Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/874/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206559
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615206559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: S. G., nar. 09.12.1981, bytom W.. XXX, zast. advokátkou

JUDr. Luciou Anovčinovou, AK so sídlom Štefánikova 5, Bratislava proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava v konaní o zaplatenie 3.711,42 € s príslušentvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.711,42 € spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od
04.06.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 03.06.2015 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť sumu 3.711,42 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa
30.11.2012 ako žiadateľ podpísala so žalovaným zmluvu o úvere č. 105700857, na základe ktorej jej
bola poskytnutá pôžička vo výške 400 €. V zmluve sa zaviazala zaplatiť žalovanému - veriteľovi istinu a
poplatok vo výške 392 €, spolu teda sumu vo výške 792 €. Žalovanému však ku dňu 12.05.2015 zaplatila
spolu sumu vo výške 4.111,42 €.

2. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že v zmluve o úvere nie je uvedené podľa akého zákona bola zmluva

uzatvorená. Ona pôžičku uzatvárala s vedomím, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, čomu nasvedčuje aj
jej identifikácia uvedená v zmluve jej rodným číslom a číslom IČO. Pracovníkovi spoločnosti, ktorý s
ňou zmluvu uzatváral uviedla, že jej zdroj príjmu je materský a rodičovský príspevok, ktorý v tom čase
poberala, keďže v čase podpisovania zmluvy o pôžičke nemala žiadny príjem z podnikania. Obchodný
zástupca, ktorý s ňou zmluvu uzatváral jej ale oznámil, že ak je registrovaný na živnostenskom úrade
a má pridelené IČO, musí do zmluvy uviesť aj miesto registrácie živnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
po zaplatení troch splátok sa dostala so splácaním pôžičky do omeškania a žalovaný podal na Stály

rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava žalobu na zaplatenie sumy 1.325,98 € s
príslušenstvom. Uvedený rozhodcovský súd rozhodol a po právoplatnosti rozhodnutia bol jeho rozsudok
postúpený na vymáhanie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Na základe výzvy potom
poštovou poukážkou uhradila exekútorovi poplatok 300 € dňa 30.04.2015 a do pokladne žalovaného
zaplatila sumu 4.111,42 € dňa 11.05.2015. Žalobkyňa

bola toho názoru, že zmluva o pôžičke bola bezpochyby uzavretá ako zmluva spotrebiteľská a žiadala

abybolaposudzovanávzmysleObčianskehozákonníkaakopôžičkaposkytnutáfyzickejosobe,keďžev
zmluve o pôžičke nebola uvedená priemerná ročná miera nákladov (RPMN), nebol dojednaný splátkový
kalendár z určenej splátky 66 €, nie je možné koľko je splátka dlhu a koľko odplata, poplatok za
poskytnutie pôžičky. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a), i) Zák. č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských zmluvách v znení účinom k 20.07.2006, ďalej s poukazom na ust. § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 Obč. zák., ďalej § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, spotrebiteľský úver v ktorom nie je

určená RPMN sa považuje za bezúročný a teda ako dlžník bola povinná vrátiť žalovanému len požičané
finančné prostriedky, t.j. 400 €. Keďže však žalovaný prevzal sumu 4.111,42 € o čiastku 3.711,42 € sa
bezdôvodne obohatil a túto čiastku žiadala žalobkyňa vydať.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Jednak vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného

súdu Malacky. Žiadal aby Okresný súd Malacky vec postúpil miestne príslušnému súdu a to Okresnému
súdu Bratislava I.. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tým, že zmluvu o úvere treba považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je na mieste vzťahovať
na ňu výlučne ustanovenia Obč. zák.. Žalovaný argumentoval tým, že v zmluve je výslovne určený účel
uzatvorenia zmluvy a to na výkon zamestnania a preto je potom žalobkyňa ako dlžník vyňatá spod
statusu spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Do právneho vzťahu so žalovanou vstúpil na základe vyhlásenia, že poskytnuté finančné
prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný uvádzal,
že právny vzťah uzavretý medzi ním a žalobkyňou treba posudzovať ako obchodnoprávny a nie
spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Na takúto
zmluvu o úvere nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa

v tomto prípade nejde. Zmluvu je treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola
uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Žalovaný poukázal na prehlásenie žalobkyne, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, čo žalobkyňa vlastnoručne podpísala, jasne
prejavila svoju vôľu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí niečo iné, dôkazné bremeno zaťažuje ju a relevantnými
dôkazmi nepreukázala spotrebiteľský charakter ale len účelovo svojimi vyjadreniami tvrdí, že sa jedná

o spotrebiteľa. Spotrebiteľom je pritom fyzický osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

