Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/293/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816200602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej žalobcov: 1/ M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, žalobcovia v rade 1/ a 2/
právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom v R. XXX, proti žalovanému: A. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, právne zastúpený JUDr. Andrej Bryjom, advokátom so sídlom v D., C. XX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo z 7. mája 2018 sp. zn. 7C/17/2016-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú výlučnými vlastníkmi
pozemku (patriaceho do BSM), vytvorený na základe geometrického plánu č. 37048201-105/2013
geodetom Ing. M. B., a to pozemku C-KN parc. č. 56/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2,
k.ú. N.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami

uvedenými v § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v konaní preukázali. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia v rade 1/, 2/ na základe Notárskej zápisnice
z 19.11.1973 č. N 217/73, Nz 248/73, okrem iného nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.
N. - pozemno-knižnú parcelu č. 209 zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. XXX., a to od matky A.
G. a od starej matky H. O.. Žalobcovia na základe kúpnej zmluvy z roku 1973 vstúpili do držby a
užívania pozemku tak, ako bol ich právnymi predchodcami do toho času užívaný, bol priplotený k
pozemku ich právnych predchodcov, bol týmto užívaný ako súčasť pozemno-knižnej parcele č. 209. Do

úvahy vzal aj pomerne nepatrnú výmeru pozemku, ktorá je predmetom žaloby (67 m2) v porovnaní s
výmeroupozemku,ktorábolapredmetomkúpnejzmluvyzroku1973(674m2).Žalobcovianenadobúdali
pozemok, ktorý by nepoznali a nemali teda dôvod zaujímať sa o jeho parametre. Pri posudzovaní
podmienok splnenia oprávnenej držby, ktoré viedli k vydržaniu, nemožno vychádzať iba zo skutočnosti,
že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia sa držby, nie je v súlade s údajmi, ktoré boli uvedené
v kúpnej zmluve a o oprávnenosti ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Samotná skutočnosť, že držiteľ si
nenechal vytýčiť hranice držaných pozemkov a nezistil, či drží aj časť pozemku, ktorá jeho vlastníctvom

nie je, nevylučuje bez ďalšieho jeho oprávnenú držbu. Bolo potrebné vziať do úvahy tiež, že žalobcovia
konali v dôvere k štátnemu orgánu - notárovi, ktorý pre nich kúpnu zmluvu spísal a ubezpečil ich, že
kupujú celý oplotený pozemok, ktorého súčasťou bol aj sporný pozemok. Žalovaný nespochybňoval,
že sporný pozemok bol priplotený k pozemku priľahlému k rodinnému domu žalobcov a medzi ichrodinami neboli kvôli užívaniu pozemku spory, pričom žalovaný v roku 1999 si postavil nové oplotenie,
ktoré posunul do vlastného pozemku, teda vo svoj neprospech. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že v uvedenom stave bol sporný pozemok užívaný aj pred rokom 1973, a to od roku 1934, kedy

mala byť sporná parcela užívaná na základe dohody - zámeny predchádzajúcich pozemno-knižných
spoluvlastníkov po požiari v obci N.. Dospel teda k záveru, že v danom prípade nastali okolnosti, ktoré
môžu utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, pričom oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Žalobcovia teda na základe skutkového omylu sa ujali
držby pozemku vo výmere o 67 m2 väčšej, než v skutočnosti nadobudli kúpnou zmluvou na základe

notárskej zápisnice z 19.11.1973. Nepovažoval za dôvodné vypočuť svedkyňu V. N., keďže žalovaný
od začiatku nerozporoval užívanie sporného pozemku žalobcami, ani nerozporoval, že sporný pozemok
sa nachádzal v oplotenom dvore pri ich rodinnom dome. Taktiež zamietol návrh žalobcu na vypočutie
svedka Ing. M. B. - geodeta, ktorý vyhotovil geometrický plán, pretože pokiaľ žalovaný v roku 1999
realizoval nové oplotenie, hranice nového oplotenia posunul do svojho pozemku.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Považoval
rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, ktorý nerozhodol s vysloveným právnym záverom
odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy na
objasnenie žalobcami tvrdených skutočností, za ktorých vstúpili do nimi tvrdenej oprávnenej držby
spornej nehnuteľnosti a potom sa nezaoberal posúdením splnenia ostatných zákonných predpokladov

