Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205820
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116205820.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v spore žalobcu: V. V., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom I., O. XXX/XX, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: G. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, I.,
zastúpená: JUDr. Michal Antal, advokát, Hlavná 13, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca V. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I., O. XXX/XX, je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XX v okrese K., obec I., kat. úz. I. a to
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra "C" č. XXX a parcely registra "C" č. XXX
o výmere 734 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.3.2016, doručenou súdu dňa 10.3.2016 domáhal určenia, že
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XX v okrese K., obec I., kat. úz.
I. a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere
734 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením sp. zn. 14C 75/2016-22 zo

dňa 11.4.2016, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.4.2016.

2. Žalobcaodôvodnilžalobutým,žedňa20.4.2015uzavrelakopredávajúcisožalovanouakokupujúcou
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XX v okrese
K., obci I., katastrálne územie I. a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku
parc. č. XXX a pozemok parc. č. XXX o výmere 734 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Kúpna cena

bola dohodnutá v článku 3 kúpnej zmluvy v sume 10.000 eur, a podľa článku 3 bodu 2. bola splatná
pri podpise kúpnej zmluvy dňa 20.4.2015. Kúpna zmluva bola registrovaná na príslušnom správnom
orgáne pod č. V XXXX/XXXX. s účinkami vkladu dňa 14.5.2015, ktorým dňom sa výlučným vlastníkom
uvedených nehnuteľností stala žalovaná. Žalovaná kúpnu cenu v sume 10.000 eur žalobcovi neuhradila
ani sčasti, pričom po uzavretí kúpnej zmluvy s ním o kúpnej zmluve prestala komunikovať. Z toho
dôvodu žalobca doručil žalovanej list zo dňa 18.1.2016, v ktorom ju vyzval na úhradu kúpnej ceny v
dodatočnej lehote, ktorú určil v trvaní 10 dní od doručenia listu, pričom vychádzal z toho, že kúpna

cena mala byť uhradená ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, čiže už v mesiaci apríl 2015, ako aj zo
skutočnosti, že ku dňu 18.1.2016 bola žalovaná s úhradou kúpnej ceny v omeškaní už 272 dní. List
žalobcu zo dňa 18.1.2016 bol žalovanej doručený dňa 20.1.2016, takže 10 dňová lehota na úhradu
kúpnej ceny up1ynula dňa 1.2.2016, čo je prvým pracovným dňom po uplynutí dodatočnej lehoty. Ku dňu1.2.2016 ale žalobca nebol žiadnym spôsobom kontaktovaný za účelom úhrady kúpnej ceny, ani sumu
kúpnej ceny neobdržal. Žalobca preto využil svoje právo podľa § 517 ods. l Občianskeho zákonníka
a po uplynutí poskytnutej 10 dňovej lehoty, od kúpnej zmluvy platne odstúpil. Listina o odstúpení od

kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.2016 bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 2.2.2016, túto však žalovaná
zrejme z účelových dôvodov neprevzala, a zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej
lehote dňa 26.2.2016. Žalobca ale listinu o odstúpení považuje za doručenú v deň, keď bola doručená
do sféry dispozície žalovanej a za tento deň považuje deň, keď žalovaná mala prvý krát možnosť
sa oboznámiť s obsahom listiny o odstúpení, teda deň návštevy povereného zamestnanca poštového

doručovateľa v rámci doručovania zásielky, pričom v zmysle potvrdenia o doručovaní listiny je týmto
dňom 4.2.2016. Právne účinky doručenia listiny o odstúpení platia bez ohľadu na následné uloženie
listiny o odstúpení na pošte a tiež bez ohľadu na neprevzatie zásielky v odbernej lehote (vychádzajúc
z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, z ktorého vyplýva,
že hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu nastávajú v okamihu, kedy aj napriek
uloženiu zásielky nebola využitá objektívna možnosť oboznámiť sa s jej obsahom). Ku dňu 4.2.2016

došlo teda z uvedených dôvodov k platnému zrušeniu kúpnej zmluvy na základe odstúpenia od kúpnej
zmluvy, kedy žalobca tento deň nadobudol späť vlastnícke právo k predmetu kúpy. Dňa 12.2.2016
žalovaná na pobočke spoločnosti Slovenská pošta, a.s., podala žiadosť o vyplatenie sumy 10.000 eur v
prospech žalobcu prostredníctvom poštového poukazu, pričom platbu realizovala v čase, keď žalobca
platne od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil a kúpna zmluva bola už 8 dní zrušená. Z týchto dôvodov

