Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216951
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713216951.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX J., zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti
žalovaným 1./ R. K., nar. XX.XX.XXXX, 2./ R. X., nar. XX.XX.XXXX, obom bytom XXX XX J. č. XXX,
zastúpeným advokátom JUDr. Martinom Bašistom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 14C/50/2013-145 zo dňa 05.05.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
o čo sa týka trov konania rozhodol, že o nich bude rozhodnuté osobitným uznesením do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 21.11.2013, po jej zmene
pripustenej uznesením č.k. 14C/50/2013-135 zo dňa 01.02.2016, domáhal toho, aby súd určil, že
žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti stavba súp. č. XXX - samostatne stojaca letná
kuchyňa postavená na pozemku parc. č. KN C XX/X, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. J., a to v podiele 1/2
v pomere k celku a aby určil, že žalovaná v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti stavba

súp. č. XXX - samostatne stojaca letná kuchyňa postavená na pozemku parc. č. KN C XX/X, zapísané na
LVč.XXXprek.ú.J.,atovpodiele1/2vpomerekcelku.Podľažalobcunehnuteľnosť,určeniavlastníctva
ku ktorej sa domáhal reálne zhotovil a vybudoval v prevažnej miere z výlučne vlastných finančných
prostriedkov. Zapísanou vlastníčkou je však žalovaná v 1/ rade, pričom titulom nadobudnutia jej
vlastníckeho práva je rozhodnutie o určení súpisného čísla č.j. XXX/XXXX ako aj povolenie na užívanie
stavby „letná kuchyňa“ č. XXX/XXXX z 08.08.2012. Žalovaná je stavebníčkou v zmysle stavebno-

právnych predpisov z toho dôvodu, že je výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom je predmetná stavba
postavená. Podľa ustálenej súdnej praxe však vlastníctvo novozhotovenej veci svedčí tomu, kto vec
reálne postavil a financoval a nie tomu, na meno ktorého je vydané stavebné povolenie a následne
aj kolaudačné rozhodnutie. Stavba bola vybudovaná v čase trvania spoločného manželstva žalobcu
a žalovanej v 2/ rade, ktoré zaniklo 03.04.2012, bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo v zákonnej
lehote vyporiadané, a preto platí nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v ustanovení § 149 ods.

4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej nehnuteľné veci sú predmetnom podielového spoluvlastníctva
bývalých manželov a ich podiely sú rovnaké.
Súd konštatoval, že žalované so žalobou nesúhlasili, žalobca a žalovaná v 2/ rade sa nikdy nestali
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a preto nie je možné, aby sa v dôsledku nevyporiadania
BSM stali podielovými vlastníkmi. Žalovaná v 2/ rade nikdy netvrdila ani nekonala v intenciách toho, že
bola, je alebo by chcela byť akoukoľvek vlastníčkou a to ani výlučnou, bezpodielovou alebo podielovou.

Vlastníčkou nehnuteľností, vlastníctva ku ktorej sa žalobca domáha, je žalovaná v 1/ rade, ktorá riadnym
spôsobom vlastníctvo nadobudla, a to tak pozemok pod spornou nehnuteľnosťou ako aj samotnúnehnuteľnosť, ktorá bola rekonštruovaná a na zmenu ktorej dostala stavebné povolenie v čase, keď
žalobca a žalovaná v 2/ rade neboli ešte manželmi. Do prestavby investovala finančné prostriedky,
aj ju vykonávala spolu so svojou rodinou. Potenciálne investované prostriedky v tom čase patriace

do BSM žalobcu a žalovanej v 2/ rade, ani práca vykonávaná pri rekonštrukcii neznamenajú spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciezistil,žežalobcaažalovanáv2/radeuzavreli17.06.2006
manželstvo, ktoré bolo rozvedené 10.05.2012. Ešte pred uzavretím manželstva bolo dňa 06.02.2006
vydané stavebné povolenie č. XXX/XXXX Obcou J. na výstavbu stolárskej dielne na pozemku 80/1 k.

ú. J. pre žalovanú v 1/ rade. Kolaudačné rozhodnutie bolo pre stavbu vydané dňa 08.08.2012, a
to pre letnú kuchynku. Podľa súdu sporná budova bola postavená svojpomocne, celkom nanovo, na
mieste bývalej letnej kuchynky, z ktorej bola zachovaná len zadná miestnosť a časť zadnej steny. Podľa
súdu išlo o postavenie novej budovy a nie o rekonštrukciu starej letnej kuchynky. Súd konštatoval, že
z vykonaného dokazovania nemal spoľahlivo preukázané, pri vylúčení rozumných pochybností, že by
bola sporná nehnuteľnosť postavená výlučne žalobcom a žalovanou v 2/ rade. Tvrdeniam žalobcu, že

