Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717206803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1717206803.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: Y. D., V. D., J.
XX.XX.XXXX, Y. G. H. XX/XX/X, T., V. V., korešpondenčná adresa: Z. XX, U. A. proti žalovanému: S.
H., V. H., J. XX.XX.XXXX, Y. G. S. Č.. XX, G., korešpondenčná adresa: Z. XX, U. A., zastúpený JUDr.
Milan Ficek, advokát, s.r.o., Bratislava, Žilinská č. 14, IČO : 47 232 757, o nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku zo dňa 26.júla 2017,
č. k. 6C/42/2013-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým : I. Uložil
žalovanému S. H., aby dočasne nevstupoval do V. na Z. ulici, súp.č. XX I. U. A., nachádzajúcom sa
parcele registra „C", parc. č. XXXX/XXX o výmere 75 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanom
na LV č. XXXX Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Chorvátsky Grob,
katastrálne územie U. A.. II. Uložil žalovanému S. H.J., aby dočasne nevstupoval na parcelu č. XXXX/
XXX o výmere 378 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C" zapísané na LV č. XXXX

Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Chorvátsky Grob, katastrálne územie
U. A.. III. Uložil žalovanému S. H., aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne nekontaktoval Y. D.. IV. Uložil žalovanému S. H., aby sa nepribližoval k Y. D. a jej
dvom maloletým deťom F.Z. D., J. XX.XX.XXXX a J. D., J. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako
150 m s výnimkou súdnych konaní vo veci resp. vyšetrovacích úkonoch v trestnom konaní a to vždy
za prítomnosti tretej osoby. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyni sa priznáva nárok na

náhradu trov konania vo výške 100%.

1.1. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla, že od júna 2016 žijú spolu v spoločnej domácnosti v rodinnom dome
na Z.Ľ. W.. Č.. XX, I. U. A., nachádzajúcom sa na parcele registra „C", súp. č. XXXX/XXX, zastavané
plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, pre

okres: N., obec: U. A., katastrálne územie U. A., kde s nimi žije aj jej syn J. D., narodený 02.02.2012
z predchádzajúceho vzťahu. Ich partnerstvo so žalovaným sa jej zo začiatku javilo ako harmonické, až
postupom času začala prichádzať na to, že žalovaný ju už od začiatku ich vzťahu úmyselne zavádzal a
klamal, napr. jej tvrdil, že jeho rodičia sú po smrti, pričom následne zistila, že obaja v tom čase boli ešte
nažive, rovnako ju zavádzal s tým, že jeho manželka aj s jeho malým synom zomreli pri autonehode,
že je vlastníkom nehnuteľnosti v Prahe, ktorú má problém predať. Postupom času však prichádzala

na to, že skutočnosti, ktoré jej uviedol nie sú založené na pravde, jeho bývala manžela aj so synom
sú nažive, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Klamstvá žalovaného boli účelové. Jeho klamstváich privádzali k nezhodám, ktoré vyvrcholili skutkom zo dňa 25.04.2017, pre ktoré podávala aj Trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu Nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l, ods. 2
písm. b) Trestného zákona na tunajšie Obvodné oddelenie PZ v Bernolákove, kde je toto trestné konanie

vedené pod CVS: ORP-302/BE-SC-2017. V tento deň jeho agresivita nadmerne stúpla potom ako mu
oznámila, že ju kontaktovala jeho bývalá manželka N. H., s tým, že so žalovaným stále komunikuje. Na
to sa žalovaný na ňu rozkričal a udrel uzavretou päsťou do steny, následne sa rozutekal do obývačky,
kde sa hral ich syn Iľja, ktorého vybral z ohrádky a rozbehol sa s ním držiac ho na rukách smerom k
schodom, zatarasil jej cestu a povedal jej, že ju nepustí, na schodoch sa začali o syna doťahovať, na

čo ona vytočila políciu. Žalovaný jej povedal, že to posrala tým, že volala policajtov, on ich nepustí a
radšej malého vyhodí z okna a rozbehol sa schodmi hore na poschodie. Ona pribehla k vchodovým
dverám, odkiaľ sa snažila privolať pomoc, nikto však nereagoval, on sa pri nich objavil a zavrel jej ich
pred nosom. Ďalej jej bránil, aby odišla a to aj napriek tomu, že ho o to výslovne prosila. Naďalej sa
doťahovali o syna, ktorý sa rozplakal a on jej ho odovzdal s tým, že sa presunuli do obývačky. V obývačke
jej ďalej slovne nadával, urážal ju, že je kurva, že kujú všetci voči nemu nejaké pikle. Podarilo sa im

dostať až na ulicu k autu, kde syna vložila do autosedačky, žalovaný sa jej opätovne pokúšal brániť v
odchode. Medzitým, však prišla polícia, pred ktorou sa žalovaný tváril, že k ničomu nedošlo. Do príchodu
polície jej stále vulgárne nadával a neustále sa jej pýtal, že načo volala policajtov, že oni mu aj tak nič
nemôžu, že oni jej nepomôžu a on ju aj tak nepustí. Počas celého toho skutku bol maloletý F. prítomný,
keď ho už držala na rukách sa v dôsledku tejto pre neho veľmi stresovej situácie pogrckal. Nešlo o

