Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200602
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716200602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu I/ M. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom Ľ. T. XXXX/XX, XXX XX R. a žalobkyne II/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom
Ľ. T. XXXX/XX, XXX XX R., obidvoch zastúpených JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom
Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému SEKIER, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41,
960 01 Zvolen, IČO: 31 692 885, zastúpeného Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 37, 960
01 Zvolen, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
18C/13/2016-124 zo dňa 18. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť vykonať pre žalobcov I/ a
II/ ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012,
od 01.01.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2014 do 31.12.2014 v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti
rozsudku (I/ výrok) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II/ výrok) m e n í tak, že žalobcovia 1/ a
2/ m a j ú spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovia m a j ú spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdZvolen(ďalejaj„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa18.júla2017
uložil žalovanému povinnosť vykonať pre žalobcov I/ a II/ ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s
užívaním bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2014
do 31.12.2014 v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku (I/ výrok) a povinnosť nahradiť
žalobcom I/ a II/ trovy konania v rozsahu 100 % (II/ výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa

domáhali uloženia povinnosti žalovanému vykonať pre nich ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované
s užívaním bytu za obdobie rokov 2012 - 2014 ako nájomníkom bytu č. XX na 4. poschodí vo vchode
č. XX bytového domu evidovaného na LV č. XXXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru pre kat.
úz. O. vo vlastníctve žalovaného. R. má v zmysle zmluvy o nájme bytu ako prenajímateľ povinnosť
vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho
kalendárneho roka.

1.1. Po tom, ako žalovaný podal včasný odpor proti rozkazu na plnenie č. k. 18C/13/2016-48 zo dňa
13.02.2017 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca I/ ako nájomca a prenajímateľ Bučina, a.
s. Zvolen v zastúpení MPBH, s. r. o. Zvolen uzavreli dňa 01.09.1996 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej
bol byt č. XX v dome na ulici Ľ. T. XXXX/XX vo R. na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli, že dňomuzavretianájomnejzmluvyvznikánájomcovipovinnosťplatiťprenajímateľovinájomnézabytaúhradyza
plnenia poskytované s užívaním bytu. Nájomné vrátane preddavkov sa platí mesačne pozadu, najneskôr
do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Podľa bodu 1/ časti „Ročné úhrady za plnenia poskytované s

užívaním bytu“ ročnú výšku úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu prenajímateľ určí podľa § 2
ods.6Vyhláškyč.60/1964Zb.atamuvedenýchďalšíchprávnychpredpisov.Podľabodu2/prenajímateľ
vykoná ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 4 mesiacov nasledujúceho
kalendárneho roka spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odstavci. Dňa 01.03.2000 bola medzi
žalobcom I/ ako nájomcom a spoločnosťou Sekier, s. r. o., Zvolen v zastúpení MPBH, s. r. o., Zvolen

uzatvorená zmluva o nájme bytu rovnakého obsahu s tým, že v jednotlivých ustanoveniach zmluvy sú
citované aktuálne právne predpisy. V bode 2/ časti „Ročné úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu“ sa prenajímateľ zaviazal vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu do 5-tich mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka spôsobom uvedeným v predchádzajúcom
odseku. Evidenčným listom zo dňa 01.07.2008 bolo žalobcom predpísané mesačné základné nájomné
2.409,- Sk a jednotlivé zálohy za plnenia poskytované s užívaním bytu (ÚK, ohrev TÚV za vodu

na 2 osoby, za výťah, za osvetlenie spoločných priestorov, prenájom kontajnera, dažďové vody), t.
j. predpis platieb v celkovej výške 4.560,- Sk. Vo vyúčtovaní za obdobie od 01.01. do 31.12.2007
vystavenom žalovaným dňa 27.05.2008, opatrenom pečiatkou Správa bytov Zvolen, s. r. o., Zvolen
bolo konštatované, že ide o vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2007,
vypracované podľa vyúčtovaní predložených predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré tvoria

prílohu. Vo vyúčtovaní bol evidovaný preplatok 8.449,- Sk, stav konta k 31.03.2008 bol 10.481,- Sk, k
vráteniu 18.930,- Sk. Za obdobie od 01.01. do 31.08.2008 bolo dňa 24.07.2009 vystavené vyúčtovanie,
potvrdené pečiatkou a podpisom žalovaného a opatrené pečiatkou spoločnosti Správa bytov Zvolen, s.
r. o., s vyúčtovaným preplatkom vo výške 2.990,- Sk, stavom k 31.12.2008 20,- Sk, k vráteniu 3.010,-
Sk (99,91 €) splatných do 30-tich dní od obdržania vyúčtovania. Výzvou zo dňa 30.11. 2015 právny

zástupa žalobcov I/ a II/ žalovanému oznámil, že v súlade so zmluvou o nájme bytu má prenajímateľ
vykonať ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho
kalendárneho roka. Keďže žalovaný ako prenajímateľ uvedeného bytu si túto povinnosť voči žalobcom
nesplnil, bol vyzvaný na doručenie ročného vyúčtovania za obdobie rokov 2012, 2013, 2014 v lehote
do 3 dní od doručenia výzvy. Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 12C/218/2011 uložil žalovanému

