Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/286/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234503
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114234503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: CASH REAL, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Komenského 63A/8357, IČO: 44 884 231, zastúpeného JUDr. Miroslavom Pekárom,
advokátom so sídlom D., J. XX proti žalovanej: E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej
Advokátska kancelária ADVOKAT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Spanyola 1726/13,
IČO: 47 245 841, o zaplatenie 70 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/140/2015-38 zo dňa 5. augusta 2015 v spojení s opravným uznesením
č.k. 8C/140/2015-60 zo dňa 5. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 70 000,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 16. 10. 2013 do zaplatenia a takisto uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 134,66 eur a
iných trov konania vo výške 4 200,- eur, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov priamo žalovanej spolu vo výške

69 810,20 eur, a aj plnenie súdnej exekútorke JUDr. Verešovej vo výške 279,80 eur bolo zo strany
žalobcu poskytnuté v prospech žalovanej, pričom túto sumu mala plniť žalovaná. (Medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o kúpe nehnuteľnosti, ktorá neskôr v súdnom konaní bola vyhodnotená ako neplatná.
Suma 70 000,- eur predstavovala kúpnu cenu, ktorú zaplatil žalobca.) Súd tak nárok žalobcu posúdil
ako bezdôvodné obohatenie a zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 70 000,- eur. Právne vec posúdil
podľa § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka, resp. priznaný úrok z omeškania vo výške 6 % podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania

súd rozhodol podľa § l42 ods. 3 O. s. p. a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech proti
žalovanej, ktorá vo veci mala úspech iba v pomerne nepatrnej časti rozdielu sadzieb úroku z omeškania.

2.Protitomutorozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanánavrhujúcrozhodnutie
zmeniťanávrhzamietnuť,alternatívnerozhodnutiezrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanieprvostupňovému
súdu. Súdu vytýkala, že rozhodol na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný ani jeden z účastníkov,
nedoručil jej predvolanie na uvedený termín a nemala o ňom vedomosť. V čase pred nariadeným

pojednávaním bola hospitalizovaná. Spochybnila platné udelenie plnej moci zástupcovi v konaní.
Poukázala na to, že dlh za ňu hradila fyzická osoba - X. J., ktorý nevystupoval ako konateľ spoločnosti.
Súd nevykonal riadne dokazovanie a rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu.
Takisto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania práve od 16. 10. 2013.Namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Vzniesla námietku premlčania, keď mala za to, že táto
doba uplynula dňa 20. 09. 2014 a žaloba bola podaná dňa 23. 10. 2014.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, reagujúc na vznesené tvrdenia navrhol, aby odvolací súd
rozsudok potvrdil a aby rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd rozhodol o odvolaní rozsudkom zo dňa 16. 06. 2016 a rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. Na základe podaného dovolania žalovanej Najvyšší súd SR uznesením

1Cdo 2/2018-139 zo dňa 27. 03. 2018 odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu a uznesením
sp. zn. 1Cdo 2/2018 zo dňa 18. 10. 2018 rozsudok krajského súdu 9Co/151/2016 zo dňa 16. 06. 2016
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu bolo vytknuté, že vyjadrenie žalobcu k
odvolaniu žalovanej nebolo doručené, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vytvorilo
stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom (princíp rovnosti zbraní).

5. Po doručení vyjadrenia k odvolaniu žalovanej krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal
vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, napadnutého

rozsudku, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a
právneposúdenieveci,vtomtosmeresaodvolacísúdvcelomrozsahustotožnilsdôvodminapadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo
strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa

nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7. Odvolateľka namietala, že o termíne pojednávania sa nedozvedela, nakoľko bola v dňoch 16. 07.
až 18. 07. 2015 hospitalizovaná. Ako vyplynulo z doručenky zásielky, ktorá obsahovala predvolanie
pre žalovanú, tá bola doručovaná dňa 13. 07. 2015 a opakovane dňa 14. 07. 2015, t. j. v dňoch, kedy