žalobca sumu 10.000 eur neprevzal, keďže by sa tým bezdôvodne obohatil. Listina o jednostrannom
odstúpení od kúpnej zmluvy nie je listinou, na základe ktorej môže byť realizovaný záznam do katastra
nehnuteľností, preto jedinou možnosťou pre žalobcu, ako dosiahnuť zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností a teda zhodu medzi právnym a skutočným stavom, je vydanie súdneho rozhodnutia o
určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Pretože iným spôsobom

nedokáže dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, má žalobca naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 13.4.2016, ku ktorej sa vyjadrila podaním
doručeným súdu dňa 20.4.2016. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, považuje ju za šikanóznu

a žiadala žalobu zamietnuť. Žalobcove odstúpenie od kúpnej zmluvy nie je platné, pretože žalobca
bol v katastri nehnuteľností pôvodne zapísaný ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností v
podiele 1/6-ina, ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudol dedením. Ako výlučný vlastník bol v katastri
nehnuteľností zapísaný až na základe Zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 4.12.1998,
nazákladektorejnadobudolizvyšnýspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachvovýške5/6-in.Zmluvu

o zrušení podielového spoluvlastníctva však žalobca uzavrel ešte za trvania ich manželstva a na výplatu
ustupujúcejspoluvlastníčkybolipoužitéspoločnépeniaze,takžepodielvovýške5/6-invlastnenadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, i keď do katastra nehnuteľností bol ako výlučný vlastník
zapísaný len žalobca. Po rozvode manželstva si zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nevyporiadali ani dohodou a nebol podaný ani návrh na súd, takže nastúpila zákonná fikcia, v zmysle

ktorej platí, že nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. V čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy teda žalobca nebol výlučným vlastníkom
nehnuteľností, ale bol ich vlastníkom len v podiele 7/12-in a žalovaná bola podielovým spoluvlastníkom v
podiele 5/12-in. Uzavretie kúpnej zmluvy predstavovalo v podstate ich dodatočné vyporiadanie majetku,
o čom svedčí i nízka, nie trhová cena uvedená v kúpnej zmluve. Ich spoločná, nepísaná dohoda bola v

podstate taká, že žalovaná nadobudne nehnuteľnosti v celku, pričom výplatu kúpnej ceny od nej žalobca
nikdy nežiadal. Napriek tejto dohode o vyporiadaní BSM, žalovaná zo strachu o stratu bývania, kúpnu
cenu za pomoci svojich synov zadovážila a poslala ju žalobcovi poštovou poukážkou. Lehotu 10 dní
na zaplatenie, ktorú jej žalobca svojvoľne stanovil, sa jej nepodarilo dodržať, túto však považuje za
neprimeranú v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že si

svoju povinnosť na základe kúpnej zmluvy splnila v primeranej lehote cca 3 týždne, považuje odstúpenie
žalobcu od zmluvy za neplatné. Okrem toho, za neplatné toto odstúpenie považuje aj z dôvodu, že jej
nikdy nebolo doručené, a keďže žalobca v čase podpisovania Kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2015 nebol
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ale bol iba ich podielovým spoluvlastníkom v podiele 7/12-in, táto
kúpna zmluva je v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/l2-in absolútne neplatná.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámením sa s Kúpnou zmluvou
zo dňa 20.4.2015, s Výzvou a poskytnutím dodatočnej lehoty na úhradu kúpnej ceny z 18.1.2016, s
Odstúpením od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny zo dňa 2.2.2016, s Listom vlastníctvač. XX, s potvrdeniami o doručovaní listiny, ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový
stav:

5. Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim V. V. a kupujúcou G. V. dňa 20.4.2015 súd zistil, že
predávajúci predáva do výlučného vlastníctva kupujúcej nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres K., obec I., katastrálne územie I. na
Liste vlastníctva č. XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č.XXX, pozemok parc. č.XXX vo
výmere 734 m2 - zastavané plochy a nádvoria, za kúpnu cenu vo výške 10.000 eur. V zmysle článku

3 bodu 2., na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, kúpnu cenu vo výške 10.000 eur uhradí
kupujúca pri podpise zmluvy.