SEKIER, s. r. o., so sídlom Zvolen povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za byt v nájme žalobcov I/ a II/ P.
W.. Konanie okresného súdu sp. zn. 13C/198/2011 o neplatnosť výpovede z nájmu bytu žalobcov voči
žalovanému je prerušené.

1.2. Po citovaní § 685 ods. 1, § 686 ods. 1 a § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej

inštancie konštatoval, že žalobcovia sú naďalej nájomníkmi uvedeného bytu a jeho vlastníkom je z
titulu právneho nástupníctva žalovaný, ktorý vstúpil do všetkých práv a povinností prenajímateľa. V
zmysle nájomnej zmluvy je povinnosťou žalobcov preddavkovo platiť úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu vo výške určenej prenajímateľom, ktorý sa zaviazal vykonať ročné vyúčtovanie úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 mesiacov nasledujúceho roka. Žalovaný sa bránil tým,

že v zmysle nájomnej zmluvy nemá povinnosť ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu dať k dispozícii žalobcom, resp. im ho akokoľvek doručiť a súd nemôže s poukazom na
judikatúru Českej republiky svojím rozhodnutím rozšíriť ich zmluvné povinnosti. Žalovaný a jeho súčasný
konateľ do roku 2008 evidenčným listom určil výšku preddavkových platieb na plnenia poskytované s
nájmom bytu, ktoré žalobcovia uhrádzali mesačne. Následne vykonal ročné vyúčtovanie týchto úhrad

a každoročne im ho doručoval. Žalobcovia mali na základe toho vedomosť o výške vyúčtovania za
poskytnuté služby a nároku na vrátenie preplatku alebo povinnosti uhradiť nedoplatok. Podľa vyúčtovaní
za obdobie roku 2007 a 1-8/2008 mali evidovaný preplatok. V roku 2008 nastala zmena vo vlastníctve
bytu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným s treťou osobou (pani W.). Tento prevod bytu
bol súdnou cestou vyhlásený za neplatný. Obranu žalovaného, že vstúpil do existujúceho právneho

stavu, ktorý bol povinný rešpektovať a ktorý si od roku 2011 vykladal tak, že nemal povinnosť doručiť
vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu žalobcom okresný súd považoval za
nedôvodnú. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že vstúpil do existujúceho právneho stavu založeného
nájomnou zmluvou, ktorú bol povinný rešpektovať. Bod 2 nájomnej zmluvy o povinnosti vykonať ročné
vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu nemožno vykladať účelovo, len vykonanie

samotného ročného vyúčtovania bez jeho doručenia nájomcom, ktorí potom majú právo na vrátenie
preplatku alebo povinnosť uhradiť nedoplatok na poskytovaných službách, by bolo bez akéhokoľvek
významu pre nájomníkov a nebol by dôvod uvádzať takúto povinnosť v samotnej nájomnej zmluve.
Splnenie tejto povinnosti do 5 mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka, t. j. vždy do 31.05. žalovanýv konaní pred súdom nepreukázal. Nepreukázal ani splnenie povinnosti „vykonať“ ročné vyúčtovania.
Na námietke premlčania vznesenej v odpore proti rozkazu na plnenie žalovaný na pojednávaní netrval,
preto sa ňou súd prvej inštancie nezaoberal. Žalobný petit považoval okresný súd za dostatočne určitý

a nepochybný, preto považoval za nedôvodnú námietku procesného charakteru prednesenú právnym
zástupcom žalovaného v záverečnej reči o neúčinnosti a nevykonateľnosti žalobného petitu. V závere
okresný súd poukázal na množstvo súdnych konaní prebiehajúcich medzi stranami sporu a apeloval na
ich väčšiu snahu o mierne vyriešenie celkovej situácie, nakoľko riešenie akéhokoľvek právneho vzťahu
výlučne súdnou cestou nemôže byť z časového ani finančného hľadiska výhodné pre jednu alebo druhú

sporovú stranu.

