Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX
205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XXXX, XXX XX X., o
zaplatenie 224,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 7Csp/217/2017-80 zo dňa 14.11.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
a výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
111,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 111,58 Eur od 26.01.2015 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

3. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 219 ods. 3; 297 Civilného sporového poriadku, §§ 1 ods.
2; 9 ods. 2, 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 39; 52 ods. 1 až 4; 53
ods. 1 až 3, ods. 5; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 2; 524 ods. 1, 2; 559 ods. 1, 2; 657 Občianskeho zákonníka,
§§ 3 ods. 1, 2; 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

5. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 22.11.2013 uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX,
z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie
bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o
spotrebiteľských úveroch. Preto mal súd prvej inštancie za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.

6. Zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanéhoprivodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

7. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. Na základe vyššie uvedenej zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 235,98 Eur, ktorú
sa žalovaný zaviazal splatiť v 25 splátkach vo výške 15,55 Eur. Žalovaný doposiaľ uhradil splátky v
celkovej sume 124,40 Eur.

9. Uuvedená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti tohto zákona
(§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Nakoľko táto zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a

§ 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy
podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

10. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa

uvádza len výška splátky 15,55 Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva
obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé,
že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek

spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v
každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet
a termín splátok

11.Jebezakýchkoľvekpochybnostíustálené,žeúčelomuvedenejprávnejúpravyjeposkytnutieochrany

spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s
úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť
údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba
takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať
rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov

a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn.
2Cdo/245/2010).

12. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda
nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o konečnej splatnosti
úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného tak prvoinštančný súd konštatoval, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve

absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

14.Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch ajehovyššieuvedenýchustanoveníjeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov.15. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková suma, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným absentuje, v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mal žalovaný v súvislosti s

poskytnutým úverom zaplatiť. V zmluve tak nie je uvedená ďalšia povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. V zmluve tiež absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskehozákonníkamusíobsahovaťročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúsumu,ktorúmusí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

19. Prvoinštančný súd tiež konštatoval, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej
sadzby je neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v
zmluve o úvere viac ako 8-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

20. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1
roka do 5 rokov v novembri 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,27 % ročne.
Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi zmluvnými stranami bola 60,15 % ročne. Úroková
sadzba predmetného úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch

poskytovaných bankami v rovnakom období.

21. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť sumu 235,98 Eur, teda sumu, ktorá mu bola
zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky v sume
124,40 Eur, a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 111,58 Eur. Súd prvej inštancie v tejto časti

nárok žalobcu považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 111,58 Eur. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

22. Keďže sa žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho aj
na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 111,58 Eur v žalobcom požadovanej výške 5,05 %

ročne, ktorú výšku považoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s
Nariadením vlády a to od 26.01.2015, teda dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie
stanovenej žalobcom.

23. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancia právne podľa ust. §§ 255 ods. 1, 2 a 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že v danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie
sumy224,93eurspríslušenstvom.Súdžalobečodosumy111,58eurspríslušenstvomvyhovel,včastio
zaplatenie sumy 113,35 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje
cca 50 % a úspech žalovaného predstavuje cca 50 %. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

24. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel vykonaným
dokazovaním k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Záver súdu prvej inštancie nie je správnya je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným
aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom
a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa

09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské
súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny
prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie,
ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

25. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti / Munari 52-76 zo dňa
03.02.1977 a namietal, že rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných
náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a
zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny
dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia
ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka.

26. Odvolateľ s poukazom na prejudiciálne konanie C-42/2015 začaté na návrh Okresného súdu
Dunajská Streda uviedol, že jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti, preto mu vznikol nárok
aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru.

27. Zároveň žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-565/2012 zo dňa
27.03.2014 a uviedol, že povinnosťou súdu je prikloniť sa k eurokonformnému výkladu ustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uvedenú potrebu eurokonformného výkladu je

možné vyvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, v ktorej zákonodarca vyjadril
potrebu transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v celom rozsahu.

28. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, splnenie vyššie uvedenej zákonnej požiadavky
uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu ako bolo v posudzovanom prípade „12/2015“ je

dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Vyhláškou MFSR č.
620/2007 Z.z. sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C. Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl.
6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20.dňu v mesiaci,
so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo

k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 11.04.2013, splatnosť prvej úverovej
splátky tak nastala 20.05.2013, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
pri počte 30 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.10.2015. Z predloženej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok a
to v Čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ mal

možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom
splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako
11/2018 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje
relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do novembra 2018. V spojení s dojednaním
splatnosti splátok k 20.dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia

akýchkoľvek zložitých matematických operácií. V prejudiciálnej otázke: Ako sa má článok 10 ods. 2
písm. h) smernice 2008/48 vykladať Súdny dvor EÚ rozhodol, že cieľ vyššie uvedeného ustanovenia je
splnený, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Za daných okolností sa má článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

29. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že v zmluve absentujú predpoklady pre výpočet RPMN,
čo má mať za následok bezúročnosť úveru. Z rozhodnutia však nie je možné zistiť, ktoré konkrétne

parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a pre absenciu ktorých parametrov má byť úver
postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere neurčité a celkom
nepreskúmateľné. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. RPMN je v zmluve vypočítanána základe zákonného vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve boli použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, ktoré predstavujú len zmluvne dojednaný úrok. Výška úroku, ako aj výška

celkovýchnákladovspojenýchsúverom,výškaúverovejsplátky,frekvenciasplátok,početsplátok,výška
úver. Všetky tieto parametre vstupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v zmluve riadne uvedené v
jej základných náležitostiach. RPMN je v zmluve uvedená správne, z uvedeného dôvodu nie je daný
zákonný dôvod pre určenie bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. v § 9 ods. 2 písm.
j) zák. č. 129/2010 Z.z.

30. Súd prvej inštancie taktiež nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 235,98 Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 25 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 15,11 Eur. Ročná úroková sadzba ku dňu uzatvorenia zmluvy bola
60,15%. Celkové náklady spotrebiteľa na úver predstavujú 141,77 Eur. Celková suma, ku ktorej

zaplateniu sa žalovaný zaviazal, predstavuje 388,75 Eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 60,15 % . Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo
výške do 1500,00 Eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia
úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu

30.09.2013 predstavovala 45,94% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná
hodnota RPMN) zo dňa 22.11.2013. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ
má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom
zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimeraneoslabovaťsubjektívneprávaúčastníkovvyplývajúcezprávnychnoriem.Nievýškaúrokovej

sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre
ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom
RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t. j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník
veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 60,15% neprevyšuje odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods.
6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou
maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené
pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti,

zastávame názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty
dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými
mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 60,15% nepresahuje 2x priemernej výšky
RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciáach o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.09.2013 vo výške 45,94% pre obdobné úvery.
Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Správnym procesným postupom by súd prvej inštancie
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

31. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 113,35 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 113,35 eur od 26.01.2015 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a prizná žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom
rozsahu.

32. K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

33. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu ajwebovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

34. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

35. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

36. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

37. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

38. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).

39. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok (§ 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

40. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

41. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

42. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

43. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

44. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka).

45. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka).

46.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho
zákonníka).

47. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

48. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka).

49. Splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas (§ 559 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka).

50. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).

51. Ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (§ 517 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

52. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

53. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi právnym
predchodcom žalobcu Quatro, a.s. Kežmarok a žalovaným založeným dňa 22.11.2013 Zmluvou o
pôžičke.

54. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania platobného

rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 224,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 20.01.2015 do zaplatenia, trov konania a trov právneho zastúpenia.

55. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu Quatro
a.s., Kežmarok a žalovaným dňa 22.11.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 27.11.2014, Doručenku

zásielky adresovanej žalovanému zo dňa 19.12.2014, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.01.201.

56. Dňa 03.04.2018 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu.
K návrhu pripojil listiny preukazujúce jeho tvrdenia o postúpení pohľadávky.

57. O vyššie uvedenom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Csp/217/2017-47 zo dňa
13.04.2018 tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol, že do konania na strane žalobcu vstúpi
Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava.58. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie listom zo dňa 24.08.2018 špecifikoval výšku žalovanej, pričom
predložil aj prehľad splátok a úhrad. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neprevzal si zásielku.

59. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

60. Jednými z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj náležitosti uvedené v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy (22.11.2013). Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

61. Pokiaľ ide o celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve sú uvedené dva údaje, pokiaľ
ide o poistenie, a to splátka 15,11 Eur, s poistením 15,55 Eur, celková suma 377,75 Eur a s poistením
388,75 Eur, pôžička - finančné plnenie 235,98 eur a celkové náklady spotrebiteľa 141,77 Eur.

