Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/112/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107222333
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1107222333.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I vo veci navrhovateľa: Z.. W. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X, XXX XX T. X. a

odporcov1/:MinisterstvovnútraSR,Pribinova2,Bratislava,2/:Slovenskárepublika-Ministerstvovnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o zaplatenie finančnej ujmy takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu voči odporcovi v 1. rade zamieta.

2. Súd žalobu voči odporcovi v 2. rade zamieta.

3. Odporcom v 1.a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 06.07.2007 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal odporcu v 1. rade (Ministerstvo vnútra SR) k náhrade finančnej ujmy vo výške
200.000,- Sk titulom jeho nezákonného postupu, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená bezdôvodná
finančná ujma spočívajúca vo forme nezákonného a protiprávneho nepriznania zákonom zaručených
náležitostí vyplývajúcich zo služobného pomeru policajta s odkazom na § 234 ods. 2 a § 256 ods.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru. U odporcu došlo v rámci
organizačných zmien k zrušeniu navrhovateľom vykonávanej funkcie, ako aj celého útvaru služobného
zaradenie v zmysle personálneho rozkazu riaditeľa P PZ Bratislava č. 435/2003 v zmysle § 35 ods.

1 písm. a) cit. Zákona č. 73/98 Z.z. odvolaný z doterajšej funkcie a v zmysle personálneho rozkazu
riaditeľa OHCP PZ Banská Bystrica č. 4/2003 zaradený (prevelený) na súčasne zastávanú funkciu.
Na základe uvedenej skutočnosti podal navrhovateľ dňa 4.2.2003 žiadosť o priznanie náhrad pri
preložení, ktorá však bola vrátená späť ako neakceptovaná s nesúhlasným stanoviskom bez uvedenia
dôvodu ich nepriznania. V pôvodnej žiadosti o priznanie náhrad pri preložení zo dňa 4.2.2003,
ktorá bola predložená odporcovi v 1. rade bol uvedený nesprávny údaj o personálnom rozkaze čo
však podľa navrhovateľa nebol dôvod na zamietnutie jeho žiadosti. Navrhovateľ má za to, že

nepriznaním náhrad pri preložení došlo k porušeniu zákonných ustanovení §§111 ods. 1 a § 113 ods.
1 zákona č. 73/98 Z.z. z ustanovení ktorých vyplýva, že je jednoznačne vylúčená možnosť svojvoľného,
subjektívneho rozhodovania zo strany nadriadeného, ako to naopak pripúšťa ustanovenie § 113 ods.
2 zákona č. 73/98 Z.z. V dôsledku uvedenej skutočnosti bola navrhovateľovi spôsobená škoda vo
forme finančnej ujmy, ktorú si voči odporcov v 1. rade uplatňuje v tomto konaní. Navrhovateľ za účelom
zjednania nápravy svojim podaním zo dňa 1.9.2003 oslovil nadriadeného policajného funkcionára Úradu
hraničnej a cudzineckej polície PZ SR, napriek tomu k zjednaniu nápravy nedošlo. Navrhovateľ po

ďalšej personálnejzmenevovysokejriadiacejfunkciinaÚradehraničnejacudzineckejpolíciepodaldňa
20.4.2005opätovnúsťažnosť,vodpovedinaňumubolapotvrdenánezákonnosťnepriznaniazákonných
náležitostí. Následne na základe ďalšieho podania odporca v 1. rade rozhodnutím č. PPZ-710/4/
HCP-BB/2005 zo dňa 28.9.2005 priznanie náhrad akceptoval, avšak iba na obdobie od 14.1.2003 do28.2.2003. Priznanienáhradnauvedenúdobuniejepodľanavrhovateľaopodstatnenéaodôvodniteľné,
pretože spĺňal zákonné kritéria na cestovné aj ku dňu 7.6.2005. Navrhovateľ bol v rámci konania o
priznanie náhrad cestovného vyzvaný, aby doložil na priznané obdobie 14.1.2003 až 28.2.2003 doklad

o zaplatení zákonného a havarijného poistenia použitého motorového vozidla. Podľa navrhovateľa je
preukazovanie týchto dokladov právne irelevantné vzhľadom na inkriminovanú zašlú dobu a úkonom
neopakovateľným. Svoj nárok navrhovateľ preukázal čestným prehlásením osôb, t. j. majiteľov vozidiel,
ktorých vtedajšie motorové vozidlá boli navrhovateľom použité na dopravu do zamestnania. Skutočnosť
fyzickej prítomnosti navrhovateľa na pracovisku preukazuje , že sa na pracovisko dostavil riadne a včas.

