Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416210929
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416210929.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovaným: 1/ E.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. oslobodenia XX, XXX
XX T., 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. T. XXX, a 3/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ

KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní
žalovaného 1/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/238/2016-143 zo dňa 02.10.2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, týkajúcom sa vylúčenia veci z exekúcie, a v III.
výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vylúčil hnuteľnú vec - motorové vozidlo zn. Škoda
Fabia, L.: F R.: Q rok výroby 2000 z exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom,
Exekútorský úrad so sídlom Bratislava IV, Karloveská 6C, pod sp. zn. EX 228/15 na základe poverenia
Okresného súdu Nové Zámky č. 5404148081 zo dňa 13.01.2016 v konaní sp. zn. 14Er/1407/2015-6 na
vymáhanie pohľadávky oprávneného E.. R. R. vo výške 300 eur s príslušenstvom proti povinnému J.

A.. Konanie voči žalovanému 3/ zastavil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vylúčenia veci z exekúcie z dôvodu,
že kúpnou zmluvou zo dňa 03.05.2016 nadobudla predmetné motorové vozidlo do vlastníctva od J. A.
za kúpnu cenu 1.800 eur. K prepisu motorového vozidla v evidencii však neprišlo z dôvodov na strane
predávajúceho, ktorý jej napokon dňa 12.05.2016 oznámil, že vozidlo je zablokované exekútorom a nie
je možné ho prepísať. Žalobkyňa z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu bola preto nútená

obrátiť sa na súd a žiadať o vylúčenie veci z exekúcie v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Na návrh žalobkyne súd
pripustil, aby do konania pristúpili ďalšie dva subjekty na strane žalovaných, pretože motorové vozidlo
bolo zablokované aj v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo v prospech žalovaných 2/, 3/. V dôsledku
odblokovania vozidla žalovaným 3/ žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému 3/ späť, a tak súd II.
výrokomrozsudkuvovzťahuknemukonaniezastavil.Žalovaní1/a2/namietalinajmäporušeniezákazu

povinného v exekučnom konaní - J. A. - uloženého mu podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
pretože tento nakladal so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii. Takýto právny úkon je podľa nich
neplatný a z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu. Žalovaný 1/
spochybnil aj podpis žalobkyne a tiež predávajúceho J. A. na kúpnej zmluve a namietal skutočnosť, že
žalobkyňa nepreukázala zaplatenie kúpnej ceny.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobkyňou a J. A. bola dňa
03.05.2016 uzavretá kúpna zmluva, v zmysle ktorej J. A. predal žalobkyni osobné motorové vozidlozn. Škoda Fabia, L.: F R.: Q rok výroby 2000, za kúpnu cenu 1.800 eur, ktorá mu podľa zmluvy
mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti. J. A. sa zaviazal odovzdať predmet kúpy
žalobkyni pri podpise kúpnej zmluvy. Z písomného vyjadrenia žalobkyne ako aj z výsluchu svedka

I. W., syna žalobkyne, vyplynulo, že v mene žalobkyne uzavrel kúpnu zmluvu jej syn na základe
splnomocnenia zo dňa 29.04.2016. Syn žalobkyne našiel inzerát o predaji daného vozidla, išiel vozidlo
ohliadnuť a dohodol aj výšku kúpnej ceny, pričom J. A. vyplnil údaje v kúpnej zmluve, I. W. mu
vyplatil kúpnu cenu vo výške 1.800 eur a predávajúci mu odovzdal motorové vozidlo spolu s kľúčom
a osvedčením o evidencii vozidla. Kúpnu zmluvu uzavrel v mene matky, takto ju aj podpísal, následne

matka dodatočne podpísala kúpnu zmluvu. Vyplatenie peňazí a prevzatie vozidla potvrdil aj svedok P..
Námietky žalovaných ohľadne pravosti podpisu žalobkyne na kúpnej zmluve vyvrátila žalobkyňa, ktorá
predložila dôkaz o tom, že kúpnu zmluvu za ňu podpísal syn I. W. ako splnomocnený zástupca. Preto
sa podpis na kúpnej zmluve, ktorej kópiu mal k dispozícii žalovaný 1/, nezhoduje s podpisom žalobkyne.
Ďalšie námietky žalovaných 1/, 2/ ohľadne platnosti kúpnej zmluvy považoval súd za bezpredmetné,
pretože predmetom prevodu bolo vlastníctvo k hnuteľnej veci, kedy nie je potrebné uzatvorenie kúpnej