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že PKN
parc. č. 207 zapísaná v PKN vložke č. XXX bola zapísaná na jeho právnych predchodcov Z., P. S. bol
jeho starým otcom a pokiaľ žalobcovia tvrdia, že tento mal v roku 1934 zameniť pozemok s M. O., v
pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný v tom čase nebol. Jeho starý otec P. S. bol do pozemkovej
knihy zapísaný až v roku 1951, takže v roku 1934 pozemok zameniť nemohol. Nepopiera, že žalobcovia

užívajú sporný pozemok, namieta však, že by boli dobromyseľnými držiteľmi. V kúpnej zmluve z
19.11.1973 je predmet kúpy jasne definovaný, predmetná pozemno-knižná parcela č. 207 predmetom
kúpy nie je. O tom vedela aj žalobkyňa v rade 2/, pretože chodila za jeho matkou, aby jej sporný
pozemok prepísala. Žalobcovia vedeli o spornosti výmery pozemku a jeho pôvode už pred jeho kúpou,
nakoľko predložili spolu so žalobou aj znalecký odhad z 2.4.1973 znalca B., ktorý pozemok nehodnotil,

keďže mu nebol preukázaný doklad o jeho výmere. Zameranie parcele na základe geometrického
plánu Ing. M. B. nezodpovedá terajšiemu stavu, keďže geodet na mieste samom ho odmietol zamerať
a vyhotovený geometrický plán zodpovedá len pôvodnému pozemno-knižnému stavu. Odjakživa boli
sporyohľadnepredmetnéhopozemku,pretožežalobkyňačastochodilaknim,abyimmatkapreviedlado
vlastníctvapozemokpodmaštaľou,čoodzačiatkujehomatkaodmietala.Nauvedenénavrhovalvypočuť

svedkyňu N., čo súd odmietol. Aj pri konaní ROEP v N. je zrejmé, že už v roku 2002 mali žalobcovia
vedomosť o spornosti pozemku, ako to vyplýva z kópie identifikácie parciel vykonávateľa ROEP, kde je
jasne uvedená výmera 67 m2. Spornosť výmery uvádzaná žalobcom bola spôsobená tým, že pôvodná
pozemno-knižná parcela č. 209 mala v prednej časti tvar písmena L, pričom v geometrickom pláne
predloženom žalobcami už parcela takýto tvar nemá, pretože označenú časť parcely č. 209 vydržala V.

G. asi v roku 1996, ktorá je sestrou jeho otca. Žalobcovia podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
v konaní jednoznačne nepreukázali. Oprávnená držba sa môže zakladať na omyle držiteľa, ktorý sa
domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa
nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl
spočívajúci v neznalosti alebo neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť omylom

ospravedlniteľným. Pokiaľ žalobcovia nadobúdali nehnuteľnosti v roku 1973, platil Občiansky zákonník
č. 40/1964, v zmysle ktorého prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť len písomnou
zmluvou, ktorej účinky nastali až dňom registrácie na štátnom notárstve. Žalobcovia preto vzhľadom na
všetky okolnosti nemohli byť dobromyseľní pri nadobúdaní vlastníckeho práva. Žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Uviedli, že pozemok v roku 1973 kupovali v oplotenom stave a na jeho časti bola postavená
stavba kamennej maštale s rokom výstavby 1934. Na stavbu maštale - ovčína, ktorý je umiestnený v
časti sporného pozemku, dostal ich právny predchodca M. O. už v roku 1934 oficiálne povolenie. Ak by

tomu tak nebolo, viedlo by to k sporovému súdnemu konaniu alebo aj k iným nepokojom na pozemku.
Uvedené je v zhode aj s pôvodnou výpoveďou žalovaného na pojednávaní, ktorý uvádzal, že medzi
ich právnymi predchodcami a jeho právnymi predchodcami k žiadnym nezhodám ohľadne užívania
sporného pozemku nedochádzalo. Z vyjadrenia žalovaného výslovne vyplýva, že plot okolo spornéhopozemku v minulosti staval jeho otec a žalovaný sa vrátil z Ústia po roku 1999. Za zásadné považujú
vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že ich nehnuteľnosti získali jeho rodičia až v roku 1954, teda ho
začali užívať neskôr ako ich právny predchodca M. O., ktorý už v roku 1934 získal povolenie na výstavbu