Touto žalobou sa domáha náhrady cestovného za obdobie od 14.1.2003 do 31.3.2007.

Uznesením zo dňa 5.11.2007 súd s poukazom na § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil s tým, že
po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená služobnému úradu navrhovateľa - Ministerstvu vnútra
SR. Dôvodom na vydanie tohto rozhodnutia bolo prijatie záveru, že sa nejedná o občianskoprávny
vzťah v zmysle § 7 O.s.p., ani o návrh, predmetom ktorého by bolo preskúmanie rozhodnutia vydaného

nadriadeným orgánom súdom. Uznesením zo dňa 28.11.2008 Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že predmetnom sporu je zaplatenie
peňažnej sumy cestovných náhrad, na ktoré mal podľa prednesených tvrdení navrhovateľovi vzniknúť
nárok v dôsledku jeho preloženia podľa ustanovenia §113 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2010 navrhovateľ zmenil označenie odporcu ako
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Ďalším písomným podaním doručeným súdu dňa
19.05.2010 navrhovateľ označil odporcu opäť ako Ministerstvo vnútra SR a vo svojich následných
písomných podaniach takto odporcu aj ďalej označoval.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.8.2010 navrhovateľ zmenil žalobný petit tak, že tento
rozšíril aj o úroky z omeškania. Uznesením zo dňa 8.9.2010 (čl. 61) súd pripustil zmenu petitu žaloby.
Predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy 6.638,78 eur s príslušnými úrokmi z omeškania počnúc dňom
16.05.2004.

Písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 2.2.2011 navrhovateľ opäť zmenil žalobný
návrh tak, že žiadal od odporcu náhradu cestovného za obdobie od 1.8.2004 do 30.06.2006. Poukázal
na to, že o obdobnom nároku za obdobie od 14.1.2003 do 31.03.2004 rozhodol Okresný súd v Banskej
Bystricivkonaní16C139/2007.Toutožaloboužiadaododporcusumu6.638,78eurspríslušnýmiúrokmi
z omeškania počnúc dňom 16.9.2004. V tejto súvislosti vzal navrhovateľ dňa 09.03.2011 žalobný návrh

v časti príslušenstva od 16.05.2004 do 15.09.2004 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.03.2011 navrhovateľ opäť zmenil označenie odporcu na
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR.

Na súdnom pojednávaní konanom dňa 8.6.2011 navrhovateľ zotrval na svojom písomnom podaní zo
dňa 10.03.2011 s tým, že odporca je SR zastúpená Ministerstvom vnútra SR a požiadal o pripustenie
zámeny účastníkov konania na strane odporcu tak, že z konania a vystúpi MV SR a do konania na
jeho miesto vstúpi SR-MV SR. Zároveň zmenil právny základ žaloby, keď sa žalovanej sumy voči
odporcovi SR-MV SR začal domáhať titulom nesprávneho úradného postupu. Zároveň doplnil aj svoje

čiastočné späťvzatie zo dňa 10.03.2011 tak, že berie späť aj žalobu v časti príslušenstva uplatneného
od 16.07.2006.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.08.2011 navrhovateľ zmenil svoj procesný návrh ohľadom
okruhu účastníkov konania na strane odporcu tak, že žiada pribrať druhého odporcu a to Slovenská

republika - Ministerstvo vnútra SR.

Uznesenímzodňa17.10.2011(čl.119)súdvzmyslenávrhuzastavilkonanievčastipríslušenstvakistine
od 16.05.2004 do 15.09.2004 a v časti od 16.07.2006 a pripustil zmenu žalobného petitu. Navrhovateľ
tak žiada od odporcu zaplatiť sumu 6.638,78 eur (200.000,- Sk) za nevyplatené cestovné náhrady za

obdobie od 1.8.2004 do 30.06.2006 s príslušným úrokom z omeškania od 16.09.2004 do 16.6.2006.

Uznesením zo dňa 4.3.2013 súd pripustil vstup druhého odporcu do konania, a to SR - Ministerstvo
vnútra SR do konania.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súdvpredmetnejvecivykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,zástupcuodporcov,oboznámením
s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C 139/2007, oboznámením
osobného spisu navrhovateľa a ďalšími listinnými dôkazmi.

V zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2011 (čl.119) je predmetom toho konania zaplatenie

sumy 6.638,78 eur (200.000,- Sk) s prísl. a to voči odporcovi v 1. rade (MV SR) titulom nevyplatenia
cestovných náhrad navrhovateľovi za obdobie od 1.8.2004 do 30.06.2006 s príslušným úrokom z
omeškania od 16.09.2004 do 16.6.2006 v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z., resp. voči odporcovi v 2.
rade (SR-MV SR) titulom nároku na náhradu škody vo výške 6.638,78 eur s prísl., ktorá mala vzniknúť
navrhovateľovi podľa zákona č. 514/2003 Z.z., tým, že odporca (SR- MV SR) pri posudzovaní jeho

nároku na cestovné náhrady nesprávne úradne postupoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd skutkovo za preukázané, že navrhovateľ bol zaradený v stálej
štátnej službe vo funkcii veliteľa roty výcviku a výkonu služby Opatovská Nová Ves útvaru vojsk hraničnej
polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Na základe organizačných

zmien v rezorte Ministerstva vnútra bolo ukončené pôsobenie vojsk MV k 31.12.2002, následne bol
navrhovateľ na základe Personálneho rozkazu prezidenta policajného zboru číslo 435 preložený podľa
§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. k odboru hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica.
Rozhodnutím OHCP B. Bystrica č. 4/2003 bol zaradený do funkcie staršieho referenta OHK PZ Šiatorská
Bukovinka, a to dňom 14.01.2003. Uvedené vyplýva z listinného dôkazu - Personálneho rozkazu na čl.

17 súdneho spisu a z pripojeného osobného spisu navrhovateľa. Súd ďalej zistil, že navrhovateľ podal
dňa 4.2.2003 žiadosť o priznanie náhrad pri prijatí alebo preložení na inú funkciu podľa § 113 zákona
č. 73/1998 Z.z., keďže bol preložený na miesto služobného pôsobenia do Šiatorskej Bukovinky, pričom
miestom jeho trvalého pobytu bol Veľký Krtíš, čím došlo k jeho odlúčeniu od rodiny. Riaditeľ OHCP B.
Bystrica s vyplácaním náhrad nesúhlasil. Následne rozhodnutím č.p. PPZ 710-4/HCP-BB/2005 zo dňa

28.09.2005 bolo navrhovateľovi Riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica dňom
14.1.2003 schválené priznanie náhrad výdavkov pri preložení na inú funkciu podľa § 113 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z. a s odkazom na § 113 ods. 1 cit zákona bola určená dĺžka priznania uvádzaných náhrad
za obdobie od 14.1.2003 do 28.2.2003. Súčasne na základe doplnenej žiadosti navrhovateľa bol daný
súhlas v súlade s ustanovením § 113 ods. 3 cit. zákona s náhradami cestovných výdavkov z miesta

pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste, nakoľko bolo posúdené, že je
možný denný návrat navrhovateľa do miesta trvalého pobytu, s tým, že priznané náhrady si je povinný
navrhovateľriadnevyúčtovať.Taktopriznanúsumunáhradnavrhovateľodslužobnéhoúradu neprevzal.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16C 139/2007 súd zistil, že

navrhovateľ dňa 01.12.2005 podal na označený súd žalobu voči Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej
polície, Banská Bystrica o zaplatenie finančnej ujmy vo výške 120.000,- Sk podľa ustanovenia § 234
ods. 2 a § 256 ods. 1 zákona č. 73/98 Z.z. o štátnej službe z dôvodu nezákonného, neoprávneného
a protiprávneho konania spočívajúcom v nepriznaní zákonom zaručených zákonných náležitostí
vyplývajúcich zo služobného pomeru. Dňa 25.09.2006 zmenil v konaní označenie odporcu tak, že

tohto označil ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Skutkový základ konania
vedeného pred Okresným súdom v Banskej Bystrici je zhodný so skutkovým a právnym základom v
prejednávanom prípade pred Okresným súdom Bratislava I. Touto žalobou sa navrhovateľ domáha
zaplatenia finančnej ujmy vo výške 3.983,27 eur za nepriznanie cestovných náhrad pri jeho preložení
na inú funkciu príslušníka PZ v štátnej služby za obdobie od 14.01.2003 do 31.12.2004. Rozsudkom

