Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/203/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117210369
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117210369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci povinného z vyživovacej povinnosti
(navrhovateľa): K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, s adresou doručovania: G. X. XXX, proti
oprávnenej z vyživovacej povinnosti (odporkyni): H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. G. XX, o zníženie
výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
41Pc/13/2017-67 zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného, ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel žalobe navrhovateľa a znížil výživné povinného
z vyživovacej povinnosti na oprávnenú zo sumy 100 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne, s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné sa bude poukazovať vždy do 15. dňa vopred k
rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Okresný súd tak zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
37P/394/2012-228 zo dňa 09.12.2013 v časti výživného na odporkyňu. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia o určení

vyživovacej povinnosti došlo k takej zmene pomerov, najmä na strane navrhovateľa, ktoré opodstatňujú
zmenu výšky výživného, a to najmä zdravotný stav navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k zníženiu jeho
dovtedajšieho príjmu. Súd zohľadňoval majetkové pomery, schopnosti, možnosti oboch účastníkov a
znížil výživné zo sumy 100 eur mesačne, ktorú bol povinný poskytovať navrhovateľ odporkyni na sumu
27,13 eur mesačne. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že zníženie

vyživovacej povinnosti na minimálnu sumu nepokryje ani časť jej mesačných nákladov na zabezpečenie
základnej životnej úrovne. Je študentkou 4. ročníka strednej školy a výživu jej zabezpečuje matka,
resp. poberá štátny príspevok na dieťa. Uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav, keď navrhovateľ je vlastníkom rodinného domu v K., je aj vlastníkom pozemkov a lesných plôch,
ktoré zdedil po svojom otcovi. Odporkyňa uviedla, že matka pracuje v zahraničí, aby pokryla jej náklady
spojené so štúdiom, nepostačuje ani brigáda, ktorú vykonáva, aj s touto prácou však zo zdravotných
dôvodov musela skončiť. Je v maturitnom ročníku, pripravuje sa na maturitné skúšky, zároveň by chcela

pokračovať v štúdiu na vysokej škole. S rozhodnutím súdu preto nesúhlasila.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 65 a
§ 66 CMP a po nariadení pojednávania odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

5. Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázané, že
od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane dieťaťa, a to najmä v súvislosti s jeho
fyzickým rastom, prípravou na ďalšie povolenie, uspokojovaním jeho kultúrnych a športových potrieb,

ale aj na strane rodiča v dôsledku rastu alebo odôvodneného poklesu jeho príjmu, resp. zúženia alebo
rozšírenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania
rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase rozhodnutia nového.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, po vykonanom dokazovaní postupoval

správne prvostupňový súd, keď zisťoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal aj dokazovanie, vyvodil
z neho však nesprávny právny záver, keď ustálil, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na
dieťa dovtedy stanovené výživné vo výške 100 eur mesačne.

7. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že došlo k zmene pomerov jednak
na strane oprávneného z vyživovacej povinnosti, ako aj na strane povinného. V čase rozhodovania
súdu o zmene vyživovacej povinnosti poukazoval navrhovateľ na skutočnosť, že s ním bol ukončený
pracovný pomer so spoločnosťou Tatra Truck Kopřivnice a zároveň sa zmenili jeho zdravotné pomery,
keď bol hospitalizovaný v nemocnici a nemal tak možnosť v stanovenej výške výživné dcére poskytovať.

Naopak, u oprávneného (odporkyne) došlo tiež k zmene pomerov, keď bola v maturitnom ročníku,
mala vykonať maturitné skúšky a oproti poslednej úprave výživného tak došlo k zmene v tom, že boli
zvýšenéjejpotrebyvsúvislostisoštúdiom,akoajzvýšenýmiživotnýminákladmi(študentstrednejškoly).
Navrhovateľ v minulosti pracoval v Kia Motors Slovakia, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom
815 eur, neskôr pracoval v spoločnosti Tafonco, a.s. s mesačným príjmom 16.430,- Kč, naposledy

pracoval v spoločnosti Tatra Truck Kopřivnice. Odporkyňa v čase posledného rozhodovania o výživnom
bola žiačkou 9. ročníka základnej školy. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ
pracoval v spoločnosti Tatra Metalurgie a pracovný pomer ukončil dňa 22.11.2016. Od 23.11.2016 sa
zamestnal v spoločnosti Tatra Truck Kopřivnice, avšak tu pracoval len do 30.11.2016. Podľa údajov
zamestnávateľa, zamestnanec sám ukončil pracovný pomer (v skúšobnej dobe). V období od 08.02. do

14.02.2017 bol navrhovateľ hospitalizovaný v Nemocnici Nový Jičín (z prepúšťacej správy „pil alkohol
prakticky denne, víno + destilát“), následne od 24.02.2017 do 24.04.2017 hospitalizovaný Kysucká
nemocnica s poliklinikou Čadca, od 24.04.2017 FNsP Žilina v Centre pre liečbu drogových závislostí. V
roku 2017 mal navrhovateľ priznaný invalidný dôchodok vo výške 230 eur a zároveň vykonával prácu
pre spoločnosť Ranilus, s.r.o., Kysucké Nové Mesto.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. S prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenie, ako aj zistený skutkový stav, je nepochybné, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, či už na strane navrhovateľa, ale aj oprávnenej. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že pracovný pomer, z ktorého dosahoval navrhovateľ príjem,

ukončil na vlastnú žiadosť. Je tiež zrejmé, že v nasledujúcom období po skončení pracovného pomeru
bol hospitalizovaný a že má zhoršený zdravotný stav. Táto skutočnosť však nebola dôvodom pre
skončenie pracovného pomeru. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal navrhovateľ priznaný
invalidný dôchodok a taktiež bol schopný vykonávať prácu. Odporkyňa podľa predložených dokladov
po ukončení stredoškolského štúdia s maturitou pokračovala v štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej

univerzite v Nitre, pričom štúdium ukončila dňa 14.12.2018. Na základe takto zisteného skutkového
stavu odvolací súd dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, a preto
rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol.10. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s
ustanovením § 396 CSP.

11. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)