Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201286
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713201286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Alba recovery, s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Sibírska 2/1329, 908 51 Holíč, IČO: 36 260 738, právne zastúpený ŘEHÁK & TISOŇ spol.
s r. o., so sídlom Komenského 437/62, 909 01 Skalica, IČO: 47 235 349 proti žalovanému: Eissmann
Automotive Slovensko s. r. o., so sídlom Lesná 880/1, 908 51 Holíč, IČO: 36 237 035, právne zastúpený
Mag. iur. Katarína Kordošová, advokátka, Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, o zaplatenie sumy
1.800.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa
29.09.2015 č.k. 1Cb/5/2013-328, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 25.02.2013, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.800.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne za obdobie odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania
titulom náhrady škody. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dopravca a žalovaný ako
odosielateľ uzavreli dňa 06.05.2008 rámcovú zmluvu o preprave veci (ďalej len rámcová zmluva),

ktorou sa žalobca zaviazal vykonať prepravu tovaru podľa dispozície žalovaného na dohodnutých
trasách uvedených v prílohe zmluvy. Príloha zmluvy obsahovala i údaje o dojednanom počte budúcich
prepravných výkonov. Cena prepravy bola zo strany žalobcu ponúknutá, neskôr oboma zmluvnými
stranami dohodnutá s prihliadnutím na počet prepráv. Žalobca z dôvodu porušovania rámcovej zmluvy
listom zo dňa 29.05.2009 odstúpil od rámcovej zmluvy, ktorá zanikla 01.06.2009, čo žalovaný
akceptoval. V období od 06.05.2008 do 31.03.2009 sa podľa zmluvy malo vykonať 1.078 prepráv,
realizovalo sa z nich len 427, t.j. 39 % s tým, že žalovaný nedoručoval žalobcovi dispozície na vykonanie

jednotlivých prepráv, porušoval svoj záväzok podľa rámcovej zmluvy, čím súčasne znemožnil vykonanie
prepráv a žalobcovi za prepravu nezaplatil. Žalobcovi tak vznikla škoda a to ušlý zisk a skutočná
škoda. Čistý výnos z neuskutočnených prepráv, t.j. súčet prepravného, ktoré by žalobca pri riadnom
plnení povinnosti zo strany žalovaného fakturoval, predstavuje sumu nie menej než 1.570.209,79 eur
bez DPH a teda žalobcovi vznikla škoda - ušlý zisk vo výške najmenej 1.570.209,79 eur. Rámcová
zmluva vyžadovala, aby žalobca uskutočňoval prepravu sám a vlastnými vozidlami. Za týmto účelom
žalobca uzavrel so spoločnosťou PEMA SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, IČO: 31 665

802 viacero leasingových a nájomných zmlúv, na základe ktorých si prenajal vozidlá. Nakoľko žalovaný
rámcovú zmluvu neplnil, žalobca aby predišiel k zväčšeniu rozsahu škody, nájmy predčasne ukončil
a postupne vrátil vozidlá prenajímateľovi. Prenajímateľ v súvislosti s predčasným ukončením nájmov
vyúčtovalžalobcovizmluvnépokutyvovýške99.119,13euratiežvyrovnaniavyplývajúcezpredčasnéhoskončenia nájomných vzťahov v celkovej výške 130.671,08 eur. Žalobcovi tak v dôsledku konania
žalovaného vznikla ďalšia škoda v celkovej výške 229.790,21 eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.09.2015 č.k. 1Cb/5/2013-328 žalobu zamietol s tým,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej
inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 610, § 612 ods. 1, 2, § 373, §
379, § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článku 1
kapitoly 1, článok 4 kapitoly 3 vyhlášky č. 11/1975 Zb. ministra zahraničných vecí o Dohovore o

prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR").
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol právny vzťah titulom uzavretej rámcovej zmluvy o preprave veci zo dňa 06.05.2008, ktorá je
upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Špeciálne otázky vyplývajúce z okolnosti prepravy
uskutočňované jednotlivými druhmi dopravných prostriedkov sú upravené vo vykonávacích predpisoch
(§ 629 Obchodného zákonníka). Na daný právny vzťah sa vzťahuje Dohovor CMR, nakoľko preprava

sa vykonávala z miesta prevzatia zásielky, ktorá ležala v Slovenskej republike s miestom dodania do
rôznych miest mimo územia Slovenskej republiky, teda miesto prevzatia zásielka a miesto dodania ležia
v dvoch rôznych štátoch. Predmetná rámcová zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2010.
Žalobca s listom 29.05.2009 doručeným žalovanému 01.06.2009 od rámcovej zmluvy odstúpil, čím
rámcová zmluva zanikla 01.06.2009, čo nebolo v konaní sporné. V prípade, že dôjde k odstúpeniu od

zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, záväzok na náhradu škody ako dôsledok
porušenia zmluvy trvá naďalej.
Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku práva právnej zodpovednosti je porušenie
právnej povinnosti. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym
úkonom, ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie ako aj nezavinené protiprávne správanie.

