Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010185
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010185.1

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 08. 09. 2016 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného Q. N., J.. XX. XX. XXXX, pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadkku súd

obžalovaného Q. N. Y. V. F. A. Á. Č. M. , nar. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale
bytom Q. X. Č.. XX, okres Zvolen

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 2 Pv 545/14 zo dňa
15. 01. 2016, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona , na tom skutkovom základe, že

dňa 19.06.2014 v presne nezistenom čase vo Zvolene v Europa Shopping Center, so sídlom Nám.
SNP 63 prevzal na základe písomnej objednávky zo dňa 19.06.2014 zhotovenej a podpísanej v

Banskej Bystrici od K. A., nar. XX.XX.XXXX, finančné prostriedky ako zálohu určenú na obstaranie
búracieho kladiva vo výške 600,- €, pričom predmet objednávky v dohodnutej lehote neobstaral, zálohu
poškodenému nevrátil, nereagoval ani na písomnú výzvu ohľadne vrátenia zálohy, čím svojim konaním
spôsobil poškodenému K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., škodu vo výške 600,- €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodeného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že poškodeného poznal dávno pred skutkom, pretože v bytovom dome, v ktorom poškodený býval,
obžalovaný kládol dlažbu vo vchode tohto domu. Počas výkonu murárskych prác na objekte vodární

v Banskej Bystrici, vedľa výškovej budovy Slovenskej pošty, keď poškodený realizoval tieto stavebné
práce aj obžalovaný ako živnostník sa podieľal na výkone týchto prác, čo bolo asi mesiac a pol
pred skutkom. Vtedy ho poškodený oslovil s otázkou, či vykonáva uvedené práce. Mali medzi sebou
pracovnoprávny vzťah, ale stretávali sa zriedkavo. V tom čase obžalovaný súrne potreboval peniaze,
preto uzatvoril s poškodeným uvedenú zmluvu. Nepoprel, že dňa 19. 06.2014 na základe už spomenutej
písomnej zmluvy prevzal od poškodeného sumu 600,- € a to ako zálohu na kúpu búracieho kladiva,

ktoré mal zakúpiť práve on. Kladivo malo mať hodnotu maximálne 1.800,- € a toto mal zadovážiť do
16.07.2014. V prípade, že by ku kúpe kladiva nedošlo, mal poškodenému peniaze vrátiť. Dokazovalvšak, že táto zmluva bola len fiktívna, v skutočnosti od poškodeného prevzal len sumu 500,- € s tým,
že mu vráti 600,- € a s tým, že keď u poškodeného začne pracovať, uvedená suma mu bude zo mzdy
odrátaná, prípadne mu na mzde poškodený doplatí a to v závislosti od rozsahu ním vykonaných prác.

Túto zmluvu s poškodeným spísali z podnetu poškodeného, aby tento mal istotu, že buď obžalovaný
vykoná práce resp. peniaze vráti. Takto obžalovaný koncom júna 2014 začal s výkonom prác ako
živnostník pre poškodeného. Vykonával búracie, sadrokartonárske práce v objekte vodární v Banskej
Bystrici. Tiež pracoval pre poškodeného na jeho súkromnej chate na S., kde opravoval balkón a kládol
dlažbu. Tieto práce spolu trvali 9 dní a do termínu 16.07.2014, kedy mal obžalovaný na základe fiktívnej

zmluvy dlh vrátiť, už tieto práce boli vykonané. S poškodeným sa dohol, že po výkone týchto prác bude
splatený vyššie uvedený dlh a fiktívna zmluva sa zruší. Dokazoval, že za vyššie uvedené práce mu
poškodený do konania hlavného pojednávania nič nezaplatil. Obžalovaný mal preto za to, že došlo k
vyrovnaniu dlhu a poškodenému nič nedlží. Poprel, že by bol obdržal od poškodeného nejakú výzvu
na vrátenie peňazí, ktoré mu poškodený požičal. Napriek uvedenému obžalovaný dňa 15.08.2016
poškodenému uhradil sumu 600,- €. Na záver dodal, že nie je pravdou, že by k odovzdaniu peňazí bolo

došlo v OC Europa vo Zvolene, k ich odovzdaniu podľa obžalovaného došlo v OC Europa v Banskej
Bystrici.

