eura.

2. Vo vyjadrení k návrhu zo dňa 14.9.2011 žalovaná v 1. rade uviedla, že dlžnú sumu pravidelne uhrádza
vopred dohodnutými splátkami vo výške XX,- D. S..

3. Podaním zo dňa 1.7.2011 vzal právny predchodca žalobcu žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške
XXX,- D. N..

4. Súd preto konanie v časti o zaplatenie istiny XXX,- D. zastavil uznesením zo dňa 12.12.2011.5. Okresný súd Košice I rozsudkom z 16.6.2017 č.k. 37C/236/2011-81 uložil žalovaným v l. a 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.292,58 eura spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.468,47 eura od 1.9.2009 do 15.10.2010, zo sumy 2.462,
58 eura od 16.10.2010 do 18.11.2010, zo sumy 2.432,58 eura od 19.11.2010 do 17.12.2010, zo sumy
2.402,58 eura od 18.12.2010 do 19.1.2011, zo sumy 2.372,58 eura od 20.1.2011 do 16.3.2011, zo sumy
2.342,58 eura od 17.3.2011 do 21.4.2011, zo sumy 2.322,58 eura od 22.4.2011 do 18.5.2011, zo sumy
2.302,58 eura od 19.5.2011 do 16.6.2011, zo sumy 2.282,58 eura od 17.6.2011 do 20.9.2011, zo sumy

2.262,58 eura od 21.9.2011 do 26.10.2011, zo sumy 2.247,58 eura od 27.10.2011 do 15.11.2011, zo
sumy 2.232,58 eura od 16.11.2011 do 14.12.2011, zo sumy 2.217,58 eura od 15.12.2011 do 16.1.2012,
zo sumy 2.202,58 eura od 17.1.2012 do 14.3.2012, zo sumy 2.187,58 eura od 15.3.2012 do 16.4.2012,
zo sumy 2.172,58 eura od 17.4.2012 do 15.5.2012, zo sumy 2.157,58 eura od 16.5.2012 do 14.6.2012,
zo sumy 2.142,58 eura od 15.6.2012 do 16.7.2012, zo sumy 2.127,58 eura od 17.7.2012 do 15.8.2012,
zo sumy 2.112,58 eura od 16.8.2012 do 14.9.2012, zo sumy 2.097,58 eura od 15.9.2012 do 16.10.2012,

zo sumy 2.082,58 eura od 17.10.2012 do 14.11.2012, zo sumy 2.067,58 eura od 15.11.2012 do
14.12.2012, zo sumy 2.052,58 eura od 15.12.2012 do 15.1.2013, zo sumy 2.037,58 od 16.1.2013 do
20.2.2013, zo sumy 2.022,58 eura od 21.2.2013 do 14.3.2013, zo sumy 2.007,58 eura od 15.3.2013 do
16.4.2013, zo sumy 1.992,58 eura od 17.4.2013 do 15.5.2013, zo sumy 1.977,58 eura od 16.5.2013 do
14.6.2013, zo sumy 1.962,58 eura od 15.6.2013 do 16.7.2013, zo sumy 1.947,58 eura od 17.7.2013 do

14.8.2013, zo sumy 1.932,58 eura od 15.8.2013 do 16.9.2013, zo sumy 1.917,58 eura od 17.9.2013
do 15.10.2013, zo sumy 1.902,58 eura od 16.10.2013 do 14.11.2013, zo sumy 1.887,58 eura od
15.11.2013 do 16.12.2013, zo sumy 1.872,58 eura od 17.12.2013 do 15.1.2014, zo sumy 1.857,58 eura
od 16.1.2014 do 14.2.2014, zo sumy 1.842,58 eura od 15.2.2014 do 14.3.2014, zo sumy 1.827,58
eura od 15.3.2014 do 15.4.2014, zo sumy 1.812,58 eura od 16.4.2014 do 14.5.2014, zo sumy 1.797,58