Z hľadiska § 373 Obchodného zákonníka je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou
zodpovednej strany alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.
Žalobca vidí porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu v skutočnosti, že žalovaný nedoručoval
žalobcovi zákazky na vykonanie jednotlivých prepráv, v dôsledku čoho sa neuskutočnil počet prepráv
uvedenývcenovejponuketvoriacejprílohu1rámcovejzmluvy.Žalovanýpoukázalnaformuláciuzmluvy,

kde nebola dojednaná zmluvná povinnosť žalovaného objednať u žalobcu v prílohe uvedený počet
prepráv. Poukázal na štruktúru prílohy vo forme tabuľky s tým, že zmluva systematicky a explicitne
vo svojich ustanoveniach odkázala na štyri z nich. Uskutočnenie zákaziek v určitej frekvencii nebolo
zmluvnými stranami dojednané ako zmluvná povinnosť žalovaného s odkazom na závislosť frekvencie
prepráv od objednávok jeho odberateľov.

Súd prvej inštancie sa preto v rámci dokazovania zaoberal zisťovaním úmyslu a vôle zmluvných strán
v okamihu uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou prihliadnutia k vôli účastníkov je to, aby nebolo v
rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov
obsiahnutú v občianskom zákonníku iba dopĺňa a právna úprava v obchodnom zákonníku obsahuje
výklad právnych úkonov v ustanovení § 266. Obchodný zákonník v § 266 ods. 1 ako rozhodujúce

akcentujekritériumatovýznamvôle,ktorúuprednostňujepredjazykovýmprejavom.Pritomsavyžaduje,
aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Súd prvej inštancie v rámci
dokazovania vzal zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie sa účastníkov
právneho úkonu, najmä rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následne
správanie sa strán zmluvy. Z výsluchu konateľa žalobcu a svedka V. X. mal súd prvej inštancie za

preukázané, že žalobca vykonával prepravu pre žalovaného od roku 2001 a v roku 2007 s ním bola táto
spolupráca ukončená. V roku 2008 obnovili spoluprácu s tým, že žalobca má trhové ceny. Podľa svedka,
ktorýboloprávnenýrobiťprávneúkonyvrozhodnomčasezažalovanéhopriuzatváranírámcovejzmluvy
v rámci reťazca v automobilovom priemysle, predmetná rámcová zmluva tvorila len rámcove dojednanie
s tým, že konkrétny výkon alebo poskytovanie služby nebol v zmluve špecifikovaný, pretože to nie je v

zmluve možné. Nikto zo zodpovedných v spoločnosti žalovaného by nemohol u žiadneho dodávateľa
objednať na dlhšiu dobu určité množstvo služieb. V praxi to malo fungovať tak, že rámcová zmluva bola
uzatvorená a oddelenie logistiky malo každý týždeň skontrolovať so žalovaným kam sa tento týždeň
pôjde, koľko vozidiel, destinácie a množstvo. Žalovaný súhlasil s obsahom rámcovej zmluvy, potvrdil,
že po roku 2008 mu žalovaný oznamoval dátum, trasu, vykonanie prepravy telefonicky alebo faxom.

Pre fungovanie spolupráce bola uzavretá predmetná rámcová zmluva, s obsahom ktorej bol žalobca
oboznámený a nemal žiadne návrhy na jej zmeny. V súvislosti s jeho cenovou ponukou bol oboznámený
s tým, že v rámcovej zmluve nie je odkaz, ani záväzok žalovaného objednávať prepravu v žalobcom
navrhovaných frekvenciách. V minulosti, v rokoch 2004-2007 boli uzatvárané medzi účastníkmi rámcovézmluvy 2004, alebo generálne objednávky 2005-2007, na základe ktorých žalobca realizoval prepravu
pre žalovaného s tým, že bola dohodnutá preprava uvedeného tovaru, cena, splatnosť faktúry, trasa,
ale nebola dohodnutá frekvencia prepráv s konkretizovaním počtu vykonaných prepráv tým, že dátumy

