Rozhodnutie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoNeplatnosť právnych úkonov

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200026
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718200026.2

Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne H.. A. P., X..
XX.XX.XXXX, L. G.. H. XXXX/X, XXX XX, H., právne zastúpenej JUDr. Andreou Čechovičovou,
advokátkou so sídlom Dolné Bašty 2, 917 00, Trnava, IČO: 37 849 417, proti žalovaným: v rade 1/ A.. K.
P., X.. XX.X.XXXX, L. G.. H. XXXX/X, XXX XX, H., v rade 2/ A.. L. P.V., X.. XX.X.XXXX, L. Ľ.. S. X/X, XXX
XX, H., obom právne zastúpeným Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Na Bystričku 14A, 036
01, Martin, IČO: 42 071 411, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie, že nehnuteľnosť
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/, sa zamieta v plnom rozsahu.

II. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ majú proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaných v rade 1/ a 2/ rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.1.2018 sa žalobkyňa proti žalovanému v rade 1/, svojmu
manželovi a žalovanému v rade 2/, bratovi svojho manžela, domáhala určenia, že dohoda o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený pod V 3214/2017
zo dňa 25.7.2017 a darovacia zmluva,. ktorej vklad bol povolený pod V 3237/2017 dňa 27.7.2017,
uzavreté medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, sú neplatné a že nehnuteľnosť evidovaná
ako rekreačná chata č.s. XXXX, postavená na parc. KN C č. XXXX/XX pre kat. úz. Y. na LV č. XXXX
v podiele 1-ica vzhľadom k celku, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v
rade 1/. Súčasne požadovala priznať náhradu trov konania.

Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že jej manželstvo bolo uzatvorené 2.2.2002 a doposiaľ
stále trvá, aj keď ona je so žalovaným v rade 1/ už v rozvodovom konaní. To ale ku dňu spísania žaloby
(a ani ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu) rozvedené nebolo. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že za trvania
manželstva manželia začali na pozemkoch, ktoré boli vo vlastníctve oboch žalovaných, stavať rekreačnú
chatu a to koncom júla 2008, keď bolo Obcou Valča vydané na ňu stavebné povolenie. Na stavbu tejto
chaty si zobrali úver, z ktorého financovali materiál aj prácu, avšak ona vo februári 2017 zistila, že na
LV č. XXXX pre kat. úz. Y.Č. je rekreačná chata zapísaná v podielovom spoluvlastníctve každého zo
žalovaných a to u každého zo žalovaných v podiele 1-ica. Žalobkyňa až dovtedy bola presvedčená, že
chata patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aspoň v 1-ici, nakoľko na jej financovanie za
trvania manželstva si so žalovaným vzali úver, poskytnutý R. R. na základe zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 2.11.2009 č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v rade 1/ potom, čo podal návrh na rozvod
manželstva, začal podnikať právne kroky a uzatvoril so žalovaným v rade 2/, svojím bratom, dohodu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený 25.7.2017 a následne

napadnutú darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa opätovne stal podielovým spoluvlastníkom v podiele
1-ica. Žalobkyňa s poukazom na ust. § 136 ods. 2 Obč. zákonníka, ust. § 143, § 143a a 145 ods.
1 Obč. zákonníka konštatovala, že sporná rekreačná chata patrí v podiele 1-ica do bezpodielového
spoluvlastníctva jej a žalovaného v rade 1/ a keďže vzhľadom na zhoršené vzťahy so žalovaným v rade
1/ nie je predpoklad, že by jej spoluvlastnícke práva k chate boli uznané bez určujúceho výroku súdu, nie
je možné uskutočniť zápis v jej prospech v katastri nehnuteľností a v tom vidí naliehavý právny záujem
na určení toho, čoho sa domáha.

