Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200900
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2514200900.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcov: 1/ X. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, Z. zastúpený: J. A., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX J. a 2/ A.
I., nar. XX.XX.XXXX, obaja, proti žalovanej: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, Z., zastúpená
JUDr. Alenou Korpášovou, advokátkou, Rázusova 11, Piešťany, o určenie neplatnosti právneho úkonu,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania zamieta.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. (ďalej aj "žalobcovia") sa podaným návrhom zo dňa 10.02. 2014 (došlým súdu

dňa 11.02.2014) domáhali, aby súd určil, že Darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcami 1. a
2. ako darcami a žalovanou ako obdarovanou zo dňa XX.XX. XXXX, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2-ica k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súp. č. XXXX,
stojaceho na parc. registra ". č. XXXXX/XX a k parc. reg. ". č. XXXXX/XX o výmere 807 m2 - zast. plochy
a nádvoria a parc. reg. ". Č.. XXXXX/XX o výmere 1963 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko v obci
a kat. úz. Z.W., zapísané na LV č. XXXX (ďalej aj "nehnuteľnosti") nebola platne uzatvorená a je preto
neplatná; zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

2. V rovnaký deň podali žalobcovia aj návrh na vydanie predbežného opatrenia (ktorý bol uznesením č.
k. 4C/21/2014-15 zo dňa 03.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, zamietnutý).
3. Vecne žalobcovia návrh vo veci samej odôvodnili tým, že ako manželia v mesiaci S.C. XXXX
pod psychickým tlakom a v časovej tiesni uzatvorili s žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku k rodinnému
domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele reg. ". Č.. XXXXX/XX, k pozemkom - parc. reg. ". č. XXXXX/
XX o výmere 807 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. ". č. XXXXX/XX o výmere 193 m2

- zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v kat. úz. a obci Z., všetky nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím F. Ú.X., D. F. zo dňa
XX.XX.XXXX.
4. V ďalšom uviedli, že žalovaná je I. B. ich syna X. I. (a A. U. K. A.), pričom ich S. je od XX.XX.XXXX
väzobne stíhaný. Podľa žalobcov k uzatvoreniu darovacej zmluvy malo dôjsť na základe naliehania
odporkyne, ktorá ich vohnala do časovej tiesne a tak im znemožnila dôkladné zváženie ich rozhodnutia.
Uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy žalovaná podmieňovala pomoc synovi žalobcov v podobe

zabezpečenia advokátskych služieb, výsledkom ktorých malo byť prepustenie ich syna z väzby, pričom
im v tom čase oznámila, že advokát, ktorého ich synovi žalovaná sama zvolila, odmieta ich syna naďalej
obhajovať z dôvodu neposkytnutia ďalšej finančnej zálohy za obhajobu. Ďalšie finančné prostriedky na
obhajobu ich syna mala žalovaná poskytnúť na základe darovania 1/2-ice predmetných nehnuteľností;ich syn je však aj naďalej väzobne stíhaný a už niekoľko mesiacov má štátom ustanoveného obhajcu.
Psychicky ich výrazne ovplyvnila a napriek ich prosbe im neposkytla časový priestor na uváženie si tohto
právneho úkonu - uzatvorenia darovacej zmluvy.

5. Žalobcovia ďalej poukázali na tú skutočnosť, že vybavenie synovej obhajoby za darovanie majetku im
žalovaná oznámila až v deň podpisu Darovacej zmluvy, bez možnosti oboznámiť sa obsahom a dôvodmi
darovacej zmluvy, keďže vec uzatvorenia darovacej zmluvy podľa odporkyne nezniesla odklad, keď
podľa nej ich syn bez obhajcu môže dopadnúť veľmi zle, čo pochopili tak, že ak syn bude vypovedať bez
obhajcu, respektíve bez zvoleného obhajcu, tak už túto výpoveď nebude môcť zmeniť a preto mu bude

neskôr hroziť vysoký trest. Žalovaná im bez ich súhlasu oznámila zabezpečenie výjazdu notárskeho
pracovníka s tým, že kým tento príde majú čas si to premyslieť. Uviedli, že samotnú zmluvu dostali
k dispozícii k nahliadnutiu až keď sa k nim domov dostavil poverený pracovník notára. Po overení
ich podpisov nedostali k dispozícii žiadny rovnopis predmetnej darovacej zmluvy a to ani následne po
ich žiadostiach adresovaných žalovanej. Vzhľadom na zmenu správania sa žalovanej k nim nadobudli
presvedčenie, že chcela využiť ich dôveru a najmä časovú tieseň, aby ich na to pripravila o ich majetok.

