Rozsudok – Ostatné – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/353/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304120182
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1304120182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky : I.. Ľ. W., Q.
A. XX, Q. Q., zastúpenej ustanoveným zástupcom : Mgr. Róbert Antal, advokát, Skuteckého 1, Banská
Bystrica, proti odporcovi : I.. F. R., Q. G. X, Q., zastúpeného : Mgr. Ján Buocik, advokát, AK v Bratislave,
Klariská 7, o zaplatenie 109.749,80 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 13C/169/2004-305 zo dňa 27. júna 2011,v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti v spojení s opravným
uznesením zo dňa 21. júla 2011 č.k. 13C/169/2004-335 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. júla 2011

č.k. 13C/169/2004-335 (týmto bolo v zmysle § 164 O.s.p. opravené záhlavie a dátum vyhlásenie
napadnutého rozsudku) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
4.979,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.979,08 € od 06.10.2006 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným

súdu dňa 31.08.2004, po ostatnej zmene návrhu (čl.86) domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy
109.749,80 € (3.306.322,50,-Sk) spolu s úrokom z omeškania, špecifikovaným v uznesení o pripustení
zmeny návrhu č.k. 13C/169/04-86 zo dňa 21.03.2007, titulom vydania bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho vo výkonoch (užívaní) za dobu od 01.11.1997 do 31.08.2004, za dobu ktorú sa odporca
na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohacoval.

Vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 13C 169/04-149 zo dňa

21.05.2007 tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 72.000,- Sk spolu s 9,5 %
úrokom z omeškania zo sumy 72.000,- Sk od 06.10.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku návrh na začatie konania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.
151 ods. 1 O.s.p. Voči rozsudku č.k. 13C/169/04-149 zo dňa 21.05.2007 podala v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolací súd v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením 9Co 251/2007-172, 9Co
342/2007, zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa

bude najmä:
- doplniť dokazovanie na určenie rozsahu užívania nehnuteľností odporcom a- doplniť dokazovanie na určenie výšky mesačnej odplaty za užívanie nehnuteľností, a to dopytmi na
zistenie obvyklej ceny nájomného v danom čase v danej lokalite a v prípade nutnosti - napr. na realitné
kancelárie - prípadne zvážiť možnosť znaleckého dokazovania

- vysporiadať sa so skutočnosťou, že odporca od počiatku vedel, že užíva nehnuteľnosti (či ich časť),
ktoré mu vlastnícky nepatria, pritom za ich užívanie ich vlastníkovi (navrhovateľke) neplatí, ako aj s
tvrdením navrhovateľky, že ňou uplatňovaný nárok je potrebné posúdiť v zmysle objektívnej desaťročnej
premlčacej doby ( § 107 ods. 2, Občianskeho zák.), argumentujúc tým, že v prípade odporcu ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie.

Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil,
že navrhovateľka je výlučným vlastníkom nehnuteľností na G. X, Q.: rodinný dom súp. Č.. XXX na
par. Č.. XXXXX/X o výmere 319 m2, garáže na par. Č.. XXXXX/XX o výmere 21 m2 a záhrady par. Č..
XXXXX/XX o výmere 408 m2, zapísaných na LV Č.. XXX pre B..Ú.. M. L., G. Q. L..Č.. M. L. B. - Správa
katastra pre hl. m. SR Bratislava. Z právoplatného rozsudku OS Bratislava III, č.k. 7C 19/91-131 zo dňa

05.11.1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 17Co 282/98-155 zo dňa 18.11.1998
mal prvostupňový súd preukázanú povinnosť odporcu vypratať všetky predmetné nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve navrhovateľky v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania zo strany
navrhovateľky. Z rozsudku OS BA III č.k. 6C 306/97-28 zistil, že odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 480.000,- Sk.

