Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Minks

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215201222.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Z.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. XX/X,
E., zastúpený JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti
žalovaným:1./Z.A.,nar.XX.XX.XXXX,X./O.A.,nar.XX.XX.XXXX,3./Z.A.,nar.XX.XX.XXXX,žalovaní
1./ až 3./ spoločne bytom E. XX/XX, E. a zároveň všetci zastúpení JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka

so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 29. januára 2018, č. k. 8C/94/2015-110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.01.2018, č. k. 8C/94/2015-110 pri právnom posúdení podľa

§ 11, § 3 ods. 1 Obč. zák., § 470 ods. 1, § 215 ods. 1, § 186 ods. 2, § 254, § 153 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, §
150 ods. 1, 2, § 149 CSP a článkov 15 ods. 1, 8 a 6 ods. 1 CSP, ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa žalobca voči žalovaným 1./ až 3./ domáhal ospravedlnenia za šírenie nepravdivého tvrdenia
a to jednak prostredníctvom listu doručenému žalobcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a jednak aj verejne pred učiteľským zborom, riaditeľom školy a žalovaný 3./ pred svojimi spolužiakmi
a triednym učiteľom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovaným 1./ až 3./ majúcim v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

dospel k tomu záveru, že žalobca svoje tvrdenie, že žalovaní približne od novembra 2014 začali o ňom
šíriť nepravdivé skutočnosti predovšetkým v škole, na ktorej učí, a to tým výrokom, ako bol špecifikovaný
v podanej žalobe, nepreukázal. Žalovaní sa boli za riaditeľom školy iba informovať. V spore bolo však
preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý každú vyučovaciu hodinu začínal tým, že celý proces začala
rodina žalovaných a preto bol nútený podať žalobu na súd. Ešte aj jeden a pól roka po predmetnom
incidente uviedol (dňa 21.06.2016) túto skutočnosť, čo okrem iného potvrdili vypočutí žiaci ako aj

inšpekčná kontrola, čoho dôkazom je jej zápisnica zo dňa 04.07.2016.

4. Žalobca v priebehu sporu uviedol, že šírenie tejto nepravdivej skutočnosti znižuje jeho vážnosť u
kolegov, rodičov, ostatných študentov a zároveň aj podrýva jeho autoritu u ostatných žiakov. Takéto
konaniežalovanýchpovažujezaohrozeniesvojhouplatneniavspoločnosti,akoajjehomravnejintegrity,
dôstojnosti, vážnosti a cti. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na obsah rozsudku NS SR sp.

zn. 4Cdo/15/03, z obsahu ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola takýmto zásahomznížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, je potrebné vychádzať z následnej reakcie, ktorú
zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí dotknutej osoby.

5. Tvrdenia žalobcu preukázané neboli, nakoľko tento neuviedol, ako bola znížená jeho vážnosť u
kolegov, rodičov a ostatných žiakov. V konaní preukázané nebolo, že by žalovaní šírili nepravdivé
skutočnosti a tým by bolo zasiahnuté do dôstojnosti a vážnosti osoby žalobcu v spoločnosti. S poukazom
na tieto dôvody súd podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

6.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,ktorýnavrholodvolaciemusúduzrušiťnapadnutý
rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v plnom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Postupom súdu došlo na jeho strane k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces, nakoľko prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a následne na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Tým, že súd nepripustil zmenu žaloby, ktorú navrhol na pojednávaní konanom dňa 29.01.2018, došlo
k porušeniu procesného práva žalobcu predkladať počas konania návrhy na zmenu žaloby a tým bolo
porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Navrhovaná zmena žaloby bola v podstate tým

istým žalobným návrhom, ako bol uplatnený v pôvodnej žalobe, pričom výsledky konania mohli byť
podkladom aj pre rozhodnutie o novej žalobe.

8. Dňa 29.01.2018, t j. na pojednávaní pred OS Komárno traja vypočutí svedkovia v prospech žalobcu
potvrdili, že tento na adresu žalovaného 3./ nevyslovil žiadne vulgárne výrazy na vyučovacej hodine

dňa 27.11.2014. Iba jeden svedok (M. E.) uviedol, že počul ako žalobca vulgárnymi slovami vyhnal
žalovaného 3./ z vyučovacej miestnosti. Tento svedok okrem iného vo svojej výpovedi uviedol, že v
inkriminovaný deň sa nenachádzal vo vyučovacej miestnosti. Napriek uvedenému súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku skonštatoval, že žalobca svoje tvrdenia v tomto smere vôbec nepreukázal. Súd
navyše zamietol výsluch ďalších svedkov, ktorí boli v tom čase na vyučovacej hodine a tvrdenia žalobcu

by aj potvrdili.

