Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201061
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7011201061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: V.. W. I., H. D. B., D.U. XX, Č.
M., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 4.616.647 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7. septembra 2017 č.k. 40C/23/2012 - 652 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol

žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, zamietol vstup prokurátora a intervenientov Transparency
International Slovakia, Alliancia Fair Play a N.. Š. Š. do konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej súdu dňa 5.12.2011, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.616.647 EUR s 12 % úrokom z omeškania od 15.10.2011 do zaplatenia
titulom náhrady škody v sume rovnajúcej sa výške pohľadávky žalobcu s príslušenstvom vyčísleným

ku dňu 15.10.2011, ktorú si žalobca uplatnil v súdnych konaniach vedených na Krajskom súde v
Košiciach pod sp. zn. 18Rob/1357/1996, následne sp. zn. 4Cb/1/2008 a pod sp. zn. 17Rob/1361/1996,
následne sp. zn. 3Cb/4/2008, ktorá žalobcovi mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu
a nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v týchto konaniach, ktoré nie sú doposiaľ
skončené.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vychádzal najmä zo zistenia:

- zo spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 4Cb/1/2008, predtým sp.zn.
18Rob/1357/1996, že: «dňa 25. novembra 1996 žalobca V.. W. I. podal na krajskom súde proti obci
Holčíkovce (ďalej aj „žalovaný“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 86.513,- Sk s prísl. Vec
bola zaevidovaná pod sp.zn. 18Rob/1357/1996. Dňa 26. februára 1997 krajský súd vyzval žalobcu na
zaplatenie súdnych poplatkov za podaný návrh. Dňa 4. marca 1997 žalobca uhradil súdny poplatok.
Dňa 19. júna 1997 žalobca požiadal krajský súd o vydanie platobného rozkazu. Dňa 1. júla 1997 krajský
súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 18Rob/1357/1996-22, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta

1997. Dňa 17. júna 1999 obec Holčíkovce podala na krajskom súde návrh na obnovu konania vedeného
pod sp.zn. 18Rob/1357/1996. Dňa 24. júna 1999 bol spis predložený sudcovi N.. N. G.. Dňa 13. januára
2000 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou, k spisu sp. zn. 3Er/3196/1997. Dňa 3.
februára 2000 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 21. júla 2003žalovaný požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho spisu. Dňa 31. júla 2003 bolo v spise
zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku krajského súdu dostavil zástupca žalovaného „za
účelom prevzatia kópie návrhu, platobného rozkazu 17Rob/1357/1996-22 zo dňa 1.7.1997 so súhlasom

sudkyneN..W.I..Dňa18.marca2005krajskýsúduznesenímč.k.9Cb673/99-88povolilobnovukonania
vo veciach sp. zn. 18 Rob 1357/96, sp. zn. 17 Rob 1361/96 a sp. zn. 9Cb 1832/96. Žalobca podal
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „najvyšší súd“), aby rozhodol o tomto opravnom prostriedku. Dňa 29. novembra 2006 najvyšší
súd uznesením sp. zn. 1Obo 223/2005 napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 9Cb 673/99-88 z 18.

marca 2005 zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietol. Dňa 16. februára 2007 odporca podal
návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18Rob 1357/96-22 vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu
toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk. Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený
záznam, podľa ktorého „spis sp. zn. 18Rob 1357/1996 bol dňa 18. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu
k sp. zn. 9Cb/673/1999. Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“. Dňa 26. februára 2007 konajúci sudca N..
D. R.V.H. vydal opravné uznesenie č. k. 18Rob 1357/96-34 k platobnému rozkazu vydanému 1. júla

1997. Dňa 1. marca 2007 žalovaný podal odpor proti opravnému uzneseniu č. k. 18Rob 1357/96-34.
Dňa 15. marca 2007 žalobca podal proti opravnému uzneseniu č. k. 18Rob 1357/96-34 odvolanie. Dňa
22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.
Dňa 26. júla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obo 47/2007 opravné uznesenie krajského súdu č.
k. 18Rob 1357/96-34 zrušil v podstate preto, že „Platobný rozkaz vydaný krajským súdom netrpí žiadnou

chybou, ktorú by bolo potrebné odstraňovať vydaním opravného uznesenia s použitím ust. § 164 OSP“.
Dňa 11. septembra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu. Dňa 27. septembra 2007 krajský súd vyzval
žalovaného, aby oznámil, kto bol v roku 1997 oprávnený preberať poštu adresovanú do vlastných rúk a
„ktoprevzalzaObecnýúradHolčíkovceplatobnýrozkazč.k.18Rob/1657/1996-22dňa11.7.1997“.Dňa
4. októbra 2007 žalovaný oznámil krajskému súdu, že oprávnený preberať poštu do vlastných rúk „bol

jedine štatutár obce-starosta obce“ pričom „platobný rozkaz č. k. 18Rob/1357/1996-22 dňa 11. 7. 1997
jednoznačneneprevzalvtedajšístarostaobce“.Dňa11.októbra2007krajskýsúduznesenímč.k.18Rob
1357/96-52 zrušil svoj platobný rozkaz č. k. 18Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997. Dňa 26. novembra 2007
žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. 18Rob 1357/96-52 odvolanie. Dňa 28. novembra
2007krajskýsúdodvolaniežalobcuzaslalžalovanémustým,abysaktomutovyjadril.Dňa14.decembra

2007 žalovaný doručil krajskému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Dňa 27. decembra 2007
bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o odvolaní žalobcu. Dňa 16. januára 2008 najvyšší
súd uznesením sp. zn. 6Obo 262/2007 zrušil napadnuté uznesenie č. k. 18Rob 1357/96-52, pretože
„nemožno dospieť k záveru, že platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk v zmysle § 173
OSP“. Dňa 14. februára 2008 žalovaný podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6Obo

262/2007. Dňa 26. februára 2008 krajský súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k dovolaniu žalovaného.
Dňa 6. marca 2008 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k dovolaniu žalovaného. Dňa 17.
marca 2008 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní žalovaného. Dňa 6. júna 2008
najvyšší súd uznesením č. k. 1Obdo V 21/2008-80 zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako
aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 7. júla 2008

bol spis vrátený krajskému súdu. Dňa 4. augusta 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd
o zapožičanie predmetného spisu. Dňa 14. októbra 2008 bol do zápisnice vypočutý svedok V.. N. B. a
svedkyňa I. G.. Dňa 20. októbra 2008 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu
č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997. Dňa 23. októbra 2008 bola vec zaevidovaná na krajskom súde
pod sp. zn. 4 Cb 1/2008. Dňa 24. októbra 2008 krajský súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému

odporu. Dňa 4. novembra 2008 zákonný sudca N.. D. R. oznámil predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré
jevylúčenýzrozhodovaniavdanejveci.Žalobcatotižpodalprotinemužalobuonáhraduškody.Vecbola
napokynpredsedukrajskéhosúdunáhodnýmvýberompridelenánaprerokovaniearozhodnutiesudkyni
N.. N. Y.. Dňa 10. novembra 2008 sa žalobca písomne vyjadril k podanému odporu. Navrhol aj vylúčenie
sudcu N.. D.Í. R. z konania a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu. Dňa 10. novembra 2008 zákonná