6. Právne odôvodnili podaný návrh ustanovením § 37 ods. 1 a § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len "OZ"), ktorých výklad v podanom návrhu aj uviedli. Tvrdili, že žalovaná obchádzala
zákon (nadobudla majetok v rozpore s účelom inštitútu darovania) a konala v rozpore s dobrými mravmi
(hrozba vysokého trestu pre syna žalobcov v prípade nezvolenia obhajcu ich synovi).
7. Rozsudkom zo dňa 12.01.2015 č.k. 4c/21/2014-167 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov,

ktorým sa títo domáhali určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ ako darcami
a žalovanou ako obdarovanou zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/2-ica k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súpisné č. XXXX, stojaceho na
parc. registra ". č. XXXXX/XX a k parc. reg. ". č. XXXXX/XX o výmere XXX A. - zast. plochy a nádvoria
a parc. reg. ". č. XXXXX/XX o výmere X.XXX A. - zastavané plochy a nádvoria, všetko v F. W. D.. Ú..

Z., zapísané na LV č. XXXX (ďalej aj "nehnuteľnosti"), nebola platne uzatvorená a je preto neplatná;
zároveň sa domáhali náhrady trov konania. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka,

keď z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by žalobcovia uzatvorili predmetnú darovaciu
zmluvu v časovej tiesni vyvolanej žalovanou ani to, že by túto zmluvu uzatvorili pod bezprávnou
vyhrážkou odporkyne, čo do nezabezpečenia a nefinancovania obhajoby syna žalobcov v prípade
neuzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy. Tu je potrebné uviesť, že syn žalobcov a druh odporkyne
X.. I. bol vzatý do väzby dňa XX.XX.XXXX a predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená dňa

XX.XX.XXXX, teda po viac ako 2 mesiacoch od vzatia X.. I. do väzby. Sám žalobca 1/ na pojednávaní
konanom 09.06.2014 uviedol, že žalovaná ho vo veci uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy oslovila
po tom, keď bol X.. I. vzatý do väzby. Z obsahu predmetnej darovacej zmluvy súd zistil, že žalobcovia
svojimi podpismi potvrdili, že si predmetnú zmluvu prečítali. Samotná darovacia zmluva nie je rozsiahla
(jej text má fakticky niečo málo cez 1 stranu formátu A4), a je možné s jej obsahom sa oboznámiť

v zásade počas niekoľkých málo minút. Súdu sa nepodarilo bezpečne zistiť, či predmetnú darovaciu
zmluvu v potrebnom počte rovnopisov mali žalobcovia u nich doma pred podpisom zmluvy alebo ju tam
priniesol až poverený pracovník notára, avšak vzhľadom na jej obsah nie je možné prisvedčiť tvrdenia
žalobcov, že nepoznali jej obsah. K tvrdeniu žalobcov, že mali strach o osud svojho syna, ktorý vyvolala
žalovaná hrozbou - bezprávnou vyhrážkou o tom, že bez uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy

nebude zabezpečovať a financovať obhajobu syna žalobcov, je potrebné uviesť, že k tomuto tvrdeniu
súd nemohol uveriť, nakoľko navrhovateľ 1/ sa celkom jasne vyjadril, že o zvolenie a zaplatenie obhajcu
ich synovi sa nestaral, nakoľko žalobcovia s ním nežili, žila s ním žalovaná v spoločnej domácnosti 10
rokov, "prečo by sa mal do toho starať". Toto vyjadrenie žalobcu 1/ rozhodne nesvedčí o obave otca o
osud syna. Tvrdenia žalobcov v tom smere, že žalovaná podmieňovala zabezpečenie obhajoby syna

