Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202153
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812202153.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, Praha 4, IČ:
452 44 782, Česká republika, zastúpený JUDr. Romanom Majerom, advokátom advokátskej kancelárie
v Plzni, Úslavská 33, Plzeň, Česká republika, proti žalovaným: X/ V. S., N.. XX.X.XXXX, X/ M. S.,
N.. XX.X.XXXX, obaja bývajúci v B. XXX, o zaplatenie 183.268,61 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu a

žalovaných v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 5C/45/2012-71 zo
dňa 29.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zaplatenie
úroku z úveru vo výške 87.293,61 Kč, úroku z úveru vo výške 13,06 % ročne zo sumy 172.664,75
Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 50.349,43 Kč, úroku
z omeškania ročne v zákonnej výške zo sumy 172.664,75 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, vo výške

reposadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a naďalej takto
stanovenej k 1. dňu ďalšieho polroka, ďalej vo výroku, ktorým súd povolil žalovaným v 1/ a 2/ rade plniť
v splátkach a vo výroku o náhrade trov konania, v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatení 10.603,80 Kč zastavil.
Ďalej žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 172.664,75

Kč spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 5.1.2010 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 437,- eur, a to v mesačných
splátkach po 1.500,- Kč vždy do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade omeškania s čo aj len jednou splátkou sa stáva
splatný celý zvyšok doteraz neuhradeného dlhu. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. V dôvodoch
tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy

183.268,61 Kč s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že so žalovanými uzatvoril dňa 16.5.2008 Zmluvu o
úvere č. XXXXXX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol úver vo výške 200.000,- Kč, s označením
produktu DÚFO hotovostné. Zmluvné strany sa zaviazali dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky
České spořitelny, a s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Žalovaní podpisom zmluvy
potvrdili, že sa s príslušnými VOP oboznámili, súhlasili s nimi bez akýchkoľvek výhrad a zaviazali sa
ich dodržiavať. Žalovaní v období od 16.5.2008 (uzatvorenie zmluvy) do 31.12.2010 (dátum prevzatia)

uhradili celkom na istine 61.036,46 Kč. Žalovaní sa Zmluvou o úvere zaviazali uhradiť poskytnutý úver
vrátane dohodnutých úrokov a pravidelných poplatkov v dohodnutých splátkach. Od 5.6.2008 bola
predpísaná splátka vo výške 3.653,- Kč mesačne. Každá riadne uhradená splátka bola započítaná na
úhradu celkovej istiny úveru (nesplatený úver, k istine pripísané úroky a ceny za úkony). Úroky a ceny
boli pripisované k istine úveru v súlade so Zmluvou o úvere vždy ku dňu stanovenému v zmluve a v
prípady uplatňovania požiadaviek na okamžité splatenie celého zostatku úveru ku dňu zročnosti úveru.

Sadzba úroku z úveru bola ku dňu 16.5.2008 13,06 % ročne. Po zročnosti úveru od 5.1.2010 bolo
úročenie zastavené. Žalovaným bola za obdobie od 16.5.2008 do 4.1.2010 predpísaná na úrokoch zúveru suma 41.527,37 Kč. Žalovaní v období od 16.5.2008 do 31.12.2010 neuhradili na úrokoch z úveru
nič. Pre prípad omeškania s úhradou splátky, sú žalovaní povinní hradiť úroky z omeškania vyčíslené
z dlžných splátok úveru. Sadzba úroku z omeškania bola stanovená podľa aktuálnej platnej zákonnej

sadzby v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
a Nariadenia vlády č. 142/1994 Z.z. Žalovaným bola za obdobie od 16.5.2008 do 4.1.2010 celkom
predpísaná na úrokoch z omeškania suma 211,48 Kč a za obdobie od 5.1.2010 do 31.12.2010 bola
na úrokoch z omeškania predpísaná suma 14.200,- Kč. Žalovaní v období od 16.5.2008 do 31.12.2010
uhradili celkom na úrokoch z omeškania 111,54 Kč. Podľa Sadzobníka a Zmluvy o úvere boli žalovaní