16C 139/2007 - 207 Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 25.03.2009 žalobu zamietol s odôvodnením,
že hoci odporca o žiadosti navrhovateľa nerozhodol predpísaným spôsobom, pretože nebolo vydané
žiadne rozhodnutie s predpísanými náležitosťami, ktoré predpokladajú ustanovenia o konaní vo veciach
služobného pomeru policajta, avšak v ostatnom bol podľa právneho názoru súdu postup odporcusprávny, teda v súlade s § 113 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže rozhodnutia o dĺžke doby
priznania náhrad zákon zveruje nadriadenému a tiež podľa odseku 3 môže nadriadeným rozhodnúť o
tom, že policajtovi budú poskytované náhrady cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Uznesením

zo dňa 3.9.2009 Krajský súd v Banskej Bystrici predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na opätovné rozhodnutie.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C 139/2007-301 zo dňa 31.05.2010 právoplatným
dňa 28.02.2011 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.983,27 eur s 13% úrokom z

omeškania od 16.03.2003 za obdobie januára 2003 do apríla 2004, t. j. žalobe navrhovateľa bolo
vyhovené.OkresnýsúdBanskáBystricazaujalprávnynázor,ževprípadeodporcudošloknesprávnemu
úradnému postupu, pretože o nároku navrhovateľa nebolo rozhodnuté predpísaným spôsobom, teda
vydaním konkrétneho rozhodnutia, voči ktorému by bolo prípustné odvolanie. K nesprávnemu úradnému
postupu došlo podľa odôvodnenia rozhodnutia aj tým, že z vyššie citovaného § 113 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. vyplýva, že policajtovi patria náhrady ako pri služobnej ceste v prípade jeho preloženia

na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby, z ktorého
dôvodu policajt žije odlúčene od svojej rodiny. Ustanovenie predpokladá, že o dobe priznania náhrad
rozhodne nadriadený policajt, avšak toto oprávnenie nadriadeného je limitované iba tým, či policajt
uvedené podmienky spĺňa. Ak ich spĺňa, čo bol aj prípad navrhovateľa, nadriadený nemá možnosť v
rozpore s touto skutočnosťou priznať policajtovi poskytovanie náhrad na kratší čas, jeho oprávnenie

rozhodnúť o skončení poskytovania náhrad je viazané iba na časovo následné nespĺňanie podmienok
ich poskytovania. Žalobca žiadal nahradiť škodu spočívajúcu iba v nepriznaní cestovných výdavkov do
miesta výkonu štátnej služby a späť, teda nie aj v iných už uvedených nárokoch, preto nebolo potrebné
sa zaoberať otázkou, či bol alebo nebol možný jeho denný návrat do miesta trvalého bydliska. Žalovaný
sa v tomto konaní bránil tým, že žalobca síce spĺňal podmienky podľa § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998

Z.z., avšak nesplnil podmienku riadneho vyúčtovania cestovných náhrad.

Z navrhovateľom predložených čestných prehlásení vyplýva, že v priebehu rokov 2003, 2004, 2005 a
2006 zapožičiaval Miloš Krchňavý navrhovateľovi svoje vtedajšie motorové vozidlo z dôvodu dopravy
do zamestnania do obce Šiatorská Bukovinka, počas roku 2006 tak mala urobiť Z.. X. F..

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 6C 87/01-49 zo dňa 20.03.2003 bolo manželstvo
navrhovateľa s H. X. rozvedené. Maloleté deti W. G. T., Q.. XX.XX.XXXX boli zverené na čas po rozvode
do výchovy navrhovateľky, navrhovateľ bol zaviazaný na úhradu výživného vo výške po 1.500,- Sk na
každé vyživované dieťa.

V čestnom prehlásení H. X., matky mal. detí W. X. G. T. X., K. Q. XX.X.XXXX, zo dňa 1.2.2003 označená
osoba prehlásila, že navrhovateľ sa aktívne podieľa na výchove spoločných detí, s tým, že deti sa
nachádzajú v rámci kalendárneho roka pol roka v starostlivosti navrhovateľa, podľa vzájomnej dohody.