nakládky, alebo miesto, čas a spôsob vykonania prepravy sa vždy realizovali na základe objednávky
prepravy. Po uzavretí rámcovej zmluvy zo dňa 06.05.2008 žalovaný oznamoval žalobcovi dátum a trasu
vykonania prepravy telefonicky alebo faxom, menej sa realizovali osobné stretnutia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v minulosti bola medzi účastníkmi zaužívaná prax, keď boli
uzatvárané generálne objednávky alebo rámcove zmluvy, na základe ktorých boli jednotlivé prepravné

trasy i frekvencia objednávaná pred každou zvlášť bez toho, aby boli v zmluvách uvedené konkrétne
dátumy, počty frekvencie vykonaných prepráv v budúcnosti. Žalobca bol s týmto uzrozumený, bol
oboznámený s obsahom zmluvy a následne sa preprava realizovala pred každou prepravou jednotlivo
podľa potrieb žalovaného. Zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že
by žalovaný prejavil vôľu zaviazať sa k objednávaniu konkrétneho určitého počtu frekvencií vykonania
prepráv žalobcom. Žalobca sa bez ďalšieho spoliehal na to, že žalovaný bude prostredníctvom neho

realizovať prepravu ako v minulosti. Ani z obsahu rámcovej zmluvy v jej úradnom preklade z nemeckého
jazyka nemožno vyvodiť povinnosť žalovaného uskutočniť určitý objem zákaziek uvedený v prílohe 1
rámcovej zmluvy. Žiadne ustanovenie rámcovej zmluvy neodkazuje na prílohu 1 zmluvy pokiaľ ide o
počet prepráv, ktoré mali byť na základe rámcovej zmluvy uskutočnené. Z obsahu rámcovej zmluvy teda
nevyplýva vôľa strán učiniť prílohu 1 aj v časti frekvencie prepráv súčasťou zmluvy. Uvedenú skutočnosť

potvrdzuje samotné označenie zmluvy ako rámcovej zmluvy o preprave veci, na ktorej základe majú
vznikať jednotlivé čiastkové záväzkové vzťahy. Postup realizácie prepráv bol upravený v článku 2, podľa
ktorého sa uskutoční na základe prepravnej objednávky, ktorú objednávateľ zašle včas podľa dohody
pred začiatkom prepravy. Dopravca potvrdí príjem objednávky elektronickou poštou na emailovú adresu
kontaktnej osoby odosielateľa a dá vozidlo k dispozícii v čase uvedenom v objednávke na mieste

nakladania. Podľa bodu 3 článku 2 zmluvy ako doklad o uzavretí zmluvy o preprave pre jednotlivé
prepravy slúži nákladný list (CMR). Z dohody uzavretej medzi účastníkmi zmluvy vyplývala povinnosť
žalobcu vykonať pre žalovaného prepravu tovaru pri splnení určitých podmienok, predovšetkým na
základe riadnej objednávky zo strany žalovaného objednať u žalobcu určitý objem prepráv uvedený v
prílohe 1. Žalovaný si však žalobcom tvrdené prepravy u žalobcu neobjednal a teda žalobcovi nemohla

vzniknúť škoda. Bolo by nelogické, aby žalovaný podnikajúci v oblasti vývoja, výroby a distribúcie
dielcov vnútornej výbavy pre motorové vozidlá objednal na dlhšiu dobu určité množstvo prepráv ak
v tom čase ešte nevedel, aký bude v danom období objem objednávok od zákazníkov a teda objem
výroby a navyše zmluvu uzatváral v čase hospodárskej krízy. V tejto súvislosti nie je možné prihliadnuť
na predchádzajúcu prax a to predložené zmluvy z roku 2006 a generálne objednávky z roku 2007,