zmluvy v písomnej forme. Postačuje, že sa kupujúci s predávajúcim dohodnú na predmete kúpy a
kúpnej cene. Poukázal zároveň na to, že J. A. ako predávajúcemu bola kúpna cena vo výške 1.800
eur vyplatená I. W. a J. A. fakticky odovzdal motorové vozidlo I. W., čím došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy a motorové vozidlo nadobudla žalobkyňa. Osvedčenie o evidencii vozidla má len evidenčný
charakter, ktorý oprávňuje prevádzkovať vozidlo na pozemných komunikáciách, a nie je dokladom,

ktorý je nevyhnutný pre nadobudnutie vlastníctva k motorovému vozidlu. Navyše v čase podpisu kúpnej
zmluvy a k vzniku samotného právneho vzťahu medzi žalobkyňou a J. A. došlo dňa 03.05.2016, no
upovedomenie o začatí exekúcie z 02.03.2016 bolo J. A. doručené až dňa 17.05.2016. J. A. preto nemal
vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie exekučné konanie sp. zn. EX 228/2015 a ani nemohol vedome
porušiť zákaz nakladania s majetkom, keďže mu žiadny doklad ohľadne blokácie jeho majetku doručený

nebol. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval kúpnu zmluvu za platnú a účinnú, žalobkyňu
považoval za vlastníka motorového vozidla a za aktívne legitimovanú na podanie žaloby o vylúčenie
veci z exekúcie. Rozhodnutie vo veci samej súd oprel o ustanovenia § 132 ods. 1), § 133 ods. 1)
Občianskeho zákonníka, § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a §
55 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie následne vyhlásil dopĺňací rozsudok č. k. 4C/238/2016-151 zo dňa 10.10.2017
voči žalovanej 2/ tak, že vylúčil hnuteľnú vec - motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, L.: F R.: Q rok výroby

2000, z exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom
Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. EX 2465/16, na základe poverenia Okresného súdu Nové Zámky č.
5404161174 zo dňa 27.06.2016 v konaní sp. zn. 7Er/553/2016-14 na vymáhanie pohľadávky oprávnenej
D. G. vo výške 2.350 eur s príslušenstvom proti povinnému J. A.. V odôvodnení uviedol, že v rozsudku
č. k. 4C/238/2016-143 nerozhodol o celom návrhu žalobkyne, preto vo vzťahu k žalovanej 2/ rozhodol

podľa § 225 ods. 1, 2 CSP dopĺňacím rozsudkom. Vychádzal pri tom zo skutkového stavu a dôvodov,
ktoré uviedol v napadnutom rozsudku.

4. Proti rozsudku č. k. 4C/238/2016-143 zo dňa 02.10.2017 podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
1/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd si

nesplnil povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP, keď neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež
neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci. Na splnenie povinnosti vyzval súd pred tým,
než vyhlásil dokazovanie za skončené. Nejde len o zbytočnú formalitu. Tým, že sa súd nevyjadril k
skutkovým tvrdeniam a ani právne neposúdil vec, znemožnil mu adekvátnu voľbu procesnej obrany. Súd

nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch žalobkyne, J. A., E. K., a ani si nezabezpečil vyšetrovací
spis. Namietal, že súd nerozhodol o jeho návrhu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne.
Nesprávne postupoval aj pri oboznamovaní listinných dôkazov, ktoré len vymenoval, ale ich obsah
neoboznámil. Na jeho námietku oboznámil obsah listín predložených I. W. priamo na pojednávaní, ale
mu ich nedoručil, čím porušil rovnosť zbraní. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď zmluvu považoval

za platnú z dôvodu, že upovedomenie súdneho exekútora bolo povinnému doručené až po údajnom
uzatvorení kúpnej zmluvy. On pritom súdu predložil dôkaz, z ktorého je zrejmé, že proti J. A. sa vedú
desiatky exekúcií od roku 2006, no on mnohokrát porušil uložený mu zákaz v zmysle § 47 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Upozornil aj na to, že na kúpnej zmluve je okrem podpisu žalobkyne ajpodpis „v. z. W.“, pričom žalobkyňa až na základe jeho repliky predložila splnomocnenie, údajne udelené
svojmu synovi. I. W. na pojednávaní uviedol, že údaje žalobkyne do kúpnej zmluvy vpisoval J. A. podľa
splnomocnenia. Svedok P. však vypovedal, že W. nedával A. žiadne papiere. Údaje na kúpnej zmluve a

na splnomocnení sú pritom odlišné (na jednej listine je rodné číslo, na druhej je len dátum narodenia a
odlišné sú údaje aj v bydlisku žalobkyne). Nie je teda zrejmé, kto skutočne konal ako kupujúci so J. A..

5. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 3/, ktorý
žiadal tento rozsudok v časti trov konania zmeniť a priznať mu nárok na ich náhradu v rozsahu 100

%. Poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého má súd vyhodnotiť, kto procesne
zavinil zastavenie konania, a následne priznať náhradu trov protistrane. On v čase podania návrhu na
vykonanie exekúcie nemal žiadnu vedomosť o prevode vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, lebo
žalobkyňa ho vôbec nekontaktovala. Keby ho bola vyzvala na odblokovanie vozidla, nemuselo dôjsť k
navyšovaniu trov konania. Žalobkyňa konanie iniciovala, preto je to práve ona, kto zapríčinil vznik trov
konania na jeho strane.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že o blokácii motorového vozidla v prospech
žalovaného 3/ sa dozvedela až v priebehu konania, preto ho navrhla do konania pribrať. Osobitne ho
nevyzývala na mimosúdne riešenie veci, pretože spor už prebiehal. Jeho tvrdenie, že by vozidlo na
výzvu odblokoval, zostáva len v teoretickej rovine, preto jeho argumentáciu považuje za účelovú. V

čase keď ho navrhla pribrať do konania, bol jej návrh dôvodný, keďže vozidlo súdny exekútor blokoval
v prospech neho, a po preukázaní odblokovania vozidla zobrala žalobu voči nemu späť. To, že konanie
bolo voči nemu zastavené, neznamená, že žalovaný 3/ mal vo veci úspech. Namietala aj účelnosť
vynaložených trov jeho právneho zastúpenia, pretože mu bolo zrejmé, že žalobu voči nemu zoberie
späť, ak dôjde k odblokovaniu vozidla. Nebolo preto efektívne, aby sa právny zástupca zúčastňoval

každého pojednávania. Ona navrhovala rozhodnúť podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznať
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú jej vek a čistý mesačný príjem
374 eur. Keďže sa pojednávaní nezúčastnila, nevie sa relevantne vyjadriť k porušeniu ustanovenia §
181 ods. 2 CSP. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného 1/, že jeho procesná obrana bola znemožnená,
lebo jej argumentácia bola od začiatku známa a stotožnil sa s ňou aj súd. Od začiatku mal dostatočný

priestor na riadne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Žalovaný 1/ navrhol dôkazy nad rámec
dokazovania, ktoré nebolo potrebné v spore vykonať. Žalovaný 1/ tiež namietal, že súd nevykonal všetky
dôkazy, avšak súd ani nemá povinnosť všetky dôkazy vykonať, ak má za to, že ich vykonanie nie
je potrebné. Súd dostatočne zistil skutkový stav a vykonanie ďalších dôkazov by bolo v rozpore so
zásadouhospodárnostiarýchlosti(čl.17CSP).Nestotožnilasasnámietkoužalovaného,žebolisplnené

podmienky na vydanie rozsudku pre jej zmeškanie ako žalobkyne. Podania, ktoré predkladala súdu, boli
v potrebnom počte rovnopisov a museli byť doručené aj žalovanému. Svedok I. W. predložil súdu len
originály listín, ktoré sa už v spise nachádzali a s ktorými už žalovaný 1/ disponoval. Opätovne poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 107/2007, týkajúce sa porušenia § 47 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku, podľa ktorého je zmyslom všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie len

upozornenie povinného nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu či úplnému zbaveniu majetku a tým k
sťaženiu alebo dokonca k znemožneniu uspokojenia oprávneného. S porušením všeobecného zákazu
nakladať s majetkom sa však nespájajú následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Nesúhlasí
ani s námietkou, že údaje v plnej moci a kúpnej zmluve sa nezhodujú. Jej dátum narodenia, ktorý je
uvedený v kúpnej zmluve, je možné odvodiť z rodného čísla uvedeného v plnej moci. Rovnako adresa v

kúpnej zmluve je odpísaná v skrátenej forme (bez ulice), pričom dodatok SB tam je zrejme uvedený na
základe doplnenia jej syna. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože súd sa správne vysporiadal
s listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov so záverom, že kúpnu zmluvu uzatvorila prostredníctvom
syna na základe udelenej plnej moci.