Odporca v predmetom čase navrhovateľom označený ako SR - MV SR sa k žalobe vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 31.08.2010. Vo vyjadrení namietal, že právne vzťahy príslušníkov PZ týkajúce
sa zodpovednosti sa spravujú príslušnými osobitnými predpismi, v konkrétnej veci zákonom č. 73/1998
Z.z. S poukazom na § 173 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby
alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu

služobný úrad. Podľa § 173 ods. 2 cit. Zákona služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú
mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh. Odporca tiež
namietal, že vyplácanie náhrad ako pri služobnej ceste je viazané na splnenie zákonnej podmienky, že
policajt z dôvodu preloženia podľa §35 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 73/1998 Z.z. žije odlúčene
od svojej rodiny. Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši bolo manželstvo navrhovateľa dňom

23.3.2003 rozvedené. Vzhľadom na uvedené odporca SR-MV SR žiadal žalobu zamietnuť. Za odporcu
označeného ako štát (SR-MV SR) bola na pojednávaní dňa 29.10.2013 vznesená námietka premlčania
navrhovateľom uplatneného nároku s poukazom na ustálenie pasívnej legitimácie takto označeného
odporcu navrhovateľom podaním doručeným súdu dňa 8.6.2011, pričom finančné nároky boli uplatnené
za obdobie od 1.8.2004 do 30.06.2006.

Odporca označený ako MV SR sa k žalobe a najmä k právnej subjektivite Úradu hraničnej a cudzineckej
polície MV SR vyjadrilo písomne dňa 1.4.2011 tak, že o priznaní náhrad výdavkov pri preložení
na inú funkciu je rozhodované na základe osobitného zákona, ktorým je zákon o štátnej službepríslušníkov Policajného zboru. Domáhať sa preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia je možné v
zákonom stanovenej lehote podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Uplatnený nárok
na náhradu výdavkov pri preložení na inú funkciu za obdobie od 1.8.2004 do 30.06.2006 je preto

potrebné považovať za nedôvodný. Odporca tiež namietal, že navrhovateľ v konaní právne relevantným
spôsobom nepreukázal, že z dôvodu preloženia žije odlúčene od svojej rodiny, čo je hmotnoprávnym
predpokladom pre priznanie náhrad výdavkov pri preložení na inú funkciu v zmysle § 113 ods. 1 zákona
o štátnej službe príslušníkov PZ. Preto žiadal žalobu voči odporcovi - MV SR zamietnuť.

Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície upravuje štátnu službu príslušníkov
Policajného zboru, ako aj právne vzťahy ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby
príslušníkov policajného zboru (§1 ods. 2).

Policajtom sa na účely zákona č. 73/1998 Z.z. (§2 ods. 1) rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom

pomere podľa toho zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom pomere.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať

doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa § 35 ods. (10) Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z
dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov,
ak je to pre neho výhodnejšie.

Podľa § 111 ods. (1) Policajtovi vyslanému na služobnú cestu patrí :

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého pobytu
alebo medzi nadriadeným a policajtom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac
ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej
služby, najmenej však raz za 30 dní.

Podľa § 113 (Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu) ods. (1) Policajtovi, ktorý je
preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto
dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania
náhrady rozhoduje nadriadený.
Podľa § 115 (Náhrada výdavkov za používanie cestných vozidiel pri služobných cestách), ods. (1)

Ak sa nadriadený s policajtom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné vozidlo ako
služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného
predpisu /27/ a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia
zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

Podľa ods. (2) Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom
predpise. /28/ (Zákon o cestových náhradách).

Podľa ods. (3) Nadriadený môže s policajtom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného
vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej

prepravy. Podmienka preukázania zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového
vozidla platí aj v tomto prípade.
Podľa § 231 (Účastníci konania vo veciach služobného pomeru) Účastníkmi konania sú policajti, bývalí
policajti alebo pozostalí po policajtoch, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. /50/
Podľa § 232 (Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v prvom stupni a rozhodujú v ňom) konanie v prvom

stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený (ďalej len
"oprávnený orgán").
Podľa § 233 (Postup v konaní) ods. (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby
bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebnépodklady. Podľa ods. (2) Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 7 (Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) ods.
1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len
"základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné

motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Predmetom navrhovateľom žalovanej čiastky je suma cestovných náhrad spočívajúca v náhradách
za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách s odkazom na vyššie citované
ustanovenie § 115 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách. Podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z.z. navrhovateľ bol účastníkom konania vo veciach

služobného pomeru. Z citácie § 115 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že zákonnou podmienkou
na úspešné uplatnenie tohto nároku voči služobnému úradu je predošlá dohoda medzi policajtom a jeho
nadriadeným o možnosti použitia iného ak služobného vozidla policajtom a riadne preukázanie vzniku
toho nároku zaplatením zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
Navrhovateľ si uplatnil voči služobnému úradu cestovné náhrady za použitie súkromného motorového