uvedenú budovu mal postaviť za 740.000,- Sk , z čoho 540.000,- Sk boli darované peniaze od rodičov,
ktorý si zobrali úver a za 240.000,- Sk, ktoré žalobca vyhral a ešte z 5.000,- eur, ktoré boli spoločné
finančné prostriedky so žalovanou v 2/ rade žalovaná v 2/ rade neprisvedčila, z výsluchov svedkov mal
však súd za to, že bol to žalobca, kto zabezpečoval výstavbu. Súd taktiež konštatoval, že žalované tvrdili,
že výstavbu budovy financovali oni, podľa súdu nijaká strana relevantným spôsobom však nepreukázala

platby za činnosť súvisiacu s výstavbou. Súd konštatoval, že spoľahlivo nedospel k tým skutkovým
záveromakoichuvádzalžalobcavosvojejžalobeanemoholtakspoľahlivostanoviť,žeuvedenúbudovu
postavil výlučne spolu so žalovanou v 2/ rade. Strany sporu podávali tvrdenia, ktoré boli opačnou stranou
popreté, neboli tak poskytnuté relevantné dôkazy, ktoré by jasne a spoľahlivo stanovovali, na úrovni
praktickej istoty, akým spôsobom prebiehala výstavba a financovanie letnej kuchynky - stolárskej dielne.

Preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
Pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka rozhodovania o trovách konania, poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesúhlasí, súd sa pri rozhodovaní a odôvodňovaní nevysporiadal s dôkazmi a so zistenými

skutočnosťami, z právneho a skutkového hľadiska ich nevyhodnotil. Zopakoval tvrdenia prezentované
počas konania pred súdom prvej inštancie, t.j. že mal v úmysle vykonávať podnikateľskú činnosť v
predmete podnikania stolárska výroba a pre výkon tejto činnosti plánoval výstavbu stolárskej dielne. Po
tom, ako so žalovanou v 2/ rade nadviazal vážnu známosť a plánovali spoločnú budúcnosť, rozhodli
sa, že stolárska dielňa sa bude stavať u rodičov žalovanej v 2/ rade. Títo s týmto rozhodnutím súhlasili,

žalovaná v 1/ rade nemohla mať a ani nemala žiaden relevantný dôvod pre to, aby pre seba stavala
stolársku dielňu, nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, bol to žalobca, ktorý mal od 22.03.2007
živnostenské oprávnenie na podnikanie, okrem iného aj na stolársku výrobu. Na výstavbu použil
finančné prostriedky získané darom od svojich rodičov, prostriedky ktoré nadobudol jeho otec výhrou
v čitateľskej súťaži denníka Pravda a na výstavbu boli použité aj financie získané počas manželstva

žalobcu a žalovanej v 2/ rade zo stavebného sporenia založeného ním ešte pred uzavretím manželstva,
kde mal našetrenú sumu cca 3.000 eur a následne spolu so žalovanou v 2/ rade im bol poskytnutý
medziúver 5.000 eur už za trvania manželstva. Žalované nevedeli ani len približne uviesť, aký bol
finančný rozpočet na vybudovanie stavby. Žalovaná v 2/ rade uvádzala, že stavba mala byť realizovaná
z prostriedkov jej rodičov, následne uvádzala, že sumu 75.000 Sk mali jej rodičia nasporiť a teda by

malo ísť o jej peniaze. Žalovaná v 1/ rade ohľadom financovania stavby uviedla len sumu 70.000 Sk
a nešpecifikované úspory z dôchodku, bez uvedenia ich konkrétnej výšky a predloženia akéhokoľvek
dôkazu. Potvrdila, že materiál na stavbu zabezpečoval a kupoval výlučne žalobca a nie svedok R. K.
starší. Otec žalovanej v 2/ rade nevedel uviesť, koľko výstavba dielne stála. Tiež potvrdil, že stavebný
materiál nakupoval výlučne žalobca. Podľa žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,

nie je dostatočne odôvodnený vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu a vzniku jeho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti formou zhotovenia novej veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
3. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že s napadnutým rozsudkom sa stotožňujú,
majú za to, že vlastnícke právo ani relevantný nadobúdací titul žalobca nepreukázal. Podľa žalovaných

v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa nejedná o novovytvorenú vec, vlastníkom stavby je
žalovaná v 1/ rade. Žalobca nepreukázal nadobudnutie svojho vlastníckeho práva. Nebola preukázaná
vôľa účastníkov založiť vlastnícke právo žalobcu a žalovanej v 2/ rade k nehnuteľnosti. Je nesporné,
že medzi žalovanou v 1/ rade a žalobcom nebola výslovná ani konkludentná dohoda, z ktorej by bolozrejmé a jasne preukázané, že stavebníkom nehnuteľnosti s úmyslom mať vec pre seba bol žalobca.
Nebola medzi nimi ani žiadna dohoda o založení vlastníckych vzťahov. Poukázali na výpoveď žalobcu
pred súdom, kde uviedol, že so žalovanou v 1/ rade o vlastníctve nehovoril, uzavrel s ňou ústnu dohodu