9. Zo zápisnice štátnej školskej inšpekcie o prešetrení sťažnosti zo dňa 03.09.2015 vyplýva, že ohľadne
daného prípadu sa žalovaní stretli nielen s riaditeľom, s triednym učiteľom a aj so žalobcom v dňoch
16.12.2014, 19.12.2014 a 29.04.2015. Takisto bol tento prípad aj predmetom zasadnutia predagogickej

rady dňa 09.12.2014. Triedny učiteľ žalovaného 3./ a riaditeľ školy takisto vo svojich svedeckých
výpovediach potvrdili, že prebehlo viacero stretnutí, na ktorých boli prítomní žalovaní, žalobca, ako aj
oni dvaja. Na jednom z týchto stretnutí sa žalovaný 1./ pokúsil fyzicky napadnúť žalobcu. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalovaní 1./ a 2./ sa u riaditeľa školy neboli iba informovať, ale podali aj sťažnosť,
ktorú riešili s riaditeľom školy a s triednym učiteľom a riešilo sa to aj na pedagogickej rade školy.

10. Takisto nie je jasné ako dospel súd k tomu záveru, že žalobca každú hodinu začínal spomínaním
tohto prípadu, čo povedal iba jeden svedok M. E., ktorého výpoveď je značne spochybnená. Tento
svedok nebol totiž prítomný dňa 27.11.2014 vo vyučovacej miestnosti a nikto ani nevidel, že by stál
pred dverami. Zo zápisnice zo šetrenia štátnej školskej komisie zo dňa 03.09.2015 vyplýva, že siedmi

žiaci, ktorí boli v inkriminovanom čase prítomní na vyučovacej hodine potvrdili, že žalobca nepovedal
žiadne vulgárne slová na adresu žalovaného 3./. Súd prvej inštancie ignoroval nielen vyjadrenia
výpovede triedneho učiteľa a žiakov, ktorí boli prítomní na predmetnom doučovaní, ale aj výsledky
prešetrenia sťažnosti štátnou školskou inšpekciou. Súdom prvej inštancie uvádzaný rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/15/03 nie je možné na daný právny vzťah použiť, pretože žalobca nepožaduje priznanie

nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 1 a 3 Obč. zák., k čomu sa vzťahuje aj uvedený rozsudok NS SR.

11. Je základným záujmom spoločnosti, aby učitelia boli chránení pred nepravdivými obvineniami a
klamstvami,ktorémôžudôstojnosťavážnosťučiteľovznížiť.Právekvôliuvedenémuprípadubolžalobca
vystavený viacerým situáciám, kedy pred riaditeľom, triednym učiteľom, pred pedagogickou radou, pred

školskou inšpekciou, pred kolegami a žiakmi musel vysvetľovať, že tvrdenia žalovaných 1./ až 3./ nie sú
pravdivé a vychádzajú iba z klamstva žalovaného 3./.12. Žalovaní 1./ až 3./ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú KS v
Nitre, aby rozsudok OS Komárno sp. zn. 8C/94/2015 zo dňa 29.01.2018 postupom podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil ako vecne správny a zároveň im priznal trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

Žalobca v konaní nijakým spôsobom v spore svoje tvrdenia nepreukázal, ktoré boli dokonca vyvrátené
výpoveďami vypočutých svedkov. Takisto nepreukázal ním tvrdený zásah zo strany žalovaných do jeho
osobnostných práv, dôstojnosti a autority u kolegov a rodičov. Listina nachádzajúca sa na č. l. 30 spisu, o
ktorej žalobca tvrdil, že mu ju žiaci priniesli podpísanú, bola vyhotovená žalobcom, čo potvrdilo vykonané
dokazovanie. Bol to práve žalovaný 3./, ktorý musel vyhľadať poradenstvo u psychológa.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal žalobcom napadnutý zamietajúci
rozsudok súdu prvej inštancie a to zvolením procesného postupu podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd dospel k
záveru, že podané odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a povesti.

15. Odvolací súd akceptujúc obsah spisu v danej prejednávanej veci dospel k tomu záveru, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti, keď sa náležite nevysporiadal so všetkými aspektami vyplývajúcimi zo zisteného
skutkového stavu, čím znemožnil strane sporu (žalobcovi) uplatniť jemu patriace procesné práva na

spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných v
civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany týchto práv a právom chránených záujmov. Ide o taký
postup súdu, aký znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov,
priznaných jej CSP na zabezpečenie svojich práv a povinností. Do práva na spravodlivý proces nie

je možné na druhej strane zaradiť právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná a aby sa rozhodlo v súlade s ňou prezentovanými požiadavkami (I.
ÚS 50/04).