Poškodený K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku obžalovaný od neho prevzal
finančnú hotovosť vo výške 600,- €, určenú na nákup búracieho kladiva. Toto mu však nedodal, ani mu

peniaze nevrátil. Poukázal na to, že je živnostníkom s predmetom činnosti stavebných prác. Takto sa na
neho obžalovaný nakontaktoval s požiadavkou na výkon stavebných prác. Pri vzájomnom rozhovore,
keď poškodený si nijakým spôsobom osobu obžalovaného nepreveroval, obžalovanému uviedol, že
pre výkon ním poverených prác bude obžalovaný potrebovať aj búracie kladivo. Keďže poškodený
takýmto kladivom nedisponoval, zisťoval u obžalovaného, či vie takéto kladivo zohnať. Obžalovaný

potvrdil, že toto zohnať vie a za dobrú cenu. Následne sa dohodli tak, ako to vyplýva z písomnej zmluvy.
Poškodený obžalovanému veril. Po lehote splatnosti vyplývajúcej z písomnej zmluvy t.j. po 16.07.2014,
keďže poškodenému nebolo dodané ani búracie kladivo, ani vrátené peniaze, prostredníctvom SMS
sa uvedeného u obžalovaného domáhal, na čo mu obžalovaný odpovedal, že ešte kladivo nemá.
Následne na SMS obžalovaný už nereagoval. Preto obžalovanému zaslal doporučený list ako výzvu na

vrátenie sumy 600,- €. Ani na túto písomnú výzvu obžalovaný nereagoval. Dokazoval, že predmetnú
zmluvu spísal rukou poškodený a to doma v Banskej Bystrici, podpísali ju spolu s obžalovaným v OC
Europa Zvolen. Finančnú čiastku 600,- € rovnako obžalovanému odovzdal v tomto obchodnom centre vo
Zvolene a to po podpise zmluvy. Pri podpise zmluvy i odovzdaní peňazí boli len oni dvaja. Na vysvetlenie
dodal, že aj v minulosti si zabezpečoval nejaký stavebný materiál obdobným spôsobom, t.j. z druhej

ruky, bolo to pre neho lacnejšie, pričom nemal skúsenosti s oklamaním. Poprel tvrdenia obžalovaného
o fiktívnosti predmetnej zmluvy.
Pokiaľ vypovedal k osobe obžalovaného, uviedol, že s týmto sa stretol prvý krát asi pred dvomi rokmi pri
výkone murárskych prác v spoločných priestoroch obytného domu, v ktorom poškodený býva. Následne
v júni 2014 pri výkone stavebných prác obžalovaným - montáže sadrokartónu pre spoločnosť StVAK v G.

G. na K. U. sa opäť spolu rozprávali a to aj ohľadom búracieho kladiva. Táto práca podľa poškodeného
trvala maximálne 5 dní a za ňu mu postupne v priebehu týždňa obžalovanému aj vyplatil, pričom na konci
mu ešte doplatil 110,- €. Doklady o výkone prác ani o výplate mzdy však poškodený predložiť nevedel,
lebo ich nemal, všetko bolo dojednané len ústne. Tiež poškodený potvrdil, že obžalovaný vykonával
pre neho aj práce na chate v Motyčkách a to asi 4-5 hodín v jeden deň, položil dlažbu, za čo mu nič

nezaplatil. Tu podotkol, že obžalovaný mal prácu ešte dokončiť, čo neučinil a boli dojednaní v zmysle
len akejsi výpomoci, bez odmeny. Túto prácu na chate obžalovaný vykonával počas trvania objednávky
na búracie kladivo.
Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal, že za práce na chate obžalovanému zaplatil, v súčasnej
dobe mu nie je nič dlžný. Pokiaľ ale prácu vykonal nekvalitne, za toto mu nezaplatil a vyzýval ho na jej