1.3. O trovách konania rozhodoval okresný súd podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„C.s.p.“) a priznal žalobcom I/ a II/ ako úspešným v spore plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods.2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhol prisúdenie náhrady trov celého konania.

2.1. Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) namietol nedostatok podmienky sporového konania, ktorou je
podanie žaloby. Žaloba žalobcov podľa odvolateľa neobsahuje všetky zákonné náležitosti najmä z
hľadiska určitosti a formulácie toho, čoho sa žalobcovia domáhajú. Okresnému súdu vytkol, že sa s
touto námietkou žalovaného vysporiadal len formálne a bez náležitého odôvodnenia. Okresný súd mal

žalobcov vyzvať na dodatočnú špecifikáciu žalobného petitu. Konkrétne absentujú identifikačné znaky
charakterizujúce nehnuteľnosť; uvedenie slovného spojenia „s užívaním bytu“ označil za nepostačujúce.
Žalobcovia nielen v petite, ale ani v texte žaloby alebo vo svojich vyjadreniach nešpecifikovali, o aké
konkrétneplneniaspojenésužívanímbytuprivykonaníročnéhozúčtovaniamáísť.Tentoúdajnevyplýva
ani z nájomnej zmluvy z 01.09.1996, najmä ak z vykonaného dokazovania ani z rozsudku nemožno

nesporneurčiť,ktoréplneniasavrozhodnomobdobívbytefaktickyposkytovali,ktoréslužbysavyužívali
a ktoré nie, najmä ak žalobcami citované a v nájomnej zmluve uvedené právne predpisy (vyhláška č.
60/64 Zb., výmery MF SR 01/93, 09/193, 010/94, 015/94 už neboli v období roku 2012, 2013, 2014
platné). Noví majitelia a štatutárny zástupca žalovaného v roku 2008 vstúpili do už existujúcich vzťahov
a nemohli obsah nájomnej zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť z dôvodu neochoty na strane žalobcov.

Konajúci súd nemôže ani z hľadiska dobrých mravov zasahovať a meniť zmluvný vzťah založený medzi
sporovými stranami na základe nájomných zmlúv a založiť neexistujúcu povinnosť ani právo v zmysle
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo/79/2005. Okresný súd mal žalobu zamietnuť aj s poukazom na § 43
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie zmluvnej povinnosti
vykonať ročné vyúčtovanie spôsobom, akým si predstavujú t.j. aj oznámením výsledkov vykonaných

ročných vyúčtovaní žalobcom, nakoľko takáto formulácia povinností absentuje v nájomnej zmluve.
Zdôraznil, že nejde o obchodnoprávnych spor ani o konanie s ochranou slabšej strany. Za nemožné
označil, aby súd dopĺňal neexistujúce ustanovenia nájomnej zmluvy a označoval správanie sporových
strán v zmluvnom vzťahu v období takmer 10 rokov, ktoré predchádzalo podaniu žaloby za bežnú prax,
keďže nebolo preukázané, že po 27.03.2008 (zmeny vlastníckych a riadiacich vzťahov u žalovaného)

bolo vykonané viac ako jedno ročné vyúčtovanie.

2.2. Za neurčitý a nevykonateľný označil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
zdôrazniac uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/222/2016 z 23.03.2017, keďže výrok o náhrade trov konania
neobsahuje informáciu o tom, kto a komu musí náhradu trov konania zaplatiť s tým, že o výške náhrady

trovkonaniarozhodnesúdprvejinštancieosobitnesamostatnýmuznesením;ideovýroknevykonateľný.

2.3. Súdu prvej inštancie vytkol aj formálny subjektívny, a teda aj arbitrárny výkon spravodlivosti.
Základným atribútom princípu právnej istoty je predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci. Ak
rozhodnutie súdu vychádza z takého výkladu právnej normy aplikovanej na daný prípad, ktorý

nezodpovedá jej obsahu, budú negatívne dotknuté základné práva a slobody podľa Ústavy SR. Vytkol
nedostatok riadneho vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.2.4. Odvolateľ napokon namietol porušenie článku 2 C.s.p.. Za zásah do princípu právnej istoty
považoval vyhovenie žalobe vychádzajúce z riadne neodôvodneného subjektívneho názoru súdu, že
nájomné zmluvy v rokoch 1996 a 2000 neboli precizované ako dnes a vzhľadom na bežnú prax strán

sporu zavedenú do roku 2008 by žalobcom mala byť poskytnutá ochrana. Poprel, že výklad ustanovenia
nájomnejzmluvyoročnomzúčtovaní nebolmedzizmluvnýmistranamisporný.Odzačiatkukonaniabola
celáhmotnoprávnaobranažalovanéhopostavenávýlučne naodlišnomvýkladedotknutéhoustanovenia
nájomnej zmluvy. K odvolaniu pripojil rovnopis uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/122/2011 z 28.05.2012
týkajúceho sa povinností súdu odstraňovať vady žaloby, rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/224/2007 z