čo je pre dané konanie bezpredmetné. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v čase účinnosti rámcovej
zmluvy si žalovaný obstarával prepravu na tie isté trasy, ktoré boli predmetom rámcovej zmluvy aj inými
dopravcami, keďže z uzatvorenej rámcovej zmluvy nevyplýva žiadne ustanovenie o exkluzivite, ani
povinnosť žalovaného zabezpečovať povinnú prepravu len prostredníctvom spoločnosti žalobcu.
Pre priznanie náhrady škody je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené tri podmienky a to porušenie

povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok na náhradu škody spočíva na poškodenom, v danej
veci žalobcovi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii porušenia povinnosti zo
záväzku zo strany žalovaného, keďže nebolo preukázané, že by uskutočňovanie zákaziek v určitej
frekvencii bolo zmluvnými stranami dojednané ako zmluvná povinnosť žalovaného a preto súd žalobu v

celom rozsahu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie považoval za nadbytočné skúmať
existenciu škody ako aj jej rozsah, keďže súd zamietol žalobu z dôvodu, že nebola splnená jedna z
podmienok a to porušenie povinnosti zo záväzku. Súd rozhodol o trovách konania s použitím § 151 ods.
3 O.s.p. s tým, že rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žaloba odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Žalobca formálne označil odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p.,
avšak neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov

predstavovali. V súlade s princípom neúplnej apelácie vady odvolania spočívajúce v jeho neúplnosti
alebo nezrozumiteľnosti postupom podľa § 209 O.s.p. odstrániť nemožno. Podľa názoru žalovaného, je
odvolaním napadnutý rozsudok vecne správny, spĺňa všetky požiadavky, ktoré sa na rozhodnutie vo veci
samej zo zákona vzťahujú, keď v konaní jemu predchádzajúcom neboli porušené žiadne ustanovenia
O.s.p. Rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nakoľko porušenie žiadnej právnej

povinnosti nebolo v konaní zistené, teda absentoval základný predpoklad zodpovednosti za škodu,
ktorej sa žalobca domáhal, keď súd prvej inštancie uvedený záver zdôvodnil jasnou, presvedčivou,
vnútorne nerozpornou a vyčerpávajúcou argumentáciou. Podstatnou otázkou pre posúdenie nároku
uplatneného žalobcom bolo, či mal žalovaný povinnosť vykonať určitý počet prepráv, z ktorej porušenia
žalobca odvodzoval vznik škody. Súd prvej inštancie sa jednak oboznámil s obsahom zmluvy o preprave
a zisťoval úplnú skutočnú vôľu žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán, keď vypočul konkrétne

osoby, ktoré o zmluve o preprave za žalobcu a žalovaného rokovali a ktoré boli zodpovedné za jej
znenie. Zo žiadnej zo svedeckých výpovedi nevyplynulo, že by skutočná vôľa strán bola odchýlna
od výslovného znenia zmluvy, teda že by cieľom žalobcu žalovaného bolo zaviazať sa k určitému
počtu objednávok prepráv. Výpovede naopak potvrdili, že aj podľa praxe, ktoré medzi sebou žalobca
a žalovaný mali v rokoch predchádzajúcich uzatvoreniu predmetnej zmluvy o preprave, sa jednotlivé

prepravy uskutočňovali vždy na základe objednávok, ktoré žalovaný zadával na základe generálnej
objednávky (v období rámcovej zmluvy o preprave v predchádzajúcich rokoch), podľa vlastného
uváženia a faktickej potreby prepráv, bez toho, aby bol povinný uskutočniť určitý počet objednávok. K
tejto skutočnosti, súd prvej inštancie vykonal výsluch štyroch svedkov, keď ich výpovede pokiaľ ide o
faktické tvrdenia týkajúce sa praxe medzi žalobcom a žalovaným a vôľe zmluvných strán pri uzatvorení

zmluvyoprepravesavpodstatnýchohľadochneodlišovali.PokiaľideonevypočutiepánaH.A.,ďalšieho
zo svedkov navrhnutých žalobcom, uvedený svedok mal vypovedať k obdobným okolnostiam ako
ostatní svedkovia, pričom žalobca sám výslovne uviedol, že o dotknutých okolnostiach môže rovnako,
alternatívne, teda namiesto pána A. vypovedať pán H., ktorý bol riadne vypočutý. Vykonanie tohto
dôkazu bolo preto v súlade s dôvodom vypočutia pána A. uvedeným žalobcom nehospodárne, k čomu

sa vyjadril aj súd prvej inštancie na str. 14 rozsudku. Súd prvej inštancie teda vykonal dôkazy v rozsahu
dostatočnom na zistenie skutkového stavu, ktorý bol potrebný na rozhodnutie vo veci a na základe
vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že v odvolaní nie sú žiadne takéto skutočnosti alebo dôkazy

označené, nemá možnosť sa k nim kvalifikovane vyjadriť.

5. Odvolací súd konštatuje, že spoločnosť PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20,
040 01 Košice, IČO: 31 665 802, ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie vystupovala ako vedľajší
účastník na strane žalobcu v zmysle ust. § 93 ods.1 O.s.p., odvolanie voči rozsudku nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.