žalobcov prevodom spoluvlastníckeho podielu žalobcov darovacou zmluvou na žalovanú, je nelogické,
nakoľko nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu žalobcov žalovaná finančne reálne nezískala, keď
ako je už zhora uvedené, po dohode s bankou aj žalobcami prevzala ťarchu vo forme splatenia úveru
poskytnutého jej druhovi na nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť musela byť jasná
aj obom navrhovateľom. Nie je možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcov v tom smere, že ich vôľa

nebola slobodná, čo malo mať za následok absolútnu neplatnosť nimi urobeného právneho úkonu
- uzatvorenie darovacej zmluvy, keď nie je možné z vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že
by boli k urobeniu tohto právneho úkonu donútení bezprávnou vyhrážkou odporkyne v zmysle zhora
uvedeného, nakoľko mal súd z výpovede navrhovateľa 1/ bezpečne preukázané, že tu absentovalaprávne významná skutočná obava o osud ich syna (viď zhora). Predmetom darovacej zmluvy v súdenej
veci bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica na predmetných nehnuteľnostiach, darcami boli
žalobcovia, obdarovanou žalovaná, ktorá dar od žalobcov prijala. Zmluva mala zákonom predpísanú

písomnú formu. Čo sa týka tvrdenia žalobcov o nenaplnení účelu inštitútu darovania súd konštatuje,
že účelom darovania je bezplatný prevod vlastníctva z darcu na obdarovaného, a toto v danej veci
naplnené bolo, keď na základe uzatvorenej darovacej zmluvy žalovaná ako obdarovaná nadobudla od
žalobcov ako darcov do vlastníctva ich spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach tak,
ako je zhora uvedené. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná správala v rozpore s dobrými

mravmi (§3 OZ); toto tvrdenie žalobcov sa javí súdu ako účelové. Z vykonaného dokazovania mal
súd tiež za preukázané, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužívali a ani sa ako vlastníci,
resp. spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti nesprávali, keď sa žiadnym spôsobom nestarali o prevádzku,
údržbu a opravy predmetných nehnuteľností (domu), rovnako sa nestarali o splácanie úveru, za ktorý
bola predmetná nehnuteľnosť ich synom nadobudnutá. Naopak z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že takto sa správala práve žalovaná, ktorá predmetnú nehnuteľnosť s jej druhom -

synom žalobcov, po niekoľko rokov užívala a tiež sa po vzatí jej druha do väzby postarala o vyriešenie
problému so splácaním predmetného úveru jej druha. Z vykonaného dokazovania (výpovede sporových
strán) však mal súd tiež za preukázané, že pri nadobudnutí spoluvlastníckych podielov na predmetných
nehnuteľnostiach (každá strana o veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku) od X.. I.P. kúpnou zmluvou mali
síce "dohodnutú" kúpnu cenu za každý zo spoluvlastníckych podielov v sume 250.000 eur, avšak vôbec

nemali v úmysle túto kúpnu cenu X.. I. zaplatiť a ani on nemal v úmysle kúpnu cenu od nich žiadať.
Súd mal za preukázané, že X.. I. realizoval prevody svojho majetku účelovo, naoko, v závislosti od
toho, či mal v tom-ktorom období obavu z trestného stíhania a jeho prípadných následkov. Tu je treba
len naokraj poznamenať, že pokiaľ v oboch kúpnych zmluvách bola nezhoda vôle a jej prejavu čo do
reálneho zaplatenia kúpnej ceny za prevádzané spoluvlastnícke podiely, javia sa obe spomenuté kúpne

zmluvy ako neplatné pre nezhodu vôle a jej prejavu a javí sa teda sporným, kto je vlastne skutočným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh
bolo potrebné ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, preto rozhodol tak, ako je vo výroku I. tohto
rozsudku. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na
náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť a priznať im náhradu trov konania. Naďalej trvali na
tom,žebolibezprávnympôsobenímžalovanejnaichosobudonútenídarovaciuzmluvupodpísať,pričom
verbálny tlak žalovanej zbudil u nich dôvodný strach z ujmy, ktorá hrozila osobe ich blízkej - ich synovi v
trestnom konaní v tom kontexte, že ak nepodpíšu darovaciu zmluvu, žalovaná dá od všetkého ruky preč