6. Z Výzvy zo dňa 18.1.2016 súd zistil, že žalobca ňou žiadal úhradu kúpnej ceny v poskytnutej
dodatočnej lehote na jej úhradu najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu. Zásielka bola
adresátovi vydaná dňa 20.1.2016.

7. Z Odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny zo dňa 2.2.2016 súd zistil, že
žalobca na základe § 517 ods. l Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu odstúpil od Kúpnej zmluvy
zo dňa 20.4.2015 na kúpu nehnuteľností uvedených na LV č. XX v katastrálnom území I., číslo vkladu
V XXXX/XXXX z dôvodu, že kúpna cena v sume 10.000 eur mu nebola žalovanou uhradená ani v

dodatočne poskytnutej 10 dňovej lehote. Podacím lístkom bolo preukázané, že zásielka, doporučený
list s podacím číslom RP509662813SK bola na pošte podaná dňa 2.2.2016. Zásielka bola uložená na
pošte dňa 4.2.2016 a bola vrátená odosielateľovi ako nevyzdvihnutá dňa 26.2.2016

8. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 37C/95/2010-16 zo dňa 6.9.2010, bolo manželstvo strán

sporu rozvedené s právoplatnosťou ku dňu 22.9.2010.

9. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XX pre kat. úz. I. vyplýva, že žalovaná je zapísaná ako výlučný vlastník
nehnuteľností parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 734 m2, rodinný dom
súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva

je uvedená Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 14.5.2015 - V XXXX/XX. Z Listu vlastníctva č. XX ďalej
vyplýva, že nehnuteľnosti boli žalobcom prevedené do bezpodielového spoluvlastníctva G. B. a K. B. na
základe Kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 8.3.2007 - V XXX/XX, následne na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 20.3.2013, vklad ktorej bol povolený dňa 7.5.2013 pod č. V XXXX/XX, boli nehnuteľnosti prevedené
do výlučného vlastníctva V. V., žalobcu.

10. Žalobca uviedol, že žalovaná od neho požadovala, aby nehnuteľnosť prepísal na ňu, pretože
nechcela z nehnuteľností vyplácať jeho dcéru. Žalobca zmluvu napísal a nechal ju na stole v kuchyni,
kým žalovaná bola v práci, aby ju podpísala. Po návrate z práce žalovaná zmluvu podpísala a viac
sa s ním o tom nebavila. Výšku kúpnej ceny nehnuteľností stanovil žalobca. Touto zmluvou nemal

záujem vyporiadavať majetok so žalovanou, pretože nehnuteľnosti boli len jeho. Po rozvode manželstva
sa vyporiadanie majetku neuskutočnilo. Počas manželstva prevádzal tento dom na rôzne osoby,
pretože potreboval peniaze. Po uzavretí kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, žalovanú až
do uskutočnenia písomnej výzvy na zaplatenie kúpnej ceny, upozorňoval na povinnosť zaplatenia tejto
ceny, nakoľko však nevidel žiadnu odozvu, viac sa už nesnažil.

11. Právny zástupca žalobcu doplnil opis rozhodujúcich skutočností a uviedol, že žalobca uzavrel
Zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva registrovanú pod č. V XXXX/
XX, na základe ktorej nadobudol so žalovanou do BSM spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach. Následne boli nehnuteľnosti počas trvania manželstva strán sporu, viackrát

prevedené na rôznych vlastníkov. K rozvodu manželstva došlo dňa 22.9.2010, kedy nadobudol
právoplatnosť Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/95/2010 zo dňa 6.9.2010. V čase zániku
manželstva boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve G. B. a K. B., ktorí ich nadobudli na
základe Kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 8.3.2007. Ako vyplýva z článku 4 tejto zmluvy, kúpna cena
za nehnuteľnosť bola splatná pred podpisom tejto zmluvy a jej prevzatie potvrdili predávajúci svojim