sudkyňa N.. N. Y. oznámila predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z rozhodovania v danej
veci. Žalobca totiž podal proti nej žalobu o náhradu škody. Dňa 11. novembra 2008 žalobca doručil
krajskémusúdurozsiahledoplneniesvojichpodaní.Dňa12.novembra2008bolavecnapokynpredsedu
krajského súdu náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni N.. Y. C.. Dňa 8.
decembra 2008 sa žalovaný vyjadril k veci a zaslal súdu písomnosti. Dňa 12. decembra 2008 Okresné

riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) požiadalo krajský súd „o podanie
správy zaslanie rozhodnutí“. Dňa 30. decembra 2008 krajský súd reagoval na uvedenú požiadavku
okresného riaditeľstva. Dňa 21. januára 2009 súdny exekútor N.. Š. Š. požiadal krajský súd o súčinnosť.
Dňa 22. januára 2009 žalobca podal vo veci písomné vyjadrenie. V rovnaký deň bolo postúpené znajvyššieho súdu na krajský súd podanie žalobcu z 18. augusta 2003, v ktorom analyzuje danú vec.
Dňa 3. februára 2009 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie N.. F. Y.. Dňa 13. februára
2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že „náš súd vo veci koná, preto nie je možné

Vám celý spis zapožičať“. V rovnaký deň sa krajský súd dopytoval na okresnom riaditeľstve, že v akom
štádiu sa nachádza konanie vedené proti žalobcovi a V.. N. B.. Dňa 3. marca 2009 okresné riaditeľstvo
reagovalo na uvedený dotaz krajského súdu, pričom oznámilo, že okresná prokuratúra 18. marca 2008
zrušila vznesené obvinenie proti žalobcovi a V.. N. B., preto sa ďalej konanie vedie „iba vo veci“. Dňa
27. marca 2009 krajský súd uznesením č. k. 4Cb 1/2008-168 „návrh žalovaného zo dňa 16. 2. 2007

na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18Rob1357/1996-22 zo dňa 1. 7. 1997“ zamietol. Dňa 27. marca
2009 krajský súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o zaslanie právoplatného rozhodnutia sp. zn.
1T 197/2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2009. Dňa 8. apríla 2009 Okresný súd
Vranov nad Topľou doručil krajskému súdu právoplatný rozsudok sp. zn. 1T 197/2004. Dňa 1. júna 2009
saOkresnýsúdVranovnadTopľouinformoval,vakomštádiusanachádzanapadnutékonaniekrajského
súdu. Dňa 5. júna 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že rozhodnutie č. k.

18Rob 1357/96-52 dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Dňa 12. júna 2009 žalovaný doručil krajskému
súdu súvisiace rozhodnutie najvyššieho súdu. Dňa 30. septembra 2009 krajský súd uznesením č. k. 4
Cb 1/2008-193 prerušil konanie do rozhodnutia najvyššieho súdu „o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo 40/2009“. Dňa 20. októbra 2009 žalobca písomne
namietal prerušenie napadnutého konania. Dňa 6. novembra 2009 bol spis predložený najvyššiemu

súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku žalobca proti rozhodnutiu o prerušení konania. Dňa 9.
decembra 2009 najvyšší súd uznesením č. k. 2Obo 110/2009-199 zrušil uznesenie krajského súdu č. k.
4Cb 1/2008-193 o prerušení napadnutého konania. Dňa 28. decembra 2009 bol spis vrátený krajskému
súdu. Dňa 3. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2010. Dňa 23. februára
2010 a 25. februára 2010 žalobca písomne doplnil svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo veci.

Dňa 2. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že
žalobca v určenej lehote doplní svoje námietky zaujatosti, ktoré vzniesol proti zákonnej sudkyni. Dňa
4. marca 2010 a 8. marca 2010 žalobca doplnil svoje dôvody námietok zaujatosti voči sudkyni N.. F.
Y.. Dňa 12. marca 2010 žalobca navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že vo veci podal ústavnú
sťažnosť (ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn.

1Obdo V 36/2009 zo 17. decembra 2009). Žalobca sa v rovnaký deň obrátil sťažnosťou aj na predsedu
krajského súdu, ktorý postúpil jeho podanie na ďalší procesný postup súvisiaci s námietkou zaujatosti.
Dňa 12. marca 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti. Dňa 24. marca 2010 bol spis
predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke zaujatosti. Dňa 7. apríla 2010 najvyšší súd
uznesením sp. zn. 1Ndob 14/2010 konanie o vylúčenie sudkyne N.. F. Y. z prerokúvania a rozhodovania

veci krajského súdu sp. zn. 4 Cb 1/2008 zastavil. Dňa 14. apríla 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 4. mája 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn. 3 Er 3159/97) požiadal
krajský súd o informáciu o stave konania. Dňa 5. mája 2010 krajský súd oznámil Okresnému súdu
Vranov nad Topľou, že proti platobnému rozkazu č. k. 18Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997 bol podaný
odpor, o ktorom ešte nie je rozhodnuté. Dňa 2. júna 2010 žalovaný požiadal krajský súd o prehodnotenie

svojho oznámenia z 5. mája 2010. Dňa 7. júna 2010 krajský súd na základe podnetu žalovaného doplnil
svoje oznámenie z 5. mája 2010; túto skutočnosť dal na vedomie aj žalovanému. Dňa 5. augusta 2010
žalobca doručil krajskému súdu rozsiahle vyjadrenie vo veci. Dňa 10. augusta 2010 krajský súd vyzval
žalobcu na predloženie dôkazu o tom, že podal ústavnú sťažnosť, aby mohol posúdiť návrh žalobcu na
prerušeniekonania.Dňa13.augusta2010sasudkyňavyjadrilaksťažnostižalobcunazbytočnéprieťahy

v konaní z 31. júla 2010. Dňa 19. augusta 2010 žalobca doručil krajskému súdu vyjadrenie vo veci.
Dňa 9. septembra 2010 žalobca vo svojom vyjadrení oznámil krajskému súdu, že na prerušení konania
netrvá. Dňa 17. septembra 2010 sudkyňa N.. F. Y. oznámila predsedovi krajského súdu skutočnosti
na vylúčenie z prerokúvanej veci. Dňa 21. septembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie N.. N. D.. Dňa 5. novembra 2010 žalobca vo svojom podaní navrhol

krajskému súdu, aby „o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20.10.08 projednal okr. soud Vranov jako
soud exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“. Dňa 23. decembra 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou
(v súvislosti s vecou sp. zn. 3 Er 3159/97) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania. Dňa
10. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. január 2011. V rovnaký deň krajský súd
oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že vo veci je nariadené pojednávanie. Dňa 19. januára