eura od 15.5.2014 do 16.6.2014, zo sumy 1.782,58 eura od 17.6.2014 do 15.7.2014, zo sumy 1.767,58
eura od 16.7.2014 do 14.8.2014, zo sumy 1.752,58 eura od 15.8.2014 do 17.9.2014, zo sumy 1.737,58
eura od 18.9.2014 do 15.10.2014, zo sumy 1.722,58 eura od 16.10.2014 do 14.11.2014, zo sumy
1.707,58 eura od 15.11.2014 do 16.12.2014, zo sumy 1.692,58 eura od 17.12.2014 do 14.1.2015, zo
sumy 1.677,58 eura od 15.1.2015 do 16.2.2015, zo sumy 1.662,58 eura od 17.2.2015 do 17.3.2015, zo

sumy 1.647,58 eura od 18.3.2015 do 15.4.2015, zo sumy 1.632,58 eura od 16.4.2015 do 14.5.2015, zo
sumy 1.617,58 eura od 15.5.2015 do 16.6.2015, zo sumy 1.602,58 eura od 17.6.2015 do 15.7.2015, zo
sumy 1.587,58 eura od 16.7.2015 do 14.8.2015, zo sumy 1.572,58 eura od 15.8.2015 do 16.9.2015, zo
sumy 1.557,58 eura od 17.9.2015 do 14.10.2015, zo sumy 1.542,58 eura od 15.10.2015 do 16.11.2015,
zo sumy 1.527,58 eura od 17.11.2015 do 16.12.2015, zo sumy 1.512,58 eura od 17.12.2015 do

15.1.2016, zo sumy 1.497,58 eura od 16.1.2016 do 17.2.2016, zo sumy 1.482,58 eura od 18.2.2016 do
16.3.2016, zo sumy 1.467,58 eura od 17.3.2016 do 15.4.2016, zo sumy 1.452,58 eura od 16.4.2016 do
17.5.2016, zo sumy 1.437,58 eura od 18.5.2016 do 16.6.2016, zo sumy 1.422,58 eura od 17.6.2016 do
15.7.2016, zo sumy 1.407,58 eura od 16.7.2016 do 17.8.2016, zo sumy 1.392,58 eura od 18.8.2016 do
16.9.2016, zo sumy 1.377,58 eura od 17.9.2016 do 17.10.2016, zo sumy 1.367,58 eura od 18.10.2016

do 16.11.2016, zo sumy 1.357,58 eura od 17.11.2016 do 15.12.2016, zo sumy 1.292,58 eura od
13.5.2017 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- eur, splatných vždy do
15. dňa kalendárneho mesiaca, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
nadobudne právoplatnosť tento rozsudok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie zastavil a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca a to proti výroku rozsudku o
povinnosti žalovaných zaplatiť priznanú sumu v splátkach po 15,- eur , z dôvodov nesprávneho
skutkového a právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP),ako aj nepreskúmateľnosti
( § 365 ods. 1 písm. d) CSP ).

7. Odvolateľ namietal, že z odôvodnenia tejto časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z
akých dôvodov dospel v prípade dlhu vo výške 1.292,58 eur s prísl. k záveru, ktorým povolil žalovaným
splácať pohľadávku K. XX,- D. S.. V odôvodnení súd iba konštatuje (bod 6. napádaného rozsudku),
že z výpovede žalovanej v 1. rade vyplynulo, že súhlasí so žalobou. Svoj dlh chce splácať v splátkach

vo výške XX,-D. S.. S. X. XXX,- D. dôchodok, manžel má dôchodok XXX,- D., M. L. G. K. XXX,- D..
Má výdavky na lieky, manžel má epileptické záchvaty. Z odôvodnenia rozhodnutia (bod 28.) však nie
je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal splátky po XX,- D. S. a to aj s poukazom na pomery, ktoré boli
zo strany žalovaných súdu oznámené. Výška splátok je príliš nízka k výške priznaného nároku žalobcu,keď iba istinu budú týmto spôsobom splácať vyše 7 rokov, pričom spolu s istinou sú žalovaní povinní
uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré budú narastať. Žalobca má tak za to, že výška splátky je
neadekvátna k výške celého dlhu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie k novému prerokovaniu alebo zmenil výšku splátky tak, aby
bola adekvátna k výške celého dlhu.

8. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí,
nakoľko jej dôchodok je XXX,- D. S. a jej manžela XXX,- D., náklady na bývanie sa pohybujú mesačne v

sume XXX,- D.. Majú zdravotné problémy vyžadujúce doživotnú liečbu s čím sú spojené ďalšie mesačné
náklady, preto nie je možné určiť vyššiu mesačnú splátku. Ako žalovaná so žalobou súhlasí, svoj dlh
chce splácať v splátkach vo výške XX,- D. mesačne.

9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí.
Nakoľko manželka ako žalovaná so žalobou súhlasí, svoj dlh chce splácať v splátkach vo výške XX,- D.

S., žiada o ponechanie rozhodnutie Okresného súdu Košice I. Jeho starobný dôchodok mu nedovoľuje
vyššiu úhradu splátky, pretože platí mesačné náklady za bývanie a jeho zdravotný stav si vyžaduje
doživotnú zdravotnú starostlivosť (epileptik so značným poškodením mozgu), s čím sú spojené ďalšie
náklady. Okresný súd vo veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,
preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov podľa obsahu odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti
týkajúcej sa výroku, ktorým na plnenie určil žalovaným splátky vo výške XX,- D. S. sa obmedzil len
na konštatovanie (bod 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku), že z výpovede žalovanej v 1. rade
vyplynulo, že „súhlasí so žalobou. Svoj dlh chce splácať v splátkach vo výške XX,- D. S.. Má len XXX,-

D. O.U., manžel má dôchodok XXX,- D., a za byt platí XXX,- D.. Má výdavky na lieky, manžel má
epileptické záchvaty“. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť aktuálne stanoviská
sporových strán k spôsobu rozhodnutia o lehote na plnenie už právoplatne určenej peňažnej povinnosti
žalovaným, pokúsiť sa o zmierlivé vyriešenie sporu (Čl. 7 bod 2 CSP); až pokiaľ vylúči možnosť dohody
strán o paričnej lehote (výške splátky), bude povinnosťou súdu prvej inštancie, sledujúc naplnenie

požiadavky zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu
a sociálneho postavenia (Čl. 6 ods. 2 CSP), umožniť žalovaným, resp. žalovanej v 1. rade doplniť jej
tvrdenia o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o jej (ich)
schopnosti splniť peňažný záväzok a tieto tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k
týmto skutočnostiam a po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán,

ohľadne lehoty na plnenie opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie vezme
do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 CSP), právne posúdi
otázku lehoty na plnenie podľa ust. § 232 CSP a vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci
vyjde tiež z právnou praxou akceptovaných hľadísk, tak ako ich odvolací súd vyjadril v bode 25. tohto
odôvodnenia, a teda prihliadne najmä tiež na dôvody neplnenia záväzku žalovanou, výšku priznaného

plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, žalovanou prejavenú snahu o plnenie záväzku počas konania,
pričom pri prípadnom určení plnenia v splátkach zohľadní i požiadavku, aby k uspokojeniu žalobcu
došlo v primeranej dobe.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1. rade a oboznámením sa so žalobou, so zmluvou

oposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruazmluvouorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnej
karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 9.11.2005 a s ďalšími listinnými
dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplynulo, že súhlasí so žalobou. Svoj dlh chce splácať v splátkach

vo výške XX,-D. S.. S. X. XXX,- D. O., po všetkých zrážkach, manžel má dôchodok XXX,- D., z jeho
starobného dôchodku nestrhávajú exekučné zrážky, za byt platí XXX,- D.. Sociálna poisťovňa jej priamo
z dôchodku zráža sumu X,- D., pretože viac nemôže. Má výdavky na lieky, manžel má epileptickézáchvaty. Nemôže platiť viac ako XX,- D. mesačne z dôvodu, že má aj iné dlhy. Navrhuje splácať dlh
v splátkach max. XX,- D. mesačne.

13. Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.11.2005 súd zistil, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 4.407,69 eura na
nákup tovaru a to za odplatu - úrok. Peňažné prostriedky spolu s dojednaným úrokom sa žalovaný
ako dlžník zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi formou pravidelných 50 mesačných splátok vo
výške 121,46 eura počnúc dňom 15.12.2005. Zmluvne dojednaná RPMN vyplývajúca z tejto zmluvy

predstavuje 7,99%.

14. Predmetom tohto konania je rozhodnutie o lehote na plnenie sumy 1.292,58 eura s príslušenstvom
právoplatne prisúdenej žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 37C/236/2011-81 zo dňa
16 júna 2017.

15. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. Ako uviedol odvolací súd, procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výnimkaztejtozásadyjezaloženánavlastnejúvahesúdu,žepokiaľsajednáopeňažnéplnenienemusí
byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je

pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3
posledná veta CSP, tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky
nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo
neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia
súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového

plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd
určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú
výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných
práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v
narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na

súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu.
Uvedená výhoda povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by
presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že
peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má
žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného

plnenia,platobnáschopnosťžalovaného,žalovanýmprejavenásnahaoplneniezáväzkupočaskonania,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by
prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v
riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné
zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nie len osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške

priznanéhoplneniatak,abykuspokojeniužalobcudošlovprimeranejdobe.Vopačnomprípadebydošlo
k narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných
práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn.
7Cdo/116/2012 zo dňa 18.3.2013).

19. Na základe ustálenej súdnej praxe je teda pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo
pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu; súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, poktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby
nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane

nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia; súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka
nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty
medzi sporovými stranami.

20. Žalovaní žiadali splácať dlh v splátkach vo výške XX,- D., s čím žalobca nesúhlasil z dôvodu, že
výška navrhovaných splátok nezodpovedá výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu
došlo v primeranej dobe.

21. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že dôvodom nesplnenia tohto záväzku
žalovaných je skutočnosť, že majú nízke dôchodky a vysoké dlhy väčšinou voči nebankovým

spoločnostiam poskytujúcim pôžičky (pozri č.l. 128), ktoré (dlhy) sú vymáhané zrážkami z dôchodku
žalovanej v 1. rade, teda prednostne oproti pohľadávke žalobcu. Žalovaní síce prejavujú snahu o
splnenie svojho dlhu voči žalobcovi (tým, že mesačne uhrádzajú sumu XX,- D.), avšak ich platobná
neschopnosť zapríčinená nízkymi dôchodkami, z ktorých sú navyše vykonávané zrážky za účelom
splnenia iných (skorších) dlhov žalovaných, im nedovoľuje uhrádzať dlh vo vyšších splátkach ako XX,-

D. S.J.. Pokiaľ by súd povolil splácať dlh žalovaných vo výške 1.292,58 eura v splátkach vo výške XX,-
D. mesačne, tento by uhrádzali neprimerane dlhý čas (X V. M. X S.), čím by boli neúmerne zvýhodnení
oproti žalobcovi. Súd poukazuje na to, že predmetná pôžička mala byť vrátená veriteľovi v čase do XX S.
Q. XX. O. XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže výška navrhovaných splátok nezodpovedá výške
priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe, súd neurčil, že peňažné

plnenie sa môže vykonať v splátkach.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

24. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže
žalovaní tým, že zaplatili istinu pohľadávky po začatí konania, procesne zavinili zastavenie konania v

tejto časti, pričom žalobca bol vo zvyšnej časti nároku úspešný.

29. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).