podpisom na zmluve. Žalobca následne nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 6.5.2013, ktorú žalobca uzavrel v
postavení kupujúceho a G. B. a K. B. kúpnu zmluvu uzavreli v postavení predávajúcich. Vklad uvedenej
kúpnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 10.5.2013 na základe rozhodnutia Správykatastra Trnava zo dňa 7.5.2013, číslo konania V XXXX/XX. Z toho je zrejmé, že žalobca nehnuteľnosti
nadobudol do výlučného vlastníctva, keďže odo dňa 22.9.2010 nebol v manželstve so žalovanou. Kúpna
zmluva zo dňa 20.4.2015 uzavretá so žalovanou je z týchto dôvodov platná a účinná, a nie je možné sa

domáhať jej neplatnosti z dôvodu podielového spoluvlastníctva strán sporu v čase jej uzavretia. Kúpna
zmluva bola riadne uzatvorená a predstavuje vôľu tak žalobcu ako aj žalovanej, keď žalovaná potvrdila,
že bola uzrozumená s tým, že uzatvára kúpnu zmluvu. Žalovaná tiež potvrdila, že jej bola doručená
výzva na zaplatenie kúpnej ceny a že následne vedomá si povinnosti kúpnu cenu zaplatiť, začala zháňať
finančné prostriedky, ďalej potvrdila, že bola informovaná o tom, že žalobca od zmluvy odstúpil a o

tejto skutočnosti vedela, i keď si predmetnú poštovú zásielku neprevzala. Napriek výzve na zaplatenie
kúpnej ceny v dodatočnej lehote, ktorá bola primeraná, túto nezaplatila. Primeranosť dodatočnej lehoty
je potrebné vyvodzovať z vôle zmluvných strán, kde kupujúca mala túto kúpnu cenu v celej výške zaplatiť
niekoľko mesiacov pred tým, než bola vyzvaná na jej zaplatenie, to znamená, že peňažné prostriedky
na úhradu kúpnej ceny mala mať k dispozícii už v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Listina o odstúpení od
kúpnej zmluvy sa následne považuje za doručenú dňa 4.2.2016, kedy sa dostala do sféry dispozície

žalovanej. Na námietku žalovanej uviedol, že žalobca má naďalej kľúče od nehnuteľnosti, nakoľko
platným odstúpením sa stal jej vlastníkom a má teda kľúče od vlastnej nehnuteľnosti.

12. Žalovaná uviedla, že po rozvode aj naďalej so žalobcom bývali spoločne ďalších 6 rokov a fungovali
ako keby boli manželia, pričom sa nikdy majetkovo nevyporiadali. V apríli 2015 prišiel žalobca s tým, aby

podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej by rodinný dom v ktorom bývali nadobudla do výlučného
vlastníctva, a ostatný majetok by zostal vo vlastníctve žalobcu. Kúpnu zmluvu podpísala a žalobca jej
povedal, aby sa nestarala, prečo je v zmluve uvedená suma 10.000 eur. Keď ju žalobca vyzval na
zaplatenie kúpnej ceny, povedala mu, že ho vyplatí, ale lehota 10 dní jej nepostačuje. Kým zháňala
peniaze, žalobca jej poslal ďalší list, ktorý si nevyzdvihla, i keď žalobca ju nabádal aby si ho prečítala.

Žalobca má aj naďalej veci v tejto nehnuteľnosti, od ktorej má aj kľúče. Žalovaná si bola vedomá toho,
že podpisuje kúpnu zmluvu, nešlo o darovaciu zmluvu, toto vyplýva aj z nadpisu zmluvy, pričom išlo ako
keby o vyporiadanie majetku medzi ňou a žalobcom.