jeho prvý agresívny výstup voči nej, už aj v minulosti žalovaný v rámci hádky, pri zvýšenej agresivite
udrel zavretou päsťou do prebaľovacieho boxu, na ktorom bol v tom čase položený ich syn, ktorý sa z
boxu zošuchol a keby ho nezachytila tak spadne na zem. Syn mal vtedy iba 4 mesiace.5. V zime zasa
neprimeranou jazdou v osobnom motorovo vozidle ohrozil jej dve maloleté deti, keď ho vytočilo iba to, že
sa v aute rozplakali a tak na zľadovatenej vozovke začal mykať volantom, čím celú posádku úmyselne

vystavoval šmyku. Všetky vyššie uvedené skutočnosti uviedla aj do predmetného trestného oznámenia,
po poučení o trestnoprávnych následkoch uvedenia nepravdy. Ďalej žalobkyňa uviedla, že po skutku zo
dňa 25.4.2017 aj s obomi deťmi opustila spoločnú domácnosť so žalovaným. Žalovaný ju začal potom
neustále psychicky napadať, obťažovať, prostredníctvom sústavných telefonátov a sms správ, v ktorých
sa jej vyhrážal so slovami: „ no počkaj toto si vyjasníme, ja mám dôkazy, že ty klameš a ja mám pravdu".

Následne jej sám ponúkol, že nakoľko ide na služobnú cestu do Moldavy môže sa do RD vrátiť, čo
ona prijala. Na mesiac sa vrátila do RD, počas tohto obdobia sa s ním snažila na diaľku komunikovať
ohľadne dohody o výchove ich syna F., o jeho starostlivosti vrátane výživného. V tom čase aj zistila, že
je opäť gravidná, žalovaný trval na tom, aby si ich spoločné dieťa nechala, čo ona odmietla. Žalovaný
to interpretoval, že práve toto tehotenstvo je signálom, že majú ostať spolu. Negatívny postoj u neho

vyvolal iba ďalšie agresívne prejavy a jeho násilné konanie voči nej sa zintenzívnilo. Začal sa jej slovne
vyhrážať, útočiť na ňu a to tak, že jej slovne nadával do píč. Žiadala ho o finančnú pomoc na prerušené
tehotenstva, čo jej odmietol poskytnúť a k veci sa vyjadroval tak, že sa tým bude zaoberať až po jeho
návrate zo služobnej cesty, pričom ona ho výslovne upozorňovala, že v tom čase už nebude možné
interrupciu vykonať, načo sa vyjadril, že jeho to nezaujíma, že mu má dať pokoj. Ona medzitým odišla ku

svojej kamarátke aj s deťmi do Španielska, teda v čase návratu žalovaného sa v RD už nenachádzala.
Žalovaný i po jeho návrate ju naďalej ignoroval a odmietal s ňou komunikovať, keď sa jej s ním podarilo
telefonicky spojiť doslova sa vyjadril, že nemá čas riešiť takéto pičoviny, myslel tým veci týkajúce sa
následnej starostlivosti o ich spoločného syna a celkového ďalšieho spolužitia. Ďalej ju zavádzal, keď
ho žiadala telefonicky o osobné stretnutie, s ktorým súhlasil, avšak zistila, že v tom čase sa reálne na

Slovenku ani nenachádzal. Ona po návrate zo Španielska odišla bývať k svojej matke, avšak takýto
kočovný život pre ňu a jej deti bol nevyhovujúci, nakoľko väčšinu vecí mali ešte v V. I. U. A.. Rozhodla
sa vrátiť teda do RD aj s deťmi. Žalovaný po ich príchode sa na nich rozkričal so slovami, že čo tam
robia, pričom sa im začal vyhrážať , že toto dopadne zle, v chodbe domu sa po nej zahnal rukou so
slovami, len aby sa ti nestalo, že sa do rána i s deťmi nezobudíte , následne strčil do jej staršieho syna

so slovami uhni ty debil. V dome však zotrvali až do súčasnosti, nakoľko i s deťmi nemajú kam ísť.
S deťmi sa zamykajú v jednej izbe a snažia sa ,aby vždy bola s nimi v dome aj tretia osoba, nakoľko
majú zo žalovaného strach. So žalovaným sa snaží komunikovať čo najmenej. Žalovaný sa snaží robiť v
dome napriek a strpčovať im život, začal brúsiť sadrokartón, pričom práši na všetky detské veci a deťom
prach tiež nerobí dobre, nakoľko nezatvára dvere v izbe, kde robí, výslovne ho prosila, aby prestal resp.