1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je
dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím

§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil.8. Pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v § 373 až
386 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonníka okrem tejto všeobecnej úpravy obsahuje aj osobitné
úpravy náhrady škody. Osobitné úpravy náhrady škody majú prednosť pred všeobecnou úpravou.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny
úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch predpokladov
zodpovednosti musí preukázať poškodený.

9. Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že
odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a
žalovaným ako podnikateľmi bola uzatvorená zmluva o preprave veci, ktorá je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku, keď na daný zmluvný vzťah sa vzťahoval Dohovor CMR, pretože miesto
prevzatia zásielky a miesto dodania sa nachádzali v dvoch rôznych štátoch. Žalobca sa domáhal voči
žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením povinností vyplývajúcich z rámcovej

zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný porušil povinnosť vykonať pre žalobcu určitý počet prepráv, z
ktoréhoporušeniažalobcaodvodzovalsvojnároknanáhraduškodyvočižalovanému.Žalobcomtvrdená
povinnosť nevyplývala ani z obsahu predmetnej rámcovej zmluvy a ani z výpovede svedkov vypočutých
pred súdom prvej inštancie, ktorí nepotvrdili rozpor vôle zmluvných strán so znením rámcovej zmluvy,

teda že by sa mal žalovaný zaviazať k určitému počtu objednávok prepráv od žalobcu na základe
rámcovej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko nebolo zo strany
žalobcu preukázané porušenie povinnosti ako jeden zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na
náhradu škody, potom nemohli byť splnené ďalšie dve zákonné podmienky a to príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a vznik škody a teda z dôvodu hospodárnosti konania nebolo
potrebné skúmať existenciu škody a jej rozsah.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré však nešpecifikoval,

keď z obsahu spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej
inštancie nevykonal len jeden žalobcom navrhnutých dôkazov a to výsluch svedka H. A., odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nebolo
potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka H. A., ktorého žalobca navrhol vypočuť o okolnostiach
dojednania podmienok rámcovej zmluvy, keď sám žalobca uviedol, že ak nebude zabezpečená účasť

tohto svedka na pojednávaní napríklad pre nedoručenie predvolania, navrhol vypočuť svedka Ing. R.
H., ktorý sa mohol vyjadriť k rovnakým okolnostiam ako svedok H. A., a ktorý bol riadne pred súdom
prvej inštancie vypočutý.

11. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, považoval za neopodstatnenú námietku žalovaného

uvedenú v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, nakoľko v odvolaní neoznačil žiadne skutočnosti ani
dôkazy, ktoré nemali byť uplatnené, keď odvolanie za žalobcu podal advokát a súd prvej inštancie nemal
v tomto smere poučovaciu povinnosť voči advokátovi, pretože by už išlo o poučenie o hmotnom práve,

ktoré bolo v zmysle § 5 ods.2 O.s.p. účinného v čase podania odvolania neprípustné.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
keďvodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnémužalovanémupriznalplnúnáhradutrovodvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.14. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 81 C.s.p. účinného od 1.7.2016, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi
alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
Spoločnosť PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665
802 v podaní zo dňa 27.10.2014 označenom ako návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník
odôvodňovala jej právny záujem na výsledku konania vedeného na súde prvej inštancie tým, že

vystupuje v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. Zn. 2Er/1220/2013
proti žalobcovi ako povinnému, keď v prípade úspechu žalobcu v predmetnom konaní sa bude môcť
spoločnosť PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802
uspokojiť v exekúcii vedenej proti žalobcovi.

Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej

sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na
výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku
sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené
rozsudkom vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010,
sp. zn. 6 Sžo 119/2010 <.).

Vedľajší účastník v konaní (spoločnosti PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040
01 Košice, IČO: 31 665 802 ), zúčastňujúci sa konania pred súdom prvej inštancie popri žalobcovi, do
konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 1 O. s. p. účinného do 30.6.2016, keď podľa názoru odvolacieho
súdu vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnej veci nepreukázal právny záujem na výsledku konania.
Odvolací súd teda dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti C.s.p., teda dňom 1.7.2016, zaniklo

ex lege vedľajšie účastníctvo spoločnosti PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040
01 Košice, IČO: 31 665 802 na strane žalobcu, pretože táto spoločnosť nespĺňa zákonom stanovenú
požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania.

15. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).