13. Právny zástupca žalovanej uviedol, že po rozvode manželstva sporových strán nikdy nedošlo k

vyporiadaniu ich zaniknutého BSM a to aj napriek tomu, že žalobca počas trvania manželstva nadobúdal
značné nehnuteľnosti. Tieto však používal na podnikanie, čiže do masy BSM nepatrili a nárok žalovanej
na výplatu nejakej protihodnoty zo spoločného majetku, si strany riešili práve predmetnou zmluvou. Z
tohto pohľadu požiadavku žalobcu na určenie vlastníckeho práva považuje za nemorálnu, pretože počas
manželstva nadobudol veľké majetky a žalovaná by z týchto nemala vôbec nič. Tvrdenia žalobcu, že

žalovanú mnohokrát vyzýval ústne na zaplatenie kúpnej ceny sa nezakladajú na pravde. Žalovaná si
finančné prostriedky na kúpnu cenu zabezpečila a na základe výzvy žalobcu aj zaplatila, bolo to predtým,
ako jej bolo doručené odstúpenie od zmluvy, resp. toto odstúpenie jej doručené oficiálne nikdy nebolo.
Dodatočná lehota daná žalobcom bola len formálna a účelovo krátka. Žalobcovi nikdy nešlo o vyplatenie
kúpnej ceny, čo dokazuje skutočnosť, že si tieto ani nevyzdvihol, išlo mu len o prípravu predpokladov

na odstúpenie od zmluvy. Žalobu považuje za šikanóznu a nemorálnu, pretože aj z pohľadu dobrých
mravov by v prípade jej vyhovenia, všetok majetok z manželstva nadobudol len žalobca a žalovaná by
nenadobudla v podstate nič.

14. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

17. Podľa § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom,
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.18. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

19. Podľa § 48 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

21. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na
Liste vlastníctva č. XX v okrese K., obec I., kat. úz. I. a to k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na
parcele č. XXX a k parcele č. XXX o výmere 734 m2 - zastavané plochy a nádvoria, z titulu odstúpenia od

kúpnej zmluvy, ktorou boli tieto nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva žalovanej. Žalobca a žalovaná
sú bývalými manželmi.

22. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 20.4.2015
uzatvorená písomná Kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam, že v článku 3 predmetnej zmluvy bola uvedená kúpna cena vo výške
10.000 eur s povinnosťou jej výplaty pri podpise zmluvy, ktorá mu zo strany žalovanej vyplatená v tejto
lehote nebola, že žalobca písomnou výzvou zo dňa 18.1.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie kúpnej
ceny v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia listu žalovanej, že výzva na dodatočné zaplatenie kúpnej
ceny bolo žalovanej doručené dňa 20.1.2016, takže poskytnutá lehota uplynula najneskôr dňa 1.2.2016

pričom žalovaná ani v tejto lehote kúpnu cenu nevyplatila, spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaná
podala dňa 12.2.2016 žiadosť o vyplatenie kúpnej ceny 10.000 eur žalobcovi prostredníctvom poštového
poukazu, pričom žalobca si túto sumu neprevzal. Sporné nebolo ani to, že manželstvo sporových
strán bolo právoplatne rozvedené ku dňu 22.9.2010. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zhodnými
tvrdeniami sporových strán, ako aj listinnými dokladmi.

23. Žalobca v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.2015
na žalovanú, boli v jeho výlučnom vlastníctve, pretože tieto nadobudol až po rozvode manželstva so
žalovanou na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2013, vklad ktorej bol povolený dňa 7.5.2013 pod č.
V XXXX/XX, od predávajúcich G. B. a K. B.. Ako vyplýva z článku 3 tejto zmluvy, kúpna cena určená

vo výške 10.000 eur mu mala byť žalovanou vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, takže touto zmluvou
nemal v úmysle sa so žalovanou vyporiadať z titulu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Nakoľko mu žalovaná kúpnu cenu nevyplatila ani v poskytnutej dodatočnej lehote, účinne
odstúpil od kúpnej zmluvy písomným podaním zo dňa 2.2.2016, ktoré si žalovaná v úložnej dobe
neprevzala, a ktoré sa dostalo do sféry dispozície žalovanej dňa 4.2.2016.