Žalobkyňa na dôkaz svojich tvrdení navrhla výsluch strán sporu, predložila výpis z LV č. XXXX, stavebné
povolenie na rekreačnú chatu č.j. XXX/XXX/XXXX, zmluvu o splátkovom úvere a záložnom práve.
Kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V 709/2004, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod V 4220/2007, kúpnu zmluvu, ktorej vklad
bol povolený pod V 3680/2009, napadnutú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a darovaciu zmluvu, navrhla vyžiadať z katastra nehnuteľností.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe prvýkrát vyjadrili takmer identickými podaniami, ktoré na súd došli
9.3.2018. V tomto podaní obaja žalovaní uvádzali, že rozhodnutím Pozemkového úradu v Martine
zo dňa 30.1.2006 bolo žalovaným v rade 1/ a 2/ priznané vlastnícke právo k pozemkom v kat. úz.
Y., na ktorých strojí spomínaná chata. Pri tvorbe územného plánu dali časť pozemkov zapísať ako
stavebné pozemky a pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva s ostatnými spoluvlastníkmi sa stali
obaja žalovaní majiteľmi stavebného pozemku, parc. KN C o výmere X.XXX m2 v rovnakom podiele
a to pozemku, na ktorom stojí rekreačná chata. Súčasne zrealizovali predaj pozemku pod lanovou
dráhou lyžiarskeho strediska Snowland vo Valčianskej doline, za ktorý predaj každý zinkasoval sumu
198.300 Sk. Obaja žalovaní ako bratia sa snažili zdedené prostriedky zveľadiť a dohodli sa, že spolu
postavia rekreačnú chatu, na ktorej sa budú môcť stretávať so svojimi rodinami. Naviac žalovaný v rade
2/ v roku 2007 vycestoval so Spojených štátov amerických za účelom zarobenia ďalších finančných
prostriedkov. Už v októbri 2007 začali spracovávať projekt stavby rekreačnej chaty a následne zahájili
stavebné konanie, pričom predtým sa so svojimi manželkami dohodli, že chata bude v podielovom
spoluvlastníctve len ich, teda žalovaných v rade 1/ a 2/. Preto aj stavebné povolenie bolo vydané
31.7.2008 len na meno žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ a v tom čase si ich manželky, teda
vrátane žalobkyne, nenárokovali podiel na chate. Hrubú stavbu chaty zrealizovali žalovaní svojpomocne
výhradne z prostriedkov získaných z dedičstva a z prostriedkov, ktoré mal k dispozícii žalovaný v rade 2/.
Následne dali hrubú stavbu zamerať, spracovať nový geometrický plán a dali ju zapísať na list vlastníctva
výslovne v prospech seba. Keďže na dostavbu chaty potrebovali ďalšie finančné prostriedky, žalovaný
v rade 1/ spolu s manželkou si zobral hypotekárny úver, ktorý spomína žalobkyňa. Medzi žalobkyňou
a žalovaným v rade 1/ následne došlo k sporom, ktoré vyústili do rozvodového konania a žalobkyňa
odmietala prispievať na splátky predmetného hypotekárneho úveru. Z toho dôvodu žalovaný v rade 2/
snažil sa prispievať bratovi, žalovanému v rade 1/, na splátky hypotekárneho úveru. Naviac však aj
žalovaný v rade 2/ si zobral ďalší hypotekárny úver v sume 40.000 €. Žalobkyňa sa počas stavby chaty
nijakým spôsobom na jej výstavbe nepodieľala a chatu ani nenavštevovala.