ovčína na časti sporného pozemku. Geodet Ing. M. B. v jeho geometrickom pláne potvrdil, že hranica
spornej C-KN parc. č. 56/4 je totožná s hranicou v katastrálnej mape z roku 1970. Nebolo preukázané
tvrdenie žalovaného o posune oplotenia sporného pozemku do časti svojho pozemku, ktoré by malo
byť zohľadnené pri vytvorení geometrického plánu. Po roku 1934, po výstavbe kamennej maštale,
nedošlo so žiadnym z predchádzajúcich pozemno-knižných vlastníkov k spochybneniu vlastníckeho

práva zo strany právnych predchodcov žalovaných. Je zrejmé, že samotný žalovaný si vysporiadal
pozemok a to tú časť, ktorú mali získať jeho právni predchodcovia od ich právneho predchodcu M. O..
Záver súdu o dobromyseľnom nadobudnutí vlastníckeho práva na základe ospravedlniteľného omylu,
skutkovým zisteniam zodpovedá, keďže pri uzatvorení kúpnej zmluvy z 19.11.1973 žiadnu spornosť vo
výmere pozemkov pod maštaľou a v rohu pozemku nebolo možné postrehnúť. Pokiaľ nehnuteľnosti
kupovali v roku 1973 na základe kúpnej zmluvy vypracovanej notárom JUDr. Andrejom Kubášekom, boli

uzrozumení s tým, že kupujú aj časť sporného pozemku, ktorá v tom čase bola spolu s hospodárskymi
stavbami aj užívaná.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcov na určenie vlastníckeho práva vydržaním vyhovel,

je správny, keďže zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a zistenému skutkovému stavu.
Odvolací súd na základe doplneného dokazovania na odvolacom pojednávaní výsluchom žalovaného,
svedkov Ing. M. B. a V. N. dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho aj zodpovedajúce právne závery. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd poukazuje na dlhodobý

a nerušený stav užívania žalovanej parcele už právnymi predchodcami žalobcov v rade 1/, 2/ pred
uzavretím kúpnej zmluvy v roku 1973, zrejme na základe okolností, ktoré nastali po požiari v obci N.
v roku 1934. Uvedenému záveru zodpovedá aj správanie sa samotného žalovaného, ktorý na základe
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Námestove z 20.4.2005 č. 337/02/95/41/315/05/ROEP
v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov, nadobudol vlastníctvo aj k časti pozemno-knižnej parcele č.
209 zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX, pôvodne vedenej na M. O.. Aj uvedená skutočnosť
nasvedčuje tvrdeniu žalobcov o tom, že v dávnej minulosti došlo medzi pôvodnými pozemno-knižnými
spoluvlastníkmi k dohode ohľadom vlastníctva (zámeny) tých ktorých častí pozemno-knižných parciel
nachádzajúcich sa v ich susedstve. Pre právne posúdenie veci nebolo podstatným tvrdenie žalovaného

o tom, že na základe predmetného rozhodnutia v konaní ROEP v obci Babín nadobudol žalovaný
podľa jeho tvrdenia menšiu výmeru, než predstavuje výmera spornej parcele, vo vzťahu ku ktorej sa
žalobcovia podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva. Aj na základe výpovede žalovaného
na pojednávaní bolo možné vyvodiť, že v takomto dlhodobom stave užívania takto zamenených častí
pozemno-knižných parciel č. 209 a 207, právni predchodcovia žalobcov, ako aj žalovaného, si do

uvedeného spôsobu užívania vlastníckeho práva nezasahovali a vzájomne sa rešpektovali. Žalovaný
v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil dôvodnosť podanej žaloby, že by predmetom
vydržania a nadobudnutia vlastníckeho práva mala byť žalovaná parcela v menšej výmere. V tomto
smerenepredložilanenavrholvykonaťtakédôkazy,ktorébyspochybnilisprávnosťgeometrickéhoplánu
z 30.10.2013 Ing. arch. O. B., na základe ktorého bola vytvorená C-KN parcela č. 56/4, k.ú. N..

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobcovia podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanej
parcele na základe vydržania v konaní preukázali, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešným žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)