Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614208910.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XXX,
zast. advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, proti
odporcovi: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, X., o nároky podľa ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine,
na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 27. januára 2015, č.k. 5C
336/2014-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľke sumu 1.350 eur, potvrdzuje.

Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (druhým v poradí) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na

výživu navrhovateľky v období od 01.08.2014 do 31.07.2016 sumou 120 eur mesačne vždy do 15-teho
dňa každého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti uznesenia a pod stratou výhody splátok,
povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2.183 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a nahradiť
navrhovateľke trovy konania v sume 756,58 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak
o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby bol odporca zaviazaný prispieť na jej výživu v období
od 01.08.2014 do 31.07.2016 sumou 3.600 eur, teda 150 eur mesačne (pôvodným návrhom žiadala 200

eur mesačne), zaplatiť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške
833 eur, a sumu 1.350 eur, potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa na dobu 37 týždňov, obsahujúcu
aj náklady na výbavičku na dieťa, po 150 eur mesačne.

Svoje rozhodnutie odôvodnil po vykonanom dokazovaní, spočívajúcom vo výsluchu účastníkov konania
a v oboznámení sa s produkovanými listinnými dôkazmi, právne ust. § 74 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, keď mal v prvom rade za nesporné, že v čase podania návrhu tehotná navrhovateľka podala
návrh v súlade s ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine proti mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné,
nakoľko z výsluchu samotného odporcu mal za preukázané, že mal s navrhovateľkou pohlavný styk
v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa. Vyhodnotil, že i keď odporca svoju schopnosť počať dieťa
spochybňoval, je dôvodné pokladať ho za možného a pravdepodobného otca dcéry navrhovateľky, mal.
N. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „dcéra navrhovateľky“), aj keď jeho otcovstvo zatiaľ určené nebolo.

Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka je slobodná, býva u svojich rodičov, v súčasnosti
je na materskej dovolenke, o maloletú dcéru sa osobne stará, a od augusta 2014 je jej vyplácaný
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, pričom iný
príjem nemá. Mal za to, že v návrhu uviedla reálne a oprávnené náklady spojené s jej tehotenstvom
a pôrodom, ako i výšku nákladov potrebných na zabezpečenie výbavičky pre dieťa. V tejto súvislosti

poukázal na jej podrobný rozpis vecí, ktoré bolo treba zabezpečiť ako výbavičku pre dieťa, ako i na ňou
rozpísané náklady spojené s tehotenstvom, ktoré súviseli so zdravotnou starostlivosťou a s obstaranímpre ňu potrebnej výbavy v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Uviedol, že navrhovateľka predložila
aj účtovné doklady o kúpe jednotlivých vecí, ktoré mala k dispozícii, keď ostatné veci kúpila ako staršie
prostredníctvom internetu, a k takýmto veciam doklady o nadobudnutí nemá. Ohľadom výšky obvyklých

výdavkov spojených s tehotenstvom, pôrodom a prvým rokom veku dieťaťa poukázal na navrhovateľkou
predložený výsledok prieskumu spoločnosti Cord Blood Center, publikovaný TASR dňa 05.02.2014,
podľa ktorého sú iba pravidelné výdavky na starostlivosť a výživu pre dieťa vo výške 342 eur mesačne.
Dospel potom k záveru, že výšku oprávnených nákladov na svoju výživu, taktiež náklady, ktoré súviseli
s jej tehotenstvom a pôrodom a rovnako aj náklady potrebné na zabezpečenie výbavičky pre dieťa,

navrhovateľka preukázala.

Z listinných dôkazov mal za preukázaný súčasný mesačný príjem odporcu cca. 300 eur netto, pričom
vyhodnotil, že to zrejme nie je jeho jediný príjem. V súvislosti s tvrdeniami odporcu, že nemá prostriedky,
byt, a že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, poukázal na ust. § 75 ods. 1, druhej vety za bodkočiarkou
Zákona o rodine, keď z výpisov z SMS správ, ktoré navrhovateľke v priebehu ich známosti, resp.