2011 žalobca zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Dňa 25.
januára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. február 2011. Dňa 11.
februára 2011, 15. februára 2011 a 18. februára 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu
označenéako„námitkanepříslušnostikrajskéhosoudu-námitkasoudnínepravomoci“.Dňa16.februára2011 boli účastníci konania upovedomení o odročení nariadeného pojednávania „z dôvodu PN sudcu“.
Dňa 13. apríla 2011 krajský súd žiadal o pripojenie súvisiacich rozhodnutí. Dňa 11. mája 2011 bolo
vo veci nariadené pojednávanie na 21. jún 2011. Dňa 21. júna 2011 bolo pojednávanie odročené na

neurčito na účely pripojenia spisu sp. zn. 9Cb 1832/1996 z Okresného súdu Vranov nad Topľou. Dňa
7. júla 2011 žalobca podal námietku zaujatosti zákonného sudcu N.. N. D.. Dňa 13. júla 2011 krajský
súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že spis sp. zn. 4Cb 1/2008 mu nemôže zapožičať,
pretože je vo veci podaná námietka zaujatosti. Dňa 8. septembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou
požiadal krajský súd o zapožičanie spisu sp. zn. 4Cb 1/2008. Dňa 22. septembra 2011 žalobca podal

predsedovi krajského súdu sťažnosť a „otevřený dopis S.. D. Z. I.. Y.U..“. Dňa 12. októbra 2011 bolo
krajskému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu -
námitka soudní nepravomoci“. Dňa 2. novembra 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad
Topľou, že v súčasnosti nie je možné zapožičať spis sp. zn. 4Cb 1/2008, lebo „konanie nie je skončené a
žalobca podáva sťažnosti, ktoré treba vybavovať“. Krajský súd súčasne urgoval uvedený okresný súd o
zapožičanie spisu sp. zn. 9Cb 1832/1996. Dňa 2. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie

na 13. december 2011. Dňa 21. novembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému
súdu, že spis sp. zn. 9Cb 1832/1996 nie je možné zapožičať, pretože „nie je nášho súdu“. Dňa 1.
decembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „námitka nepříslušnosti
krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“, ku ktorému bola pripojená aj „žaloba na omluvu ze
dne 25. 11. 2011“, ktorá smeruje aj proti N.. N. D., N.. D. R.V.H. Z. I.. F. Y.. Dňa 6. decembra 2011 bol

zrušený termín pojednávania nariadeného na 13. decembra 2011 „z dôvodu námietky zaujatosti sudcu
podanej žalobcom“».

- zo spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 3Cb/4/2008, predtým sp.zn.
17Rob/1361/1996, že: «dňa 27. novembra 1996 navrhovateľ V.. W. I., Č. M., podal na krajskom súde

proti obci Holčíkovce (ďalej aj „žalovaný“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 99.997 Sk s
prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 17 Rob 1361/96. Dňa 4. februára 1997 krajský súd vyzval
žalobcu na zaplatenie súdnych poplatkov za podaný návrh. Dňa 20. februára 1997 žalobca uhradil
súdny poplatok. Dňa 7. marca 1997 a 19. júna 1997 žalobca požiadal krajský súd o vydanie platobného
rozkazu. Dňa 27. júna 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 17 Rob 1361/96- 24, ktorý

nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997. Dňa 17. júna 1999 obec Holčíkovce podala na krajskom
súde návrh na obnovu konania sp. zn. 17 Rob 1361/96. Dňa 21. júna 1999 si predmetný spis vyžiadal
Okresný súd Vranov nad Topľou k spisu sp. zn. 3 Er 3196/97. Dňa 23. júna 1999 bol predmetný spis
zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 28. septembra 1999 Okresný súd Vranov nad
Topľou vrátil predmetný spis krajskému súdu. Dňa 4. októbra 1999 krajský súd vyzval žalobcu, aby

predložil výpis zo živnostenského registra. Dňa 26. októbra 1999 žalobca predložil krajskému súdu kópiu
svojho živnostenského listu. Dňa 8. novembra 1999 bola v spise zaznamenaná úprava „Spis predložiť
N.. G.. Čl. 28 - návrh na obnovu konania“. Dňa 13. januára 2000 sa Okresný súd Vranov nad Topľou
informoval na krajskom súde, či bol v danej veci podaný návrh na obnovu konania. Dňa 21. júla 2003
žalovaný požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho spisu. Dňa 31. júla 2003 bolo v spise

zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku krajského súdu dostavil zástupca žalovaného „za
účelom prevzatia kópie návrhu, platobného rozkazu 17 Rob 1361/96-24 zo dňa 27.6.1997 so súhlasom
sudkyne N.. W. I..“. Dňa 5. septembra 2003 bol predmetný spis sp. zn. 17 Rob 1361/96 pripojený k spisu
krajského súdu sp. zn. 9Cb 673/99. Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. 9 Cb 673/99-88
povolilobnovukonaniavoveciachsp.zn.18Rob1357/96,sp.zn.17Rob1361/96asp.zn.9Cb1832/96.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby
rozhodol o tomto opravnom prostriedku. Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obo
223/2005 napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 9Cb 673/99-88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že
návrh na obnovu konania zamietol. Dňa 16. februára 2007 žalovaný podal návrh na zrušenie platobného
rozkazu č. k. 17 Rob 1361/96-24 vydaného 27. júna 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo

doručené do vlastných rúk. Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého
„spis sp. zn. 17 Rob/1361/1996 bol dňa 5. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. 9Cb/673/1999.
Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“. Dňa 26. februára 2007 predseda senátu N.. D. R.V.H. vydal opravné
uznesenie č. k. 17 Rob 1361/96-41 k platobnému rozkazu vydanému 27. júna 1997. Dňa 1. marca
2007 žalovaný podal odpor proti opravnému uzneseniu č. k. 17 Rob 1361/96-41. Dňa 15. marca 2007

žalobca podal proti opravnému uzneseniu č. k. 17 Rob 1361/96-41 „odvolání“. Dňa 22. marca 2007
bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku. Dňa 5. apríla
2007 súdny exekútor I.. V.. Š. D. zaslal krajskému súdu „žiadosť o poskytnutie súčinnosti“. Dňa 10.
apríla 2007 krajský súd oznámil súdnemu exekútorovi I.. V.. Š. D., že „požadovanú informáciu Vámnemôžeme poskytnúť, pretože spis sa nachádza na Najvyššom súde SR“. Dňa 25. apríla 2007 najvyšší
súd uznesením sp. zn. 4 Obo 68/2007 opravné uznesenie krajského súdu č. k. 17 Rob 1361/96-41
zrušil. Dňa 30. mája 2007 bol spis vrátený krajskému súdu. Dňa 12. júna 2007 žalovaný podal dovolanie

proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 68/2007. Dňa 21. júna 2007 bol najvyššiemu súdu
doručený spis, aby rozhodol o dovolaní žalovaného. Dňa 29. mája 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn.
1 Obdo V 50/2007 dovolanie žalovaného odmietol. Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 1. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „další vyjádření
navrhovatele“. Dňa 8. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu označené ako