opravu, čo obžalovaný neurobil. Dodal, že v tomto prípade sa jednalo o pracovnoprávny vzťah, ale v
prípade zálohy na kladivo to bola iná záležitosť.
S poukazom na úhradu škody obžalovaným v rámci súdneho konania si poškodený v rámci adhézneho
konania už žiadnu škodu na hlavnom pojednávaní neuplatnil.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil so zápisnicou o podaní trestného oznámenia ( čl. 3-4 ) zo
dňa 31.08.2016, s výzvou na vrátenie zálohy zo dňa 24.07.2014 ( čl. 6-7 ) s podacím lístkom dňa
25.07.2014, s objednávkou na búracie kladivo zo dňa 19.06.2014 ( čl. 8 ) s tým, že miestom dodania či
už kladiva alebo vrátenia peňazí bolo dojednané „ do rúk poškodeného“, s SMS správami ( čl. 52 ), slistinami ohľadom osoby obžalovaného a to s odpisom z registra trestov ( čl. 92 ), z ktorého vyplýva, že
obžalovaný doposiaľ nebol súdom potrestaný, so správou o povesti ( čl. 70-73 ), z ktorej vyplýva, že bol
päť krát priestupkovo postihnutý ale len na úseku dopravy a so správou o povesti ( čl. 73 ), podľa ktorej

obžalovaný nebol prejednávaný komisiou pre verejný poriadok.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky dôkazov

skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, podľa názoru súdu nie je trestným činom.
Prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona.
Aby konanie páchateľa mohlo byť klasifikované ako trestný čin, je nevyhnuté, aby toto napĺňalo všetky
obligatórne znaky trestného činu. Jedným zo znakov žalovanej skutkovej podstaty trestného činu je aj
konanie páchateľa a to úmyselné. Musí byť teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný v čase, keď
v danom prípade zmluvný záväzok ( t.j. objednávku na búracie kladivo ) uzatváral, konal v úmysle,

že záväzok ( t.j. búracie kladivo ) v dohodnutej dobe ( t.j. dobe splatnosti, či neskôr ) nesplní, resp.
nevráti na to poskytnuté finančné prostriedky alebo ho nebude môcť splniť alebo vrátiť peniaze a že
si tak prisvojí cudziu vec - peniaze, ktoré mu inak boli zverené na určitý účel - kúpu búracieho kladiva
a veriteľovi ( t.j. poškodenému ) tak spôsobí škodu na majetku . Pri takejto klasifikácii trestného činu
je potrebné rozlišovať trestný čin sprenevery v zmysle Trestného zákona ( § 213 ) od nedodržania

zmluvného záväzku v zmysle súkromno-právnych predpisov.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, výpovedí obžalovaného i poškodeného, tiež
oboznámenia sa s listinným dôkazom a to objednávkou na búracie kladivo, mal súd za preukázané, že
skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak konanie obžalovaného nenapĺňa všetky obligatórne
znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu v tom, že podľa názoru súdu v danom prípade

absentuje subjektívna stránka spočívajúca v zavinení, keď pri žalovanom trestnom čine sa vyžaduje
úmyselné konanie zo strany obžalovaného na spáchaní trestného činu. Absenciu uvedeného znaku
svedčiaceho o úmyselnom konaní obžalovaného vo vzťahu k poškodenému v prisvojení si cudzej veci
a spôsobiť na cudzom majetku škodu, súd videl v tom, že pri objednávaní a preberaní finančnej sumy
600,- € obžalovaný nemal úmysel buď to kladivo nezadovážiť, respektíve peniaze nevrátiť, lebo tu

súbežne t.j. v dobe splatnosti, bola realizácia určitých stavebných prác obžalovaným pre poškodeného a
možnosť započítania dlhu na mzde obžalovaného s poukazom na to, že medzi nimi skutočne existovala
ústna dohoda o výkone určitých prác a výplate za vykonanú prácu. Je potrebné uviesť, že či sa už
jednalo o pôžičku, tak ako o nej vypovedal obžalovaný alebo o zverenie peňazí za účelom zabezpečenia
búracieho kladiva, ako to vyplýva zo samotnej objednávky a výpovedi poškodeného, sám poškodený