povinní v prípade omeškania s úhradou splátky zaplatiť k nesplatenej istine úveru tiež cenu (poplatok)
za upomienku a za poštovné pri odosielaní upomienky. Žalovaným bola za dobu vedenia úveru celkom
predpísaná za upomienky suma 1.800,- Kč a za odoslanie upomienky suma 81,70 Kč. Žalovaným bol
pri podpise Zmluvy o úvere vyčíslený poplatok za prejednanie úveru vo výške 1.600,- Kč. Táto suma sa
však nestala súčasťou istiny úveru. Žalovaným bolo ďalej v súlade so Zmluvou o úvere a Sadzobníkom
za dobu trvania úveru účtované poplatky, a to mesačná cena za vedenie účtu vo výške 49,- Kč, ktorá sa

nestala súčasťou istiny úveru (celkom predpísaná suma 1.029,- Kč), cena za pristúpenie do poistenia,
ktorá sa takisto nestala súčasťou istiny úveru (celkom predpísaná suma 3.675,- Kč). Žalovaní v období
od 16.5.2008 do 31.12.2010 uhradili celkom na poplatkoch, sumu 5.408,- Kč. Žalovaní v rozpore so
Zmluvou o úvere príslušné plátky úveru nesplácali. Z dôvodu omeškania žalovaných s úhradou splátok
úveru žalobca oznámil žalovaným v súlade so Zmluvou o úvere zročnosť nesplatenej časti istiny úveru a

vyzval žalovaných k jeho úhrade. Splatnosť zostatku istiny úveru tak nastala na základe písomnej výzvy
dlžníkovi na zaplatenie dlhu vrátane zročnosti úveru ku dňu 4.1.2010. Žalobca vykonal kvalifikované
vyčíslenie svojich pohľadávok vrátane príslušenstva ku dňu 31.12.2010. Žalovaní od 16.5.2008 do
31.12.2010 uhradili celkom 66.556,- Kč. Platby uskutočnené po splatnosti istiny úveru potom boli v
súlade so Zmluvou o úvere zaúčtované najprv na úhradu úrokov z omeškania, na úhradu istiny úveru a

potom na úhradu poplatkov. Žalobca evidoval ku dňu 31.12.2010 peňažnú sumu vo výške 183.268,61 Kč
s príslušenstvom pozostávajúcim z týchto jednotlivých nárokov: dlžná istina úveru vo výške 182.372,61
Kč, poplatky vo výške 896,- Kč, súčet vo výške 183.268,62 Kč, úroky z omeškania vo výške 14.299,99
Kč. V čase od 1.1.2011 do 3.2.2012 nebola uhradená žiadna suma. Žalobca kapitalizoval úroky z
omeškania podľa aktuálnej platnej zákonnej sadzby v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a Nariadenia vlády č. 142/1994 Z.z. vo výške 7,75 % ročne zo sumy 182.372,61 Kč od 1.1.2011 do
3.2.2012, celkovo vo výške 15.446,88 Kč.

2. Dňa 17.10.2013 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie návrhu, ktorý bol
doplnený podaním doručeným súdu dňa 8.12.2014, v ktorom žalobca žiadal konanie v časti 10.603,86

Kč zastaviť a zmenu žaloby formuloval v znení: Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu vo výške 172.664,75 Kč, kapitalizovaný úrok z úveru vo výške 87.293,61 Kč, ďalej úrok z úveru
vo výške 13,06 % ročne zo sumy 172.664,75 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok z
omeškania vo výške 50.349,43 Kč, úrok z omeškania v zákonnej výške ročne z čiastky 172.664,75 Kč
idúci od 22.8.2013 do zaplatenia vo výške reposadzby stavenej Českou národnou bankou zvýšenej o

7 percentuálnych bodov a vždy takto stanovenej znova k 1. dňu ďalšieho polroka. Žalovaní sú povinní
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 959,70 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaní uznali
pohľadávku žalobcu, avšak ju môžu splácať po 30,- eur mesačne. Ďalej súd konštatoval na

základe vykonaného dokazovania, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 16.5.2008 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky až do výšky
200.000,- Kč, a to najneskôr do 4.6.2008 a žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý úver pravidelnými
mesačnými splátkami v sume po 3.653,- Kč vždy k 5. dňu každého mesiaca, s tým, že prvá splátka
bude zaplatená dňa 5.6.2008 a posledná splátka dňa 5.5.2015 (bod 1. a 3. zmluvy) v sume 3.591,-