Žalovaná tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy v podielovom
spoluvlastníctve, keď žalovaný vlastnil nehnuteľnosti len v podiele 7/12-in a žalovaná bola ich
spoluvlastníkom v podiele 5/12-in, pretože Zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa
4.12.1998, na základe ktorej žalobca nadobudol i zvyšný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
vo výške 5/6-in, uzavrel ešte za trvania ich manželstva, takže podiel vo výške 5/6-in vlastne nadobudli

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, i keď do katastra nehnuteľností bol ako výlučný vlastník
zapísaný len žalobca. Predmetnou kúpnou zmluvou si mali na základe dohody so žalobcom, vyporiadať
spoločný majetok z BSM, keďže k vyporiadaniu ich majetku po rozvode manželstva nedošlo dohodou
ani súdnym rozhodnutím. Z toho dôvodu kúpnu cenu nikdy nemala žalobcovi vyplatiť, túto od nej ani
nepožadoval. Žalovaná ďalej tvrdila, že k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy nedošlo, pretože

písomné odstúpenie od zmluvy jej nikdy doručené nebolo, tiež aj preto, že si splnila povinnosť vyplatiť
žalobcovi kúpnu cenu v primeranej lehote približne 3 týždne.
Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu teda bolo, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej
zmluvy zo dňa 20.4.2015 boli v dobe uzavretia zmluvy vo výlučnom vlastníctve žalobcu, alebo v
podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, či kúpna cena mala byť žalobcovi vyplatená, alebo

medzi stranami došlo uzavretím kúpnej zmluvy k dohode o vyporiadaní spoločného majetku a či došlo
k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy.24. Po vykonanom dokazovaní mal súd výsluchom strán a listinnými dokladmi preukázané, že podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XX v okrese K., obec I., kat. úz. I. a
to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX a parcela č. XXX o výmere 734 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, bolo zrušené Zmluvou o zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 4.12.1998,
vklad ktorej bol povolený pod č. V XXXX/XX. Na základe tejto zmluvy nadobudol žalobca so žalovanou
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel 5/6-in na týchto nehnuteľnostiach.
Toto tvrdila žalovaná, potvrdil túto skutočnosť aj žalobca, a súdu vyplynula táto skutočnosť aj z LV
č. XX zo zápisu s por. č. 4. Následne boli nehnuteľnosti ďalej viackrát prevádzané. Kúpnou zmluvou

právoplatnou dňa 8.3.2007, boli prevedené do bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. B. a K.
B., ešte počas trvania manželstva strán sporu, ako to vyplýva zo zápisu por. č. 7/6 na LV č. XX.
Manželstvo sporových strán bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/95/2010
zo dňa 6.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2010. V čase zániku manželstva boli teda
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve G. B. a K. B.. Až následne, Kúpnou zmluvou zo
dňa 20.3.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 6.5.2013, nadobudol žalobca nehnuteľnosti do svojho

výlučného vlastníctva od predávajúcich G. B. a K. B., keď vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol do
katastra nehnuteľností povolený dňa 10.5.2013 na základe rozhodnutia Správy katastra Trnava zo dňa
7.5.2013, číslo konania V XXXX/XX (zápis por. č. 8/7 na LV č. XX). Na základe takto preukázaných
skutočnostídospelsúdkzáveru,ževčaseuzavretiaKúpnejzmluvyzodňa20.4.2015,bolinehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nie v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej z dôvodu

nevyporiadania BSM ako to tvrdila žalovaná, keď v podielovom spoluvlastníctve nemohli byť práve
z toho dôvodu, že v čase zániku ich manželstva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve iných osôb a teda
tieto nehnuteľnosti v čase zániku manželstva do masy BSM sporových strán nepatrili. Kúpnou zmluvou
zo dňa 20.4.2015 tak žalobca previedol do vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti zo svojho výlučného
vlastníctva za kúpnu cenu 10.000 eur, pričom súd považoval kúpnu zmluvu za platne uzavretú. Žalovaná

tvrdila, že uzavretím predmetnej zmluvy došlo medzi ňou a žalobcom k uzavretiu dohody ohľadom
vyporiadania ich spoločného majetku, na základe ktorej by sa žalovaná stala vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, bez povinnosti zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu uvedenú v zmluve, preto žalobca jej
vyplatenie po dobu celého roka od nej ani nežiadal. Uzavretie tejto dohody žalobca poprel a žalovaná
na preukázanie svojho tvrdenia súdu nepredložila žiaden dôkaz, napriek tomu, že zo strany súdu bola

