Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216165
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. na M. 507, o zaplatenie 3.117,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 10.01.2017 č. k. 13C/556/2015-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 17,90% úrok z istiny 3.117,83 euro od 06. 12. 2015 do zaplatenia
a 5% úrok z omeškania z nezaplatených úrokov 189,15 euro od 12. 06. 2015 do zaplatenia.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu z 20. 06. 2016 na zmenu petitu v
časti 17,90 % úroku a v časti 5 % úroku z omeškania ročne, konanie v časti vyčísleného úroku nad sumu
189,15euravčastivyčíslenéhoúrokuzomeškanianadsumu1,62eurzastavil.Ďalšímvýrokomzaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3117,83 eur s úrokom vo výške 189,15 eur a úrokom z omeškania vo
výške 1,62 eur a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3117,83 eur od 6.12.2015 do zaplatenia,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti 17,90 % úroku ročne ako aj v časti 5
% úroku z omeškania ročne z nezaplatených úrokov od 6.12.2015 do zaplatenia zamietol. Žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi 68,58 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
68,58% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, poukázal
na rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp.

zn. 35 Odo 101/2002, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 59/98 a rozsudky odvolacích
senátov Krajského súdu v Nitre.

1.1. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu dňa 23. 04. 2013 uzavreli úverovú
zmluvu č. 0000000000044308, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 3.400,- eur, ktorý sa zaviazala
splatiť 120 mesačnými splátkami po 61,16 eur, počnúc prvou splátkou 07. 05. 2013. Splatnosť úveru

bola dohodnutá na 11. 04. 2023, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 17,9% ročne, RPMN
20,84% a priemernej RPMN vo výške 18,86% a celkovej sume úveru 7.578,- eur. Prípisom z 11. 06.
2015 žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú na splatenie zostatku
úveru vo výške 3.378,76 eur najneskôr do 21. 06. 2015. Z výpisu z účtu žalovanej zistil, že úver splácalanepravidelne a po 10. 02. 2015 už nerealizovala žiadne úhrady. Pokiaľ ani po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru nerealizovala žiadnu úhradu, dlh žalovanej titulom dlžnej istiny úveru predstavuje sumu
3.117,83 eur, dlžný úrok sumu 189,15 eur a úrok z omeškania sumu 1,62 eur, ktoré žalobcovi priznal.

1.2. Ďalej uviedol, že ak si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne do
splatnosti, zostal nepreukázaný nárok žalobcu na 17,90 % úrok ročne z dlžnej istiny úveru vo výške
3.117,83 eur od 06. 12. 2015 až do zaplatenia, keď úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru a žalobcom vyčíslený sumou vo výške 189,15 eur bol žalobcovi prisúdený.
Súd poukázal na § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie
vecou hlavnou, čo vyplýva aj z rozhodnutí NS ČR a Ústavného súdu ČR, na ktoré poukázal. Uzavrel, že
po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny
úveru má veriteľ nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou

nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 59/98,
podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, v danom prípade do 21. 06. 2015 Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol nárok na úrok
z úveru, preto žalobu v časti 17,90% úroku z úveru od 06. 12. 2015 do zaplatenia zamietol. V súlade s
tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok

Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka
nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

1.3. Súd zamietol žalobu aj v časti 5% úroku z omeškania ročne zo sumy nezaplateného úroku vo výške
189,15 eur od 06.12.2015 do zaplatenia dôvodiac jeho neprípustnosťou.

1.4. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru sumou vo výške 3.117,83 eur priznal žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej v

oznámení žalobcu z 11. 06. 2015 (do 21. 06. 2015) aj nárok na 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si
žalobca uplatnil, po nepripustení zmeny petitu, od 06.12.2015 podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok

v tejto časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Nesúhlasil s argumentáciu
súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti žaloby poukazujúc na nesprávne právne posúdenie veci.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd
uviedol, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497
Obch. zákonníka v spojení s § 502). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku (§

369 ods. 1 Obch. zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z
poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.
Poukázal na to, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z
istiny do dňa zospoplatnenia a tento sa ďalej, t. j. po zospoplatnení celého dlhu, nenavršuje. Práve
z toho dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť nedôvodnému navršovaniu

nárokov veriteľov. Nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je nárokom, ktorý predpokladá aj
ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, pretože ani citované a ani iné zákonné ustanovenie tento
nárok nespochybňuje. Ak by sa mala aplikovať prax, ktorú predpokladá odôvodnenie zamietnutia jeho
nároku prvostupňovým súdom znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu, ktorý
pozostáva výlučne zo zmluvných úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Žalobca

odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania, ktorú žiadala priznať v rozsahu 100 %. Mal za to, že
súdvychádzalznesprávnejvýškypredmetukonania,ktoréhopredmetombolozaplateniesumy3.117,83
eura, pričom bol úspešný v celej časti istiny, ktorá mu bola priznaná, teda v rozsahu 100 %. Poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo/243/2007, podľa ktorého sú len príslušenstvom pohľadávky a pri
posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nepodala.4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ale nevyvodil z neho správny právny
záver.