4. Žalovaný ďalej uvádzal, že dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie to na aký účel
žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila. Ďalej tiež uviedol, že to bola žalobkyňa, ktorá iniciovala

uzavretie zmluvy o úvere v danej podobe a tým, že dobrovoľne vyznačila účel použitia finančných
prostriedkov. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne došla k záveru, že je pre ňu zmluva subjektívne
nevýhodná, nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere, že žalovaná má úmysel použiť
finančné prostriedky na účel podnikania. Žalovaný poukázal aj na judikatúru súdov SR k prejednávanej
problematike.

5. Argumentoval ďalej tým, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa im
zmluvné vzťahy budú v budúcnosti spravovať k čomu došlo aj v prejednávanej veci. Bolo dohodnuté
v zmysle VPPÚ, že vzťahy účastníkov sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 a nasledujúcich Obch. zák., z čoho jasne vyplýva, že je

potrebné aplikovať tieto ustanovenia. Podľa žalovaného treba akceptovať aj jeho dobrú výhru, s ktorou
do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Dožadoval sa potreby chrániť dobrú

vieru na jeho strane, ak konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa takáto osoba

dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

6. Žalovaný poukazoval ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá
predstavuje existenciu veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadnuť počas ktorejkoľvek časti
konania. O platnosti jednotlivých častí o úvere č. 105700857 už totiž bolo rozhodnuté dňa 20.02.2014

rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, v konaní sp. zn. SR 08668/13, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Keďže sa jedná o vec o ktorej sa právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

7. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuj zákon. Žalovaný plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná
zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plneniez tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech žalovaný získal z podstivých zdrojov.
Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany prišlo k bezdôvodnému obohateniu.

8. Žalovaný na všetky vyššie uvedené dôvody navrhoval žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov konania.

9.Žalobkyňasapísomnevyjadrilakobranežalovaného.Poukázalanato,žezúverovejzmluvyuzavretej
medzi účastníkmi je zrejmé, že ide o vopred predtlačený formulár, kde sú dopísané osobné údaje

dlžníka a údaje ohľadom poskytnutého úveru. Je zrejmé, že zmluva o úvere nebola pripravená po
dohode so žalobkyňou, bola jej zo strany žalovaného predložená už hotová, vopred naformulovaná
a teda žalobkyňa nemohla nijakých spôsobom ovplyvniť jej obsah. Ide o štandardnú formulárovú
zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú uzatvárala ako spotrebiteľ,
pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej činnosti. Ona v čase uzatvárania zmluvy
bola na materskej dovolenke, nemala žiaden príjem z podnikania, úver si brala na bežné výdavky, nie

na podnikanie, ktoré v tom čase ani nevykonávala. Jej dieťa malo v tom čase tri mesiace. Obchodný
zástupca žalovaného však žalobkyni uviedol, že ak je registrovaná na živnostenskom úrade, tak musí
uviesť aj IČO a miesto registrácie živnosti. Žalobkyňa vzhľadom na vek svojho dieťaťa narodeného
31.07.2012 ani nemohla vykonávať svoju živnosť pre celodennú starostlivosť o dcéru a naopak žalovaný
pri poskytnutí úveru konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.

10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný iba využil, že má živnostenský list a úverovú zmluvu vypísal na
podnikateľa, hoci žalobkyňa nežiadala na úver na podnikanie, poskytnuté finančné prostriedky neboli
a ani nemali byť použité na podnikanie, ktoré ani reálne nevykonávala. Takýto postup žalovaného
žalobkyňa považovala za nekalý. Dosiahnuť to aby sa právny vzťah založený zmluvou o úvere

nevzťahovali ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a aby bolo možné uplatniť navýšenie úveru.
Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutia súdov, ktorý sa takýmito praktikami žalovaného zaoberali vo
svojich rozhodnutiach.