24.06.2009 o tom, že výška nájomného (spôsob jeho výpočtu) a výška úhrad za plnenia spojené s
užívaním bytu (spôsob ich výpočtu) predstavujú samostatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu,
čomu musí zodpovedať aj ich vyjadrenie v nájomnej zmluve. Ak nebolo určené, čo je nájomné a čo
úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu, išlo by o neplatnú zmluvu o nájme bytu za predpokladu,
že ide o zmluvu o nájme bytu v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, uznesenie NS ČR sp.
zn. 26Cdo/79/2005 zo 14.03.2006 (ktorým bolo dovolanie odmietnuté) aj uznesenie NS SR sp. zn.

6Cdo/222/2016 zo 23.03.2017 (týkajúce sa rozhodovania o náhrade trov konania po 01.07.2016).

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie,
v rámci ktorého sa zaoberal všetkými námietkami žalovaného a v písomnom odôvodnení rozsudku
sa s nimi vysporiadal. Žalobcovia primeraným spôsobom špecifikovali nielen byt, ale aj rozsah plnení,

ktoré má žalovaný vyúčtovať (v porovnaní s ročnými vyúčtovaniami za roky, ktoré žalovaný vykonal, sa
nezmenil). Zmena vlastníckych štruktúr žalovaného nezbavuje povinnosti plniť si povinnosti z platnej
zmluvy. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žalobcom predložil návrh na zmenu platnej a
účinnej nájomnej zmluvy. Navrhli potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom a uplatnili
si náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zopakoval tvrdenia o nevykonateľnosti rozsudku súdu
prvej inštancie a o absencii špecifikácie a určitosti toho, čoho sa žalobcovia domáhajú.

5. Žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu na vyjadrenie žalovaného nereagovali.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia
§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa

pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo
k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu vo veci samej (I/ výrok) s
poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s relevantnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Náležitosti žaloby v čase začatia súdneho konania (19.01.2016) vymedzoval § 79 Občianskeho

súdneho poriadku, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu sú určené §-om
132 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom (v bode
19 odôvodnenia) vysporiadal s tvrdením žalovaného o neurčitosti žalobného petitu. Odvolací súd s
argumentáciou súdu prvej inštancie súhlasí s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p.. Súd musí v zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/122/2011 zo dňa 28.05.2012, na ktoré poukazuje aj odvolateľ, celkom

presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo stranám sporu nemôže priznať iné práva a uložiť
iné ako navrhované povinnosti. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vedel, o čom má
konať a rozhodnúť, vymedzenie povinností v žalobnom petite je určité a zrozumiteľné a nezakladá
nevykonateľnosť rozhodnutia. Žaloba žalobcov nebránila jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v
konaní (v podrobnostiach viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/221/2007 a 3Cdo/126/2011).

7.1. Predmetom konania vedeného NS SR pod sp. zn. 7Cdo/122/2011, ktoré sa zaoberalo
určitosťou označenia nehnuteľností, bolo určenie, že žalovaní nesplnili podmienky vydržania k pozemku,
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po označenej poručiteľke a určenie vlastníckeho práva knehnuteľnosti (pozemku). Najvyšší súd konštatoval, že je nevyhnutné označenie nehnuteľnosti údajmi
z katastra nehnuteľností a súd do procesu vymedzenia žalobného petitu nemôže zasahovať. Opravu,
či úpravu žaloby môže vykonať len žalobca. Predmetom prejednávaného sporu nie je vecné právo k

nehnuteľnosti, ale povinnosť vykonať ročné vyúčtovanie za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorá
sa odvíja od existencie nájomného vzťahu. Nájomný vzťah strán sporu k uvedenému bytu sporný nebol
a obidvom stranám sporu je zrejmé, ktorý konkrétny byt je v niekoľkoročnom nájme žalobcov, najmä
ak žalovaný v minulosti vyhotovoval ročné vyúčtovania. Povinnosťou žalobcov nebolo ani konkretizovať
plnenia spojené s užívaním bytu, ktorých sa má týkať vykonanie ročného zúčtovania. Je potrebné