Kč. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s. a klienti vyhlásili, že
im je známy obsah podmienok, súhlasili s nimi bez akýchkoľvek výhrad a zaviazali sa ich dodržiavať
(bod 21. zmluvy). Podľa bodu 7 zmluvy, ak nezaplatí klient splátku v dohodnutej lehote alebo sa stane
úver s príslušenstvom splatným podľa bodu 8 zmluvy, je banka oprávnená požadovať z nesplatených
súm úrok z omeškania vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa tejto zmluvy zvýšenej o 10 % p.a. a

ceny za správu úveru v omeškaní a nákladov s prípadným vymáhaním úveru. Podľa bodu 8 zmluvy,
banka je oprávnená v ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom,
a to i v prípade, že ešte nie je celkom vyčerpaný alebo nenastala splatnosť, ak klient je v omeškaní
so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so zaplatením viac ako 2 splátok vdohodnutej lehote. Klient sa zaväzuje splatiť banke úver s úrokom na základe úrokovej sadzby podľa
tejto zmluvy o úvere. Úroková sadzba predstavuje 13,06 % p.a.. Táto sadzba je nemenná po celú dobu
trvania tejto zmluvy o úvere (bod 9 zmluvy ). Podľa bodu 11 zmluvy klient sa zaväzuje splatiť banke

nasledujúce ceny za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru: cenu za prijatie, posúdenie a
vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške 1.600,- Kč, ktorá je splatná ku dňu podpisu zmluvy o úvere a
cenu za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49,- Kč za každý začatý kalendárny mesiac, ktorá
nie je pripisovaná k istine úveru. Z bodu 1 a 2 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že tieto
stanovujú základné pravidlá, ktoré sa uplatnia pre všetky právne vzťahy vznikajúce medzi bankou a

klientom vznikajúcich na základe zmlúv uzavretých v súvislosti s poskytovaním bankových obchodov
a právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s jednaním medzi bankou a klientom a tvoria neoddeliteľnú
súčasť ktorejkoľvek zmluvy, či iných dojednaní medzi bankou a klientom. Tvoria neoddeliteľnú súčasť
ktorejkoľvek zmluvy alebo iných dojednaní medzi bankou a klientom uzavretých v súvislosti s príslušným
bankovým obchodom za predpokladu, že na nich takáto zmluva alebo dojednanie odkazuje a VOP
sú k zmluve priložené, alebo klientovi známe. Podľa bodu 7.3 Všeobecných obchodných podmienok,

pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním akéhokoľvek peňažného záväzku voči banke vyplývajúceho
z bankového obchodu, je banka oprávnená požadovať z nesplatenej čiastky úroky z omeškania vo
výške, ktorá je určená v zmluve medzi bankou a klientom alebo v oznámení. Dlžná suma sa úročí
úrokmi z omeškania denne od 1. dňa omeškania vrátane až do dňa bezprostredne predchádzajúceho
dňu splateniu dlžnej sumy vrátane. Popri úroku z omeškania má banka nárok na náhradu prípadne

vzniknutej škody. Žalobca výzvami na zaplatenie dlhu zo dňa 9.12.2009 oznámil žalovaným, že ku dňu
6.12.2009 nebola napriek písomnému upozorneniu uhradená dlžná suma 5.054,- Kč a vyzval ich na
úhradunajneskôrdo4.1.2010supozornením,ževprípade,ževuvedenejlehotepohľadávkunezaplatia,
stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po uplynutí uvedeného
dátumu. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 20.1.2011oznámil žalovanej, že ku dňu 31.1.2011

dlhuje žalobcovi na istine 181.041,67 Kč, poplatky 896,- Kč a úrok z omeškania 45.822,99 Kč. Ďalej
jej oznámil, že dlžná suma sa bude úročiť v súlade so zmluvou úrokom z omeškania vo výške 23,06
%. Vyzval ju, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do 31.1.2011, v opačnom prípade bude nútený podať
žalobu na príslušný súd.