s tým, že odmietal, aby platil nájomné a v dohode so žalovanou v 1/ rade vystupoval ako nájomca.
Podľa žalovaných investovanie finančných prostriedkov nie je nadobúdacím titulom a ani neoprávňuje k
vlastníctvu veci. Podľa žalovaných žalobca nemal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu žiadne stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods.
1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je opodstatnené.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 23.06.2004 sp.zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu.
7. Súd prvej inštancie sa pri konštruovaní dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol, koncentroval prevažne
na otázku financovania výstavby objektu, určenie vlastníctva ku ktorému bolo predmetom konania,
konštatujúc súčasne, že objekt bol postavený nanovo, t.j. že nešlo o rekonštrukciu starej letnej kuchynky.

Žaloba je, čo sa týka jej obsahu, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania, pričom platí, že súd je žalobou viazaný.
Žalobca obsah žaloby, a to sa týka aj jej zmeny súdom pripustenej, z hľadiska skutkových okolností
nevymedzil len na tvrdenie o tom, že stavba bola zhotovená prevažne z jeho vlastných prostriedkov za

účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ale aj na tej argumentácii, že vlastníctvo k stavbe nadobúda
ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantným úmyslom.
8. Vlastníctvo k novovytvorenej veci, akou je, ako zistil súd prvej inštancie, aj sporná stavba, nadobúda
originárne ten, kto takúto vec vytvoril.
Keď ide o stavbu, nadobúda k nej vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, ktorý

stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba, nie je rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutie o
stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami.
Pokiaľ stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností nie
je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb (ako v prípade výpomoci

so stavebnými prácami), nie je možné vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú
všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby (pokiaľ ide o manželov, je podiel
predmetom ich spoločného majetku). Tak tomu bude najmä pokiaľ viac osôb bez dohody o vlastníctve
k stavbe zriadi stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku vlastnou prácou a
dodaním materiálov, pokiaľ z okolností veci ohľadne vlastníckych vzťahov k stavbe nevyplynie niečo iné

(Najvyšší súd Českej republiky 22Cdo/1174/2001 z 05.11.2002).
9. Súd prvej inštancie sa so žalobcom tvrdenou okolnosťou o nadobudnutí vlastníctva tým, kto stavbu
uskutočnil s právne relevantným úmyslom, vôbec nezaoberal. Nezaoberal sa ani tým, že samotná
výstavba (nie kolaudácia) bola uskutočnená v čase trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 2/ rade.
Tak žalobca, ako aj žalovaná v 2/ rade predovšetkým zdôrazňovali, že financovanie výstavby bolo

realizované z prostriedkov, ktoré netvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale z prostriedkov
darovaných im ich vlastnými rodičmi. Žalobca súčasne však uviedol, že zo spoločných prostriedkov bola
na výstavbu daná čiastka 5.000 eur a žalovaná v 2/ rade uviedla, že peniaze sa dávali žalobcovi a ona
so žalobcom nakupovala cement (zápisnica o pojednávaní z 08.07.2014).
Zjudikatúrypritomvyplýva,žeajvprípade,akjecenavecinadobúdanejmanželmizaplatenázvýlučných

prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia, ktorí prejavili vôľu nadobudnúť vec
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či
vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Najvyšší súd Českej republiky
22Cdo/1658/1998 z 19.04.2000).Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať, že závery, ku ktorým dospel z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie nie sú preskúmateľné, tým svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v

zmysle v tom čase platného ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (od 01.07.2016
túto problematiku upravuje § 220 ods. 2 CSP), jeho rozhodnutie je tak v rozpore so zásadami
spravodlivého súdneho procesu, stranám sporu bolo tým odňaté právo konať pred súdom, súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie zaťažil vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe, vecou sa zaoberať, dôkazné
prostriedky, ktoré strany sporu označili, resp. označia k preukázaniu svojich tvrdení, vyhodnotí nielen v
ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej logickej súvislosti. Osobitne vyhodnotí zmysel konania žalovanej v
1/ rade, ktorá pôvodne žiadala vydanie stavebného povolenia na stavbu stolárskej dielne, po rozpade
manželstva jej dcéry, žalovanej v 2/ rade, so žalobcom žiadala o zmenu užívania stavby na letnú
kuchyňu, a to na základe návrhu žalovanej v 2/ rade, ako to žalovaná v 2/ rade pred súdom potvrdila.

Opätovne vyhodnotí skutkové okolnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov, vysporiada sa so všetkými
námietkamižalobcuuvedenýmivjehoodvolaní,akoajsovšetkýmirelevantnýmiargumentmistránsporu
a vo veci opätovne rozhodne.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.