vozidlanacestudopráceaspäťvsume65.585,-Skzarok2003,vsume98.410,-Skzarok2004,vsume
88.660,- Sk za rok 2005 a v sume 181.350,- Sk za rok 2006, čo vyplýva z ním predloženého vyúčtovania
načl.16súdnehospisu. Kuplatnenémunárokupredložil čestnéprehlásenieJ.X.zodňa13.1.2006,kde
tento prehlásil, že v priebehu rokov 2003, 2004, 2005 a 2006 zapožičiaval vtedajšie osobné motorové
vozidlá navrhovateľovi za účelom jeho dopravy do zamestnania do obce Šiatorská Bukovinka, trvalý

príkaz na úhradu, z ktorého má vyplývať, že J. X. mal leasingový vzťah s Tatra - leasing, s.r.o. bez
uvedenia predmetu leasingu, s tým, že dátum prvej úhrady je určený na 3.2.2004 a poslednej úhrady
na 5.1.2006, Potvrdenie o úhrade zákonnej poistky na motorové vozidlo na rok 2004, Prílohu k poistnej
zmluve zo dňa 23.10.2003 na havarijné poistenie s účinnosťou od 23.10.2003 na mot. vozidlo Ford
Fiesta a Čestné prehlásenie Z.. X. F. zo dňa 25.3.2007, ku ktorému predložil Poistku číslo 700 208 352

na havarijné poistenie mot. vozidla Škoda Fabia s účinnosťou od 5.1.2006 a Poštový peňažný poukaz na
úhradu sumy 5215,- Sk, z ktorého nie je zrejmý titul úhrady, dátum úhrady a časového obdobia, na ktoré
sa má uvedená suma vzťahovať (na poštovom poukaze je prezenčná pečiatka Slovenskej sporiteľne
a.s. zo dňa 29.12.2006).

Ustanovenie § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu podania žaloby) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre účely tohto zákona sa v zmysle § 2 cit. zákona
pod výkonom verejnej moci rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Za orgán verejnej moci

sa považuje štátny orgán a orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 (Rozsah zodpovednosti) ods. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 (Orgán konajúci v mene štátu) ods. (1) písm. c) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa §4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

V citovanom zákone o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003

Z.z. je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za
súčasného splnenia troch podmienok, a to
1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.

Na podanie žaloby v zmysle citovaného zákona je zásadne aktívne vecne legitimovaný poškodený, t. j.
subjekt,ktorémubolanesprávnymúradnýmpostupomštátualebonezákonnýmrozhodnutímspôsobená
škoda.

Vo vzťahu k pasívnej legitimácii odporcu v 2. SR - MV SR uplatnenej navrhovateľom titulom nesprávneho

úradnéhopostupupodľazákonač.514/2003Z.z.,resp.58/1969Zb.súdzastávaprávnynázor, žemedzi
navrhovateľom a Ministerstvom vnútra bol v čase uplatnenia nároku na cestovné náhrady služobno-
právny vzťah podľa §2 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Preto
požiadavka navrhovateľa na náhradu škody, ktorá sa má odvíjať od porušenia právnej povinnosti

služobného úradu pri zmene jeho služobného pomeru nemôže byť posudzovaná ako zodpovednostný
vzťah verejnoprávnej povahy vyplývajúci z úradného postupu orgánu pri výkone verejnej moci, na ktorý
by bolo možné aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom alebo zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1010/2000). Z

uvedeného dôvodu sa preto tunajší súd nemôže stotožniť s odôvodnením vyššie citovaného rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bola navrhovateľovi priznaná suma 3.983,27 eur s prísl.
titulom nesprávneho úradného postupu.

Naviac, vo vzťahu k odporcovi v 2. rade bola v tomto konaní úspešne vznesená námietka premlčania,

keďže navrhovateľ si v konaní voči nemu uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu nárok na
cestovné náhrady za obdobie od 1.8.2004 do 30.06.2006, teda už za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z.,
podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o
škode (§19 ods. 2 cit. zákona), pričom navrhovateľ odporcu v 2. rade ako pasívne legitimovaný subjekt
označil až podaním doručeným súdu dňa 22.03.2010.