4. V zmysle článku 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000, ak nie je v tomto nariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátneho občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu. Za bydlisko žalovaného súd považoval posledné známe a
evidované bydlisko, ktoré je uvedené aj v žalobe, čím je daná právomoc tunajšieho súdu. Podľa čl. 3
ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym poriadkom,

ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dodatočne spoľahlivo vyplývať z
ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým
sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Z bodu 29 Všeobecných obchodných podmienok
vyplýva, že právne vzťahy medzi klientom a bankou sa budú spravovať právnym poriadkom Českej
republiky. Ďalej v dôvodoch súd citoval ust. § 497 Obchodního zákoníka, ďalej § 52 ods. 1, ďalej §

55 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 OZ. Ako vyplýva z § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. účinného v
čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške reposadzby stanovenej
Českounárodnoubankou,zvýšenejo7percentuálnychbodov.Vkaždomkalendárnompolroku,vktorom
trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške reposadzby stanovenej Českou
národnou bankou a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka. V zmysle § 262 ods. 4

Obchodního zákonníka vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou
podľa ods. 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo
iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo osobitných
právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné
ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej

strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za
porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníka a na jej spoločné záväzky sa
použijú ustanovenia Občanského zákonníka. Ďalej súd citoval ust. § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., a to v súvislosti s plnením záväzku v cudzej mene a v súvislosti
s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti uviedol, že zo strany žalobcu

bolo doručené späťvzatie žaloby v časti 10.603,86 Kč pred prvým pojednávaním, preto súd konanie
v tomto rozsahu zastavil. Súčasne podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p., súd na pojednávaní dňa 29.12.2014
pripustilzmenužalobynavrhnutúžalobcom.Ďalejuviedol,žežalovanísúvprávnomvzťahusožalobcom
ako spotrebitelia, keďže uzavreli úverovú zmluvu, obsah ktorej ako aj obchodné podmienky boli týmtodané bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu
spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k
úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľskú

zmluvu, bolo potrebné použiť ustanovenia Občanského zákonníka vždy, ak je to v prospech zmluvnej
strany, ktorá nie je podnikateľom, ako to vyplýva z § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku a zmluvná
strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa
Občanského zákonníku. V danej súvislosti potom súd poukázal aj na ust. § 55 ods. 1 Občanského
zákonníku, podľa ktorého sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona

v neprospech spotrebiteľa.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými došlo
kuzatvoreniuzmluvyoúvere,nazákladektorejimboliposkytnutépeňažnéprostriedkyvsume200.000,-
Kč, ktorú sa zaviazali na základe podmienok dohodnutých v zmluve a všeobecných obchodných
podmienkach splatiť spolu s úrokmi z úveru a s ďalšími dojednanými poplatkami. Keďže žalovaní

podmienky pre splácanie úveru nedodržiavali, žalobca ich v súlade so zmluvou požiadal o splatenie
celého úveru ,a to dňom 31.s01.2011. Súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej v tomto
rozsahu, t.j. v sume 172.664,75 Kč vyhovel. Súd súčasne určil, že uvedené peňažné plnenie môžu
žalovaní spoločne a nerozdielne vykonať v mesačných splátkach po 1.500,- Kč vždy do posledného dňa
toho ktorého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V prípade

omeškaniasčoajlenjednousplátkousastávasplatnýcelýzvyšokdoterazneuhradenéhodlhu.Žalovaní
boli teda zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 172.664,75 Kč spolu s úrokom z
omeškania 8 % ročne z tejto sumy od 5.1.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Súd nepriznal
dohodnutý úrok z úveru, a to po 5.1.2010, t.j. po momente zročnosti úveru. Po zročnosti úveru na bežný
úrok banka alebo iný veriteľ nárok nemá, nakoľko zročnosťou dochádza k ukončeniu zmluvného vzťahu