Keď medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ došlo k rozvodovému konaniu z dôvodu ochrany majetku a
peňazí sa bratia - žalovaní - dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva napadnutou
dohodou, čím sa žalovaný v rade 2/ stal výhradným majiteľom chaty. Vzhľadom na vzájomné vzťahy sa
ale potom rozhodol žalovaný v rade 2/ polovicu svojho majetku chaty venovať výhradne žalovanému v
rade 1/. Z tohto dôvodu žiadali obaja žalovaní žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa vo svojej replike došlej 9.4.2018 namietala tvrdenia žalovaných, že by sa niekedy bola
s nimi dohodla na tom, že rekreačná chata stavaná žalovanými, bude výlučne v ich podielovom
spoluvlastníctve a takáto dohoda nebola uzavretá ani len v ústnej forme. Preto tvrdenia žalovaných
v tomto smere považovala za účelové. Konštatovala, že na výstavbu chaty bol použitý úver, ktorý si
zobrala s manželom vo výške 82.500 €. Chata sa stavala počas existencie manželstva a za trvania
BSM. Na výstavbu chaty boli použité aj finančné prostriedky od P. R., spolužiaka žalovaného v rade
1/, pravdepodobne vo výške 400.000 Sk, ktorému sa táto pôžička splácala za trvania manželstva.
Namietala tiež tvrdenia, že by odmietala splácať hypotekárny úver. Uviedla však, že v čase, keď si ho
manželia brali, bola vo vysokom štádiu tehotenstva a následne po narodení dieťaťa jej príjmom bol
len príjem z materskej. Zotrvala na tvrdení, že ona i žalovaný v rade 1/ ako manželia, sa podieľali na
výstavbe chaty finančnými prostriedkami patriacimi do BSM.

Žalovaný v rade 1/ potom reagoval duplikou došlou 13.4.2018, v ktorej uviedol, že nestačil splácať
hypotekárny úver v dôsledku tejto skutočnosti mu brat v rokoch 2012 - 2017 požičiaval rôzne sumy
peňazí na úhradu splátky.

Na dôkaz týchto skutočností pripojil zmluvy o pôžičke uzavreté v rokoch 2012, 2013, 2014, 2015, 2016
a 2017 a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 21.4.2017.

Podobne reagoval duplikou jeho brat, žalovaný v rade 2/, ktorý rovnako pripojil identické zmluvy o
pôžičke a konštatoval, že finančne bratovi vypomáhal, najmä po odchode žalobkyne zo spoločnej
domácnosti.

Na návrh žalujúcej strany súd do spisu pripojil kópie spisu Okresného úradu, katastrálneho odboru v
Martine V 709/2004, V 3680/2009, V 3214/2017, V 3237/2017. Vykonal tiež dokazovanie čítaním listín
pripojených do súdneho spisu. Žalovaní do spisu ešte po prvom pojednávaní vo veci samej pripojili
väčšie množstvo listinných dôkazov preukazujúcich najmä náklady na postavenie hrubej stavby chaty a
dôkaz o nadobudnutí finančných prostriedkov na výstavbu hrubej stavby chaty žalovaným v rade 1/, ale
najmä žalovaným v rade 2/. Do spisu bol pripojený aj znalecký posudok č. 30/2008 zo dňa 28.10.2008
Ing. Emílie Rybárikovej.

Žalujúca strana na svojich tvrdeniach zotrvala, žalovaní v rade 1/ a 2/ na pojednávaní prostredníctvom
svojho právneho zástupcu predovšetkým poukázali na skutočnosť, že chata ako vec v právnom slova
zmysle bola postavená z výlučných prostriedkov žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/, prípadne
prostriedkov patriacich do BSM žalovaného v rade 2/ a jeho manželky a to ešte predtým ako začala byť
financovaná z finančných prostriedkov, ktoré získala žalobkyňa a jej manžel, žalovaný v rade 1/ z úveru
vo výške 82.500 € v novembri 2009. Výstavba chaty bola z výlučných prostriedkov žalovaných v rade 1/
a 2/ postavená do takého štádia rozostavanosti, že existovala ako vec v právnom slova zmysle a preto
ak aj neskôr boli vynakladané na jej dostavbu finančné prostriedky patriace do BSM žalobkyne a jej
manžela, čiže žalovaného v rade 1/, šlo už len o investície do majetku patriaceho jednému z manželov
a tretej osobe, teda v žiadnom prípade v dôsledku vynaloženia spoločných prostriedkov žalobkyne a
žalovaného v rade 1/, nemohla už chata vzniknúť ako vec v právnom slova zmysle a patriť do BSM.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Medzi účastníkmi bolo totiž nesporné, že obaja žalovaní v rade 1/ a 2/ v čase, keď začali stavať spornú
chatu v kat. úz. Y., žili v manželstve a to žalovaný v rade 1/ so žalobkyňou a u oboch manželských párov
existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Aj keď nebolo preukázané, že by medzi oboma manželskými pármi vznikla dohoda, podľa ktorej chata
postavená za trvania oboch manželstiev mala byť len v podielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných,
vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že chata nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného v rade 1/ a to z týchto dôvodov:

Na spornú rekreačnú chatu bolo udelené stavené povolenie dňa 30.6.2008 Obvodný úradom životného
prostredia v Martine pod č. Ž.-XXXX/XXXX-Y..L. v prospech stavebníkov - žalovaného v rade 1/ a
žalovaného v rade 2/, ktorí boli súčasne uvádzaní ako investori stavby. Do momentu, kým chata
nadobudla také stavebno - technické dispozície, že sa stala vecou v právnom slova zmysle, nebolo ale
preukázané, že by na jej výstavbu boli použité prostriedky patriace do BSM žalovaného v rade 1/ a
žalobkyne. Naopak, bolo preukázané, že bola výlučne stavaná v tomto období z finančných prostriedkov,
ktoré patrili do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/, prípadne patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného v rade 2/ a jeho manželky. V spise je totiž pripojený
znalecký posudok č. 30/2008 vyhotovený Ing. Emíliou Rybárikovou ku dňu 28.10.2008. Tento posudok
bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty stavby a podľa vyjadrenia oboch žalovaných
práve na základe tohto znaleckého posudku bola chata ako rozostavaná stavba zapísaná do katastra
nehnuteľností. Podľa úvodnej časti znaleckého posudku znalecký posudok mal byť použitý na zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosť z dôvodu uzavretia záložnej zmluvy. Už zo samotného stavebno -
technického popisu ku dňu ohliadky vyplýva, že stavba chaty mala vyhovené nielen základy vrátane
podkladových betónov, avšak mala už aj obvodové múry, vnútorné nosné steny a priečky a vybudovaný

komín na výšku prvého nadzemného podlažia. V základových konštrukciách bol už prevedený rozvod
vody a kanalizácie, vybudovaná prípojka elektrickej energie a obvodová drenáž. Tieto skutočnosti sú
potom zrejmé aj zo samotných fotografií, z ktorých je zrejmé, že chata bola v takom štádiu rozostavanosti,
že bolo zrejmé dispozičné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

Z hľadiska ustálenej judikatúry potom stavba v takom štádiu rozostavanosti, kedy je zrejmý pôdorys
prvého nadzemného podlažia je považovaná za vec v právnom slova zmysle, teda vec, ktorá môže
byť predmetom občiansko - právnych vzťahov. Práve do takéhoto štádia rozostavanosti za niekoľko
mesiacov od udelenia staveného povolenia bola chata zhotovená z finančných prostriedkov patriacich
do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 1/, alebo žalovaného v rade 2/, prípadne z finančných
prostriedkov patriacich do BSM žalovaného v rade 2/ a jeho manželky. Preto ak aj neskôr boli
uskutočnené stavebné práce, ktoré boli financované z finančných prostriedkov patriacich do BSM
žalobkyne a žalovaného v rade 1/, najmä získaných z úveru spomínaného v žalobe, je nutné na
tieto investície hľadieť ako na investície, ktoré boli zo spoločného majetku manželov vynaložené do
výlučného majetku jedného z manželov a prípadne aj tretej osoby, prípadne aj manželky žalovaného
v rade 2/ (tieto skutočnosti už ale súd neskúmal, pretože presahovali vzhľadom na predmet konania
potrebu dokazovania).