7. Žalovaná 2/ vo vyjadrení uviedla, že odvolanie žalovaného 3/ je opodstatnené, a požiadala o
vylúčenie jej osoby z daného súdneho sporu, pretože ide o záležitosť medzi žalobkyňou a žalovaným 3/.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutiajehoúčinnosti.(2)Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa obsahu spisu sa žalobkyňa žalobou podanou na súd dňa 27.06.2016 domáhala vylúčenia
veci - motorového vozidla - z exekúcie z dôvodu, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 03.05.2016
nadobudla k motorovému vozidlu vlastnícke právo. Predmetné motorové vozidlo bolo zablokované v

exekučných konaniach, ktoré vedú žalovaní ako oprávnené osoby voči povinnému J. A., ktorý bol
v pozícii predávajúceho predmetného vozidla. Rozsudok napadli odvolaním žalovaný 1/ a 3/. Keďže
žalovaná 2/ sa voči rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku neodvolala, nadobudol dopĺňací rozsudok
právoplatnosť, pretože odvolací súd je viazaný podľa § 379 CSP rozsahom odvolania, okrem prípadov,
ktoré stanovil zákon pod písmenami a), b), c). V danej veci je dopĺňací rozsudok právoplatný, pretože
výrok dopĺňacieho výroku nie je závislý od výroku I., ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného 1/, nejde

ani o nerozlučné spoločenstvo a ani usporiadanie vzťahu medzi stranami podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd preto v rámci odvolacieho konania prejednal len výroky I. a III. rozsudku, ktoré boli
napadnuté odvolaním žalovaných 1/ a 3/.

10. Námietky žalovaného 1/ uvádzané v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné. Žalovaný

vytýkal súdu nedodržanie postupu upraveného v ustanovení § 181 ods. 2 CSP. Zo spisu je zrejmé,
že konanie pred súdom prvého stupňa začalo dňa 27.06.2016. Počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa vzťahuje aj na konania, ktoré sa
začali pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Pojednávania vo veci sa uskutočnili dňa 26.06.2017 a
02.10.2017, teda už za účinnosti CSP. Z obsahu zápisníc z pojednávaní pritom skutočne nevyplýva, že

by súd postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP a že by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná
a že by uviedol aj svoje predbežné právne posúdenie veci.

11. Zavedením kontradiktórnosti sporového konania novým Civilným sporovým poriadkom majú tieto

vyjadrenia súdu význam pre strany sporu, lebo na základe nich volia ďalší procesný postup a navrhujú
dôkazy. Rozhodnutie súdu nemá byť pre stranu prekvapivé, má byť predvídateľné, čo zákonodarca
sledoval práve týmto ustanovením. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že jej argumentácia bola žalovanému
1/ známa od začiatku sporu. Podstatné je vyjadrenie súdu, od ktorého sa odvíja ďalší procesný postup
strán sporu. Pre nedodržanie dikcie zákona musel odvolací súd konštatovať, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom
konaní (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

12. Žalovaný 1/ tiež namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, napr. výsluch žalobkyne,

predávajúceho J. A., a pod. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že súd nemusí vykonať
všetky navrhnuté dôkazy, ale platí, že v prípade, ak súd navrhnuté dôkazy nevykoná, musí odôvodniť,
z akého dôvodu tieto dôkazy nevykonal. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aké navrhnuté
dôkazy súd nevykonal a z akého dôvodu považoval ich vykonanie za nedôvodné. V priebehu konania
žalovaný 1/ spochybňoval uzatvorenie zmluvy žalobkyňou vôbec, čím spochybnil jej aktívnu legitimáciu

v spore. Spochybnil pravosť jej podpisu na zmluve ako aj splnomocnenie jej syna na uzatvorenie
zmluvy, ktoré bolo predložené súdu dodatočne, až po jeho vyjadrení k žalobe. K týmto skutočnostiam
navrhol vypočuť aj samotnú žalobkyňu a svedka, ktorý jej vozidlo predával. Za zmätočné považoval aj
to, že na zmluve je okrem podpisu syna žalobkyne, aj podpis samotnej žalobkyne, pričom žalobkyňa
argumentovala, že syna splnomocnila na uzatvorenie zmluvy. Týmito tvrdeniami žalovaného 1/ sa

súd vôbec v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Neuviedol, prečo na objasnenie uzatvorenia zmluvy
nevypočul samotnú žalobkyňu, keď jej výsluch žalovaný 1/ navrhoval. Neobstojí argumentácia súdu,
že ide o prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, a preto nebolo potrebné uzatvárať kúpnu zmluvu
v písomnej forme, ale stačilo, že došlo k dojednaniu o predmete kúpy a kúpnej cene. Tvrdenie, že pri
prevode vlastníckeho práva k hnuteľnej veci sa nevyžaduje písomná forma zmluvy, je síce pravdivé,