(mala tým na mysli zabezpečenie obhajoby pre ich syna). Táto obava o blízku osobu mala za následok,
že vôľa, ktorú prejavili pri právnom úkone - darovaní, sa vytvorila pod vplyvom strachu a nebola tak
slobodná. V tejto súvislosti poukázali i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 33 Odo 808/2005 zo
dňa 25.07.2007. Poukázali na to, že cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky, nemusí byť
sám o sebe protiprávny. Stačí, aby sa jednalo o vyhrážku takú a takej intenzity, respektíve povahy, že u

toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodný strach. Žalobcovia mali evidentne strach o svojho syna
a o jeho budúcnosť, pričom okolnosti, ktoré predchádzali ich podpisu na predmetnej darovacej zmluve
zo dňa XX.XX.XXXX, sa nedajú klasifikovať ako štandardné, obzvlášť v prípade tak dôležitého právneho
aktu, akým je nepochybne darovanie a navyše pri takej vysokej hodnote blížiacej sa sume 200.000
eur. Žalovaná darovaním nadobudla hodnotu 200.000 eur, čo je hodnota majetku o 120.000 eur vyššia,

ako bola výška zostatku úveru v Q. T. I., a. s. k XX.XX.XXXX, čo predstavovalo sumu 80.170,33 eur.
Zdôraznili, že žalovaná vyvíjala z vlastnej vôle enormnú iniciatívu, aby mohla pristúpiť ako spoludlžníčka
z vyššie uvedeného dlhu viazanému na nehnuteľnosť, z ktorej spoluvlastnícky podiel o výške 1/2-ica
bol predmetom darovacej zmluvy. Súd konštatoval, že nemal za preukázané, že by žalovaná konala v
rozpore s dobrými mravmi, pritom aj zo samotného priebehu jednotlivých pojednávaní, ako aj z výpovedí

žalobcov a svedkyne Slobodovej jasne vyplynulo, že žalovaná ich vyslovene neznáša a pohŕda nimi,
pričom tieto vzťahy boli chladné aj v priebehu minulých rokov. Je dosť ťažké si predstaviť a logicky
odôvodniť, že čo iné ako bezprávna vyhrážka odporkyne a strach o osud syna by ich donútilo darovať
majetok vo výške 200.000 eur a previesť ho na odporkyňu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznsením zo dňa 04.05.2016 č.. k. 10Co/349/2015-221
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ sa zaoberal vecnou opodstatnenosťou
návrhu na začatie konania bez toho, aby skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov napožadovanomurčeníneplatnostidarovacejzmluvy.Naliehavýprávnyzáujemžalobcovnapožadovanom
určení je potrebné skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu
a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

11. S prihliadnutím na to, odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie sa existenciou naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení nezaoberal, nezaujal k uvedenej otázke žiadne
stanovisko, odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, pretože v prípade posúdenia týchto otázok odvolacím súdom a konečným rozhodnutím veci

by bola porušená dvojinštančnosť konania a účastníkom by bolo odopreté právo vyjadriť sa a navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s prihliadnutím na posúdenie veci v zmysle vyššie uvedeného.

12. Podaním zo dňa 08.12.2017 doručeným súdu 11.12.2017 žalobcovia navrhli konanie prerušiť až
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešany pod sp. zn. 4C/28/2016.
Uviedli, že predmetné konanie je potrebné prerušiť nakoľko je tu prvotná potreba vyriešiť otázku určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ktorá sa rieši v konaní 4c/28/2016.
13. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

14. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

15. Citované ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku,
ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.

16. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je potrebné vykladať v súvislosti
s § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných

predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom
zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite veci
je pochopiteľne rovnako vylúčené). Ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní,
konanie preruší a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky.

17. Ust § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu
súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej

otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania,
je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

18. Súd dospel k záveru, že na prerušenie konania v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle
ust. § 162 ods. 1 C.s.p. písm. a) ale ani podmienky vyplývajúce z ust. § 164 C.s.p. nakoľko v konaní
4c/28/2016 sa nerieši otázka, ktorú súd nie je oprávnený v predmetnom konaní riešiť a ani sa v ňom
nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.

19. Ako vyplýva z podanej žaloby vo veci 4C/28/206 žalobcovia 1/ a2 sa domáhajú voči žalovanej z
tohtokonaniaakožalovanej1/ aX.I. akožalovanému1/určenia,žeonisú vpodiele1/1bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli aj premetom prevodu darovacou zmluvou, určenia neplatnosti
ktorej sa domáhajú aj v konaní 4C/21/2014.