Podľa súdu prvého stupňa ku dňu vyhlásenia rozsudku právny nárok odporcu na zabezpečenie
bytovej náhrady navrhovateľkou naďalej trvá, pričom zánik súdom priznaného nároku bytovej
náhrady neuzavretím nájomnej zmluvy odporcom navrhovateľka v konaní nepreukázala. Rovnako ani
odporca neuniesol dôkazné bremeno svojej pôvodnej obrany o nároku bezodplatného bývania, resp.

užívania sporných nehnuteľností za obdobie ku vzniku jeho povinnosti vysťahovať sa z predmetných
nehnuteľností len pre absenciu vo výrokovej časti citovaného rozsudku súdu I. a II. stupňa uložením
povinnosti odporcovi platiť nájomné.

Opätovne aj po doplnení dokazovania dospel prvostupňový súd ku skutkovému záveru, že odporca

z predmetných nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľky užíva len jednu obytnú miestnosť s
príslušenstvom a ako dôkazne nepreukázaný zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia proti odporcovi za užívanie garáže, záhrady a ostatných obytných
miestnosti rodinného domu s príslušenstvom.
Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ust. § 2 ods 1, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, § 107

ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 1, 2, 3, § 563, § 663, § 712c ods. 1,
2, 3, § 712 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; dospel k záveru, že v danom prípade
došlo k majetkovému prospechu odporcu na úkor navrhovateľky získaného plnením bez právneho
dôvodu. Obsah bezdôvodného obohatenia odporcu spočíval v nezaplatení primeranej peňažnej náhrady
za výkon práva odporcu bývať v predmetnej časti rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky od

01.11.1997 do 31.08.2004. Odporca za konania neuniesol dôkazné bremeno a súdu o premlčaní práva
vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe nepreukázal vznik žiadneho zmluvného vzťahu dojednaného
účastníkmi konania, z ktorého by odporcovi vôbec nevznikla povinnosť za výkon práva bývania v
sporných nehnuteľnostiach platiť navrhovateľke peňažnú náhradu, resp. z ktorého zmluvného vzťahu
by odporcovi vznikla povinnosť platiť nájomné uzavretím zmluvy o nájme resp. uzavretím zmluvy o

podnájme atď.

Prvostupňový súd zastával názor, že navrhovateľka dôkazne nijak nepreukázala priamy alebo nepriamy
úmysel odporcu a či vôbec vyzvala odporcu za dobu od 01.11. 1997 do 31.08.2004 na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Podľa súdu prvého stupňa nielen odporca ale aj navrhovateľka mala mať

záujem na dohode s odporcom o výške odplatnosti priznaného práva na bývanie právoplatným
rozsudkom do doby, pokiaľ mu nezabezpečí náhradné ubytovanie. Je bez právneho významu, či
na strane odporcu došlo k nadobudnutiu bezdôvodného obohatenia úmyselným resp. neúmyselným
konaním, pretože navrhovateľka mala preukázateľne už ku dňu 1.11.1997 vedomosť, že odporca sa na
jej úkor bezdôvodne obohacuje, pričom k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v 3-

ročnej resp. 10- očnej objektívnej lehote sa rovnako odvodzuje od 2- ročnej subjektívnej lehoty, ktorej
počiatok plynutia by bol pri oboch objektívnych lehotách rovnaký.Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania peňažného nároku navrhovateľky odporcom, za premlčané
právo navrhovateľky prvostupňový súd posúdil ku subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3-ročnej lehote
právo navrhovateľky na vydanie peňažnej náhrady za užívanie časti nehnuteľnosti vo vlastníctve

navrhovateľky titulom obohatenia sa odporcu za dobu od 01.11.1997 do 31.08.2002. Premlčacia doba
subjektívna aj objektívna začali plynúť naraz, keďže navrhovateľka skutočne vedela od 01.11.1997,
že odporca nepretržite do 31.08.2004 užíval jej nehnuteľnosti a na jej úkor sa aj obohacoval. Preto
prvostupňový súd za dobu od 01.11.1997 do 31.08.2002 premlčané právo navrhovateľky nepriznal
vôbec.

