Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alica Vörösová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214857
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217214857.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37927795 proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, Š. - Q., o zaplatenie 272,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 272,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 118,98 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 102,29 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
51,43 eur od 10.12.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 272,70 eur s prísl. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom
dňa 31.07.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom k zmluve, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Využívaním služieb verejnej mobilnej siete žalovaným, ako aj porušením povinnosti
vyplývajúcich zo zmluvy a dodatku vznikla žalobcovi pohľadávka. Suma vo výške 272,70 eur pozostáva
z mesačných poplatkov hlasových služieb, nehlasových služieb a iných poplatkov a služieb bez

zmluvnej pokuty. Žalovaný si však povinnosť neplnil, preto došlo zo strany žalobcu k porušenia
poskytovania služieb. Žalobca splnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanému služby podľa
zmluvy, tieto vyúčtoval podľa spotrebovaných služieb faktúrami nasledovne: faktúra č. XXXXXXXXXX
splatná 09.12.2014 v sume 51,43 eur, faktúra č. 7409020386 splatná 09.10.2014 v sume 118,98 eur,
faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 10.11.2014 v sume 102,29 eur.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov

a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.07.2014, dodatkom k tejto zmluve, faktúrami,
správami zo šetrenia trvalého bydliska žalovanej a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.07.2014 uzavretej medzi žalobcom ako
podnikom a žalovanou ako účastníčkou, fyzickou osobu nepodnikateľskou, podľa zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol
program služieb HAPPY 4 NAJ. Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa

31.07.2014 jeho predmetom bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1 dodatku ( písm.
a) dodatku), záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom,
Všeobecnými podmienkami a cenníkom ( písm. b) dodatku).4. Účastník sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že
sa nedopustí takého konania ani neumožní také konania na základe ktorého by podniku vzniklo právo

zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo
strany účastníka, za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pri tom považuje výpoveď zmluvy
zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie
účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku ( bod 3 dodatku).

5. Podľa ust. § 52 ods 1 a 4 zákona č. 40/1964Zb OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „ Občiansky zákonník“), spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá popri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

9. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ - požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy
v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

11. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ - vyplýva, že, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je
nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z.

12. V zmysle §3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, čo predstavuje 0,05% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % ročne
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

13. Podľa ust. § 488 OZ - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.14. Podľa § 491 ods. 1 OZ - záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžuvšakvznikaťajzinýchzmlúv.Vzákoneneupravených(§51)azozmiešanýchzmlúvobsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa § 43 ods. 11 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha súdu
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) a e) zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

a) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti,
e)opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

18. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvu o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie
služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných bodov. Písomnú zmluvy o
poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné
strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré poľa OZ možno dojednať len v písomnej forme.

19. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 Zákona o elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnouzmluvou,hocivOZniejevýslovne,akospotrebiteľskázmluvaupravená.Vzťahmedzi
občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného
a osobitého predpisu. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ

s poukazom na predmet podnikania ( viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a
vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3,4 OZ). Vzťahy
medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe kedy Slovenská republika transformovala do právneho
poriadku Smernice EU v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súd priznal nárok žalobcu na poskytnuté služby

a zaviazal žalovaného na ich úhradu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti spolu s prísl.

20. Súd priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v zmysle
§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP žalobca mal v konaní plný úspech preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.