vrátane práva veriteľov na dohodnutý úrok a záväzku dlžníka ako platiteľa. Z uvedeného dôvodu súd
v zmysle rozšíreného návrhu alebo zmeny návrhu nepriznal ani kapitalizovaný úrok z úveru. Pokiaľ ide
o kapitalizovaný úrok do zročnosti úveru, žalobca nerozlíšil, ktorá časť tohto kapitalizovaného úroku by
mala byť do zročnosti a po zročnosti. Ako vyplýva z histórie úrokov z omeškania, ktoré žalobca pripojil
k žalobe, tak postupne kapitalizovaný riadne dohodnutý úrok z úveru sa stáva súčasťou istiny a táto

istina sa postupne o tento kapitalizovaný úrok navyšovala. Teda súd neukrátil žalobcu o tento úrok do
zročnosti, keďže ako vyplýva z uvedeného listinného dôkazu, ktorý predložil sám žalobca, tento úrok
sa stal priamo súčasťou istiny a žalobca si ho uplatnil ako súčasť istiny. Pokiaľ ide o úrok z omeškania,
súd takisto nevyhovel rozšírenému návrhu, keďže časť úroku z omeškania tu bola vyčíslená, ale nie je
zrejmé pri akej percentuálnej sadzbe.

6. V oblasti občiansko-právnych vzťahov, t.j. vzťahov medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, úroky
z omeškania v českom právnom poriadku upravuje Občansky zákonník v § 517 ods. 2 s tým, že ich
výška je stanovená Nariadením vlády č. 142/1994 Sb.. V zmysle tohto nariadenia do 30.6.2010 sa
úrok z omeškania stanovoval vo výške reposadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenou

o 7 percentných bodov, a to pre každý kalendárny polrok, v ktorom trvalo omeškanie dlžníka. Každý
kalendárny polrok bol úrok z omeškania odlišný a musel sa prepočítavať. Novelou tohto nariadenia s
účinnosťou od 1.7.2010 sa výpočet úroku z omeškania zmenil tak, že spôsob výpočtu zostal rovnaký,
avšak s tým rozdielom, že výška úroku z omeškania sa stala nemennou po celú dobu omeškania, a
to aj v prípade, že toto omeškanie zasiahne viac polrokov. K omeškaniu nastalo zročnosťou úveru, a

to od 5.1.2010, kedy bola výška úroku z omeškania v zmysle citovaných ustanovení 8 % ročne s tým,
že v danom čase ešte bola premenlivá Od 1.7.2010 sa stala nemennou, ale v rovnakej výške úrokovej
sadzby. Súd priznal fixnú úrokovú sadzbu úroku z omeškania od začiatku omeškania, teda od 5.1.2010,
kedy došlo k zročnosti celého úveru. Na základe uvedeného súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
a to pokiaľ ide o úrok z omeškania aj kapitalizovaný úrok z úveru.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., kde neúspech žalobcu je len čiastočný,
nakoľko žaloval istinu 183.268,61 Kč a bol úspešný v sume 172.664,75 Kč, preto mu súd priznal plnú
náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok v sume 437,- eur. Súd nepriznal trovy právneho
zastúpenia v sume 522,70 eur v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p., nakoľko si ich právny zástupca vyčíslil,

ale tieto ani do 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku presne nešpecifikoval, za aké úkony si
túto sumu uplatňuje a či si uplatňuje aj režijný paušál a DPH.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaní v 1/ a v 2/ rade.9. Žalovaní v podanom odvolaní namietali výšku povolených splátok.

10. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti tomu výroku, ktorým mu
nebol priznaný úrok z úveru, kapitalizovaný úrok z omeškania, ďalej úrok z omeškania v zákonnej
výške ročne zo sumy 172.664,75 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia vo výške reposadzby stanovenej
Českou národnou bankou, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov, a tiež vo výroku o náhrade trov konania.
Súčasne namietal aj výšku povolených splátok. Žalobca bol toho názoru, že súdu predložil všetky