16. Hlavným dôvodom pre zavedenie procesného postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s §
391 ods. 1 CSP odvolacím súdom vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacím súdom bolo to, že
súd prvej inštancie sa nesprávnym spôsobom vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, keď na jeho
základeskonštatoval,žežalobcavsporenepreukázalsvojetvrdeniaapretobolopotrebnéhojehožalobu
zamietnuť. V súvislosti s preukazovaním vyslovenia vulgarizmov žalobcom na adresu žalovaného 3./

nezobral dostatočný zreteľ na výsledky vykonaného dokazovania, keď traja teraz už bývalí spolužiaci
žalovaného 3./ vo svojich svedeckých výpovediach jednoznačne uviedli, že na predmetnej vyučovacej
hodine, na ktorej boli osobne prítomní, žiaden vulgarizmus zo strany žalobcu na adresu žalovaného
3./ vyslovený nebol. iba jeden svedok (M. E.) sa v tomto smere vyjadril opačne, t. j., že takýtovulgárny výrok z úst žalobcu na adresu žalovaného zaznel. Vierohodnosť výpovede tohto svedka podľa
názoru odvolacieho súdu spochybňuje tá skutočnosť, že tento sa v inkriminovanej dobe vo vyučovacej
miestnosti nenachádzal, ale všetko mal počuť iba cez zatvorené dvere. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať aj na obsah zápisnice štátnej školskej inšpekcie zo dňa 03.09.2015, v ktorej všetci prítomní
žiaci na vyučovacej hodine dňa 27.11.2014 súhlasne prehlásili, že žalobca žalovanému 3./ žiadne
vulgárne slová nepovedal. Vychádzajúc z uvedeného na rozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd v
danej veci zdieľa ten záver, že žalobca na vyučovacej hodine na adresu, resp. žalovanému 3./ nepovedal
žiadne vulgárne výrazy.

17. V ďalšom konaní bude potom povinnosťou prvoinštančného súdu zamerať dokazovanie k tomu, či
takétoneoprávnenéobvineniezostranyvšetkýchžalovaných,resp.ibaniektoréhoznichmohlospôsobiť
zásah do cti a dôstojnosti žalobcu do takej miery, že bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť pred
kolegami ako aj pred žiakmi. Na margo preukazovania tohto stavu (zníženia cti a dôstojnosti) žalobca
v konaní preukázal, že v dôsledku iniciatívy žalovaných 1./ a 2./ podnietenej ich synom žalovaným 3./

bola celá záležitosť posudzovaná cez triedneho učiteľa, riaditeľa školy, zástupcu riaditeľa, pedagogickej
rady dňa 09.12.2014 ako aj štátnu školskú inšpekciu. Vzhľadom na prejednávanie daného prípadu v
tomto rozsahu získalo vedomosť o ňom takmer celé gymnázium. V tejto súvislosti bude potrebné brať
zreteľ aj na špecifiká prejednávanej veci, t. j. že daný prípad má svoj pôvod v školskom prostredí a
vznikol vo vzťahu učiteľ (profesor) verzus žiak, pričom na učiteľa v tomto výchovnom procese, ako

na verejného činiteľa sú kladené zvýšené nároky na jeho morálku, povesť a odbornosť. Súd prvej
inštancie si v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podanej žaloby v ďalšom konaní musí zodpovedať
z hľadiska výkladu ust. § 11 Obč. zák. predovšetkým to, aký vplyv má šírenie nepravdivej informácie o
stredoškolskom profesorovi vzhľadom na jeho celkový spoločenský status, a či v konečnom dôsledku je,
alebo nie je dôvodom k vyhoveniu podanej žalobe. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada

aj s dôvodmi iniciatívy žalovaných 1./ a 2./ týkajúcej sa mimosúdneho vyriešenia celého prípadu, na
ktorú iniciatívu žalobca nepristúpil, a v rámci ktorej okrem iného títo žalovaní ponúkli žalobcovi možnosť
ospravedlneniasazainformovanieriaditeľaškolyatriednehoučiteľaonepravdivejinformáciiodichsyna
(žalovaného 3./) ohľadne prednesených vulgarizmov na jeho adresu. S týmto návrhom žalovaných 1./ a
2./ sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal, pričom je k

nemu potrebné uviesť to, že žalovaní 1./ a 2./ v ňom v podstate navrhujú to, čoho sa v rámci žalobného
petitu domáha žalobca.
Odvolací súd vzhľadom na časový odstup od času, kedy malo dôjsť k danému prípadu, t. j. 27.11.2014,
čo je takmer päť rokov, ako aj s poukazom na obsah návrhu žalovaných 1./ a 2./ na mimosúdne riešenie
veci nachádzajúci sa na č. l. 7 spisu a s poukazom na ust. § 148 ods. 1 CSP dáva do pozornosti

prvoinštančného súdu pokúsiť sa o uzavretie súdneho zmieru medzi stranami sporu, pričom o jeho
uzavretie sa má súd vždy pokúsiť.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.