Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234503
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5114234503.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu CASH REAL, s.r.o., so sídlom v Žiline,
Komenského 63A/8357, zastúpeného JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom v Žiline, Farská
6, proti žalovanej E., bývajúcej vo C., zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁT ADRIANA
HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 1726/13, IČO: 47 245 841, o zaplatenie
70.000,- Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 140/2015, o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. júna 2016, sp. zn. 9 Co 151/2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. júna 2016, sp. zn. 9 Co
151/2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. augusta 2015 č. k. 8 C 140/2015-38 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 5. januára 2016 č. k. 8 C 140/2015-60 uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi 70.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 16. októbra 2013 do
zaplatenia a takisto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k poskytnutiu peňažných
prostriedkov priamo žalovanej spolu vo výške 69.810,20 Eur a aj plnenie súdnej exekútorke S. vo výške
279,80 Eur bolo zo strany žalobcu poskytnuté v prospech žalovanej, čo inak podľa § 454 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) podľa práva žalovaná mala plniť sama. Medzi účastníkmi bola uzatvorená

zmluva o kúpe nehnuteľnosti, ktorá neskôr v súdnom konaní bola vyhodnotená ako neplatná. Suma
70.000,- Eur predstavovala kúpnu cenu, ktorú zaplatil žalobca. Súd prvej inštancie tak ako bezdôvodné
obohatenie vo výške vyplateného plnenia priznal žalovanú sumu 70.000,- Eur aj s príslušenstvom.

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 16. júna
2016 sp. zn. 9 Co 151/2016, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.
Žalovanávznieslanámietkupremlčania,pričomzazačiatokplynutiapremlčacejdobypovažovaladátum,
kedy mal žalobca za ňu plniť, t. j. 19. september 2011. V danom prípade mal odvolací súd za to, že
relevantným dátumom pre začatie plynutia premlčacej doby bolo rozhodnutie o tom, že žalovaná je
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Dátumom vykonateľnosti začala plynúť aj premlčacia doba.
Až týmto momentom bolo zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu.

Vzhľadom na uvedené, keď odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovanej ako nedôvodnú,
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho potvrdil.

3. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná, a to z dôvodov § 420 písm. f/ CSP a
z dôvodu § 421 ods. 1 CSP, ktorý dôvod bližšie nešpecifikovala, len uviedla, že rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, v zásade namietala,

žesúdyjejnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnili,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, najmä tým, že odvolací súd skutkovoa právne svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za
nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, nezákonné, keď z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností
a právneho posúdenia dospel odvolací súd k danému záveru. Významným porušením jej procesných

práv bolo aj to, že jej nebolo umožnené vykonávať svoje práva na riadnom a pripravenom pojednávaní,
kde by bola vypočutá a by sa mohla obhajovať, čím bolo porušené je právo na verejné vypočutie.
Rovnako namietala aj to, že odvolací súd prijal záver o námietke premlčania a začatí plynutia premlčacej
lehoty bez toho, aby uviedol právny predpis, že či takto určil moment začatia plynutia subjektívnej
alebo objektívnej lehoty, čím je nepreskúmateľný a arbitrárny. Poukázala tiež na skutočnosť, že jej

vôbec nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu v odvolacom konaní. Na základe týchto dôvodov
žiadala, aby rozsudky súdov oboch inštancií dovolací súd zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
4. Žalobca navrhol dovolanie žalovanej v celom rozsahu zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolanie, ktoré má predpísané náležitosti (§ 428 CSP), podala v stanovenej lehote

(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

6. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v
konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

7. V danom prípade žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je

dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. IV. ÚS
35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo

domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

10. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné
postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno iba v prípadoch Občianskym
súdnym poriadkom výslovne stanovených napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo
právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje
konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej

by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1
Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a
7 Cdo 92/2012).

11. Dovolací súd z obsahu dovolania žalovanej, ako aj z obsahu spisu zistil, že sa v ňom nachádza

vyjadrenie žalobcu zo dňa 5. marca 2016 k odvolaniu žalovanej (č. l. 45 až 59 spisu), v ktorom sa
podrobne vyjadruje ku skutkovým aj právnym základom rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vyjadrenie
nebolo doručené žalovanej.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti s uvedenou námietkou s odkazom na svoju judikatúru

zdôraznil, že absencia vyjadrenia k opravnému prostriedku druhého účastníka konania je právne
irelevantná (pozri I. ÚS 498/2011, II. ÚS 184/2015 a IV. ÚS 283/2011) napríklad vtedy, keď súd
rozhodujúci o opravnom prostriedku, nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku,teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom
prostriedku.

13. Relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), vzťahujúca sa k danej
veci a princípy sú zhrnuté v rozhodnutí vo veci Ringier Axel Springer a.s. proti Slovenskej republike
č. 35090/07, §§ 85 a 86, 4. október 2011, a neskôr uvedené zopakované v prípade Trančíková proti
Slovenskej republike, č. 17127/12, § 39, 13. jún 2015, podľa ktorej:

· princíp rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý
proces vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za
podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode vo vzťahu k druhej strane sporu (Niderost-Huber
proti Švajčiarsku, č. 18990/91, 18. február 1997, § 23),

· koncept práva na spravodlivý proces požaduje právo na kontradiktórny proces, v súlade s ktorým strany

sporu musia mať príležitosť nielen mať vedomosť o dôkazoch, ktoré sú potrebné pre ich úspech v spore,
ale tiež mať vedomosť o všetkých vykonaných dôkazoch a predložených vyjadreniach za účelom vplývať
na rozhodnutie súdu. Akokoľvek, právo na kontradiktórny proces nie je absolútne, a toto právo môže
závisieť na špecifických črtách daného prípadu (Krčmář a ostatní proti Českej republike, č. 35376/97,
§ 40, 3. marec 2000, Hudáková proti Slovenskej republike, č. 23083/05, § 26, Asnar proti Francúzsku

(č.2) č. 12316/04, § 26, 18. október 2007, Vokoun proti Českej republike č. 20728/05 § 26, 3. júl 2008),

· konkrétny účinok daných vyjadrení k rozsudku domáceho súdu má len malý význam. Je na stranách
sporu posúdiť, či je alebo nie je potrebné sa vyjadriť (Milatová a další proti Českej republike, č. 61811/00,
§ 65, Gaspari proti Slovinsku, č. 21055/03, § 52, 21. júl 2009),

· zvlášť dôležitá v týchto veciach je dôvera účastníkov v spravodlivosť justície, ktorá je založená na
viere, že títo mali možnosť vyjadriť svoje názory ku každému dokumentu založenému v spise (Asnar
proti Francúzsku(2), č. 12316/04, § 25, 18. október 2007),

· nedoručenie písomných vyjadrení alebo dokumentov druhej strane a neumožnenie vyjadriť sa k nim
v niektorých prípadoch nepredstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces, keď udelenie takýchto
práv a príležitostí by nemalo žiadny vplyv na výsledok konania a ustálený právny prístup v danej veci
nebol spochybnený (Stepinska proti Francúzsku, č. 1814/02, § 18, 15. jún 2004, Sale proti Francúzsku,
č. 39765/04, §§ 18, 19, 21. marec 2006, Verdu Verdu proti Španielsku, č. 43432/02, §§ 26 až 28, 15.

február 2007).

14. Dovolací súd vzal v danom prípade na zreteľ individuálne okolnosti prejednávanej veci. Z obsahu
vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej, ktoré jej nebolo doručené na vyjadrenie, bolo zistené, že toto
malo 14 strán a obsahovalo relevantné právne argumentácie. Nebolo teda možné dospieť k záveru,

že takéto vyjadrenie a jeho obsah by boli zjavne bez významu pri rozhodovaní o veci, a teda jeho
nedoručenie druhej strane sporu nepredstavuje takú výnimku, kedy by to nebolo možné považovať v
súlade s platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva za porušenie práva na spravodlivý
proces.

15. Keďže nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvorilo stav
nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, nebolo preto možné v tomto smere odvolacie
konanie považovať za spravodlivé.

16. Keďže porušenie práva na spravodlivý proces vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp
rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bolo žalovanej
znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

17. Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú
musídovolacísúdnapadnutérozhodnutievždyzrušiť,pretožerozhodnutievydanévkonanípostihnutom
tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolaciemu súdu preto neostalo
iné, než rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie a vnadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie
konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

18. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou
dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.