vychádzať z obsahu nájomnej zmluvy, ktorý tieto plnenia nešpecifikuje s odkazom na relevantnú
právnu úpravu. Nemožno prehliadnuť, že žalovaný kúpou bytového domu vstúpil do práv a povinností
prenajímateľabytu,založenýminajskôrnájomnouzmluvouzodňa01.09.1996aneskôrzmluvouonájme
bytu zo dňa 01.03.2000. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmyslektoréhoúhradyzaplneniaposkytované sužívanímbytu,spôsobichplateniaajprípady,vktorých
jeprenajímateľoprávnenýjednostrannezmeniťpodmienkynájomnejzmluvyustanovujeosobitnýprávny

predpis; ku dňu 01.03.2000 bolo týmto predpisom napr. opatrenie Ministerstva financií č. 01/R/2008 o
regulácii cien nájmu bytov v znení opatrenia č.02/R/2008 (Oznámenie č. 158/2008 Z. z. a Oznámenie
č. 372/2008 Z. z.). Súčasťou každej z týchto zmlúv má byť evidenčný list obsahujúci podrobný rozpis
plnení poskytovaných s nájmom bytu. Zásah tejto právnej úpravy podľa rozhodnutia ESĽP Bittó a
ďalší proti SR z 28.01.2014 do postavenia žalovaného predstavuje zásah do jeho práv vlastníka

bytu (najmä vzhľadom na regulovanú výšku nájomného), neznamená zánik jeho povinnosti vykonať
riadne vyúčtovanie plnení poskytovaných s užívaním bytu podľa zmluvy, ktorej navrhovateľom bol s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou práve žalovaný, resp. jeho právny predchodca.

8. Odvolacísúddávazapravdusúduprvejinštancie,žeexistenciapovinnostivykonaťročnézúčtovanie

nebola sporná, sporná bola otázka jeho oznámenia žalobcom. K argumentácii odvolateľa, že súd
prvej inštancie zasiahol do zmluvného záväzkového vzťahu strán a doplnil zmluvné povinnosti odvolací
súd udáva, že z podstaty veci vyplýva, že súčasťou povinnosti vykonať ročné vyúčtovanie dohodnutej
v zmluve o nájme bytu je aj oznámenie jeho výsledkov nájomcom - žalobcom. Ak by prenajímateľ
síce vykonal ročné vyúčtovanie plnení poskytovaných s užívaním, resp. s nájmom bytu, ale s jeho

výsledkom by nájomca nebol zoznámený, nemohla by nastať splatnosť prípadného nedoplatku. Netreba
zabúdať, že predpokladom splatnosti nedoplatku je riadna výzva k splneniu dlhu (v podrobnostiach
odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo/1742/2005 zo dňa 09.03.2005 a zo dňa
29.06.2011 alebo sp. zn. 21Cdo/803/2002 zo dňa 26.11.2003). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že na
rozhodnutia iných súdov poukazuje len podporne, pretože ich nemožno považovať za ustálenú súdnu

prax ani konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít. Pod konštantnou judikatúrou je totiž pre
účely jej záväznosti (a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od záväzného názoru najvyššieho súdu)
potrebnépovažovaťurčitýprávnynázoropakovanepotvrdenýnajvyššímsúdom.Významnúhodnotumá
aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným

kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach
9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia,

nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým
rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec
posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p.)
v zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako
vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..
10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na
rozhodnutie o trovách konania, resp. o ich náhrade. Od 01. júla 2016 súd rozhoduje o trovách konania
bez návrhu v dvoch samostatných fázach. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania,

druhou rozhodovanie o výške náhrady trov konania. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje
každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Nakoľko mali žalobcovia vo veci
plný úspech, podľa § 255 ods. 2 C.s.p. majú spoločne a nerozdielne (vychádzajúc z § 701 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 77 ods. 1 C.s.p.) voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vrozsahu 100 %. Súd prvej inštancie II/ výrokom odvolaním napadnutého rozsudku žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, čo je výrok nezodpovedajúci právnej
úprave účinnej od 01.07.2016, v ktorom nevyjadril ani ich procesné spoločenstvo. Odvolací súd toto

pochybenie súdu prvej inštancie s poukazom na § 388 C.s.p. napravil zmenou výroku o trovách konania.
Pokiaľ odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/222/2016 z 23.03.2017, odvolací súd
konštatuje, že odborné názory na formuláciu výroku súdneho rozhodnutia o trovách konania sa rôznia
a ustálená súdna prax zatiaľ k tejto otázke zatiaľ neexistuje.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Aj
v odvolacom konaní boli v plnej miere úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd spoločne a nerozdielne
prisúdil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).