5. Predmetom konania je žaloba podaná na Okresnom súde v Komárne dňa 31. 08. 2015, ktorou
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 3.117,83 eura, úrok 190,70 eura
(z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky zameškania 2,08 eur v (z
neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), 17,9 % úrok ročne z nezaplatenej istiny
3.117,63 eura od 06. 12. 2015 zo zaplatenia, úrok zameškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3117,83

eura z nezaplatených úrokov 190,70 eura od 06. 12. 2015 do zaplatenia na náhradu trov konania.
Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa nesplácala vyjadrenie úver poskytnutý jej zmluvou 23. 04. 2013, preto
ju žalobca vyzval listom z 11. 06. 2015 na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 21 06. 2015.
Pohľadávka do dňa predčasného zospoplatnenia, do 06. 11. 9015, predstavovala 3.380,77 eura, z toho
3.117,83 EUR istina poskytnutého úveru, úroky 190,70 EUR do dátumu predčasnej splatnosti úveru,

úroky z omeškania 2,08 EUR a poplatky. Žalobou uplatnil (po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby)
nárok na zaplatenie istiny 3.117,83 eur s 17,9% úrokom ročne od 06. 12. 2015 do zaplatenia, 5%
úrokom z omeškania zo sumy 3.117,83 eura od 06. 12. 2015 do zaplatenia, úroku 189,15 eur a úroku
z omeškania 1,62 euro s 5% úrokom z omeškania z 3.117,83 euro od 06. 12. 2015 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie priznal žalobcovi istinu a úrokom z omeškania od 06. 02. 2015 a vyčíslené úroky a úroky

z omeškania do zospoplatnenia úveru, do 11. 06. 2015. V časti úroku 17,9 % z istiny po zospoplatnení
a úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov 189,15 eur žalobu zamietol. Proti vyhovujúcej časti
žalobcaodvolanienepodal,pretovtejtočastirozsudoknadobudolprávoplatnosť.Predmetomprieskumu
odvolacím súdom je zamietajúca časť výroku rozsudku.

6. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

7. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.

8. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po
splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch,
platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania,

ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005
vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za
dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj
za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej

dobesplatnostiúveruveriteľovinevrátil.Úrokyaúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávkypodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné
úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so
zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať aj keď neboli dohodnuté.
Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho

súdu,žeúrokypodľa§658ods.1Obč.zák.možnozásadnedohodnúťlennadobudohodnutejsplatnosti
istiny a že od tohto okamihu zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska
posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy
podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky
predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti -
za nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky

vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z
omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať
dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať až pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli
dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver

je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené
rozhodnutie NS SR z 01. 05.1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru
patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov
nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V
dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník
povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil. Ústavný súd SR v uznesení č.k.

IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal, sa
nezaoberá výslovne vecnou správnosťou rozhodnutí Okresného a Krajského súdu v Prešove; vyslovil,
že k namietanému porušeniu základného práva podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 47 ods.
3 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru rozsudkami Okresného a Krajského súdu nedošlo, namietané
rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, respektíve za také, ktoré

by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

9. V prejednávanej veci strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, v ktorej v bode 4 dohodli následky
porušenia zmluvných povinností. V prípade, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banke vzniklo
právo na úrok z omeškania vo výške 5 % z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia (4.1). Ak

klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z
poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 %, a to až do jej zaplatenia (4.3).

10. S poukazom na vyššie uvedené právne názory a dohodu strán o následkoch porušenia zmluvných
povinností odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru mal žalobca právo len na úroky z omeškania a že právo na úrok, ako cenu poskytnutých peňazí,
už nárok nemá. Využitie práva veriteľa na zospoplatnenie mení len splatnosť úveru, t.j. peňazí, nie ich
cenu vyjadrenú v úroku a nemôže samo o sebe veriteľovi privodiť zhoršenie (a dlžníkovi, len preto že je
spotrebiteľom zlepšenie) jeho práv. K záveru o možnosti dojednať podľa právnych predpisov účinných
v čase uzatvorenia zmluvy úroky až do doby vrátenia istiny dospel odvolací súd aj na základe právnej

úpravy povinností spotrebiteľa pri odstúpení zmluvy upravenej v § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z.,
podľa ktorého ak došlo k odstúpeniu od zmluvy spotrebiteľom, je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
istinu a úrok z tejto istiny od dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatnosti istiny,
a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy
veriteľovi. V tomto prípade je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi úver vo výške na základe dohodnutej

úrokovej sadzby.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v
zamietajúcej časti zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

12. V konaní (celom) úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).