„3. vyjádření navrhovatele“, ako aj „4. vyjádření navrhovatele“. V rovnaký deň podal žalobca sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní. Dňa 11. augusta 2008 krajský súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či vo
svojom ostatnom podaní vznáša „námietku zaujatosti voči sudcovi N.. D. R..“. Dňa 19. augusta 2008
žalobca oznámil krajskému súdu, že jeho uvedené podanie „je námitkou podjatosti soudce N.. D. R..“
Dňa 2. septembra 2008 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke zaujatosti
žalobcu. Dňa 9. septembra 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndob 18/2008 rozhodol, že sudca

N.. D. R. nie je vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 17
Rob 1361/96. Dňa 3. októbra 2008 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom súde,
v akom štádiu sa nachádza napadnuté konanie krajského súdu. V rovnaký deň krajský súd odpovedal,
že „vo veci návrhu na zrušenie platobného rozkazu 17 Rob/1361/1966 bude po doplnení dokazovania
rozhodnuté do 20. 10. 2008“. Dňa 14. októbra 2008 sa „do zápisnice“ uskutočnil výsluch V.. N. B. a I.

G.. Dňa 20. októbra 2008 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. 17Rob
1361/96-24 z 27. júna 1997. Dňa 30. októbra 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o
zaslanie rozhodnutia č. k. 17Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997. V rovnaký deň krajský súd na uvedený
dopyt odpovedal, že „vo veci neexistuje rozhodnutie, pretože proti platobnému rozkazu bol podaný
odpor“. Dňa 3. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd, „o poskytnutie

informácie v akom stave je konanie o návrhu na zrušenie platobného rozkazu 17Rob/1361/1996. V
prípade ak v rámci konania bolo vydané rozhodnutie žiadame o jeho zaslanie“. Dňa 10. novembra
2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že „vec sp. zn. 17Rob/1361/1996 nie je
právoplatne skončená, pretože proti platobnému rozkazu bol podaný odpor“. Dňa 10. novembra 2008
bola vec preradená do registra Cb a náhodným výberom bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

sudkyni I.. N. Q.. Dňa 10. novembra 2008 žalobca nahliadol do spisu. Dňa 10. novembra 2008 žalobca
navrhol vylúčenie sudcu N.. D. R. z konania a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu v danej veci.
Dňa 12. novembra 2008 krajský súd vyzval Poštu Holčíkovce, aby „zaslali plnú moc, platnú v čase
doručovania uvedenej zásielky, ktorá upravovala doručenie zásielok, na základe ktorej bola zásielka
dňa 14. 7. 1997 doručená Obci Holčíkovce“. V rovnaký deň krajský súd vyzval žalovaného, aby predložil

relevantný štatút obce na preberanie zásielok. Dňa 14. novembra 2008 žalobca doručil krajskému súdu
rozsiahle doplnenie svojich podaní. Dňa 24. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou opätovne
požiadal krajský súd „o oznámenie, či exekučný titul 17 Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ktorý je titulom
v tomto konaní (3 Er 3196/97, pozn.) o vykonanie exekúcie bol zrušený“. Dňa 24. novembra 2008
žalovaný zaslal krajskému súdu „ŠTATÚT OBCE Holčíkovce“. Dňa 25. novembra 2008 krajský súd

oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou aj to, že „v súčasnosti sa robí dokazovanie na zistenie, či
platobný rozkaz bol dňa 14. 7. 1997 platne prevzatý“ žalovaným. Dňa 26. novembra 2008 krajský súd
vyzval žalovaného, aby predložil „Organizačný poriadok Obecného úradu v Holčíkovce, platný v čase
doručenia platobného rozkazu“. Dňa 1. decembra 2008 pošta oznámila krajskému súdu, že jeho žiadosti
nemožno vyhovieť, pretože zo žiadaného obdobia sú doklady už skartované. Dňa 8. decembra 2008

žalovaný reagoval na výzvu krajského súdu. Dňa 12. decembra 2008 okresné riaditeľstvo požiadalo
krajský súd „o podanie správy a zaslanie rozhodnutí“. Dňa 19. decembra 2008 krajský súd reagoval
na žiadosť okresného riaditeľstva. Dňa 2. januára 2009 krajský súd vyzval žalovaného, aby oznámil,
či svedkyňa „I. G. aj v r. 1997 vykonávala iba upratovacie práce na polovičný úväzok, prípadne či a
od kedy a aké práce vykonávala na celý úväzok“. Dňa 16. januára 2009 Okresný súd Vranov nad

Topľou požiadal o informácie, najmä „či došlo nejakým spôsobom k anulovaniu právoplatnosti vydaného
platobného rozkazu zo dňa 27.6.1997 a akým spôsobom“. Dňa 22. januára 2009 žalobca podal vo
veci rozsiahle písomné vyjadrenie. Dňa 23. januára 2009 krajský súd vyzval žalovaného, aby oznámil
„deň, od ktorého bol vo funkcii starosta obce Holčíkovce I.. I. Q..“. Žalovaný v rovnaký deň reagoval na
uvedenú výzvu. Dňa 2. februára 2009 krajský súd uznesením č. k. 3Cb 4/2008-169 návrh na zrušenie

platobného rozkazu zamietol a odmietol odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti platobnému
rozkazu vydanému krajským súdom 27. júna 1997 pod č. k. 17Rob 1361/96- 24. Dňa 11. februára 2009
Okresný súd Vranov nad Topľou urgoval podanie informácie najmä o tom, „či došlo nejakým spôsobom
k anulovaniu právoplatnosti vydaného platobného rozkazu zo dňa 27.6.1997 a akým spôsobom“. Dňa12. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že v danej veci boli odpory
z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti platobnému rozkazu vydanému krajským súdom 27. júna
1997 č. k. 17Rob 1361/96-24 zatiaľ neprávoplatne odmietnuté. Dňa 16. februára 2009 bol krajskému

súdu doručený (opakovane) odpor žalovaného proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. 17Rob
1361/96-24 z 27. júna 1997. Dňa 23. februára 2009 žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu krajského
súdu č. k. 3Cb 4/2008-169 z 2. februára 2009. Dňa 2. marca 2009 krajský súd uvedené opravné
prostriedky (odpor a odvolanie) žalovaného zaslal na vyjadrenie žalobcovi. Dňa 27. marca 2009 Okresný
súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd o oznámenie, či je jeho uznesenie č. k. 3Cb 4/2008-169

z 2. februára 2009 právoplatné. V rovnaký deň bolo uvedenému okresnému súdu oznámené, že proti
tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie. Dňa 2. apríla 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, aby rozhodol o opravnom prostriedku žalobcu. Dňa 27. mája 2009 najvyšší súd
uznesením sp. zn. 2Obo 40/2009 uznesenie krajského súdu č. k. 3Cb 4/2008-169 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dňa 5. júna 2009 bol spis vrátený krajskému súdu. Dňa 8. júna 2009 krajský súd „pre
informáciu“ zaslal Okresnému súdu Vranov nad Topľou a okresnému riaditeľstvu uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. 2Obo 40/2009 z 27. mája 2009. Dňa 8. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na
22. jún 2009. Dňa 18. júna 2009 bolo krajskému súdu doručené ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na
nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a jeho dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu
sp. zn. 2Obo 40/2009 z 27. mája 2009. Dňa 19. júna 2009 bolo žalovanému telefonicky oznámené, že
sa pojednávanie neuskutoční. Dňa 22. júna 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Dňa 23. júna

