Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011112
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hatala
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8116011112.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.
Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného T. B. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. júna
2019 v Bratislave dovolanie obvineného T. B. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. decembra
2017, sp. zn. 5 To 22/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. B. sa odmieta .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 6. februára 2017, sp. zn. 41 T 44/2016 bol obvinený T. B. uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa§289ods.3písm.a/,c/Tr.zák.spoluvjednočinnomsúbehusprečinommareniavýkonuúradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a vo viacčinnom súbehu s prečinom neposkytnutia
pomoci podľa § 178 Tr. por. na tom skutkovom základe, že

dňa 25. novembra 2014 v čase o 17:53 hod. v Prešove, po tom čo požil alkoholické nápoje s hladinou
najmenej 2,49 g/kg (promile) alkoholu v krvi, viedol v pravom jazdnom pruhu ulice Sabinovskej v smere
do centra mesta osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206, EVČ: U.-XXXCR, zelenej farby, pred

priechodom pre chodcov nerešpektoval svetelný signál S1a - signál s plným červeným svetlom so
znamením „Stoj", s vozidlom nezastavil a zrazil chodcov A. P., nar. XX. N. XXXX a mal. D. P., nar.
XX. G. XXXX, ktorí prechádzali cez priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla na
svetelný signál s plným zeleným svetlom so znamením „Voľno", pričom A. P. utrpela vykĺbenie ľavého
ramenného kĺbu, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie ľavej strany prednej brušnej steny,
pomliaždenie ľavej strany panvy, pomliaždenie vonkajšej strany ľavého stehna, roztrhnutie predného

skríženého väzu ľavého kolena, roztrhnutie oboch meniskov ľavého kolenného kĺbu s dobou liečenia
a práceneschopnosťou od 25. novembra 2014 do 31. marca 2015 a mal. D. P. zranenie, ktoré si
vyžiadalo jednorazové ošetrenie; po nehode zraneným neposkytol pomoc, hoci tak mohol urobiť bez
nebezpečenstva pre seba alebo iného. Obvinený porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1
písm. f/, ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vozidlo viedol napriek tomu, že
právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0 T 174/2014 z 11. novembra 2014

bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky odsúdený a bol mu uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie.

Okresný súd uložil obvinenému T. B. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. oproti neexistencii žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 44 Tr. zák. v spojení s § 61ods. 1. ods. 5 písm. a/ Tr. zák. súd upustil od uloženia ďalšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov.

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len
prokurátor) v neprospech obvineného proti výroku o treste a obvinený T. B. proti všetkým výrokom
rozsudku.

Na podklade podaných odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom z 13. decembra

2017, sp. zn. 5 To 22/2017, podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 41
ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. krajský súd odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie, ktoré
oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený uviedol, že už v konaní pred súdom
prvého stupňa namietal znalecký posudok z odboru cestná doprava ako aj iné dôkazy, ktoré boli podľa
jeho názoru vykonané nezákonným spôsobom. Poukázal na zápisnicu o hlavnom pojednávaní z 1.
februára2017(č.l.458),kedysúdnanámietkuzaujatostiznalcavznesenúobvinenýmnereagovalaďalej

pokračoval v konaní. Prvostupňový súd nezaznamenával priebeh pojednávaní a nevyhotovil zvukový
záznam v rozsahu, v ktorom sa vykonávalo dokazovanie. Zápisnice o hlavnom pojednávaní neobsahujú
všetky prednesené návrhy a námietky, ktoré uplatnil počas prebiehajúceho súdneho procesu. Ďalej
namietal, že odvolací súd rozhodol vo veci sám, aj keď podľa názoru obvineného na to neboli splnené
zákonné podmienky. Odvolaciemu súdu taktiež vyčítal formalizmus pri jednotlivom hodnotení oboch

znaleckých posudkov, spätý s nedovoleným selektívnym prístupom. Pochybenie v získaní dôkazu
obvinený videl aj vo vzťahu k zákonnosti získania svedeckých výpovedí príslušníkov policajného zboru v
tom smere, či títo svedkovia boli pred výsluchmi zbavení povinnosti mlčanlivosti kompetentným orgánom
v súlade so zákonom.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietal aj právnu kvalifikáciu
skutku s tým, že počas celého konania nebolo dokázané, že zranenie poškodenej Scholtésovej
vykazovalo známky ťažkej ujmy na zdraví.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, podľa ktorého rozsudok krajského súdu
je zákonný a správny. V danom prípade aj keď neexistovali priame dôkazy, vyhodnotením nepriamych
dôkazov, tvoriacich ucelenú logickú reťaz dôkazov súd dospel k záveru o vine obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je
mimoriadnyopravnýprostriedok.Nielenzoznačeniatohtoopravnéhoprostriedkuakomimoriadneho,ale
predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené
k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a

hmotnoprávnychchýb.Tiesúakodovolaciedôvodytaxatívneuvedenévustanovení§371ods.1Tr.por.,
pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný

prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením
tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie
nebolo chápané len ako "ďalšie" odvolanie.Dovolateľ ako prvý dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého
dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom.

Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za nutné uviesť, že uvedený
dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie
prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom

ich vykonávania a nakoniec etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov zadovážených podľa
Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.

Dôvod dovolania podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t.
j. k vykonávaniu dôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolací dôvod v zmysle

§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení
upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov a aby sa napadnuté rozhodnutie opieralo
o nezákonné dôkazy. Nemožno však ním úspešne napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob
jeho vyhodnotenia súdom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený spochybňoval znalecké posudky,
svedecké výpovede, čo je v dovolacom konaní neprípustné, nakoľko sa jedná o namietanie skutkového

stavu a nevyhodnotenia dôkazov, pričom námietky obvineného nijako nezakladajú ani opodstatnenosť
predmetného dovolacieho dôvodu. Správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať
a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania
navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Z čl. 6 ods. 3 písm. d/
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať

všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti
obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležite
zdôvodnené (II. ÚS 258/2012 z 11. júla 2012).

Najvyšší súd vo vzťahu k námietkam obvineného ohľadne skutočnosti, že hlavné pojednávania ani

verejné zasadnutie nebolo nahrávané, považoval za potrebné uviesť, že postupom okresného súdu
došlo k porušeniu § 61a Tr. por., ktorý ukladá povinnosť súdu vyhotoviť z hlavného pojednávania a
časti verejného zasadnutia (na ktorom sa vykonáva dokazovanie) zvukový záznam. V tomto prípade
ustanovenie § 58 ods. 3 Tr. por. nemožno vykladať izolovane a síce ako možnosť pre súd zvoliť aj túto
formu na zachytenie priebehu pojednávania. Druhá veta § 61a Tr. por. následne súdu ukladá obligatórnu

náležitosť takto vyhotovený záznam z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia na nosiči
dát priložiť ako súčasť spisu. Iná vhodná forma uchovania záznamu (ponechaním v serveri počítača,
uložením do databázy súdneho manažmentu na dátovom úložisku, kde je priradený ku konkrétnemu
spisu alebo jeho uložením do archívu súdu) je daná len ako možnosť.

Na strane druhej, ak o priebehu hlavného pojednávania bola vyhotovovaná zápisnica diktovaním
predsedom senátu postupom v súlade s § 58 Tr. por., tak táto nestráca vlastnosť zákonného dôkazu
a verejnej listiny tým, že nie je sprevádzaná zvukovým záznamom vyhotoveným v súlade s § 61a Tr.
por. Účelom zakomponovania naposledy uvedeného ustanovenia do Trestného poriadku totiž nebolo
nahradiť vyhotovovanie zápisnice o pojednávaní, ale vytvoriť doplnkový zdroj informácií o priebehu

pojednávania, a preto v prípade nevyhotovenia zvukového záznamu alebo jeho nezachovania v
dôsledku objektívnej príčiny (technickej poruchy; ako tomu bolo v tomto prípade) možno uvažovať
len o oslabení hodnovernosti zápisnice z hlavného pojednávania, pretože jej obsah nie je možné
verifikovať prostredníctvom iného záznamového prostriedku. Hodnovernosť dôkazu však nezakladá
jeho nezákonnosť v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (hodnovernosť

dôkazov sa v dovolacom konaní neskúma).

Pre úplnosť veci najvyšší súd dodáva, že vyhotovovanie zvukových záznamov z hlavného pojednávania,
resp. verejného zasadnutia má viesť k dodržiavaniu zákonnosti a dôstojnosti pojednávania a správania

sa všetkých osôb prítomných v pojednávacej miestnosti. Zvukový záznam môže byť použitý aj pri riešení
sporov o správnosť protokolácie, prípadne v rámci disciplinárneho konania. Obvinený však nenamietal
obsah spornej zápisnice z hlavného pojednávania v priebehu jej vyhotovovania a ani bezprostredne
po jej vyhotovení, ako to predpokladá § 58 ods. 1 písm. f/ Tr. por., ako ani nenahrávanie hlavnýchpojednávaní a verejného zasadnutia najneskôr v odvolacom konaní, a preto sú námietky obvineného v
zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. nepoužiteľné v dovolacom konaní.

Dovolací súd žiadne pochybenie zo strany nižších súdov nezistil. Argumentáciu dovolateľa vo vzťahu k
tomuto dovolaciemu dôvodu preto dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Napokon dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v
ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať
a meniť.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený
súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú

v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy
prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je
trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné
posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania

(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu
alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa
§ 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov
ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu
posúdeniu skutku.

K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o
existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,
ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové
zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové

zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu
ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku,
môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové.
Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov,
proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej

inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní
sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné
chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Z uvedeného je zrejmé, že argumenty obvineného uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé naplniť ani
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne

skutkových zistení.

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom
zasadnutí dovolanie obvineného T. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.