dôkazy nutné k preukázaniu základu a výšky svojho nároku, aby mu tento mohol byť priznaný, najmä
Zmluvu o úvere, historicky výpis, z ktorého boli zrejmé jednotlivé úroky Sadzobník České spořitelny,
a s. a tiež výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby. V čl. 13 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je
uvedené, že banka je oprávnená pripisovať všetky vypočítané úroky, ako riadne úroky, tak aj úroky
z omeškania a ceny za úkony podľa Zmluvy o úvere k istine úveru, pričom úroky rovnako ako cena
za správu a vedenie úverového účtu, sú bankou pripisované vždy k poslednému dňu kalendárneho

mesiaca. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že v prípade omeškania klienta a následného
stanovenia zročnosti úveru podľa čl. 8 zmluvy, je banka oprávnená požadovať len úroky z omeškania
a nie naďalej aj úroky z úveru podľa čl. 9 Zmluvy o úvere. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva,
že v prípade povinnosti žalovanej hradiť úrok z omeškania zaniká povinnosť hradiť úrok z úveru, teda
úrok zmluvný, ktorý je cenou za poskytnutie úveru. Právo žalobcu požadovať vedľa seba ako úrok z

úveru, tak aj úrok z omeškania je právom vyplývajúcim zo zákona, lebo § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
platnom a účinnom do 31.12.2013 stanovuje, že Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ďalej § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka stanovuje, že
dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve; úroky je

povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Úroky z úveru, teda
úroky riadne, je tak odvolateľ oprávnený požadovať až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov, k čomu doteraz nedošlo. Ak teda nedošlo doteraz k vráteniu požičaných finančných
prostriedkov, je žalovaný naďalej viazaný povinnosťou tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca poukázal
na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze, sp.zn. 5Cmo/304/1994, ktoré bolo publikované v Právnich

rozhledech v č. 5/1996 a kde je stanovené, že ust. § 506 Obchodného zákonníka je ustanovením
špeciálnym k všeobecnému ustanoveniu § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto pri odstúpení
od zmluvy veriteľom pre nesplatenie úveru dlžníkom, budú naďalej platne účtované úroky z úveru i
úroky z omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v zmluvnej výške. Ďalšie rozhodnutia, a to
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/513/2010 túto špecialitu § 506 Obchodného zákonníka

potvrdil. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú
sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i
keď neboli zmluvou dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. V súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka je ďalej veriteľ oprávnený požadovať od dlžníkov vedľa plnenia rovnako aj
úroky z omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Jedná sa teda o úroky sankčné,

t.j. úroky, ktoré má právo veriteľ požadovať vedľa úrokov riadnych v prípade omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca poukázal na ust. čl. 10 Zmluvy o úvere, podľa ktorého sa úročí odo dňa
poskytnutia úveru vrátane do dňa bezprostredne predchádzajúceho splateniu úveru vrátene. Z daného
stavu vyplýva, že si zmluvné strany dohodli, že úroky z istiny budú počítané do dňa jej úplného zaplatenia
a nie je prípustný akýkoľvek iný výklad. Zámerom zmluvných strán nebolo v žiadnom prípade vylúčiť

aplikáciu ust. § 502 Obchodného zákonníka a takýto výklad nie je možný ani na základe ostatných
ustanovení Zmluvy o úvere. Ďalej medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté v ustanovení čl. 13 Zmluvy
o úvere, že úroky sa k určitým okamžikom stanú súčasťou istiny, a takto vypočítaná istina bude ďalej
úročená úrokom z omeškania. Z tohto ustanovenia ani zo žiadneho iného ustanovenia Zmluvy o úvere
nevyplýva, že by odvolateľ nebol oprávnený požadovať úroky z úveru z dosiaľ neuhradenej istiny až

do jej úplného zaplatenia, t.j. že by po stanovení zročnosti úveru nebol odvolateľ oprávnený úroky
z úveru požadovať. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru vyšších súdov, týkajúcu sa otázky výkladu
právnych úkonov, a to na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 625/03, podľa ktorého základným
princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom,
ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp

autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska
funkcia zmluvy. Nie je ústavne konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy
všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy
nezakladajúcim. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 128/06, podľa ktorého privýklade jednotlivých zmluvných dojednaní by tak súdy mali postupovať nanajvýš citlivo a obozretne, aby
v čo najširšej miere ctili autonómnu vôľu zmluvných subjektov, na ktorú je treba klásť dôraz. Podstatou
takéhoto postupu je potom predovšetkým zabezpečenie dôvery a legitímneho očakávania potencionálne

dotknutých subjektov s tým, že výsledok by mal byť zlučiteľný s všeobecnou predstavou spravodlivosti.
V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1650/98, týkajúci sa
výkladu právneho úkonu. Podľa ust. § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších právnych predpisov platí v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv výklad pre
spotrebiteľa priaznivejší. Odvolateľ má však za to, že v danom prípade nie sú žiadne pochybnosti o

výklade predmetnej Zmluvy o úvere. Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pri pochybnostiach o význame niektorej podmienky má
prevahu výklad, ktorý je pre spotrebiteľa najpriaznivejší. Odvolateľ zdôraznil, že v danom prípade nie
sú o význame daného ustanovenia medzi zmluvnými stranami pochybnosti, nad to žalovaní zostali
vo veci pasívni a súd tak nahradil žalovanú stranu tým, že vyvracia argumenty odvolateľa obdobným
spôsobom, aký by prislúchal len žalovaným. Riadne úroky fungujú vo vzťahu založenom Zmluvou o

úvere ako odplata, či cena za poskytnuté peňažné prostriedky a takéto poňatie rešpektuje aj judikatúra
Európskeho súdneho dvora (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo dňa 17.3.1998 C-45/96). Ďalej
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/3304/2009, v ktorom Najvyšší súd ČR
dospel k záveru, že úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré

boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa Zmluvy o úvere. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak
spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, poprípade koncom každého kalendárneho
roka, ak bola lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dohodnutá dlhšie než rok; v
dobe, kedy má byť vrátený zostatok poskytnutých peňažných prostriedkov sú splatné i úroky, ktoré sa
ich týkajú. Povinnosť dlžníka platiť úroky a úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok

hlavný. Splnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká takisto povinnosť platiť úroky a úroky
z omeškania. Ako vedľajší záväzkový právny vzťah zostáva len povinnosť zaplatiť zročné úroky a úroky
z omeškania. Podľa čl. 13 Zmluvy o úvere je ďalej banka oprávnená pripisovať všetky úroky a ceny za
služby k istine úveru, pričom úrok pripísaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zostáva súčasťou
istiny. Úroky z úveru sa teda v súlade s čl. 13 Zmluvy o úvere stávajú súčasťou istiny a tvoria celkovú

dlžnú sumu, z ktorej je odvolateľ oprávnený požadovať úrok z omeškania. Odvolateľ sa teda žalobou
nedomáhal na žalovaných uhradenia úroku z omeškania zo zmluvných úrokov, ale úroku z úveru z
nesplatenej istiny a úroku z omeškania z celkovej dlžnej sumy. Úrok z omeškania i úrok z úveru boli
v Zmluve o úvere zmluvnými stranami dohodnuté v rámci zmluvnej voľnosti, pričom úrok z úveru je
cenou za poskytnutý úver a úrok z omeškania je sankciou za omeškanie s plnením peňažného dlhu.

Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že mu mal byť požadovaný nárok v podobe úroku z
úveru v plnej výške priznaný i za obdobie po zročnosti úveru až do jeho zaplatenia. Poukázal aj na to,
že žalovaní na pojednávaní dňa 29.12.2014 uplatnený nárok uznali v plnej výške. Súd prvého stupňa
umožnil žalovaným dlžnú sumu spolu s príslušenstvom splácať, a to mesačnými splátkami vo výške
1.500,- Kč pri aplikácii ust. § 160 O.s.p. a vyhovel tak bez ďalšieho žiadosti žalovaných o splácanie dlžnej