avšakžalobkyňasvojužalobuoprelapráveopísomnúformuzmluvy,ktorúmalauzatvoriťspredávajúcim
J. A.. Ak žalobkyňa na uzatvorenie kúpnej zmluvy splnomocnila syna, mal byť tento v záhlaví pri
kupujúcom označený aj subjekt, ktorý má zmluvu na základe splnomocnenia žalobkyne ako kupujúcej
uzatvoriť. Táto osoba mala kúpnu zmluvu aj podpísať. Podpis žalobkyne v kúpnej zmluve je už potomnadbytočný. Z textu žaloby vyplýva, že žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti pri
podpise kúpnej zmluvy dňa 03.05.2016 a predávajúci jej odovzdal motorové vozidlo. V celej žalobe
nie je však žiadna zmienka o synovi žalobkyne, ktorý by konal na základe jej splnomocnenia. Tieto

nejasnosti ohľadne uzatvorenia zmluvy dôvodne vyvolávali u žalovaného 1/ pochybnosti, a preto bolo
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhol, aby bol skutkový stav ohľadne uzatvorenia zmluvy
objasnený. Na pojednávaní syn žalobkyne v pozícii svedka uviedol, že vozidlo kúpil pre mamu, ale
mama nemá vodičské oprávnenie a on vlastné vozidlo nemá. V záverečnej reči žalovaný 1/ vyslovil
pochybnosť o nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu žalobkyňou a vyjadril názor, že vozidlo chcel

kúpiť syn žalobkyne, a toto malo byť z neznámych dôvodov evidované na jeho matku. Keďže súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z tohto dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil,
pretože nebolo účelné, aby dokazovanie doplnil odvolací súd. Je na úvahe súdu prvej inštancie, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná, no ak niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, vo svojom rozhodnutí
musí vysvetliť dôvod, prečo ich vykonanie považoval za nadbytočné. Odôvodnenie rozsudku musí

zodpovedať požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

13. Čo sa týka ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 107/2007, ktoré bolo publikované ako judikát R 47/2009
a ktoré riešilo otázku právnych následkov porušenia „všeobecného“ zákazu nakladať s majetkom

podliehajúcim exekúcii, pričom dospel k záveru že porušenie tohto zákazu nemá za následok neplatnosť
právneho úkonu porušujúceho predmetný zákaz, ale len vznik práva veriteľa odporovať tomuto úkonu
podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.

14. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 3/, ktoré smerovalo voči trovám konania, je potrebné uviesť,

že rozhodnutie o zastavení konania voči žalovanému 3/ nadobudlo právoplatnosť. Vo vzťahu k tomuto
výrokusúdprvejinštancierozhodolsúčasneIII.výrokompodľa§255ods.1CSPtak,žežalobkynipriznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje
súd na základe pomeru úspechu strany v spore (§ 255 ods. 1 CSP). Ak bol úspech strany v spore len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP). Súd zisťuje mieru úspechu žalobcu, ktorá predstavuje
rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom. Pri zastavení konania však súd musí vyhodnotiť kto
zastavenie konania, hoci aj len jeho časti, procesne zavinil, a podľa toho prizná náhradu trov konania
strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila (§ 256 ods. 1 CSP). V prípade, že v priebehu
konania dôjde k späťvzatiu žaloby len voči jednému zo žalovaných, je potrebné rozhodnúť o trovách

konania vo vzťahu k tomuto žalovanému v nadväznosti na výrok o zastavení konania, a to s ohľadom
na zavinenie zastavenia konania samostatne a vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu o zvyšku žaloby
je potrebné samostatne zohľadniť pomer úspechu a neúspechu.

15. Odvolací súd hodnotil postup súdu prvej inštancie ako neprávny, lebo pri rozhodovaní o trovách

konania v dôsledku zastavenia konania voči žalovanému 3/ nezhodnotil, kto spôsobil zavinenie
zastavenia konania samostatne podľa § 256 ods. 1 CSP, ale zohľadnil to ako úspech žalobkyne, a
na celkové rozhodnutie o trovách konania potom nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
Navyše vo výroku rozhodnutia súdu absentuje aj informácia o tom, voči ktorému zo žalovaných, t. j.
voči komu vlastne súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Odôvodnenie tohto výroku

súdom prvej inštancie nie je preskúmateľné, a preto neboli dané ani podmienky na potvrdenie či
zmenu napadnutej časti uznesenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie v napadnutej časti,
týkajúcej sa trov konania žalovaného 3/ podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v nadväznosti na právoplatnosť výroku o zastavení

konania opätovne rozhodne o trovách konania, pričom zohľadní, kto z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania voči žalovanému 3/. Pri rozhodovaní o žalobe vo vzťahu k žalovanému 1/ súd v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220
ods. 2 CSP).

16. Keďže vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ nepodala žiadna zo strán na to
oprávnená odvolanie, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), sa trovami vo vzťahu k
žalovanej 2/ nezaoberal.17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).