Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200036
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119200036.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: R.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. M. XXXX/XX,
proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Plynárenská 7/B, IČO: 50052560, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á povinnosť

zdržať sa výkonu práv veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.10.2017 k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a
obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04
Bratislava, IČO: XXXXXXXX, u k l a d á povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy R.. W. M. na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.10.2017 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie
č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 17Csp/1/2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.01.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo
dňa02.10.2017uzavretámedzižalobcomažalovanýmjeneplatná,ažeZmluvaoúvereč.XXXXXXXXX
zo dňa 20.10.2017 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je

neplatná.

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú
zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2017. Túto zmluvu považuje za problematickú
nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona

(dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek
spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že
neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo
mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že text článku III. bod 3. je formulovaný takým spôsobom,
že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo
predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie
presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej
v EUR, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo Zmluvy alebo súvisiace
so zmluvou. Teoreticky preto môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu donekonečna. Svedčí o

tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani
výška pohľadávky žalovaného. Zamestnávateľom žalobcu je spoločnosť Kaufland Slovenská republikav.o.s.. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a preto
aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo
mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu

zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný
právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky
pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne
rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s

kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom
Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry
Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej
pozície. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a legislatívu EÚ, z ktorej aj citoval. V
zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s
právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej

únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp.
medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily. Súd musí uprednostniť právo Európskej
únie (rozsudok Simmenthal C- 106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy, nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane

spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy žalobca nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky
a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach
zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku,
umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo
v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Predmetná

dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je jasne a zrozumiteľne vyčíslený
rozsah záväzku dlžníka, a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy, a preto je podľa názoru žalobcu
dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným právnym. Dohodu o zrážkach zo
mzdy podpísal so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Ustanovenie Zmluvy o úvere čl. III bod 2:
„ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade ...." v rozpore s ustanovením Dohody o zrážkach zo

mzdy čl. II bod 1: „Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku .....". Z uvedeného logicky vyplýva, že uzavretím
Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným ešte nemuselo dôjsť aj k čerpanie úveru, avšak žalovaný
už v uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy mal voči nemu pohľadávku. Uzatvorenie dohody o zrážkach
zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi
(dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky,

pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Spotrebiteľské
právne vzťahy sú charakteristické tým, že ich účastníkmi sú subjekty, ktoré si v zásade nie sú rovné.
Dodávateľ ako profesionál disponuje znalosťami a možnosťami, ktoré spotrebiteľ ako laik nemá a
práve z tejto úvahy vychádza zvýšená miera ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany a značný katalóg
povinností dodávateľov a práv spotrebiteľov. Právne predpisy sa snažia túto nerovnováhu kompenzovať

tým, že spotrebiteľovi priznávajú zvýšenú ochranu a limitujú možnosti konania veriteľa. Osobitne treba
venovať pozornosť aj skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami,
teda inak povedané, veriteľ má záujem na tom, aby dlžník zaplatil čo najviac. Rozsah skutočného
záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy navyše môže byť sporný,
najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často požadujú zaplatiť aj to, načo nemajú nárok - napr.

neprimerané sankcie, pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia
mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca
možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu.

3. V texte žaloby je obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil

žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.10.2017 zo zmluvy č.
742009764uzavretejmedzižalobcomažalovanýmdoprávoplatnéhoskončeniavecisamejoneplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Takisto zamestnávateľovi žalobcu Kaufland Slovenská republika v.o.s.,
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

4. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný už vyzval
jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich vykonáva. Obava, že žalovaný naplní
zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy
výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijnýmprávom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s
právom EÚ osvedčuje pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ,
podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu

súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhuje, aby sa dočasne
zakázal výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo
inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči
jeho zamestnávateľovi. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným
zásahom do jeho majetku. Ďalej poukázal na predbežné opatrenia z rôznych súdov (uznesenie

OS Prešov z dňa 14.7.2011 sp.zn. 14C/153/2011, uznesenie KS v Žiline zo dňa 30.12.2010 sp.zn.
8Co/422/2010, uznesenie Okresného súdu Trebišov sp.zn 6C/13/2011 zo dňa 17.2.2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/89/2011 a iné).

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane

uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. V danom prípade žalobca navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci
samej, ktorým je konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktoré uzatvorili sporové strany. Neodkladným opatrením má súd zakázať zamestnávateľovi
žalobcu, ktorý sa považuje za sporovú stranu na účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
vykonávať zrážky z jeho mzdy, ktoré sú vykonávané na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy
a takisto zakázať žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody.

11. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného
sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba
vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia

bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny
vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Civilný sporový poriadok
takisto nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová
strana v konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k

zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia za stranu sporu.

12. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že
ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho

zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu).
Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súdnávrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. V prejednávanom prípade ide o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej
úpravy pomerov sporových strán. Dôvodom tejto úpravy má byť ochrana majetku žalobcu, teda
majetková ujma spôsobená tým, že sú z jeho mzdy vykonávané zrážky, a to na základe neplatnej dohody
o zrážkach zo mzdy. Žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, osvedčil
aj svoje tvrdenie o existencii Dohody o zrážkach zo mzdy a takisto aj to, že žalovaný požiadal jeho

zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy.

14. Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k tomuto návrhu (úverová
zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy), súd navrhované
neodkladné opatrenie nariadil. Podľa názoru súdu sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie
a návrh je dôvodný. Vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu za situácie, že je dôvodne spochybnená

platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky uskutočňovať, hrozí žalobcovi
bezprostredná majetková ujma. Realizovaním zrážok z jeho mzdy na základe neplatnej dohody
o zrážkach zo mzdy mu neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mal vyplatenú. Nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane žalovaného k tak
závažným následkom (aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej

predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov, pričom jej základné imanie predstavuje 1.000.000 eur) ako na
strane žalobcu, ktorého mzda je zdrojom jeho obživy a slúži na úhradu jeho výdavkov. Nariadené
neodkladné opatrenie nemá žiadny vplyv na povinnosť žalobcu, ako úverového dlžníka, splniť si riadne
a včas svoj záväzok splácať úver, ktorý je zabezpečovaný dohodou o zrážkach zo mzdy. Rovnako

tak neodkladné opatrenie nemá vplyv aj na prípadné právne dôsledky, ktoré vyplývajú pre žalobcu z
neplnenia si jeho primárneho záväzku, a to riadne a včas splácať svoj dlh voči žalovanému. Preto je
podľa názoru súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov
sporových strán tak, že súd zakáže zamestnávateľovi žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu na
základe dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo mzdy na

základe predmetnej dohody, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Záverom súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k.
5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý
prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napr. z

pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia je
sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z pohľadu platnosti dojednania
úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä,
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o

zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach

podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.