Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200160
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118200160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:

G..K.E.,U..XX.XX.XXXX,R.T.XXXX/XX,XXXXXL.-E.Ť.,zast.JUDr.JozefMižák,advokát,sosídlom
Letná 40, 040 01 Košice, proti matke: D. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX L., zast. Mgr. Tomáš
Herman, advokát, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, a proti mal. dieťaťu: K. E. E., U. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, v
konaní o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že G.. K. E., U.. XX.X.XXXX, n i e j e o t c o m mal. K.K. E. E., U.. XX.X.XXXX z matky
D. Š., U.. XX.X.XXXX.

II. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.1.2018 domáhal zapretia otcovstva voči mal.
K. E. E., U.. XX.X.XXXX narodenému z matky D. Š.Á., U.. XX.X.XXXX. V návrhu uviedol, že s
matkou maloletého dieťaťa sa zoznámil v roku 2014. Na základe udržiavaného pohlavného styku sa
dňa 25.2.2016 narodil maloletý K. E. E.. Od decembra 2016 žil s matkou maloletého v spoločnej

domácnosti, avšak s matkou maloletého nie je zosobášený. Otcovstvo k maloletému priznal a ako otec
je aj zapísaný v rodnom liste maloletého. Na základe požiadavky zo strany svojich rodičov, dal urobiť
začiatkom novembra 2017 maloletému testy DNA, ktorých výsledok vylúčil navrhovateľovo otcovstvo k
maloletému. K návrhu pripojil rodný list maloletého a výsledky testov DNA zo dňa 7.11.2017.

2. Matka žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný. Dôkaz, ktorý navrhovateľ predložil v konaní, analýzu
DNA, matka maloletého považuje za neopodstatnený, nakoľko nevie uviesť na základe akých vzoriek

bolaanalýzaDNAvyhotovená.Matkapredložilasúdulistinnýdôkaz,zktoréhovyplýva,žedňa16.7.2015
bola v 5. týždni gravidity. Zároveň uviedla, že v rozhodnom období pre splodenie maloletého mala
intímny pomer iba s navrhovateľom. Potom mali nejaký čas pauzu, kedy bola štyri dni v Nitre, mala
intímny pomer s iným mužom, avšak v tom čase už bola tehotná.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa vo svoje správe zo dňa
29.3.2018 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru Genetika na určenie otcovstva a

poukázal na ustanovenie čl. 7 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa uvádza,
že každé dieťa má od narodenia, pokiaľ je to možné, poznať svojich rodičov.4. Súd sa po vypočutí účastníkov konania oboznámil s obsahom spisu a zistil z rodného listu maloletého
K. E. E., že maloletý sa narodil dňa 25.2.2016 a ako jeho otec je v rodnom liste zo dňa 13.12.2017
uvedený G.. K. E. (navrhovateľ) a ako matka D. Š.. Rodičia maloletého nie sú manželia. Otcovstvo k

maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Z uvedenej listiny tak má súd za
preukázané, že k podaniu návrhu došlo v zákonnej, prekluzívnej lehote troch rokov v zmysle ust. §
93 ZR, nakoľko návrh na zapretie otcovstva bol podaný dňa 9.1.2018 a k určeniu otcovstva došlo dňa
13.12.2017. Hmotnoprávnou podmienkou na zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením je v
zmysle predmetného ust. § 93 ZR, taktiež skutočnosť, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý

svoje otcovstvo uznal. Do úvahy prichádzajú najmä dva dôvody - buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa
nesúložil v dobe rozhodujúcej pre počatie dieťaťa alebo, že hoci s matkou dieťaťa súložil, je vylúčené,
aby splodil dieťa, čo v danom prípade navrhovateľ uviedol.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia účastníkov konania, listinné dôkazy, ako aj na fakt, že
rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností na ktoré sú potrebné vedecké poznatky tunajší súd

Uznesením č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 8.11.2018 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil
znalkyňu z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA: prof. RNDr. Jarmilu Bernasovskú PhD, bytom
Matuškova 14, Košice za účelom podania znaleckého posudku.