tehotenstva zasielal, zistil, že hrával rôzne hazardné hry, a že takýmto spôsobom utrácal peňažné
prostriedky rádovo v tisíckach eur. Uviedol, že odporca sa v minulosti dlhodobo zdržiaval v zahraničí, s
čím museli byť spojené značné náklady. Poukázal tiež na to, že odporca dobrovoľne uznal otcovstvo k
mal. B. A., ktorej nie je biologickým otcom, pričom k nej si vyživovaciu povinnosť plní, voči navrhovateľke
a jej dieťaťu však svoju vyživovaciu povinnosť odmieta. Pri rozhodovaní potom zobral do úvahy osobnú

starostlivosť navrhovateľky o dieťa, skutočnosť, že navrhovateľka nemá okrem rodičovského príspevku
a prídavkov na dieťa žiadny príjem (je na materskej dovolenke), pričom bez pomoci svojich rodičov
by nedokázala zabezpečiť svoju výživu a výživu jej dcéry. Vychádzajúc z ust. § 74 ods. 2 Zákona o
rodine dospel k záveru, že na výžive navrhovateľky a jej dcéry je povinný podieľať sa aj odporca ako
muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Vzhľadom na zistené schopnosti a možnosti odporcu mu

preto uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky v období od 01.08.2014 do 31.07.2016 sumou
120 eur mesačne a zaplatiť jej sumu 2.183 eur ako príspevok na úhradu nákladov spojených s jej
tehotenstvom a pôrodom, a ako sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcu zaviazal na náhradu trov právneho

zastúpenianavrhovateľkyvcelkovejvýške756,58eurzaštyriúkonyprávnejslužbysrežijnýmpaušálom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Opätovne spochybnil navrhovateľkou
tvrdenú pravdepodobnosť jeho otcovstva k maloletej N. B., keď poukázal na to, že v rozhodnom období

došlo medzi ním a navrhovateľkou k pohlavnému styku len dvakrát, a k dokonaniu súlože podľa jeho
vedomia ani raz nedošlo. Namietal tiež skutočnosť, že v rozhodnom čase nebol jediným, s kým mala
navrhovateľka pohlavný styk. Rozporoval aj výšku priznaného príspevku, ktorú považoval za privysokú a
namietal, že nie je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach ju platiť. Súdu prvého stupňa vytkol, že sa
nedostatočne zaoberal skúmaním jeho zárobkových možností. V tejto súvislosti uviedol, že medzičasom

došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa Q. C. - C., a vzhľadom na to, že má
podmienečne odložený trest odňatia slobody, má len minimálnu šancu nájsť si slušne platenú prácu.
Súd prvého stupňa neskúmal ani jeho majetkové pomery a uspokojil sa len s dôkazmi predloženými
navrhovateľkou. Výdavky, ktoré navrhovateľka uviedla, považoval za nadštandardné, keď už sumu 900
eur za kočík považoval za prehnanú vzhľadom na jeho vedomosť, že kočíky sa dajú kúpiť podstatne

lacnejšie. Mal za to, že nároky navrhovateľky na výbavičku pre dieťa boli isto prehnané a nezodpovedali
jej finančnej situácii. Poukázal na to, že z vlastnej skúsenosti vie, že výbavička pre dieťa sa dá
zaobstarať aj za podstatne menej peňazí. Spochybnil ako privysokú aj výšku nákladov navrhovateľky
súvisiacich s pôrodom a tehotenstvom, keď mal za to, že výška týchto nákladov v konaní nebola
ani dostatočne preukázaná. Podľa jeho názoru mal súd prvého stupňa pri určovaní výšky príspevku

vychádzať z nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na výživu tehotnej navrhovateľky a na výdavky
spojené s tehotenstvom a pôrodom, a ktoré mala navrhovateľka riadne preukázať a zdokladovať, pričom
sumy uvedené v zozname nákladov ňou predloženom považoval za nadhodnotené a niektoré náklady
nepovažoval ani za nevyhnutné. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nezistil, aké úvahy viedli
súd prvého stupňa k tomu, aby určil na výživu navrhovateľky sumu 120 eur mesačne po dobu dvoch

rokov, ani ako sa vysporiadal s jeho finančnou situáciou pri posudzovaní celkovej výšky príspevku.
Zdôraznil, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, prispieva na výživu
maloletej dcéry jeho priateľky, ktorú si osvojil, a súd by mal preto vychádzať z jeho terajšej finančnej
situácie a nie z jeho pomerov v minulosti. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách právneho zastúpenia,keď namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľka
nemala vo veci plný úspech.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Odvolací súd vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je z časti dôvodné.

Podľa ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa

odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na
zabezpečenievýživydieťaťapodobu,počasktorejbyženepatrilamaterskádovolenkapodľaosobitného
predpisu.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľka sa návrhom podľa ust. § 74 ods. 2 Zákona
o rodine domáhala uloženia povinnosti odporcovi prispieť na jej výživu v období od 01.08.2014 do
31.07.2016 sumou 4.800 eur v splátkach po 200 eur mesačne, ďalej povinnosti zaplatiť jej sumu 2.183
eur, z čoho suma 833 eur predstavuje príspevok na úhradu jej nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom, a 1.350 eur sumu potrebnú na zabezpečenie výživy jej dcéry po dobu, počas ktorej

by jej patrila materská dovolenka, teda po dobu 37 týždňov, a sú v nej zahrnuté aj náklady na
výbavičku pre dcéru. V čase podania návrhu bola navrhovateľka tehotná, preto je v tomto konaní aktívne
legitimovaná, pričom ako otca dieťaťa, ktoré sa jej narodí (v súčasnosti už narodenej dcéry mal. N. B.,
nar. XX.XX.XXXX), označila odporcu dôvodiac tým, že od októbra 2013 mala intímny pomer výlučne s
ním. Odporca pravdepodobnosť svojho otcovstva v konaní pred súdom prvého stupňa popieral najskôr

svojou neplodnosťou, a neskôr tvrdením, že v období rozhodnom pre počatie dieťaťa mal pohlavný styk
s navrhovateľkou len dvakrát a tento ani nebol dokonaný.

Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vysvetlil režim rozhodovania o
nárokoch tehotnej ženy voči pravdepodobnému otcovi jej dieťaťa podľa ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine.

Citované ustanovenie pojednáva o zabezpečení tehotnej ženy zo strany pravdepodobného otca do
budúcna, teda zaplatením potrebnej sumy vopred, a to za stavu zo zákona vyplývajúcej naliehavosti
úpravy, preto sa rozhodnutie podľa tohto ustanovenia svojím charakterom podobá predbežnému
opatreniu. Jeho zmyslom je chrániť nároky tehotnej nevydatej ženy (budúcej matky) na zabezpečenie
jej výživy a výživy dieťaťa voči mužovi, ktorého otcovstvo ešte nie je určené, je však pravdepodobné.

V tomto konaní sa teda nepreukazuje, či je alebo nie je označený muž otcom dieťaťa, zisťuje sa len, či
je jeho otcovstvo pravdepodobné, čo je odôvodnené práve vyššie uvedeným účelom ust. § 74 ods. 2
Zákona o rodine. Súd prvého stupňa dospel po vyhodnotení dokazovania potom k správnemu záveru
o pravdepodobnosti otcovstva navrhovateľkou označeného odporcu k jej dieťaťu, pretože niet pochýb,
že odporca súložil s navrhovateľkou v období rozhodnom pre počatie dieťaťa. Na námietky odporcu

odvolací súd uvádza, že navrhovateľka ho označila ako pravdepodobného otca z dôvodu, že v období
rozhodnom pre počatie dieťaťa súložila výlučne s ním, pričom sám odporca potvrdil, že mal v uvedenom
čase s navrhovateľkou pohlavný styk. Už tieto okolnosti odôvodňujú záver, že odporca môže byť otcom
dieťaťa, a pravdepodobnosť jeho otcovstva bola teda osvedčená. Vzhľadom na predbežný charakter
tohto konania nie je potrebné otcovstvo odporcu bez akýchkoľvek pochybností preukázať, pretože záver

ojehopravdepodobnostipostačujenaustáleniejehopasívnejlegitimácievtomtokonaní.Pretonámietky
odporcuajehosubjektívnenázory,ktorýmipravdepodobnosťsvojhootcovstvaspochybňoval,vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné.Kým otcovstvo k maloletej N. B. nie je určené, môže súd navrhovateľke voči odporcovi priznať ňou v
návrhu požadované nároky podľa ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Navrhovateľka sa domáha priznania
všetkých troch nárokov, upravených v uvedenom ustanovení, a to príspevku na zabezpečenie jej výživy

po dobu dvoch rokov, príspevku na úhradu nákladov spojených s jej tehotenstvom a pôrodom, a tzv.
„preddavku“nazabezpečenievýživydieťaťazaobdobie,počasktoréhobyjejpatrilamaterskádovolenka
v zmysle Zákonníka práce. Odvolací súd dospel po preskúmaní spisu a napadnutého uznesenia k
záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľka preukázala dôvodnosť nároku na
zabezpečenievýživydieťaťavuplatnenejvýške,aajrozhodolsprávne,akodporcuzaviazalpovinnosťou

poskytnúť navrhovateľke sumu 1.350 eur, potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov
(cca deväť mesiacov), počas ktorej by navrhovateľke ako osamelej matke patrila materská dovolenka
podľa Zákonníka práce. Správne aj ustálil, že tento nárok zahŕňa tiež náklady na zaobstaranie detskej
výbavičky, pretože náklady na výbavičku sú súčasťou výživného na maloleté dieťa. Skutočnosť, že je
nevyhnutné ich vynaložiť, nepovažoval ani odvolací súd za spornú, nakoľko nie je potrebné preukazovať
všeobecne známe skutočnosti, a to, že novorodenec potrebuje postieľku s matracom, vankúšom a

paplónom, kočík, autosedačku, oblečenie, vaničku, hygienické potreby, deky, plienky, fľašky, hračky a
podobne. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že na výbavičku vynaložila sumu cca 3.000 eur, a podrobne
rozpísala položky a príslušné ceny ňou zakúpenej výbavičky, pričom niektoré výdavky aj doložila
dokladmi o kúpe. Ostatné veci kúpila podľa jej vyjadrenia bez dokladu od známych a cez internet s
odôvodnením,žetobololacnejšie.Všetkynavrhovateľkouzakúpenéveci,tvoriacevýbavičku,považoval

odvolací súd pre dieťa za nevyhnutné a potrebné pre jeho zdravý rozvoj. Navrhovateľka tiež predložila
podrobný zoznam mesačných výdavkov na maloletú (plienky, mlieko, kozmetika, vlhčené obrúsky,
mastičky, voda pre kojencov, čaj, prášok na pranie, prebaľovacie podložky, oblečenie, dokrmovanie),
z ktorého vyplýva, že mesačne vynaloží na potreby dieťaťa cca 330 eur, čo odvolací súd vyhodnotil
ako odôvodnene vynaložené náklady. Z aktuálneho prieskumu spol. Cord Blood Center, ktorým boli

zisťované reálne výdavky na výbavičku ako aj spojené so zabezpečením výživy dieťaťa v prvom roku
života vyplýva, že na výbavičku sa v priemere vynakladá suma 2.109 eur, a priemerné mesačné náklady
na zabezpečenie výživy dieťaťa v prvom roku jeho života sú 342 eur (podľa oficiálnej tlačovej správy
TASR z 05.02.2014). S poukazom na tieto skutočnosti považoval aj odvolací súd navrhovateľkou od
odporcu vopred požadovanú sumu na zabezpečenie výživy maloletej počas deviatich mesiacov vo

výške 1.350 eur, teda 150 eur mesačne, za primeranú a odôvodnenú, keďže bez ohľadu na dôvodnosť
všetkých finančných prostriedkov, vynaložených navrhovateľkou na výbavičku, ňou požadovaná suma
pokrýva necelú polovicu nákladov, ktoré je mesačne potrebné vynaložiť len v súvislosti so starostlivosťou
a výživou dieťaťa, čo je preukázané i vyššie uvedeným prieskumom, a je i všeobecne známou
skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať. Preto sa ani nezaoberal námietkami odporcu, ktorý nesúhlasil s

výškou finančných prostriedkov, vynaložených navrhovateľkou na výbavičku dieťaťa, a tvrdil, že niektoré
veci, napr. kočík, si mohla zaobstarať lacnejšie. I keby odvolací súd k jeho námietkám prihliadol, nie
je vzhľadom na predpokladané mesačné náklady v súvislosti s výživou maloletej suma vynaložená na
výbavičku rozhodujúcou pre posúdenie odôvodnenosti nároku uplatneného navrhovateľkou v tejto časti.

Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na charakter tohto konania, je pri
rozhodovaní o poskytnutí sumy na zabezpečenie výživy dieťaťa do budúcnosti postačujúce osvedčiť
predpokladanú výšku výdavkov, ktoré bude v budúcnosti počas deviatich mesiacov potrebné vynaložiť
na jeho výživu. Navrhovateľka predpokladanú výšku výdavkov aj podľa odvolacieho súdu dostatočne
osvedčila, a keďže všetky tieto zvýšené výdavky nemôže znášať len ona (ochranu jej poskytuje práve

ust. § 74 ods. 2), je požiadavka spoluúčasti pravdepodobného otca odôvodnená. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa bolo preto v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke na zabezpečenie
výživy dieťaťa počas deviatich mesiacov sumu 1.350 eur správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ust.

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo zvyšku odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď
prihliadol aj na procesné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka
sa pôvodným návrhom domáhala aj uloženia povinnosti odporcovi prispieť na jej výživu v období od