Za dôvodné a námietkou premlčania nezoslabené právo navrhovateľky proti odporcovi titulom vydania
bezdôvodného obohatenia súd priznal právo peňažnej náhrady za užívanie jednej obytnej miestnosti
s príslušenstvom. Peňažnú náhradu čo do jej výšky súd ustálil pod dolnou hranicou minimálnej výšky
obvyklého nájomného ponukových cien v mestskej časti Bratislava III - Nové Mesto pre roky 2002 - 2004
a túto určil vo výške 5 000,- Sk mesačne, t.j. celkom za dobu od 01.09.2002 do 31.08.2004 je potom

výška bezdôvodného obohatenia odporcu za celkom 4 mesiace - rok 2002, 12 mesiacov - rok 2003 a
8 mesiacov - rok 2004 = spolu 30 mesiacov po 5 000,- Sk, ktorú povinnosť súd uložil odporcovi ako
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 456 O.Z.

O uplatnenom práve navrhovateľky požadovať popri plnení aj úrok z omeškania pre omeškanie odporcu

súd rozhodol podľa § 517 ods. 2, O.Z. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako
je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, keď za omeškanie odporcu s peňažným plnením titulom
vydaniabezdôvodnéhoobohateniasúdposúdilsodkazomk§563O.Z.prvýnasledujúcideňpodoručení
návrhu na začatie konania odporcovi do vlastných rúk úkonmi súdu, keďže navrhovateľka za konania
dôkazné nijak súdu nepreukázala omeškanie odporcu s peňažným plnením uplatneným v návrhu na

začatie konania, resp. po zmene návrhu.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka. Súdu prvého

stupňa vytkla, že jeho rozsudok je vecne nesprávny spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení
veci. Nesúhlasila s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a zastávala názor, že z hľadiska
právneho posúdenia veci je podstatné len to, že odporca užíva rodinný dom navrhovateľky s
príslušenstvom najmenej od 01.11.1997 bez právneho dôvodu a za užívanie týchto nehnuteľností
navrhovateľke nič neuhrádza ani neuhrádzal. So záverom súdu prvého stupňa, že odporca užíval len

jednu obytnú miestnosť s príslušenstvom navrhovateľka nesúhlasila, tvrdila, že odporca užíval celý
rodinný dom s celým príslušenstvom, čím získal bezdôvodné obohatenie v rozsahu užívania celého
rodinného domu a príslušenstva. Podľa navrhovateľky odporca úplne zmaril výkon jej vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam ako celku. Naviac nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd kalkuloval
len s cenou za užívanie jednej obytnej miestnosti s príslušenstvom. Navrhovateľka taktiež nesúhlasila

so záverom súdu prvého stupňa o čiastočnom zamietnutí návrhu navrhovateľky z dôvodu premlčania
uplatneného nároku. Poukazujúc na ust. § 107 ods. 2 O.Z. zastávala názor, že v danom prípade
sa jedná o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie. V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedla,
že prvostupňový súd upozorňovala na právoplatný Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa
11.05.1998, č.k. 6C 306/97-28, ktorým bol odporca zaviazaný vydať navrhovateľke bezdôvodné

obohatenie v sume 480.000,- Sk s prísl., a to za užívanie predmetných nehnuteľností navrhovateľky,
bez právneho dôvodu. Z toho vyplýva, že odporca mal vedomosť o tom, že svojím konaním získava na
úkor navrhovateľky bezdôvodné obohatenie najneskôr od 17.10.1997, kedy bola v predmetnej právnej
veci podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava III. Aj napriek tejto vedomosti neurobil odporca žiadne
opatrenie, ktorým by zabránil ďalšiemu vzniku bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov

navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne
rozhodnutie zmenil tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže na náhradu
trov odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca tak, že na preukázanie skutočnosti, že odporca

v predmetnom období užíval všetky miestnosti v rodinnom dome, garáž a záhradu, navrhovateľka
nepredložila žiadne dôkazy, a tým neuniesla dôkazné bremeno. Podotkol, že časť rodinného domu -
jednu obytnú miestnosť spolu s príslušenstvom, užíva na základe práva bývania, ktoré mu vzniklo na
základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 7C 19/91-131 zo dňa 05.11.1997. Podľauvedenéhorozhodnutiaodporcaniejepovinnýrodinnýdomvyprataťdookamihu,kýmmunavrhovateľka
nezabezpečí náhradné ubytovanie. Navrhovateľka si do dnešného dňa túto povinnosť nesplnila. Zvyšné
nehnuteľnosti - záhradu a garáž odporca v predmetnom období neužíval a neužíva ich ani v súčasnosti.