nepoprel, že z jeho strany bola dobrá vôľa takto konať a finančné prostriedky obžalovanému poskytnúť
a to bez toho, ako aj sám vypovedal, aby o osobe obžalovaného bol mal určité informácie, či skúsenosti
ohľadom jeho spoľahlivosti, zodpovednosti. Vedel len to, kde obžalovaný býva a jeho rodné číslo, čo
vyplýva aj z objednávky. Naviac obžalovaný v rovnakom čase vykonával pre poškodeného určitý objem
prác, pričom podľa obžalovaného mu nebolo za tieto zaplatené a mal za to, že takto svoj dlh voči

poškodenému má vyrovnaný. Poškodený nepoprel výkon prác obžalovaným, ale spochybňoval jeho
kvalitu a dokončenie, z ktorého dôvodu mu za tieto práce nezaplatil, pričom za určité práce mu zaplatil,
čo však nevedl zdokladovať, lebo takéto doklady k dispozícii nemá. Zálohu na búracie kladivo považoval
za vec osobitnú.
V čase spáchania skutku obžalovaný podľa názoru súdu nemal úmysel prisvojiť si finančné prostriedky,

ktoré podľa zmluvy mu boli zverené a spôsobiť tak poškodenému škodu a to ani neskôr, keď pohľadávku
poškodeného nikdy nepopieral, mal za to, že k jej vyrovnaniu došlo započítaním výkonom jeho prác
pre poškodeného a nevyplatením mu za to mzdy. Preto podľa názoru súdu v danom prípade nemožno
hovoriť o prisvojení si cudzej veci a spôsobení na majetku poškodeného škody. V danom prípade
existuje len výpoveď obžalovaného proti výpovedi poškodeného, v prospech ktorého navyše existuje

písomná listina - objednávka s poukazom na jej obsah. Súd preto mal za to že skutok ako taký sa stal,
ale s poukazom na vyššie uvedené tento nie je trestným činom. Poškodený sa mal v prvom rade
domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom inštitútu súkromného práva a to podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu na zaplatenie istiny v sume 600,-€ a nenahrádzať uplatňovanie svojich práv
inštitútmi trestného práva.

Súd poznamenáva, že ak ide o súkromnoprávny vzťah, je treba trvať na tom, aby predovšetkým samotní
účastníci takéhoto vzťahu dbali na ochranu svojich majetkových záujmov a je nutné od nich požadovať,
aby postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti. Takto poškodenýskôr než pristúpil k podpisu objednávky i odovzdaniu peňazí, mal byť vo vzťahu ku osobe obžalovaného
obozretnejší a ohľadom jeho spoľahlivosti, či zodpovednosti mať k dispozícii určité informácie. To
platí aj pre druhú zmluvnú stranu, v danom prípade obžalovaného, ktorý rovnako, pokiaľ mal nejaké

podlžnosti u poškodeného, mal sa svojich práv domáhať cestou súdu a nespoliehať sa na nejaké
započítanie. Aj keď postup obžalovaného bol voči poškodenému nekorektný, je jeho trestný postih,
ako druhej strany posudzovanej transakcie, evidentnou kriminalizáciou súkromnoprávneho vzťahu. Z
hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický a právny štát je neprijateľné, aby trestným
postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradená nevyhnutná miera opatrnosti

druhého účastníka pri ochrane jeho vlastných práv a majetkových záujmov. Súd nemieni spochybňovať
alebo bagatelizovať postavenie poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovaného, avšak
trvá na tom, že trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených
na ochranu majetkových práv a záujmov.
Súd na základe vyššie uvedeného potom obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože
skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.

O škode toto rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok, lebo nárok na náhradu škody si na hlavnom
pojednávaní poškodený neuplatnil, škodu mu v priebehu súdneho konania obžalovaný v celosti uhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.