20. Tu súd poukazuje aj na samotný dôvod zamietnutia podanej žaloby, a to skutočnosť že na
požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem z dôvodu že je
možné žalovať o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti pričom v konaní vedenom natunajšom súde pod sp. zn. 4C/28/2016 sa takéhoto určenia vlastníckeho práva žalobcovia aj domáhajú.
Pričom práve otázka platnosti darovacej zmluvy sa bude musieť vyriešiť ako predbežná otázka v
konaní 4C/28/2016 a preto jej riešenie v samostatnom konaní resp. prerušenie takéhoto konania do

skončenia konania, v ktorom sa takáto predbežná otázka musí riešiť by bolo nadbytočné, nehospodárne
apredovšetkýmneúčinné,nakokologickybezohľadunaspôsobjejvyriešeniabysanezmenilazákladná
skutočnosť a to, že na navrhovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy nemajú žalobcovia naliehavý
právny záujem.

21. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrh žalobcov na
prerušenie konania zamietol, a o zamietnutí návrhu žalobcov rozhodol s poukazom na ust. § 162 ods.
3 C.s.p. až v rozhodnutí vo veci samej.

22. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 22.01.2018 na ktoré sa dostavil žalobca 1/,
žalovaná a právna zástupkyňa žalovanej - doručenie predvolania majú riadne a včas vykázané, lehota

na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná. Nedostavila sa žalobkyňa 2/ -
doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané, lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178
ods. 2 CSP bola zachovaná, svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala súd o odročenie pojednávania.
Súd následne rozhodol že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne 2/.

23. Na predmetnom pojednávaní súd stranám sporu oznámil predbežné právne posúdenie veci t.j.
nedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníanáslednežalobcomvytvorilpriestor
aby sa k predmetnej otázke vyjadrili.

24. Splnomocnený zástupca žalobcu poukázal na uznesenie odvolacieho súdu s tým, že v zmysel tohto

uznesenia je naliehavý právny záujem v danej veci daný.

25. Právny zástupca žalovanej poukázal na svoje predchádzajúce podania a uviedol, že podľa jeho
názoru nie je daný naliehavý právny záujem na požadovnom určení.

26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise,
výpoveďami a výsluchmi účastníkov konania, ich právnych zástupcov ako aj svedkov, pričom pri
vyhodnotený zisteného skutkového stavu sa obmedzil len na zistenia, potrebné k posúdeniu danosti
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy a zistil
tento skutkový a právny stav:

27. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (zo dňa XX.XX.XXXX W. Y. B. XX.XX.XXXX) pre F. W. D..
Ú.. Z. súd zistil, že odporkyňa je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a to rodinného domu
súpisné č. XXXX, postaveného na parcele reg. ". Č.. XXXXX/XX a pozemkov - parc. reg. ". Č.. XXXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A. a parc. reg. ". Č.. XXXXX/XX zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX A..

28. Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalocovia touto zmluvou darovali žalovanej
ich spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica vzhľadom k celku na predmetných nehnuteľnostiach ako
družke ich syna a že žalovaná ako obdarovaná tento dar od žalobcov ako darcov prijala. Ďalej súd z tejto

zmluvy zistil, že nadobúdacia hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2-ice vzhľadom k celku
bola na základe kúpnej zmluvy právoplatnej dňa XX.XX.XXXX, ktorou zmluvou darcovia prevádzaný
spoluvlastnícky podiel prevádzali, dohodnutá na 250 000,- eur. Z článku V. predmetnej darovacej zmluvy
súd zistil, že k uzavretiu zmluvy pristúpili zmluvné strany slobodne a vážne, prečítali si ju, porozumeli
jej obsahu, čo na znak súhlasu potvrdili svojimi podpismi (bod 4.) a tiež, že zmluva bola vyhotovená v

počte 5 rovnopisov, z ktorých 2 budú predložené Správe katastra Piešťany k vykonaniu zápisu zmien
vlastníctva a po 1 vyhotovení obdrží každý účastník zmluvy (bod 5.).

29. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti datovaného dňom XX.XX.XXXX a
podpísaného všetkými účastníkmi konania súd zistil, že bol podaný na S. D. Z. dňa XX.XX.XXXX.

30. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.31. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo
je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

33. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

34. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade

tomu tak bolo v čase podania žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného do 30. júna 2016 ale
uvedená podmienka musí byť splnená aj od XX.XX.XXXX tak ako to vyplýva z ust. § 137 písm c) CSP).
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný v čase rozhodovania súdu.