Zo spisov Správy katastra Martin V 709/2004 súd zistil, že obaja žalovaní nadobudli 21.4.2004 povolením
vkladu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y., zapísané na LV č. XXXX od Obce Valča a následne
odkúpili od Slovenského pozemkového fondu KN C parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere
XX m2 a KN C parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XX m2. U oboch týchto kúp (kúpna
zmluva od Slovenského pozemkového fondu bola vkladovaná pod č. V 3680/2009 dňa 21.10.2009)
boli nehnuteľnosti nadobúdané z výlučných prostriedkov žalovaných. Tieto skutočnosti potvrdila aj
žalobkyňa. Zo spisu Správy katastra Martin V 4220/07 bolo zistené, že v roku 2007 uzavreli žalovaní v
rade 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi a to U. G. C. H.. C. Y., pričom predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli pozemky vedené na LV č. XXXX a to tak,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa stali podielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel a to KN C parc.
č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2, ďalej pozemku KN C parc. č. XXXX/X - orná
pôda o výmere X.XXX m2.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ potom pripojili do spisu faktúry, ktoré súviseli so zhotovením stavby chaty do štádia
rozostavanosti, ktoré popísala vo svojom znaleckom posudku vyššie uvedenom Ing. Rybáriková, najmä
faktúry vystavené firmou E. J. B. G., svedčiace o nákupe a dovoze stavebného materiálu a doklady
preukazujúce zaplatenie týchto faktúr, ale aj ďalších nákladov súvisiacich s geodetickými prácami,
žalovaným v rade 2/ (č.l. 158 rub až 160, 165 - 172). V tomto období podľa vykonaného dokazovania
a vyjadrení žalovaných, žalovaný v rade 1/ a 2/ disponovali finančnými prostriedkami získanými z
odpredaja časti pozemkov vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a 2/, ale aj U. G. C. H.. C. Y., firme Yeti,
s.r.o., so sídlom v Martine v roku 2006, keď týmto predajom každý zo žalovaných bratov získal príjem
198.300 Sk, o čom svedčí kúpna zmluva z č.l. 244 - 245. Podľa vyjadrenia žalovaných tieto finančné
prostriedky ako sami uviedli, „dali do spoločného balíka“ a začali z nich financovať výstavbu chaty. Ďalšie
doklady, ktoré ale boli pripojené do súdneho spisu a to najmä výbery z účtu a príjmové pokladničné
doklady z č.l. 191 - 195, svedčia o tom, že v čase od leta 2008 do jesene 2008 práve žalovaný v rade
2/ uskutočňoval rozsiahle výbery zo svojho účtu, ktoré svedčia o financovaní chaty z jeho finančných
prostriedkov. Ide o výbery v sume 150.000 Sk dňa 8.8.2008, sumy 70.000 Sk dňa 3.9.2008, sumy 30.000
Sk dňa 13.8.2008, ďalších 50.000 Sk dňa 20.8.2008 a o týchto skutočnostiach svedčia aj výpisy
z účtu, ktoré žalovaný v rade 2/ do spisu pripojil a ktorými transparentne financoval nákup stavebného
materiálu od ďalších firiem ako Stav export Žilina, s.r.o., so sídlom v Žiline, či opakovane E. J.. Naviac
žalovaný v rade 2/ spolu s manželkou uzavreli zmluvu o splátkovom úvere dňa 23.12.2008 na sumu
500.000 Sk, z ktorej realizovali výstavbu chaty. O nákupe stavebného materiálu a preplácaní tohto
materiálu žalovaným v rade 2/ potom svedčia aj doklady pripojené na č.l. 220 - 223.

Naopak, žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz preukazujúci, že by do dňa 28.10.2008, ku ktorý
bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Rybárikovej a zistený stavebno - technický stav stavby, boli
na výstavbu spornej chaty čo i len z časti použité finančné prostriedky patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v rade 1/.

Nároky žalobkyne súd posudzoval v súlade s ust. § 143 a nasl. Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.),
ktoré upravujú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe,
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok.