Konštatovanie navrhovateľky, že užívanie, čo i len jednej miestnosti v rodinnom dome, má za následok
zmarenie výkonu vlastníckeho práva navrhovateľky k rodinnému domu, je neopodstatnené. Od doby
skončenia súdneho konania, predmetom ktorého bolo vypratanie nehnuteľností, navrhovateľka prerušila
s odporcom akýkoľvek kontakt a do dnešného dňa sa do týchto nehnuteľností reálne nedostavila a
okrem viacerých súdnych sporov týkajúcich sa týchto nehnuteľností, o tieto nikdy neprejavila iný záujem.

Odporca jej nikdy žiadnym spôsobom nebránil vo vstupe do týchto nehnuteľností a nijakým spôsobom
jej nezamedzoval využívať úžitkovú hodnotu týchto nehnuteľností. Navrhovateľka nepreukázala akým
spôsobom a kedy odporca bránil navrhovateľke v užívaní nehnuteľností. Ďalej uviedol, že navrhovateľka
sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor obohatil, už v čase, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo, a preto začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je
rovnaký. Tvrdenie navrhovateľky, že zo strany odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda

platí objektívna 10-ročná premlčacia doba, je irelevantné, keďže uplynutím kratšej 2-ročnej subjektívnej
premlčacej doby sa právo navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 18.10.1997
do 31.08.2002 premlčalo, a to bez ohľadu na to, či bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne alebo
bez zavinenia odporcu. Na základe uvedených skutočností odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom vykonal vo veci rozsiahle
a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu pridržiavajúc sa pokynov, ktoré vo
svojom zrušujúcom uznesení vyslovil odvolací súd, zo zisteného skutkového stavu ktorého vyvodil
správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje známky vecnej správnosti a

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba
zopakoval správnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .

Bez významu je snaha navrhovateľky spochybniť záver súdu prvého stupňa tým, že považuje
rozhodnutiezanesprávnevdôsledkunesprávnezistenéhoskutkovéhostavu,keďopakovanevodvolaní

namieta rozsah užívania nehnuteľnosti, okolnosť ktorá bola z hľadiska skutkového stavu (po zrušujúcom
uznesení prvostupňovým súdom) dôsledne zisťovaná, s výsledkami vykonaného dokazovania sa súd
prvého stupňa riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne závery, ktoré prijal
dostatočne, vysvetlil, a tieto sú v súlade s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou; odvolací súd
nemá dôvod odchýliť sa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru, že na preukázanie

skutočnosti, že odporca v predmetnom období užíval všetky miestnosti v rodinnom dome, garáž a
záhradu, navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, a tým neuniesla dôkazné bremeno. Práve naopak,
v konaní bolo preukázané, že odporca užíva jednu obytnú miestnosť spolu s príslušenstvom, na základe
práva bývania, ktoré mu vzniklo rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 7C 19/91-131 zo
dňa 05.11.1997.

Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je dôvod odvolania uplatnený navrhovateľkou
spočívajúci v prehodnocovaní plynutia premlčacej doby, s tvrdením ktorým sa súd prvého stupňa
riadne vysporiadal, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver; a preto snaha
navrhovateľky pripísať prehodnoteniu záverov vykonaného dokazovania iný význam ako v skutočnosti

má, bola vyhodnotená ako účelového charakteru, s úmyslom dosiahnuť pre seba priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené, za stavu keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre
rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľka v

odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých
odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p.bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny spolu s opravným
uznesením potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.