riadne poučená. Tu súd poukazuje aj na to, že predmetnú kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za
dohodu o vyporiadaní spoločného majetku z BSM aj z toho dôvodu, že ako z dokazovania vyplynulo,
predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán nepatrili, takže nebol
dôvod na vyporiadanie spoluvlastníctva k nim. Žalobca poprel aj ďalšie tvrdenie žalovanej o tom, že jej
nevznikla povinnosť vyplatiť kúpnu cenu 10.000 eur žalobcovi a preto ju na jej vyplatenie ani nevyzýval.

Je irelevantné takéto tvrdenie žalovanej, nakoľko došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a tým
jej vznikla povinnosť vyplatiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy ako bolo v zmluve uvedené, čiže bolo
jej povinnosťou uhradiť kúpnu cenu aj bez ďalších výziev z jeho strany. Žalobca vyzval žalovanú na
vyplatenie kúpnej ceny písomne dňa 18.1.2016, ktorá výzva bola žalovanej doručená dňa 20.1.2016,
čo vyplynulo z potvrdenia o doručovaní listiny a túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná. Napriek

doručeniu tejto výzvy, žalovaná v stanovenej dodatočnej lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, kúpnu
cenu žalobcovi nevyplatila. Lehota na dodatočné vyplatenie ceny uplynula dňa 1.2.2016, čo je prvým
pracovným dňom po uplynutí dodatočnej lehoty. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ dlžník svoj dlh nesplní riadne a včas, t.j. v určenom čase, dostane sa do omeškania, čo má zo
zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi

právo požadovať splnenie v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie, a ak
dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, má právo od
zmluvy odstúpiť. Zákon bližšie neupravuje, čo je dodatočná primeraná lehota na plnenie. Primeranosť
dodatočnej lehoty posúdi veriteľ sám tak, aby v nej dlžník mohol dlh reálne a riadne splniť. Vzhľadom
k zneniu kúpnej zmluvy týkajúce sa povinnosti vyplatiť kúpnu cenu pri jej podpise, čo znamená, že

žalovaná mala mať kúpnu cenu k dispozícii už v čase podpisovania zmluvy, súd považoval dodatočnú
lehotu v trvaní 10 dní, ktorá bola žalovanej poskytnutá po takmer 13-tich mesiacoch odo dňa kedy
jej vznikla povinnosť kúpnu cenu vyplatiť, za primeranú. Žalovaná teda v stanovenej lehote najneskôr
do 1.2.2016, čo bol najbližší nasledujúci pracovný deň po uplynutí dodatočnej lehoty, kúpnu cenu
nevyplatila, z toho dôvodu žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. Urobil tak písomne dňa 2.2.2016. Listová

zásielkaboladanánapoštovúprepravudňa2.2.2016apodľapotvrdeniaodoručovanípoštovejzásielky,
bola dňa 4.2.2016 uložená na Pošte Zavar, následne z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, bola
dňa 26.2.2016 vrátená odosielateľovi.25. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorý je adresovaný
druhej zmluvnej strane. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku
zrušuje a zanikajú všetky práva a povinnosti oboch strán, ktoré pre ne vyplývajú zo zmluvy. Z hľadiska

právnych účinkov, odstúpenie od zmluvy voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď dôjde
adresátovi,tedakeďsadostanedojehodispozičnejsféry.Vprípadedoručovaniapísomnéhoodstúpenia
od zmluvy, od okamihu, kedy sa adresát mal možnosť oboznámiť s týmto prejavom vôle, dochádza k
pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil. Žalovanej teda bola daná reálna možnosť na základe oznámenia pošty o uložení

zásielky, prevziať si túto zásielku a oboznámiť sa s jej obsahom, čím nastali hmotnoprávne účinky
tohto jednostranného právneho úkonu v okamihu, kedy žalovaná aj napriek uloženiu zásielky nevyužila
objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom.