sumy mesačnými splátkami v tejto výške, pričom pri použití tohto ustanovenia, musí súd vychádzať z
posúdenia všetkých rozhodných skutočností v danej veci a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Žalobca
má za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o umožnení splácania dlžnej sumy žalovanými riadne
a dostatočne neodôvodnil, keď len uviedol, že žalovaní požadovali umožnenie splátok, čo však podľa
právneho názoru odvolateľa nie je dôvodom na použitie ust. § 160 O.s.p. a stanovenie dlhšej doby pre

zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, naviac, keď pôvodná povinnosť splácať poskytnutý úver
mesačnými splátkami bola žalovanými porušená. Pôvodné mesačné splátky boli vo výške 3.653,- Kč.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri výške splátok stanovených súdom prvého stupňa, budú žalovaní
splácať dlžnú sumu, vrátane úroku z úveru a úroku z omeškania viac ako 13 rokov, čo je neprípustné.
Žalobca má za to, že žalovaným mala byť uložená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy spolu s

príslušenstvom a náhradou trov konania v lehote splatnosti do 3 dní od právoplatnosti predmetného
rozhodnutia. Zároveň žalobca sa nestotožnil s výškou priznaných trov konania a požadoval priznať aj
náhradu trov právneho zastúpenia.

11. Na odvolanie žalovaných sa žalobca vyjadril tak, že títo nerozporujú uzavretie Zmluvy o úvere,

poskytnutie úveru ani jeho čerpanie, poukazujú len na svoju ťaživú finančnú situáciu, ktorá však nebola
spôsobená konaním žalobcu. Žalovaní nárok žalobcu uznali, nijak ho nespochybnili, finančná situácia
žalovaných je síce poľutovaniahodná, avšak táto nemôže byť dávaná žalobcovi na ťarchu.12. Žalovaní na pojednávaní dňa 28.9.2015 uviedli, že predmetný úver môžu splácať vo výške 30,-
eur mesačne, ďalej poukázali aj na to, že neplatenie úveru mali poistené, avšak touto otázkou sa nikto
nezaoberal.

13. Odvolací súd odvolania účastníkov posúdil podľa § 212 a nasl. O.s.p., a to so zreteľom na ust. §
470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Účastníkom teda vzniklo
právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadneho zákonného

dôvodu pre dokončenie tohto konania podľa Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, odvolací súd prejednal odvolanie účastníkov podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy boli odvolania podané. Naviac zdôrazňuje, že v podmienkach
právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz

retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na
základedôveryvplatnýaúčinnýprávnypredpis,nemôžebyťvosvojejdôvereknemusklamanýspätným
pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už

nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

14. S ohľadom na tieto dôvody odvolací súd prejednal odvolanie účastníkov podľa § 212 ods. 1 a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. S ohľadom na tú skutočnosť, že žalobca napadol aj
výrok týkajúci sa splatnosti dlžnej sumy, už sa nezaoberal odvolaním žalovaných, a to aj so zreteľom

na to, že zrejmé toto odvolanie nimi podané byť nemohlo, keďže sa vzdali práva podať odvolanie.
Otázka splatnosti však bola vyriešená v rámci odvolania žalobcu a touto otázkou sa bude musieť
súd prvého stupňa znova zaoberať z dôvodu, že odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v zmysle ktorého zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tom rozsahu,
ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami

žalobcu a v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak mal súd za to, že niektoré časti Zmluvy o úvere
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, mal toto jasne vyjadriť v dôvodoch rozsudku a súčasne aj v
zmysle § 153 ods. 4, aj vo výroku svojho rozhodnutia uviesť. Podľa tohto, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenia,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Záver
súdu o tom, že úrok z úveru má dlžník platiť len do momentu zročnosti úveru, nezodpovedá dohode
účastníkov v zmluve a nevyplýva ani zo žiadneho zákonného ustanovenia, pokiaľ súdu prvého stupňa

nebolo zrejmé vyčíslenie úroku z omeškania mal požiadať žalobcu o doplnenie návrhu v tom smere, pri
akej percentuálne sadzbe bol tento úrok z omeškania vyčíslený. Dôvodná je aj námietka týkajúca sa
splatnosti dlžnej sumy, keďže pri povolení splátok je treba zohľadniť aj dĺžku doby, počas ktorej bude
predmetný dlh zaplatený.

15. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).