62. Z uvedených údajov vyplýva, že v danom prípade nie je zrejmé, či predmetná pôžička bola
dojednaná s poistením a aká je teda skutočná celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak právny
predpis používa pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je nepochybné, že musí ísť o
jednoznačné číselné uvedenie tejto sumy, čo v predmetnej zmluve absentuje.

63. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.
Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN
ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť

úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere
nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

64. Ďalšou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. je aj výška, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

65. V tejto súvislosti odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu poukazuje na skutočnosť, že k
otázke splnenia náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v kontexte s čl. 10 ods. 2 smernice
2008/48, na ktorý poukazoval žalobca vo svojom odvolaní odvolací súd aj v súvislosti s rozsudkom

Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová k tvrdenému priamemu
účinku smerníc konštatuje, že otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka
vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku
priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus

spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Problém nastal v súvislosti s
pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd totiž na jednej strane má za cieľ
v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití všetkých aplikačných metód

a ustanovení celého právneho poriadku, ale na druhej strane existujú obavy, aby nedošlo v sporoch
medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a navyše aj proti princípom
súkromného práva, akými je aj princíp právnej istoty.

66. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 a Smernice 2008/48/ES, pretože sa

zdá, že Súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len
vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru
podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných
údajov pre výpočet RPMN.67. Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, Smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok Smernice nemožno použiť contra legem, a

preto v súlade s doterajšou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa
istiny, úrokov a poplatkov, aj keď názory na uvedené nie sú jednotné.

68. V citovanom ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca výslovne vyžaduje
uvedenie čiastkových súm, súhrn ktorých tvorí splátku úveru (istina + úroky + poplatky). Z uvedených

skutočností je potom potrebné vyvodiť, že bolo naplnené ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch a úver by sa mohol považovať aj pre uvedené dôvody za bezúročný a bez
poplatkov, hoci sú tu naplnené aj iné zákonné dôvody, pre ktoré je úver bezúročný a bezpoplatkový.

69. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanýmumožňujespotrebiteľovibezpotrebypoužitiaakýchkoľvekzložitýchmatematických

operácií určiť termín konečnej splatnosti úveru, odvolací súd konštatuje správny záver súdu prvej
inštancie, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť jednoznačne daný presným dátumom, t. j.
dňom , mesiacom a rokom, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. V danom prípade
táto podmienka splnená nie je, keďže v zmluve je uvedený ako termín konečnej splatnosti úveru je
uvedené len mesiac/rok - 12/2015. Navyše odvolateľ tvrdil, že konečná splatnosť úveru mala nastať

dňom 20.10.2015 a tiež dátumom 11/2018, čo nezodpovedá predloženej zmluve o pôžičke. Odvolanie
v uvedenej časti je zmätočné.

70. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu určenú v zmluve, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že úrok vo výške 60,15 % ročne odporuje dobrým mravom, keďže o viac ako o 100 %

prevyšuje priemerné úroky na trhu pri porovnateľnom úvere. Súd prvej inštancie správne zistil z webovej
stránky NBS, že priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch uzatvorených na dobu 1 až 5
rokov v novembri 2013 predstavovali 11,27 % ročne ().

71. Čo sa týka neuvedenia predpokladov na výpočet RPMN, odvolací súd k odvolacím námietkam
žalobcu uvádza, že v zmluve je nutné uviesť ako predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov vyplýva z prílohy Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá obsahuje základnú rovnicu pre
výpočet RPMN. V zmluve musí byť uvedené jednoznačne pri výpočte RPMN to, z akých predpokladov
sa vychádzalo pri tomto výpočte. Zo zmluvy je však zistiteľná len samotná výška RPMN.

72. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, s neuvedením všetkých predpokladov
použitýchnavýpočetročnejpercentuálnejmierynákladov,sneuvedenímsplátokvýšky,poštuatermínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu výšky ročnej úrokovej sadzby odporujúcej dobrým
mravom zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods.

1 a Občiansky zákonník v ustanovení § 39 spájajú následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

73.Ztohodôvodužalobcovitakvznikolnárokibanazaplatenierozdieluistiny,ktorúposkytolžalovanému
a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi už zaplatil. Zvyšok nároku žalobcu bol správne súdom prvej inštancie

zamietnutý.

74. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 113,35 eur
s prísl. po zistení, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 111,58 Eur na istine úveru bez úroku z
dôvodov uvedených vyššie.

75. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

76. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania.

77. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, žeúspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil,
bol v odvolacom konaní nečinný.

78. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).