11. Žalobkyňa tiež uviedla, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a práve zmluva,
ktorú uzavrela so žalovaným je takou zmluvou. V tejto zmluve v žiadnom prípade nešlo o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia, ona iba pristúpila na podmienky vopred pripravené žalovaným bez
toho aby mohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ sa jedná o účel poskytnutia úveru o
ktorom sa tvrdí, že bol na výkon podnikateľskej činnosti, žalobkyňa poukázala na to, že je potrebné vo

veci aplikovať interpretačné pravidlo vyjadrené v § 54 ods. 2 Obč. zák.. V tomto smere žalobkyňa tiež
uviedla viaceré konkrétne rozhodnutia súdov k danej problematike.

12. Súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere č. 105700857 uzavretou medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 30.11.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s písomnými vyjadreniami

účastníkov, s rodným listom dieťaťa žalobkyne, mal. Denisy Valovičovej, nar. 31.07.2012, s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 18.06.2012 č. 200-073916-CA04/2012, ktorým bolo
priznané žalobkyni materské za obdobie od 08.06.2012 do zániku na materské, s obsahom spisu OS
Malacky sp. zn. 23Er/4068/2014 a s ďalším obsahom spisu.

13. Medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 30.11.2012 zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalobca ako
dlžník a žalovaný ako veriteľ dohodli, že dlžníkovi bude poskytnutý úvere vo výške 400 € a veriteľ túto
sumu zaplatí zvýšenú o poplatok vo výške 392 €, teda celkovo 792 €. Žalobkyňa prehlásila v zmluve,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

14. Žalovaná zaplatila žalovanému spolu sumu vo výške 4.111,42 €. Na základe výzvy uhradilo súdnemu
exekútorovi poplatok 300 € dňa 30.04.2015 a zaplatila tiež do pokladne žalovaného sumu 4.111,42 € dňa
11.05.2015. Z obsahu spisu OS Malacky sp. zn. 23Er/4068/2014 súd zistil, že stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8 v Bratislave rozhodol rozsudkom sp.
zn. SR 08668/13 zo dňa 20.02.2014 tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu vo výške

1.325,97 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.325,97 € od 01.09.2013 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.325,97 € od 16.10.2013 do zaplatenia a k
náhrade trov rozhodcovského konania. Žalobkyni bola uvedená povinnosť uložená v splátkach po 120
€ mesačne, vždy k poslednému dňu v mesiaci.15. Podľa názoru súdu rozhodcovský rozsudok je ničotným právnym úkonom rozhodcu, keďže bol
vydaný na základe hrubo nemorálnej - neprijateľnej rozhodcovskej doložky a nemôže preto obstáť.
Žalovaný dosiahol exekučný titul, ktorý je v rozpore so zákonom.

16. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je tiež to, že sa dohodlo, že všetky právne spory sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Takáto podmienka popiera právo spotrebiteľa na výhodnejšiu
právnu úpravu podľa § 54 ods. 1 Obč. zák.. V skutočnosti pritom ide v prípade žalobkyne o spotrebiteľský
úver.

17. Žalovaný ako podnikateľ poskytoval finančné služby a žalobkyňa ako spotrebiteľ finančnú službu -
úver prijala, avšak nie na podnikanie. Nikdy nebolo úmyslom žalobkyne si zobrať úver na podnikanie.
Žalovaný tak vystavil žalobkyňu v podstatne nevýhodnejšiemu režimu Obchodného zákonníka, čím mu
de facto odňal ochranu podľa § 52 a nasledujúcich Obč. zák..

18. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je použitie zmenky. Bola uzavretá medzi účastníkmi dohoda o
vyplnení blankozmenky, ktorá umožnila žalovanému vypísať ju jednostranne nevýhodne, čo sa naozaj
aj stalo a čo súd zistil z obsahu svojho spisu sp. zn. 23Er/4068/2014. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala
žiadnu možnosť túto dohodu vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ovplyvniť a táto dohoda
spôsobila hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

19. Okresný súd Bratislava V. v konaní č.k. 37Er/7273/2010 potvrdil neprijateľnosť povahy zmenky a
dohody o vyplňovacom práve k zmenke v spotrebiteľských právnych vzťahoch a poukázal na to, že
neprípustnosť zmenky vyplýva už aj zo zákona č. 129/2010 Z. z..

20.Nekalouobchodnoupraktikoupoužitouvzmluvejeuvedenieúčelu,čerpaniafinančnýchprostriedkov
„na podnikanie“, v rozpore s účelom na ktorý sa úver skutočne bral, pretože sa vôbec nerešpektuje vôľa
spotrebiteľaazástupcažalovanéhozakrúžkovaltakýúčelvzmluve,abysavylúčilrežimspotrebiteľských
úverov. Žalobkyňa si pritom brala úver na účely súkromného charakteru, nikdy nebolo jej vôľa zobrať si
úver na podnikanie. Žalobkyňa sa v dôsledku úveru od žalovaného dostala ešte do horšej situácie.

21. Zmluva je dvojstranný alebo aj viac stranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomného
obsahovo zhodného prejavu vôle zmluvných strán.

22. Zmluva, ktorá bolo uzavretá medzi účastníkmi spĺňa charakter štandarných spotrebiteľských zmlúv,

ktorých základnou črtou sú to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
zmluvné podmienky, resp. v konkrétnom prípade všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
žalobkyňa nemohla ovplyvniť nakoľko boli už pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov

23. V prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky, keď zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

24. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
(od 01.01.2011 do 30.04.2014) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenou alebo šekom.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

28. Podľa článku 3 bod 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať
za nekalé. Podľa bodu 1 písm. h) Prílohy Smernice podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 Smernice o.i.

sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak
spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane
krátky.

29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva povinností vyplývajúceho z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 102/2014 Z.z. na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (čl. I. bod 1 zák.č. 102/2014 Z.z.
účinný od 01.04.2015).

34. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 1 písm. n) Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na

prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy.

37. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.38. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

45. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

46. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, ktorého porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

47. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

48. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

49. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli medzi sebou Zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby dňa 30.11.2012.

50. Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa nikdy nemala záujem požičať si peňažné prostriedky na účely

podnikania, aj keď v čase uzatvárania zmluvy bola evidovaná ako podnikateľ - živnostník. Účel, prečo
si žalobkyňa požičiavala finančné prostriedky bol ich nedostatok pre bežné životné potreby. Žalobkyňa
preukázala súdu, že bola krátko po pôrode, mala maloleté dieťa, boli jej priznané materské dávky. Iba
postupom žalovaného došlo k tomu, že v uzavretej úverovej zmluve sa ako účel poskytnutia finančných
prostriedkov uvádza, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania aj keď žalobkyňa

nepodnikala a najmä účelom, pre ktorý si žalobkyňa úver brala neboli prostriedky na podnikanie. Vôbec
sa pri uzatváraní úverovej zmluvy nerešpektovala vôľa spotrebiteľa a súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalobkyne, že dôvodom uvedenia čerpania finančných prostriedkov „ na podnikanie“ bolo v rozpores účelom, na ktoré sa skutočne úver bral, bolo iba to, aby sa vylúčil v prípade žalobkyne režim
spotrebiteľských úverov a jej ochrana ako spotrebiteľa. Jedná sa o v tomto prípade o nekalú praktiku.

51. Predmetom konania bol záväzok žalobkyne, ktorý vznikol zo Zmluvy o úvere. I keď sporná
zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa názoru

súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento
právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa
priaznivejšie.

52. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v

predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a preto súd po preskúmaní
rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom.

53. Žalobkyňa svojim návrhom žiadala, aby súd rozhodol o tom, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť jej
sumu 3.711,42 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd žalobe vyhovel s poukazom na vyššie citované

ustanovenie § 457 Obč. zák. a ďalšie vyššie uvedené dôvody.

54. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný postupoval voči žalobkyni bez od
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené
početnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými praktikami.

55. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vo veci bola plne úspešná žalobkyňa ktorej
vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v spore plne úspešná a preto súd rozhodol, že
žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).