6. Dňa 22.1.2019 bol súdu doručený znalecký posudok č. 1/2019 vypracovaný ustanovenou znalkyňou,

ktorého záverom bolo pri porovnaní vzoriek DNA otca G.. K. E., U.. XX.X.XXXX a maloletého dieťaťa K.
E. E., U.. XX.X.XXXX zistené, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému je jednoznačne vylúčené.

7. Uznesením č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 23.1.2019 súd priznal ustanovenej znalkyni za
vypracovanie znaleckého posudku odmenu vo výške 414,80 Eur, ktorá bola predbežne vyplatená z

finančných prostriedkov štátu prostredníctvom učtárne Okresného súdu Košice I.

8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZR“) „Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.“

9. Podľa § 90 ZR „Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho
určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.“

10. Podľa § 93 ZR „Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo

pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom
dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.“

11. Súd v rámci dokazovania oboznámil účastníkov konania s obsahom znaleckého posudku, ktorým
ustanovený znalec konštatoval, že otcovstvo navrhovateľa je jednoznačne vylúčené. K znaleckému

dokazovaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že vzhľadom na závery vypracovaného znaleckého
posudku trvá na návrhu a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Matka uviedla, že rešpektuje
vypracované závery znaleckého posudku a súčasne si uplatnila náhradu trov konania, nakoľko právny
zástupca jej bol ustanovený Centrom právnej pomoci.

12. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané,
že navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva v zákonom stanovenej lehote a zároveň má súd
na základe vykonaného znaleckého dokazovania za preukázané, že je vylúčené, aby navrhovateľ
bol biologickým otcom mal. K. E. E., U. N.Ň. XX.X.XXXX. Preto z uvedených dôvodov súd návrhu
navrhovateľa vyhovel.

13. Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
„Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí
štát.Súdmôžeuložiťúčastníkovi,uktoréhoniesúpodmienkynaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,aby
zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených

alebo v jeho záujme.“

14. Podľa § 52 CMP „Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.“15. Podľa § 53 CMP „V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.“

16. Podľa § 57 CMP „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.“

17. Podľa § 58 CMP „O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.“

18. O trovách štátu vyplatených za nariadené znalecké dokazovanie vo výške 414,80 Eur (Uznesenie
Okresného súdu Košice I č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 23.1.2019) bolo rozhodnuté v zmysle ust.
§ 49 CMP. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie

nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené. Predpokladom pre uloženie
povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o
uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená nespĺňa
predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd preto pri rozhodovaní o povinnosti
účastníkovnahradiťštátomvynaloženéfinančnéprostriedkyprihliadolnato,žematkebolpriznanýnárok

na poskytnutie právnej pomoci z Centra právnej pomoci, ako aj na výsledok konania, a to na vyhovenie
návrhu navrhovateľa. Za takejto situácie, kedy žiaden z účastníkov konania nespĺňa vyššie uvedené
predpoklady pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania, súd štátu ich náhradu nepriznal.

19. V konaniach o určenie rodičovstva je prelomené generálne pravidlo upravené v ustanovení § 52

Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v ustanovení § 53 CMP, ktorý priznáva v konaní o
určenie rodičovstva nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu, za kumulatívneho splnenia
podmienky,žetomožnospravodlivopožadovať.Prihodnotenítohtokritéria(pozn.„tomožnospravodlivo
požadovať“) je súd povinný skúmať nielen okolnosti daného prípadu, ale aj majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Súd sa preto zaoberal uvedenými predpokladmi
a keďže matke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci
a to z dôvodu, že spĺňa zákonom stanovenú podmienku, t.j. stav materiálnej núdze súd nepriznal
navrhovateľovi v konaní uplatnený nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal nárok na
náhradu trov konania matke, keďže v zmysle ustanovenia § 53 CMP nebol v konaní splnení zákonný

predpoklad na jeho priznanie a to úspech v konaní, ktorý matka nemala, keďže otcovstvo navrhovateľa
bolo vykonaným dokazovaním vylúčené. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o nárokoch
účastníkov na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadnemu
z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z. z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP)