Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235349
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8112235349.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci pôvodnej žalobkyne W. R., nar.
X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorej dedičmi sú D. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX T., X./ D.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, X./ O.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, všetci zastúpení
JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému:

KOOPERATIA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní právnych nástupcov pôvodnej žalobkyne
W. R. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.zn. 10C 378/2012-217 zo dňa 28.01.2019, takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne Ž. Š., zomr. XX.XX.XXXX a to D. Š., O.. G.
D. a D. Š..

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení konania o príslušenstve pohľadávky
a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žalovanému náhradu trov nepriznal.

2. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 579 ods. 2 a § 7 Občianskeho
zákonníka zároveň ustanovením § 61, § 62, § 63 ods. 1 a § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP).

3. Konštatoval, že predmetom konania je nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorý je v zmysle § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárokom osobného charakteru, a ktorý

smrťou oprávneného zaniká. Na toto právo treba nazerať ako na právo späté výlučne len s osobou
poškodeného, ktoré na dedičov neprechádza, pričom z dôvodu úmrtia žalobkyne v priebehu konania
nie je splnená procesná podmienka - spôsobilosť byť účastníkom konania. Bez splnenia tejto procesnej
podmienky súd nemôže rozhodnúť vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd konanie zastavil. Zároveň
dodal, že úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky na náhradu škody na zdraví, ktoré zaniká spolu s

hlavnou pohľadávkou. Zánikom hlavného záväzku teda zaniká (končí) aj akcesorický záväzok.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno v danom prípade aplikovať uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 6. marca 2014, sp. zn. 3 ECdo 278/2013, v ktorom dovolací súd uzatvoril, že i keď
právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou poškodeného zaniká v
rozsahu, v ktorom nebolo za jeho života uspokojené, nedochádza smrťou poškodeného k zániku práva

na zaplatenie sumy prisúdenej poškodenému ako náhrada trov toho konania, v ktorom sa domáhal
náhrady za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Právo v rozsahu, v ktorom nezaniklo,prechádza na právnych nástupcov. V predmetnom prípade bolo totiž na rozdiel od posudzovanej veci
majetkové právo na zaplatenie trov konania (príslušenstva) už prisúdené právoplatným rozhodnutím
súdu.

5.Nazáversúdprvejinštanciedodal,ževdôsledkusmrtižalobkyneužniejevsúčasnostimožnévyšetriť
jej zdravotný stav a teda určiť vplyv poškodenia zdravia žalobkyne na jej spoločenské uplatnenie.

6. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 262 ods. 1 CSP

a § 257 CSP tak, že žiadnej zo strane nepriznal nárok na náhradu trov konania (Teda toto odôvodnenie
nekorešponduje s výrokom II. uznesenia ako ho odvolací súd citoval v bode 1.odôvodnenia).

7. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie právny nástupcovia pôvodnej žalobkyne D. R., D. R. a O.. G.
D.. Uviedli, že pôvodná žalobkyňa sa podanou a neskôr upravenou žalobou domáhala náhrady škody na
zdraví a to náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.458,- eur s 9% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 1.571,60 eur od 23.05.2012 do zaplatenia a s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.886,40 eur od 12.07.2014 do zaplatenia. Žalovaný časť náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia uhradil. Zvyšnú časť jej uhradiť odmietol a preto bola nútená domáhať sa nezaplatenej
časti náhrady podanou žalobou. Pôvodná žalobkyňa dňa 28.06.2017 zomrela. Nakoľko v časti sporu
ide o majetkové práva pôvodnej žalobkyne a žalobcovia sú dedičmi pôvodnej žalobkyne ide o osoby

oprávnené podať odvolanie v zmysle § 359 CSP. Pôvodná žalobkyňa si v konaní okrem nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila aj nárok na úrok z omeškania z náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie konanie
zastavil a žalobkyni ani jej právnym nástupcom nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nárok na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje právny nárok výlučne osobnej povahy plniaci

účel satisfakcie za škodu spôsobenú na zdraví a svojou povahou je viazaný výlučne na osobu ktorej
bolo poškodenia zdravia spôsobené. Výslovne to vyplýva aj z ustanovenia § 579 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia preto nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia smrťou poškodenej osoby zanikne. Preto čo sa týka samotného nároku pôvodnej žalobkyne
na náhradu spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie z dôvodu smrti žalobkyne správne konanie

zastavil. Rovnakým spôsobom však nie je možné postupovať pri nároku na úrok z omeškania z náhrady
zasťaženiespoločenskéhouplatneniaanárokunanáhradutrovkonania.Nároknanáhradutrovkonania
svojou povahou predstavuje príslušenstvo pohľadávky uplatnenej v konaní nakoľko vo svojej podstate
predstavujenáklady,ktorévzniklipôvodnejžalobkynivsúvislostisuplatnenípohľadávkynasúde.Právny
nástupcovia pôvodnej žalobkyne citovali znenie ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Následne poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 ECdo 278/2013 zo
dňa 06.03.2014 ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015 pod číslom 2.
Účel náhrady trov konania je nahradiť materiálne výdavky poškodeného spojené s uplatnením nároku
v občianskom súdnom konaní. Tým sa príslušenstvo samotnej pohľadávky na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia uplatnenej v konaní odlišuje od tejto samotnej pohľadávky ktorej účelom je

zase zmierniť nemateriálnu ujmu žalobkyne. Uvedené právo nezanikne vzhľadom na jeho neosobný
charakter. Smrťou žalobkyne k zániku nedochádza, ale prechádza na právnych nástupcov žalobkyne.
Obdobným spôsobom je potrebné prihliadať aj na nárok pôvodnej žalobkyne na zaplatenie úrokov z
omeškania z náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia. Úrok z omeškania je rovnako ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom

samotnej pohľadávky. Úrok z omeškania má povahu sankčnej povinnosti ktorá vznikla v dôsledku
nesplnenia povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Už zo sankčného charakteru úroku z omeškania
je zjavné, že tento má výlučne majetkovú povahu a plní účel sankcie za oneskorené plnenie. Tým
sa odlišuje od samotného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý má zase
výlučne satisfakčnú povahu a osobný charakter, pričom je viazaný výslovne na osobu poškodeného.

Teda aj nárok na úrok z omeškania síce v danom prípade tvorí príslušenstvo náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ale svojim účelom je zásadne odlišný od charakteru nárokov na samotnú
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Smrťou žalobkyne zanikol síce jej nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia avšak z dôvodu odlišného účelu a výslovne majetkovej povahy
nezanikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a nárok na prípadnú náhradu trov konania. Právny

nástupcovia žalobkyne poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co 25/2017-120 zo
dňa 09.01.2018. Zároveň na skutočnosť, že rozhodnutie je do istej miery aj zmätočným čo do výroku
napadnutého uznesenia o náhrade trov konania keď vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené, že súdnepriznal náhradu trov žalovanému, pričom v odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatuje, že
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

8. K odvolaniu právnych nástupcov žalobkyne sa vyjadril žalovaný. V celom rozsahu sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie. Konštatoval, že úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky na náhradu
škody na zdraví ktorá zaniká spolu s hlavnou pohľadávkou zánikom hlavného záväzku. Zaniká aj
akcesorický záväzok.

9. Zároveň rozporoval žalovaný aplikáciu uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn.
3EcDo278/2013 zo dňa 06.03.2014 v tomto konaní z dôvodu, že v predmetnom prípade bolo na
rozdiel od posudzovanej veci majetkové právo na zaplatenie trov konania (príslušenstva) už prisúdené
právoplatným súdu. Preto vyššie uvedené uznesenie nie je možné aplikovať na predmetný prípad
vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade ešte nejde o nárok priznaný súdom. Je proti elementárnej

logike, aby akcesorický záväzok existoval ďalej potom čo hlavný záväzok zanikol. Žalovaný má tak isto
za to, že právnemu predchodcovi žalobcov ako ani žalobcom nevznikol nárok na úrok z omeškania.
Ako sami žalobcovia uvádzajú v svojom odvolaní úrok z omeškania má povahu sankčnej povinnosti
ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Žalovaný má za to, že
nárok žalobcu na úroky z omeškania je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP nakoľko uvedený právny

predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Žalovaný citoval
ustanovenia § 11 ods. 6, 7 a 8 PZP. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 8Co 151/2016 zo dňa 14.06.2016 i sp.zn. 6Co 838/2014. Na podporu svojej argumentácie
poukázal zároveň na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co 321/2015 zo dňa 27.02.2017 i na
skutočnosť, že v tejto veci bolo podané dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že má

za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa
ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.
Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zrozumiteľne formuluje podmienku v zmysle
ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ).
Je tomu tak v prípade ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z

dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu
k prešetrovaniu poistnej udalosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná
splnila povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že listom zo dňa 02.augusta 2013 na
č. listu 76 spisu poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietla poskytnúť poistné
plnenie ktoré si žalobca od nej nárokoval v listoch z 12.06.2013 a 12.07.2013. Dovolací súd vzhľadom

k tomu dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z.z. splnila preto nebola povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania.
Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy ak by po doručení právoplatnému
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody
žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalovaného na základe lekárskeho posudku E.. D.
T. zo dňa 13.04.2012. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.05.2012 a dňa 22.05.2012
poskytol právnemu predchodcovi žalobcov plnenie na základe predloženého lekárskeho posudku v
zmysle platnej právnej úpravy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v
zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania. Žalovaný poukázal

na znenie ustanovenia § 558 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ide vlastne o zmenu v
obsahuzáväzkupokiaľúrokzomeškaniamácharaktersankciezato,žedlhnebolsplnenýriadneavčas.
Keďže žalovaný si svoju povinnosť splnil nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania až
do okamihu splatnosti poistného plnenia t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi. Ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie

poistného plnenia. V opačnom prípade by sa žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorý
doposiaľ nevznikol. Preto navrhol žalovaný, aby odvolací súd uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 ods. 1 CSP a nasledujúcich bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario spolu s konaním
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie právnych nástupcov žalobkyne je dôvodné.11. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP ak strana, zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skoční konanie o dedičstve.

13. Podľa ust. § 63 ods. 3 CSP ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred

skončením konania o dedičstve.

14. Odvolací súd súhlasí s názorom právnych nástupcov žalobkyne, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3ECdo/278/2013 zo 06.03.2014 vyplýva, že smrťou poškodeného zaniká
jeho právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu, v ktorom nebolo
za života poškodeného uspokojené, nezaniká ale právo na zaplatenie sumy prisúdenej poškodenému

ako náhrada trov konania, v ktorom sa domohol náhrady za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd SR ďalej poukazuje na definíciu pohľadávky
s tým, že vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka pod pohľadávkou treba rozumieť
subjektívne právo veriteľa voči dlžníkovi na určité plnenie. Príslušenstvom pohľadávky sú podľa §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady

spojené s jej uplatnením. Úroky možno dohodnúť pri peňažnej pôžičke. Úroky z omeškania a poplatok
z omeškania sú sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka splniť peňažný dlh riadne a včas. Za
náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnej praxi a tiež v právnej teórii považujú aj trovy
súdneho konania pokiaľ boli priznané súdnym rozhodnutím. I keď právo na bolestné a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou poškodeného zaniká v rozsahu, v ktorom nebolo za jeho

života uspokojené, nedochádza smrťou poškodeného k zániku práva na zaplatenie sumy prisúdenej
poškodenému ako náhrada trov konania. Právo v rozsahu, v ktorom nezaniklo prechádza na právnych
nástupcov.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie mal pokračovať s dedičmi pôvodného žalobcu a

zaoberať sa príslušenstvom pôvodne uplatnenej pohľadávky, teda trovami konania, ktoré pôvodnému
žalobcovi vznikli a v zmysle záverov vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj úrokom
z omeškania, pretože vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia niet dôvodu nevzťahovať právny
záver uvedený v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu aj na ďalší druh príslušenstva pohľadávky, ktorým
je úrok z omeškania, pretože z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že rovnaké právne závery o

možnosti na strane právnych nástupcov pôvodného poškodeného domáhať sa istých nárokov aj po jeho
smrti v súdnom konaní platia tak pre trovy konania, ako aj pre úrok z omeškania.

16. V prejednávanej veci nepochybne ide o majetkový spor, v ktorom je možné pokračovať s dedičmi
pôvodného žalobcu (sporovej strany), a preto postupom podľa § 63 ods. 2 odvolací súd rozhodol o

pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu a zároveň zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, teda v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky a náhrady trov konania.

17. Samotný nárok, ktorý bol uplatnený pôvodnou žalobou, a to pokiaľ ide o istinu, treba posúdiť
v nasledujúcom konaní ako otázku predbežnú (aj v zmysle argumentácie uvedenej vo vyjadrení

žalovaného) a v prípade, že bude preukázané, že tento nárok bol dôvodný, nemožno pochopiteľne
priznať istinu, ale v závislosti od dôvodnosti tohto nároku možno sa zaoberať a rozhodnúť o vyššie
uvedenom príslušenstve pohľadávky.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, pretože jeho rozhodnutím došlo k

nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúceho strane (žalobcom), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to v napadnutej časti a vrátil vec tomuto súdu na
ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

19. Úlohou súdu 1.inštancie bude vykonať dokazovanie dôvodnosti nárokov pôvodnej žalobkyne na
sťaženie spoločenského uplatnenia a v závislosti od toho rozhodnúť o príslušenstve pohľadávky v jej
dvoch formách a to čo do trov konania a úroku z omeškania a námietok žalovaného, ktorý vo vyjadrenínamieta,ženároknaúrokzomeškanianevznikol.Súdprvejinštanciesastýmitonámietkamižalovaného
v svojom rozhodnutí riadne vyporiada.

20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.