2009 bolo žalovanému zaslané dovolanie žalobcu na vyjadrenie. Dňa 29. júna 2009 krajský súd vyzval
žalobcunapredloženieplnejmociksvojmudovolaniu,pretožedovolateľmusíbyťzastúpenýadvokátom.
Dňa 2. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. 3Cb 4/2008-217 prerušil konanie do právoplatného
rozhodnutia o dovolaní žalobcu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2009. Dňa 6. júla
2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd o zaslanie uznesenia najvyššieho súdu sp.

zn. 2Obo 40/2009 z 27. mája 2009. Dňa 7. júla 2009 krajský súd vyhovel uvedenej žiadosti Okresného
súdu Vranov nad Topľou. Dňa 8. júla 2009 sa žalovaný vyjadril k dovolaniu žalobcu. Dňa 13. júla 2009
žalobca doručil krajskému súdu plnú moc pre advokátku v dovolacom konaní. Dňa 27. júla 2009 bol
spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom dovolaní žalobcu. Dňa 17. decembra 2009
najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 dovolanie žalobcu zamietol. Dňa 20. januára 2010 bol

spis vrátený krajskému súdu. V rovnaký deň bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo V 36/2009
zaslané účastníkom konania a taktiež Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Dňa 2. februára 2010 bolo
z najvyššieho súdu odstúpené podanie žalobcu z 28. januára 2010. Dňa 23. februára 2010 žalobca
písomne doplnil svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo veci. Dňa 1. marca 2010 bolo Okresnému
súdu Vranov nad Topľou zaslané uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo V 36/2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 8. februára 2010. Dňa 4. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. marec
2010. Krajský súd vyzval žalovaného, aby predložil vo veci ďalšie dôkazy. Dňa 12. marca 2010 bolo
krajskému súdu doručené podanie žalobcu z 3. marca 2010, zo 4. marca 2010 a z 9. marca 2010. Dňa
12. marca 2010 žalobca navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že vo veci podal ústavnú sťažnosť
(ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn. 1Obdo V

36/2009 zo 17. decembra 2009). Dňa 15. marca 2010 boli krajskému súdu z Okresného súdu Košice I
odstúpené podania ako im nepatriace. Dňa 16. marca 2010 bolo pojednávanie nariadené na 22. marec
2010 odročené na neurčito. Dňa 16. marca 2010 žalobca doručil „znovu zaslal“ krajskému súdu ústavnú
sťažnosť, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn.
1ObdoV36/2009zo17.decembra2009.Dňa17.marca2010bolidopredmetnéhospisukrajskéhosúdu

odstúpené podania z iných spisov ako tam nepatriace. Dňa 18. marca 2010 žalovaný reagoval na výzvu
krajského súdu zo 4. marca 2010. Dňa 19. marca 2010 Krajský súd v Prešove zaslal krajskému súdu
žiadanú fotokópiu návrhu a platobného rozkazu vo veci sp. zn. 9Cb 1832/96. Dňa 5. augusta 2010 sa
žalobca obrátil na krajský súd svojimi podaniami, ktoré boli v rovnaký deň zaslané žalovanému. Krajský
súd tiež dožiadal ústavný súd, či boli rozhodnuté súvisiace ústavné sťažnosti žalobcu. Žalobca podal

predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 11. augusta 2010 bolo z ústavného súdu
doručené uznesenie sp. zn. III. ÚS 192/2010, ktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá. Dňa
11. augusta 2010 sa krajský súd dopytoval na ústavnom súde, ako bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti,
ktorou žalobca napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009.
Dňa 12. augusta 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k sťažnosti na prieťahy v konaní. Dňa 2. septembra

2010 ústavný súd oznámil krajskému súdu, že ústavná sťažnosť žalobcu, ktorou napadol rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo 40/2009 a sp. zn. 1Obdo V 36/2009, bola uznesením sp. zn. I. ÚS
177/2010 odmietnutá. Dňa 9. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. október 2010.
Žalovaný bol vyzvaný na predloženie dôkazov. Dňa 14. septembra 2010 boli do predmetného spisukrajskému súdu odstúpené podania z iných spisov ako tam nepatriace. Dňa 16. septembra 2010 bolo
krajskému súdu doručené podanie žalobcu z 10. septembra 2010. Dňa 23. septembra 2010 žalovaný
reagoval na výzvu krajského súdu z 9. septembra 2010. Dňa 24. septembra 2010 boli do predmetného

spisu krajského súdu odstúpené podania z iných spisov ako tam nepatriace. Z podania žalobcu z 21.
septembra 2010 tiež vyplynulo, že „vyslovuji námitku podjatosti soudkyně I.. N. Q.“. Dňa 4. októbra 2010
bolo pojednávanie nariadené na 11. október 2010 odročené na neurčito. Dňa 18. októbra 2010 bol spis
predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o uvedenej námietke zaujatosti, ktorú podal žalobca. Dňa
29. októbra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Ndob 62/2010 rozhodol, že zákonná sudkyňa I.. N. Q.

je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci sp. zn. 3Cb 4/2008. Konanie na prikázanie veci inému
súdu bolo zastavené. Dňa 8. novembra 2010 bol spis vrátený krajskému súdu. Dňa 5. novembra 2010
žalobca vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby „o odporech odpůrce z 1.3.07 a z 20.10.08
projednal okr. soud Vranov jako soud exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“. Dňa 24. novembra 2010
bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni N.. G. I.. Dňa 13. apríla
2011 Okresný súd Košice I si zapožičal predmetný spis. Dňa 14. apríla 2011 krajský súd odpovedal na

sťažnosť žalobcu. Dňa 29. apríla 2011 bol zapožičaný spis Okresným súdom Košice I vrátený. Dňa 6.
mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu. Dňa 10. mája 2011 bolo krajskému súdu
doručené podanie žalobcu označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní
nepravomoci“. Dňa 15. júla 2011 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou s tým, že
musí byť obratom vrátený. Dňa 27. júla 2011 bol zapožičaný spis z Okresného súdu Vranov nad Topľou

vrátený. Dňa 21. septembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu. Dňa 12. októbra 2011
bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu
- námitka soudní nepravomoci“»,

- zo spisu vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3Er/3159/1999, že: «dňa 14.

novembra 1997 podal oprávnený V.. W. I., Č. M., na Krajskom súde v Košiciach návrh na začatie
exekučného konania proti povinnému - obci Holčíkovce na vymoženie sumy 2.871,71 eur s prísl. (86.513
Sk s prísl.). Dňa 12. decembra 1997 Krajský súd KE uvedený návrh na exekúciu postúpil okresnému
súdu, kde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 3 Er 3159/97. Dňa 20. mája 2010 okresný súd uznesením
č. k. 3Er 3159/97-615 povolil odklad exekúcie „až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008“. Okresný súd následne vykonával procesné
úkony spojené s exekúciou až do 2. septembra 2011, keď uznesením č. k. 3Er 3159/97-666 rozhodol
tak, že exekúciu zastavil, pričom sa tiež uzniesol na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora
N.. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie,pretookresnýsúdpredložilspisKrajskémusúduPOnarozhodnutieopodanomodvolaní.Dňa

19. novembra 2012 Krajský súd PO uznesením sp. zn. 16 CoE 136/2012, 16CoE 137/2012 o podanom
odvolaní žalobcu rozhodol tak, že napadnuté uznesenie č. k. 3Er 3159/97-666 potvrdil»,

- že žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou
sp.zn. 3Er/3196/1997 na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach 17Rob/1361/1996

zo dňa 1.7.1997. Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 7.7.2009 zastavil exekúciu z dôvodu zániku
exekučnéhotitulu.KrajskýsúdvPrešoveuznesením15CoE/1/2009zodňa4.11.2009potvrdiluznesenie
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou o zastavení konania. Súdny exekútor N.. V.. Š. D. vykonal
dražbu nehnuteľností dňa X.X.XXXX, v dôsledku ktorej bola získaná suma 62.779.084 ,- Sk, v konečnom
dôsledku však exekúcia nebola ukončená uspokojením oprávneného zastavením exekučného konania,

- že žalobca si uplatnil u žalovaného listom zo dňa 27.9.2011 nárok na náhradu škody vo výške
4.616.647EUR,pozostávajúcejzvýškyuplatnenejpohľadávkyvkonaniachvedenýchnaKrajskomsúde
v Košiciach sp. zn. 17Rob/1361/1996 a sp. zn. 18Rob/1357/1996 vo výške vyčíslených pohľadávok
ku dňu 30.9.2011 uplatnených v predmetných konaniach, obsah žiadosti je totožný so žalobou zo dňa

5.12.2011,

- že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 593/2012 rozhodol, že Krajský súd v
Košiciach v konaniach vedených pod sp.zn. 4Cb/1/2008 (predtým pod sp.zn. 18Rob 1357/96) a sp.zn.
3Cb4/2008(predtýmsp.zn.17Rob1361/96)porušilzákladnéprávoV..W.I.,abysajehovecprerokovala

bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote, Krajskému súdu v Košiciach
v konaniach vedených pod sp.zn. 4Cb/1/2008 a sp.zn. 3Cb/4/2008 prikázal konať bez zbytočných
prieťahov a žalobcovi V.. W. I. priznal finančné zadosťučinenie v sume 1.500 EUR a trovy konania.4. Po právnom posúdení veci podľa čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 2, § 3
ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal
splnenie základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody zo zodpovednosti štátu za škodu
pri výkone verejnej moci, a preto žalobu zamietol. Dôvodil, že predovšetkým nebol preukázaný vznik
škody na strane žalobcu, nakoľko o pohľadávkach, ktoré si žalobca uplatňuje v konaniach vedených na
Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 3Cb/4/2008 a sp. zn. 4Cb/1/2008, nie je do dnešného dňa právoplatne

rozhodnuté, pričom pohľadávky sú sporné, lebo žalovaný v týchto sporoch predmetné pohľadávky
popiera, a teda nie je zrejmé, či takéto pohľadávky žalobcu vôbec existujú, a ak áno, v akej výške.

5. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania, súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie
žalobcom navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov a dožiadaniami od žalobcom označených
subjektov zamietol s odôvodnením, že navrhované dokazovanie bolo irelevantné k preukázaniu

základnej podmienky zodpovednosti štátu, a to existencii škody.

6. Výrok o zamietnutí návrhu žalobcu, aby súd pripustil do konania vstup prokurátora odôvodnil
prvoinštančný súd aplikáciou § 93 ods. 1, 2 a 3 CSP a výrok zamietnutí návrhu žalobcu, aby súd
pripustil do konania vstup intervenientov Transparency International Slovakia, Alliancia Fair Play a N..

Š. Š., odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou § 81 a § 82 ods. 1, 2, 3 a 4, § 83, § 86 ods. 1 a 2 CSP.
Uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný podať návrh na vstup prokurátora, lebo je výlučne na vôli
prokurátora, či vstúpi do konania, a do konania nevstúpili ani označení intervenienti, a to ani z vlastného
podnetu, ani oznámením o spore podľa § 86 CSP.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 § 255 ods. 1 CSP s tým, že
výške náhrady trov konania priznanej žalovanej rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcazodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.a),

b), d), e), f), g), h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo
povykonanomdokazovanímzmeniťrozsudokavyhovieťžalobevcelomrozsahu.Namietol,žesúdprvej
inštancie neústavným postupom porušil právo na spravodlivý a nestranný proces, nezistil skutkový stav
veci, nevykonal dôkazné konania a vôbec nevysvetlil, prečo všetky dôkazné návrhy žalobcu odmietal,
či ignoroval akoby neexistovali. Z uvedeného žalobca vyvodil, že právne závery súdu prvej inštancie

sú neúplné, hmotnoprávne nesprávne, predčasné a nepreskúmateľné a sú neústavným pokusom súdu
prvej inštancie vyhnúť sa ústavnej povinnosti súdu zákonným spôsobom zistiť skutkový stav veci a ten
zákonným a ústavne súladným postupom spravodlivo hodnotiť. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom
súdu, že mu nevznikla škoda, z ktorých dôvodov potom súd mylne neskúmal, či došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a nezákonnému rozhodnutiu, ako i s odôvodnením súdu, že dôkazy ním navrhnuté

nebude vykonávať z dôvodu hospodárnosti konania, a to najmä vo vzťahu k jeho dôkazným návrhom
jednotlivými exekučnými konaniami, v ktorých mu vznikla rozsiahla škoda a bola spôsobená platobná
neschopnosťhradiťzáväzkyiďalšiaškodavoformezaťaženiaviacerýminákladmizexekučnýchkonaní,
ktoré prezentoval súdu obzvlášť vo svojich písomných podaniach zo dňa 4.6.2013 (konkrétne v bode
6.2, 6.3., 6.4, 6.6, 6.8, 6.9, 6.10, 6.13, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 b.), zo dňa 1.7.2013 (dôkazy označené

v bodoch č. 6.10, 7.3, 7.4., 7.6, 8, 9, 10, 11 a 12), zo dňa 14.10.2013, zo dňa 13.9.2015, zo dňa
12.1.2016, zo dňa 28.1.2016, zo dňa 19.4.2016, zo dňa 2.5.2017, zo dňa 2.5.2017, zo dňa 3.5.2017,
zo dňa 16.5.2017, zo dňa 17.5.2017, a tiež v doplnení žaloby zo dňa 4.6.2013, v doplnení žaloby
zo dňa 1.7.2013 a zo dňa 5.9.2017, v ktorom: [„Navrhuji ustanovit znalce za účelem zjištení rozsahu
škody ke a.}zjištení majetku povinného dlužníka v roce 1997, 2004, 2007, 2011, b.}ke zjištení kdy

a kolik majetku a v jakých cenách se povinný dlužník zbavil vletech 1997-2017, 2.) Navrhuji vyzvat
Katastráiní odbor Vranov n.Toplou k predložení zprávy a listin kdy a komu byly prevádeny nemovitosti
povinného dlužníka v letech 1997-2017, 3.)Navrhuji vyzvat také povinného dlužníka k predložení zprávy
a listin kdy a komu byly prevádeny nemovitosti povinného dlužníka v letech 1997-2017, 4.) Navrhuji
vyzvat jednatele Obecního podniku služeb a cestovního ruchu s.r.o. IČ 36767603 Flešara a Fedora

k predložení zprávy soudu a listin jak a kdy vznikla tato "tajná firma povinného dlužníka", za jakým
účelem vznikla a jak a kdy se podílela na prevodech majetku povinného dlužníka vletech 2007-2017,
5.) Navrhuji vyzvat společnost Aquamax s.r.o.IČ 43772170, J.Hagaru 9, 831 51 Bratislava k predložení
soudu všech listin souvisejících s odkupem 50.000 m2 od povinného dlužníka v roce 2007 za 120Sk/m2 ačkoli tržní cena u prehrady Domaša byla v roce 2007 900 Sk/m2, 6.) Navrhuji vyzvat také
členy Obecního zastupitelstva povinného dlužníka k sdelení okolností prodeje 50.000 m2 v roce 2007
za 8x nižší cenu a vyzvat je také ke sdelení okolností prodeju majetku v letech 1997-2011, když v

této dobe 1997-2011 mel být majetek OH prodán v Ex 1020/97 a nikoli marit úrední rozhodnutí a
majetek svévolne rozprodávat "utajené bokem", 7.) Navrhuji, aby soud predložil prejudiciální otázku
doručení a prevzetí exekučního titulu statutárním orgánem OH - zda v rízeních OSBAI 14 C 61/2005,
KS Košice 18Rob 1357/96,4Cb 1/2008 a v rízeních OSVT Er 3159/97 a Ex 1020/97 bylo a je nutno
vyjít podle ustanovení § 135 ods.2 o.s.p. a § 194 c.s.p. z pravoplatného vyrešení této prejudiciální

otázky ve výroku rozhodnutí OSVT IT 197/04 ze dne 24.8.2005 či je možné ignorovat a pomíjet, že
tato prejudiciální otázka již byla a je definitívne pravoplatne vyřešena a tak v jiných rízeních si ji vyrešit
pomocí svévole "opačne", 8.) Navrhuji, že žalobce zabezpečí na další jednání soudu dne 18.10.2017
svedky, žádá soud o sdělení, zda takto zabezpečené svedky“]. Žalobca vo svojom odvolaní opätovne
zdôraznil, že podstatou jeho žaloby je prekročenie právomoci sudcu Krajského súdu v Košiciach N..
R. a následne „OSVT“, a to v právoplatných platobných rozkazoch zo dňa 1.7.1997 sp. zn. 18Rob

1357/96 a zo dňa 27.6.1997 sp. zn. 17Rob 1361/96, predovšetkým tajným výsluchom B. dňa 14.10.2008
a porušením povinnosti vyjsť zo skôr vyriešenej prejudiciálnej otázky doručenia a prevzatia označených
exekučných titulov, čím došlo k umožneniu podania odporu dňa 20.10.2008 po 11 rokoch, zastaveniu
exekúcií a k novému konaniu vedenému pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008. Žalobca namietol
správnosť záveru prvoinštančného súdu, že ak o jeho pohľadávkach nebolo doposiaľ rozhodnuté v

súdnych konaniach vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cb 4/2008 a sp. zn. 4Cb
1/2008, nie je zrejmé, či existujú, existencia prípadnej pohľadávky žalobcu nie je skutočnou škodou
v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za škodu. V tejto súvislosti žalobca znovu podčiarkol, že súd
prvej inštancie odignoroval všetky jeho tvrdenia a dôkazy, ktorými žalobca preukazoval vznik škody,
spôsobenej vo vecnom i časovom kauzálnom nexuse a znova akcentoval, že neexistuje jediný titul, ktorý

byzrušilprávoplatnéplatobnérozkazy,ktoréboliriadnedoručenéstarostovipovinnéhoV..B.ažekrajský
i okresný súd prekročením svojej právomoci zasiahli do majetkových práv žalobcu, čím sú podľa žalobcu
splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca poukázal takisto na
rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 35/1993, nález sp. zn. IV. ÚS 2427/12, vec ESĽP Jalloh proti Nemecku, 2006 (sťažnosť č.

54810/00, odst. 49, 50, 105) i na nález I. ÚS 269/2011-55, podľa ktorého rozsah viazanosti všeobecného
súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Podľa žalobcu sa súd pri

riešení sporu obmedzil na mechanický a formalistický výklad podústavného práva bez toho, aby hľadal
spravodlivé riešenie a domyslel praktické dopady prijatia výkladu určitého výkladu právnej normy, ktoré
nesmie byť nezmyselný a vedúci k sofistikovanému odôvodňovaniu zrejmej nespravodlivosti.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom výroku o zamietnutí žaloby, ako i vo výroku, ktorým zamietol
vstup prokurátora a intervenientov Transparency International Slovakia, Alliancia Fair Play a N.. Š. Š. do

konania,zodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutívzmysle220ods.2CSP,podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany (por. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30), ako i z judikatúry európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, t.j. aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (por. Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

14. V danom prípade sa prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní dôsledne vychádzal z vyššie

uvedených judikatórnych premís a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje
skutkové a právne závery. Záver o zamietnutí žaloby súd odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil
všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovanej, uviedol, ktoré z nich považoval za

preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí
vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovanej vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu
sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

15. Odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnenú žalobcovu námietku tvrdenej

nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorej dôvodnosť by z podstaty
veci bránila prieskumu napadnutého rozsudku z hľadiska ďalších relevantných odvolacích námietok
žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por.
napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04). Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
252/04), ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03).

16. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani

že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193,
§ 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c)

CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

17. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmeneskutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti rozsudku
a k ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

18. V prejednávanom spore žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zák. č. 514/2003 Z.z.“).

19. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Toto právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z..