26. S poukazom na uvedené, súd považoval Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 2.2.2016 za účinné
odo dňa 4.2.2016, teda odo dňa, kedy písomné odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo obsahom poštovej

zásielky podanej na poštovú prepravu dňa 2.2.2016, bolo uložené na pošte dňa 4.2.2016, keď tento deň
považoval súd za deň, kedy sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, pretože v
tento deň jej pracovníkom pošty bola doručovaná zásielka od žalobcu, ktorú si neprevzala.

27. Ak teda žalovaná dňa 12.2.2016 podala žiadosť o vyplatenie sumy 10.000 eur žalobcovi z titulu

výplaty kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, urobila tak až po tom, ako žalobca účinne od tejto kúpnej
zmluvy odstúpil. Ak by teda žalobca túto sumu prevzal, bezdôvodne by sa tak obohatil na úkor žalovanej,
ako správne žalobca usudzoval.

28. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Určovacia žaloba je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi a jej
význam je čisto praktický - nastolenie istoty v ohrozených právnych vzťahoch. Preto je treba viac než

u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k ich zneužitiu. Predovšetkým k tejto obrane je teda požadovaná
určitá kvalita určovacej žaloby spočívajúca v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, a tento naliehavý právny záujem musí byť vyvolaný stavom, ktorý spôsobuje,
že právny stav žalobcu k veci sa stal, či stáva, neistým alebo je spochybnený.

30. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je teda
daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Nakoľko žaloba podaná žalobcom je určovacou žalobou,
súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam.

31. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, v zásade platí, že má vo vzťahu k tejto osobe naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Nie je vylúčené, že i výkon práva, ktorý vychádza zo zákona, sa môže javiť, že je v rozpore s

dobrými mravy a že mu preto zo strany súdu, pri uplatnení inak dôvodného nároku, nebude vyhovené.
Na druhej strane sa však nesmie oslabovať princíp právnej istoty a nesmie neprimerane uberať zo
subjektívnychprávúčastníkov.Pretopostupsúdupodľa§3ods.1Občianskehozákonníka,jeadekvátny
len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
kedy hlavnou alebo rozhodujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu. Súd

však v prejednávanej veci nemal preukázané, že by zo strany žalobcu išlo o takýto, šikanózny výkon
práva, prípadne, že by ním uplatnený nárok bol v rozpore s dobrými mravmi, keď bol toho názoru,
že pokiaľ predávajúci prevedie nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve na osobu, ktorá mu
kúpnu cenu za ich prevod nezaplatí, je prirodzené, že sa po tom, ako svoju povinnosť vyplývajúcu zkúpnej zmluvy splnil, domáha zaplatenia kúpnej ceny ako protihodnoty prevedených nehnuteľností. Ak
kupujúci ani na základe poskytnutia ďalšej lehoty kúpnu cenu nezaplatí, opäť je prirodzenou reakcia
predávajúceho, ak od kúpnej zmluvy odstúpi, keď si kupujúci svoju povinnosť vyplývajúcu z platne

uzavretej zmluvy nesplnil. Vyplýva to z charakteru kúpnej zmluvy, ktorá je dvojstranným, konsenzuálnym
právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci
sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Práva a povinnosti
zmluvných strán sú teda vzájomné a sú vzájomne podmienené, čo je prejavom synalagmatickej povahy
kúpnej zmluvy. Uplatnený nárok žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že ako

vyplynulo z dokazovania, žalobca previedol na žalovanú svoj výlučný majetok a medzi stranami sporu
nešlo o akési vyporiadanie ich spoločného majetku po rozvode manželstva.

34. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že tejto žalobe je potrebné vyhovieť,
keď mal preukázané, že dňa 20.1.2015 bola platne uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca
previedol nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve na žalovanú za kúpnu cenu 10.000 eur, ktorú

mu žalovaná nevyplatila ani v poskytnutej dodatočnej lehote, v dôsledku čoho žalobca od kúpnej zmluvy
účinne odstúpil. Preto, ak zároveň mal súd za to, že v prejednávanej veci má žalobca na určovacej
žalobe naliehavý právny záujem, žalobe ako dôvodnej vyhovel.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).