35. Žalobcovia sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, logicky sa teda

nedomáhajú rozhodnutia o osobnom stave ani aby sa rozhodlo o splnení nejakej povinnosti. Právna
teória i konštantná súdna prax už dlhodobo zastáva názor, že za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p.resp.137písm.c)C.s.p.jepotrebnépovažovaťajnávrhnaurčenieneplatnostizmluvy,hocisaním
priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Vzhľadom na to je potrebné
i predmetnú žalobu, ktorou sa žalobovia domáhajú určenia absolútnej neplatnosti zmluvy, považovať

za určovaciu žalobu. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti
určovacej žaloby je potom existencia právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Právny
záujem žalobcov pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodujúcichskutočností.Prežalobcov to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho

záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným
je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu navrhovateľa, teda je tu stav kedy právo,
resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav

neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu určovacieho
návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

36.Ktomučijeprávnyzáujemnaurčenísaprihliadazúradnejpovinnostivktoromkoľvekštádiukonania.
Podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 aj 3Cdo/98/2004). Ten je v takom

prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí vždy znamenať, že
účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva,
ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.
37.Aksúdrozhodneotom,žezmluvaoprevodenehnuteľnostíjeneplatná,týmtodeklaratórnymsúdnym

rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou
otázka komu nehnuteľnosť patrí. I podľa už konštantnej judikatúry českých súdov, zohľadniac pritom vo
vzťahu k tejto otázke totožnú právnu úpravu v Slovenskej a Českej republike, žaloba o určenie v zmysle
§ 80 písm. c) O.s.p. resp. § 137 písm. c) C.s.p. nie je opodstatnená ani vtedy, ak má požadované určenie
len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, či nie je právny vzťah alebo právo, a to

najmä vtedy, ak táto otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takom
prípade totiž neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka z ktorej bez ďalšieho právny vzťah
(právo), významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťahalebo právo je alebo nie je. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 2147/99 uzavrel, že pokiaľ právna
otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté má povahu predbežnej otázky k existencii práva
alebo právneho vzťahu (vlastníctvo), nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej

otázky, ak možno žalovať priamo o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu; inak povedané, ak
možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny
záujem na určenie platnosti či neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka.
38. Právny názor, že pokiaľ je možné žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti príslušného právneho úkonu, lebo

otázka platnosti právneho úkonu má vo vzťahu k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu povahu
otázky predbežnej, opakovane uznal Ústavný súd ČR ústavne konformným (napr. v uzneseniach sp.
zn. I.ÚS 45/99, IV.ÚS 501/2000, II.ÚS 2453/07). S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská,
súladne s konštantou súdnou judikatúrou, súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že otázka ne/
platnosti predmetnej darovacej zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté na základe podanej žaloby, má
povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam, nie

je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky. V danom prípade totiž môžu
žalobcovia žalovať (a je potrebné podotknúť že aj žalujú v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 4c/28/2016) priamo o určenie existencie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, v ktorom konaní
ako jedna z predbežných otázok bude riešená práve otázka ne/platnosti predmetnej darovacej zmluvy,
ktorou žalobcovia mali previesť dotknutú nehnuteľnosť na žalovanú, pričom v konaní o takejto žalobe

bude vyčerpávajúco vyriešená spornosť daného vzťahu.
39. Za tejto situácie dospel súd k záveru, že žalobcovia ani napriek skutočnosti, že súd potom ako na
pojednávaní dňa 22.01.2018 oznámil predbežné právne posúdenie veci a teda že v danom prípade nie je
daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, dostatočne nevysvetlili v čom, spočíva
ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, resp. v čom by situácia, ktorá

by nastala v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy pre žalobcov priaznivejšia v porovnaní so
situáciou pred určením tejto neplatnosti a preto nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť
určovacej žaloby, keď žalobcovia nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto
bolo potrebné takúto žalobu zamietnuť bez toho aby sa súd zaoberal vecnou stránkou sporu.
40. O nároku žalovanej na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalovaná bola v konaní vzhľadom na zamietnutie žaloby plne úspešná, preto jej súd priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania voči v rozsahu 100%.
41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Piešťany.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.