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) tohto zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona). Zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

21. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na súčasnom splnení troch podmienok:
existencii nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

a vznikom škody. Predpokladom kvalifikácie rozhodnutia ako nezákonného je, že sa jedná o právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Rozhodnutím tohto orgánu (ktorý vyslovil nezákonnosť) je súd rozhodujúci o
náhradeškodyviazaný(§6ods.1zák.č.514/2003Z.z.).Zodpovednosťzaškoduspojenásnesprávnym
úradným postupom je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: nesprávny

úradnýpostup,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzivznikomškodyanesprávnymúradnýmpostupom,
ktorým môže byť podľa konkrétnych okolností akákoľvek iná, než rozhodovacia činnosť spojená s
výkonomverejnejmoci,akdôjdeprinejalebovjejdôsledkukporušeniupravidielpredpísanýchprávnymi
normami pre počínanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou
postupu.

22. Podľa obsahu žaloby podstatu pochybenia označených orgánov verejnej moci žalobca vidí v tom, že
hoci v predmetných súdnych konaniach boli vydané platobné rozkazy, ktoré nadobudli právoplatnosť, a
na základe ktorých žalobca podal návrh na výkon exekúcie, k výkonu exekúcie nedošlo, lebo exekúcie
boli zastavené z dôvodu, že platobné rozkazy vydané Krajským súdom v Košiciach (zo dňa 1.7.1997

sp. zn. 18Rob 1357/96 a zo dňa 27.6.1997 sp. zn. 17Rob 1361/96) boli zrušené, a teda ako exekučné
tituly zanikli, lebo súd tieto platobné rozkazy následne doručoval povinnému opätovne s odôvodnením,
že boli zistené závady pri doručovaní platobných rozkazov, na čo podľa žalobcu nemal súd žiadne
oprávnenie a konal svojvoľne, pričom doposiaľ súdne konania o peňažnej pohľadávke žalobcu voči
povinnému doposiaľ nie sú skončené a sú vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb

1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008. Rovnako žalobca i v podanom odvolaní zopakoval, že podstatou jeho
žaloby je prekročenie právomoci sudcu Krajského súdu v Košiciach N.. R. a následne „OSVT“, a to v
právoplatných platobných rozkazoch zo dňa 1.7.1997 sp. zn. 18Rob 1357/96 a zo dňa 27.6.1997 sp. zn.
17Rob 1361/96, predovšetkým tajným výsluchom B. dňa 14.10.2008 a porušením povinnosti vyjsť zo
skôr vyriešenej prejudiciálnej otázky doručenia a prevzatia označených exekučných titulov, čím došlo k

umožneniu podania odporu povinným dňa 20.10.2008 po 11 rokoch, zastaveniu exekúcií a k novému
súdnemu konaniu vedenému pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008.

23. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku plynie, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil
v podstate na závere, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednostného

právneho vzťahu vo vzťahu k štátu, predovšetkým za stavu, ak bezpochyby označené súdne konania,
vedené t.č. na Krajskom súdu v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008, doposiaľ nie
sú právoplatne skončené.24. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje. Tento je totiž plne v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít.

25. Tá je ustálená v závere, že je vecou každého orgánu verejnej moci, aby predpis, ktorý má
aplikovať posúdil a vyložil sám (autoritatívny výklad), rovnako ako ďalšie podklady, ktorých predloženie
je podmienkou vydania rozhodnutia. Ak orgán štátu (v danom prípade súd) zisťuje podmienky a
predpoklady pre vydanie rozhodnutia, a za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí
zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu

rozhodnutia, v obsahu ktorého sa prejavia prípadné nesprávnosti či vady postupu súdu pri zisťovaní
podkladov a pri ich posudzovaní. Jeho výsledok, pokiaľ slúži ako podklad pre konečné rozhodnutie,
potommôžebyťnapadnutýprostredníctvomnapadnutiatohtokonečnéhorozhodnutia.Posúdenietýchto
otázok - nesprávností, či vád tohto postupu, prináleží potom príslušnému orgánu (súdu) v konaní o
opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu, t.j. systém opravných prostriedkov, ktorých účelom je
dosiahnutie nápravy právnych alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili súdy nižších inštancií.

Následne môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.) tak, ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky
napríklad vo svojom rozsudku zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. 3Cdo 220/2010.

26. Nesprávny postup orgánu štátu, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré ale nenadobudlo

právoplatnosť, lebo o opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu nebolo doposiaľ rozhodnuté,
nemôže preto založiť objektívnu zodpovednosť štátu, nakoľko orgán - o opravnom prostriedku
rozhodujúci, dosiaľ nezodpovedal na otázku, či (žalobcom) tvrdené pochybenie orgánu štátu (súdu) je
dané alebo nie. Inými slovami, ak doteraz nadriadený súd nerozhodol, či súd (Krajský súd v Košiciach)
postupoval správne, ak „de facto zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti označených platobných

rozkazov a o peňažnom nároku žalobcu voči povinnému dlžníkovi opätovne konal v konaní vedenom
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008“.

27. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol pre nesplnenie
zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu za stavu, ak žalobca za pochybenie orgánu

verejnej moci označil spôsob, akým Krajský súd v Košiciach konal a rozhodoval v označených súdnych
konaniach, t.č. vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (pôvodne pod sp. zn. 18Rob
1357/96 a sp. zn. 17Rob 1361/96), pretože tento nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup v
situácii, ak tieto konania nie sú doposiaľ právoplatne skončené, lebo o správnosti tohto postupu bude
ešte len rozhodovať príslušný súd.

28. V korelácii s uvedeným sa žalobcovi nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
ani námietkou, že súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

29. Vo vzťahu k námietke nevykonania všetkých dôkazov navrhnutých žalobcom v spore odvolací súd
pripomína, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne
v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 52/03). Súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a iba
súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Je teda v právomoci súdu

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie. Z uvedeného rezultuje, že súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný
návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán.

Súd tak nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j.
ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán.

30. Ak boli z pohľadu uvedeného právneho posúdenia nároku žalobcu všetky rozhodné skutočnosti
dôkazne ozrejmené a dokazovanie žalobcom navrhovanými dôkaznými prostriedkami podľa úsudku
súdu prvej inštancie nemohlo nijako zvrátiť záver v skutkových zisteniach nosných pre právne posúdenie
sporu, nemožno samotnú okolnosť, že prvoinštančný súd nepristúpil k vykonaniu tohto žalobcomnavrhovaných dôkazov, považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a
ani za naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorým by súd založil takú vadu konania, ktorá mala za následok
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

31. Žalobcovi nemožno prisvedčiť ani pokiaľ v podanom odvolaní hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom prvej inštancie spochybňuje a predkladá vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov, ako i
ostatných dôkazov vykonaných v konaní na súde prvej inštancie.

32. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných
skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými
vykonaním jednotlivých dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl.
15 základných princípov CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP).

33. Citované ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či

nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov tak
môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon pritom nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať
pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej
súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou

sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené
má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami

získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len
zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ani v tomto smere nemožno súdu prvej inštancie vytknúť

žiadne pochybenie (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo).

34. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že

nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).