žalovaná nebola hospitalizovaná a ani nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa zdržiavala na inom
mieste a o zásielke sa nemohla dozvedieť. Predmetná zásielka sa vrátila späť na súd až 30. 07. 2015,
t. j. žalovaná si ju mohla vyzdvihnúť na pošte po vykonanom chirurgickom zákroku, hoci je invalidná
dôchodkyňa a má pohybové ťažkosti. Ako vyplynulo zo spisu, zástupcovi žalobcu v tomto konaní bola
udelená plná moc dňa 05. 05. 2014, pričom žalovaná tvrdila, že ju udelil X. J., ktorý už v tom čase nebol

konateľom spoločnosti. Vo výpise z obchodného registra SR (a vyjadrenia žalobcu) X. J. bol konateľom
spoločnosti až do 30. 06. 2014, t. j. plnomocenstvo bolo udelené osobou na to oprávnenou. Pokiaľ
žalobca nevypovedal v ďalšom konaní plnú moc, je toto udelené plnomocenstvo aj naďalej v platnosti
a zástupca má právo (a povinnosť) zastupovať žalobcu v konaní. Dátum podania žaloby potom nie je
relevantný pre posúdenie platnosti plnej moci.

8. Pokiaľ odvolateľka poukázala na to, že platby v jej prospech/za ňu, neboli vykonané spoločnosťou
- žalobcom, ale X. J. ako fyzickou osobou a nie ako konateľom žalobcu, mal odvolací súd za to, že aj
keď je na príjmových dokladoch uvedené meno X. J., tento konal ako konateľ žalobcu a nešlo o jeho
vlastné prostriedky, ktoré by on poskytol za žalovanú, resp. v jej prospech. Úrok z omeškania, na ktorý

poukázala v odvolaní, bol stanovený odo dňa vykonateľnosti rozsudku č.k. 4C/185/2012-106 zo dňa
28. 06. 2013, ktorým súd určil, že ona je výlučnou vlastníčkou tam špecifikovaných nehnuteľností. S
týmto dátumom ako začiatkom pre priznanie úroku z omeškania sa odvolací súd stotožnil. Odvolateľka
vzniesla aj námietku premlčania, pričom za začiatok plynutia premlčacej doby považovala dátum, kedy
mal žalobca za ňu plniť, t. j. 19. 09. 2011. V danom prípade mal súd za to, že relevantným dátumom

pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodnutie o tom, že žalovaná je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností (vtedy jej bolo vrátené, resp. súdom rozhodnuté o vlastníctve nehnuteľnosti a jej vznikla
povinnosť vrátiť kúpnu cenu, resp. prijaté plnenia v jej prospech). Dátumom vykonateľnosti začala plynúť
aj premlčacia doba. Až týmto momentom bolo zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej
na úkor žalobcu.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil námietky žalovanej ako nedôvodné a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho potvrdil.10. Odvolací súd zároveň skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a
dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie tento postupoval v zmysle ustanovení O. s. p., a to § 132 O. s. p. a § 157 O. s. p.).

11. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a zmätočné právne
posúdenie veci, v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie veci je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci nedošlo k omylu súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. Okresný súd použil správny právny predpis, ktorý aj správne aplikoval a aj

správne interpretoval. Je nepochybné, ako to vyplynulo zo žaloby, že žalobca so žalovanou uzatvorili
kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom s príslušenstvom v kat. úz. C. a dohodnutá
bola kúpna cena 70 000,- eur. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že uvedená kúpna
cena bola vyplatená čiastočne v hotovosti žalovanej a čiastočne bolo poskytnuté plnenie vkladom na
účet v banke, resp. uhradený bol dlh vymáhaný súdnym exekútorom. Následne rozsudkom Okresného

súdu Žilina č.k. 4C/185/2012 zo dňa 28.06.2013 bolo určené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli
predmetom predaja a kúpy, je žalovaná. Prejudiciálne súd riešil platnosť kúpnopredajnej zmluvy. Ak teda
žalovaná je naďalej vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, kde súd
rozhodol o jej neplatnosti, vznikla jej povinnosť vrátiť prijaté plnenie (kúpnu cenu), o čom aj súd prvej
inštancie rozhodol.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanej v celom rozsahu. Keďže celkovo v konaní žalovaná nebola úspešná, súd jej
nepriznal náhradu trov v súvislosti s podaním dovolania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).