01.08.2014 do 31.07.2016 sumou 4.800 eur v splátkach po 200 eur mesačne. Tento návrh zobrala na
pojednávanídňa27.01.2015včastisumy1.200eurspäť,ažiadalaodporcuzaviazaťnazaplateniesumy
3.600 eur v splátkach po 150 eur mesačne. Súd prvého stupňa nezisťoval súhlas odporcu s čiastočným
späťvzatím, ani nerozhodol o zastavení konania v časti späťvzatia návrhu. Ak potom rozhodol výrokomnapadnutého uznesenia, ktorým uložil odporcovi povinnosť „prispievať na výživu navrhovateľky v období
od 01.08.2014 do 31.07.2016 sumou 120 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti uznesenia a pod
stratou výhody splátok“, nie je v prvom rade zrejmé, o akom nároku navrhovateľky rozhodol, nakoľko

nemal ustálený predmet konania. Úplne tiež opomenul výrok, ktorým (zrejme) v časti nad rámec
priznanej sumy návrh navrhovateľky zamietol, z čoho okrem vyššie uvedeného pochybenia plynie, že
ani nerozhodol o celej (doposiaľ neustálenej) veci. Naviac, ním zvolený, vyššie citovaný výrok nie je
v súlade s ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine, je zmätočný a nevykonateľný. Podľa ust. § 74 ods. 2
Zákona o rodine súd rozhoduje o povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľke vopred konkrétnu sumu

potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1 § 74 (pričom môže povoliť jej splácanie v splátkach,
a pod stratou tejto výhody), a nie o povinnosti odporcu prispievať mesačne nejakou sumou na výživu
navrhovateľky. Úplne zmätočne pôsobí tiež časť tohto výroku „pod stratou výhody splátok“, keď z neho
vôbec nevyplýva, že by súd prvého stupňa nejaké splátky povolil. Kedy a aká suma by mala byť v
prípade nedodržania údajných splátok odporcom splatná, nie je možné z uvedeného výroku zistiť. Bude
preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní najskôr zistiť súhlas odporcu s čiastočným

späťvzatím návrhu, rozhodnúť o zastavení resp. nezastavení konania v časti späťvzatia, a následne
rozhodnúť o celej prejednávanej veci v časti navrhovateľkou požadovanej sumy príspevku na jej výživu
v období od 01.08.2014 do 31.07.2016, pričom v prípade vyhovenia jej návrhu aspoň v časti, bude
výrok znieť na zaplatenie určitej sumy (ktorej zaplatenie môže povoliť v splátkach a pod stratou tejto
výhody), a vo zvyšku bude návrh zamietnutý. Odhliadnuc od týchto procesných vád dospel odvolací

súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné, keď z neho síce
vyplýva konštatácia, že navrhovateľka preukázala výšku oprávnených nákladov na svoju výživu, úplne
však absentuje úvaha súdu prvého stupňa na základe akých dôkazov alebo skutočností k tomuto záveru
dospel, ako aj vyhodnotenie, prečo považoval príspevok vo výške 120 eur mesačne za primeraný.
Rozsah príspevku je totiž daný práve kritériom primeranosti. Bude preto jeho úlohou zistiť konkrétne

náklady a potreby navrhovateľky, ako aj jej majetkové pomery, a tiež zákonné hľadiská pre určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti, teda schopnosti, možnosti, majetkové pomery odporcu, potencionalitu
jeho príjmov a vyhodnotiť súlad s dobrými mravmi, pričom neopomenie, že tento príspevok na výživu
navrhovateľkybudeužšínežvprípadevzájomnejvyživovacejpovinnostimanželov.Podľasvojichzistení
potom určí primerané výživné a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

Rovnakou vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti trpí aj rozhodnutie
súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov
spojených s jej tehotenstvom a pôrodom vo výške 833 eur, keď z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nevyplýva, ktoré konkrétne náklady navrhovateľky mal súd prvého stupňa za preukázané, a prečo

zaviazal odporcu na príspevok práve vo výške 833 eur. Je nepochybné, že navrhovateľka už porodila
dcéru, preto nie je možné vychádzať v tejto časti z predpokladaných nákladov, ale len z nákladov
skutočne navrhovateľkou v súvislosti s jej tehotenstvom a pôrodom vynaložených, a z tejto sumy
určiť príspevok odporcu, ktorý je povinný navrhovateľke zaplatiť. Odvolací súd pripomína, že dôkazné
bremeno o výške vzniknutých a vynaložených nákladov zaťažuje navrhovateľku, ktorá ich musí

preukázať dôkazmi. Úlohou súdu prvého stupňa bude potom posúdiť odôvodnenosť nákladov, a určiť, v
akej časti je odporca povinný odôvodnené náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky
znášať, keď prihliadne na príjmové a majetkové pomery navrhovateľky a odporcu v zmysle zákonných
kritérií. Svoje závery bude povinný tiež náležite odôvodniť.

So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšku,
teda nad rámec potvrdenej povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.350 eur (potrebnú na
zabezpečenie výživy dieťaťa), podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil, a vec mu podľa ods.
2 § 221 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o
veci (ust. § 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.