V tomto kontexte je nutné vnímať aj konštatovanie žalobkyne, že na dostavbu chaty sa použili finančné
prostriedky, získané zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú do spisu pripojila. Je pravdou, že žalobkyňa
a žalovaný v rade 1/ so R. R. uzavreli zmluvu o splátkovom úvere dňa 2.11.2009, na základe ktorej
im bol poskytnutý úver vo výške 82.500 €. Žalovaný v rade 1/ nenamietal, že prostriedky z tohto
úveru boli použité na dostavbu chaty. Je však nutné konštatovať, že v roku 2009, keď manželia získali
finančné prostriedky z predmetného úveru, vynaloženie týchto finančných prostriedkov a to spoločných
prostriedkov oboch manželov na dostavbu chaty, bolo vynakladanie finančných prostriedkov na ostatný
majetok žalovaného v rade 1/ a jeho brata, žalovaného v rade 2/. Preto v prípade zániku BSM je nutné
nároky žalobkyne zohľadňovať v súlade s ust. § 150 Obč. zákonníka. Táto skutočnosť ale neznamená
(vzhľadom na rozostavanosť chaty koncom roku 2008), že finančné prostriedky slúžili zhotoveniu veci v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, žalovaného v rade 1/, nakoľko táto vec bola
zhotovená a existovala ako vec v právnom slova zmysle rok pred získaním úveru.

Práve z týchto dôvodov súd nemohol určiť, že predmetná rekreačná chata súp. č. XXXX, postavená na
KN C parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Y. v 1-ici, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej
manžela, žalovaného v rade 1/.

Súd u určovacej žaloby, ktorú žalobkyňa podala, dospel samozrejme k presvedčeniu, že žalobkyňa
má samozrejme naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej chate, ktorá je v
súčasnosti podľa LV č. XXXX pre kat. úz. Y. zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo oboch žalovaných.
Jej právne postavenie bolo bez takéhoto určenia neisté, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
prechádza rozvodovým konaním a je možné dôvodne predpokladať, že manželstvo žalobkyne a jej
manžela bude v dohľadnej dobe rozvedené a v dôsledku tejto skutočnosti bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zanikne. Súd preto k tomuto určovaciemu výroku z pohľadu aplikácie ust. § 137 písm. c/ C.s.p.
nemal námietky, nemohol mu však vyhovieť, nakoľko súdom zistené skutočnosti neodôvodňovali záver,
ktorého určenia sa žalobkyňa domáhala.

V zmysle ust. § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Súd nemohol konštatovať, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že dohoda o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom v Martine, katastrálnym odborom dňa 25.7.2017 pod V 3214/2017 a darovacia zmluva, ktorej
vklad bol povolený rovnakým orgánom dňa 27.7.2017 pod V 3237/2017, je neplatná a to vzhľadom
na skutočnosť, že práve u takéhoto určenia naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení
absentoval. Obe zmluvy, s ktorými sa súd oboznámil, boli uzavreté medzi žalovanými v rade 1/ a 2/
a určenie neplatnosti týchto zmlúv nič nemenilo na právnej neistote žalobkyne ohľadne vlastníckeho
vzťahu k spornej chate. Pre právne postavenie žalobkyne bol právne významný druhý výrok žalobného
petitu, kde sa domáhala určenia svojho spoluvlastníctva k spornej chate, avšak určením neplatnosti
vyššie uvedených dvoch zmlúv, uvádzaných v petite I. žalobného návrhu, sa právna neistota žalobkyne
ohľadne jej právneho vzťahu voči spornej nehnuteľnosti neodstránila a preto je možné konštatovať, že
na takomto určení žalobkyňa naliehavý právny záujem nemala.

Súd preto bez ďalšieho skúmania žalobu žalobkyne ohľadne určenia neplatnosti vyššie uvádzaných
zmlúv uvedených v žalobnom petite I. zamietol. Táto skutočnosť vyplýva z rozsudku, kde súd zamietol
žalobu žalobkyne v celom rozsahu tak vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, ako aj vo vzťahu k žalovanému
v rade 2/.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalobkyni
ako plne úspešným stranám sporu priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.