Vo vzťahu k pasívnej legitimácii odporcu v 1. rade - Ministerstvu vnútra SR je potrebné ustáliť otázku
vzniku nároku navrhovateľa na cestovné náhrady podľa príslušných vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. či navrhovateľ splnil všetky zákonné podmienky na priznanie ním
uplatnených cestovných náhrad za použitie súkromného motorového vozidla za požadované obdobie
od 1.8.2004 do 30.06.2006. Podľa názoru súdu z dikcie citovaných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z.,

najmä z ustanovenia §115 ods. 1 vyplýva, že ich jednostranné úspešné uplatnenie navrhovateľom
bez existencie predošlej dohody na použitie súkromného motorového vozidla na cestu do práce a späť
medzi ním a nadriadeným nie je možné. Existencia predošlej dohody je logická aj s poukazom na
výšku týchto náhrad upravenú v zákone o cestovných náhradách, ktorá je nepomerne vyššia ako výška
skutočných cestovných nákladov vzniknutá použitím prostriedkov hromadnej dopravy. Navrhovateľ

nepreukázal existenciu takejto dohody s nadriadeným, resp. existenciu súhlasu služobného úradu s
použitím súkromného vozidla na cesty do služby a späť, nepreukázal tiež celkom jednoznačne splnenie
ďalšej zákonnej podmienky a to zaplatenie zákonného a havarijného poistenia na použité motorové
vozidlá za celé ním uplatňované obdobie rokov 2003 až 2006. Z uvedených dôvodov, najmä z akcentomna nepreukázanie existencie predošlej dohody, resp. súhlasu s použitím súkromného vozidla preto
navrhovateľovi nemohol vzniknúť zákonný nárok na takúto náhradu. Bez existenciu nároku nie je možné
konštatovať akýkoľvek vznik škody. Tvrdenie navrhovateľa, že iné doklady než tie ktoré predložil už

nie je možné získať je irelevantné, pretože ako účastník konania znáša dôkazné bremeno preukázania
oprávnenosti vzneseného nároku voči odporcovi, čo sa mu nepodarilo. V tejto súvislosti je potrebné
tiež uviesť, že podľa § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri
preložení na inú funkciu) o dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený, čo znamená, že na tieto
náhrady nemôže existovať nárok počas celej doby preloženia. Z listinného dôkazu na č. 9 súdneho spisu

(Žiadosťopriznanienáhradpriprijatíalebopreloženínainúfunkciu) vyplýva,ženavrhovateľovibolodňa
20.09.2005 schválené vyplácanie náhrad v zmysle § 113 ods. 1 zákona č. 78/1998 Z.z., zároveň však
v zmysle § 113 ods. 1 zákona č. 73/1998 bola určená dĺžka priznania náhrad za obdobie od 14.1.2003
do 28.03.2003. Podľa § 113 ods. 3 zákona mu bol tiež daný súhlas na náhradu cestovných výdajov
z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste, čo však automaticky
neznamená, že mu bol daný súhlas na použite súkromného motorového vozidla na tieto cesty a na

vyplácanie náhrad vyplývajúcich z použitia súkromného vozila podľa § 115 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
Vovzťahukodporcoviv1.radezdokazovaniavyplynulo,ženebolmedziúčastníkmislužobnéhopomeru
dodržaný postup upravujúci konanie vo veciach služobného pomeru podľa §§ 231 až 248 zákona
č. 73/1998 Z.z., keď o navrhovateľom uplatnených nárokoch ako policajta v služobnom pomere
vyplývajúcich zo zmeny služobného pomeru nebolo rozhodnuté vydaním rozhodnutia so všetkými jeho

zákonnými náležitosťami, čo však neznamená, že sa navrhovateľ nemohol domáhať svojho nároku
postupom upraveným v ustanoveniach §§ 231 až 248 zákona č. 73/1998 Z.z. a príslušným podaním
podľa piatej časti O.s.p. (Správne súdnictvo), keďže z hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 73/1998
Z.z. jeho aktívna vecná legitimácia voči odporcovi v 1. rade na podanie žaloby na plnenie, predmetom
ktorej by bola výplata cestovných náhrad podľa tretej časti O.s.p. za zisteného skutkového a právneho

stavu nevyplýva.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru že žaloba voči obom odporcom bola podaná
neopodstatnene, navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať ich pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, preto
ju súd zamietol tak ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní plne procesne úspešní odporcovia si však trovy
konania neuplatnili, z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli,

preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.