sa aspoň v izbe zatvoril, na čo on povedal, že ak sa mi nepáči mám ísť do piče a súčasne sa na ňu
zahnal aj brúskou. Reakcie žalovaného považuje za neprimerané, pričom vykazujú znaky agresívneho
konania.Jehosprávanie,konanieareakciesúnebezpečnéanepredvídateľné.Zožalovanéhomástrach
a obavy, má za to, že môže ohroziť nielen jej život a zdravie ale aj život a zdravie jej dvoch detí. Dosúčasnosti mala legitímne dôvody zotrvania vo vzťahu so žalovaným, podmienené jej citovou väzbou k
nemu a predstavami o výchove maloletého dieťaťa v kompletnej rodine, pričom pripustila aj ekonomickú
závislosť, nakoľko žalovaný je ekonomicky silnejším jedincom. Tieto dôvody nemusia byť pre niekoho

racionálne a objektívne, nakoľko vníma vec, že strach a obavy o svoj život a zdravie, ako aj o životy a
zdravie detí by mali byť nadradeným a prioritným dôvodom zabezpečenia si vlastnej ochrany odchodom
zo vzťahu. Pocity a prežívanie viktimy však legitimizujú jej vlastné konanie spočívajúce vo vlastnom
vytváraní si vzorcov prežitia. Navyše neustálym zastrašovaním zo strany partnera vyvolávajúcim pocity
strachu z jeho konania a jeho moci, ktoré žalovaný deklaroval aj so slovami, že ani polícia mu nič

nemôže urobiť, vo nej vyvolávali pocity bezmocnosti a zväzovali jej ruky v akomkoľvek aktívnom konaní
za účelom vymanenia sa zo vzťahu. V súčasnosti si však uvedomila, že konanie žalovaného voči nej
nezodpovedalo zdravému partnerskému vzťahu a vykazovalo znaky psychického násilia, nakoľko jej
spôsoboval psychické utrpenie. Nie je možné považovať za dôstojný život, to, že sa v noci bojí vyjsť na
chodbu domu, v ktorom býva a na ktorý má právo, strháva sa zo spánku, pri každom vrznutí dverí a
rozsvietení, obzerá sa za každý roh izby či sa tam nenachádza, deti jej v jeho blízkosti plačú a starší

syn sa výslovne dožaduje, aby tam ešte niekto s nimi bol. Dom v čase, keď sa žalovaný zvykne obvykle
vracať z práce opúšťa, resp. si tam volá tretie osoby ako napr. svoju matku. V čase keď je v dome
Žalovaný sa snaží nevychádzať z izby a s deťmi sú zavretí v jednej izbe, ak sú v tom čase aj ony doma
resp. nie je s nimi jej matka. 10. Nakoľko aj ona do domu finančne prispievala a do súčasnosti platí
polovicuhypotéky,mázato,žetozakladáijejnárokdomriadneužívať.Máobavy,žepráveprebiehajúce

trestné konanie a tento podaný návrh by u žalovaného mohli jeho nevypočítateľnú agresivitu zvýšiť,
keď sa o nich dozvie, pričom nevylučuje vážne ohrozenie svojho života a zdravia ako aj jej detí s resp.
až fatálnymi následkami. Celkovo konanie žalovaného pociťuje ako psychické týranie, sprevádzané
fyzickým násilím. Správanie žalovaného vykazuje črty neprimeraných agresívnych reakcií, pri ktorých
si nevyhodnotil samotný výsledok avšak ktoré si zatiaľ ventiloval iným spôsobom ako priamym útokom,

avšak je odôvodnená obava, že racionálne, pri sebamenšom podnete neovládne svoje konanie a priamo
ňu alebo jej deti fyzicky napadne. Žalobkyňa mala zato, že vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočne
osvedčila svoju obavu o život a zdravie svoje ako aj svojich dvoch maloletých detí, ako aj nevyhnutnosť
bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným zo strany súdu.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324, § 325
ods. 1, 2 písm. e), h), g), § 326 ods. 1,2 § 328 ods. 1,2,3, § 329 ods. 1.2, § 331 ods. 1, § 332
ods. 1, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C.s.p., keď po oboznámení sa s návrhom žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia, s jeho dôvodmi, dokladmi založenými ku konaniu - rodnými
listami maloletých detí, LV č. XXXX k.ú. U. A., trestným oznámením a dospel k názoru, že návrhu je

potrebné vyhovieť, i keď len dočasne. Poukázal nato, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla
úprava právnych (nie faktických) pomerov strán alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne
ešte nevykonateľného, alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Ak je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť podať
žalobu vo veci samej navrhovateľovi neuloží. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa

aspoň osvedčila danosť nároku. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: - ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo - ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V novej právnej
úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne
spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od dočasnosti neodkladných opatrení, súd
preto povinnosť podať žalobu vo veci samej neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo však nie je daný prípad,
nakoľko z priloženého listu vlastníctva č. XXXX k.ú. U. A. je preukázané, že žalovaný je vlastníkom
rozostavaného rodinného domu a parcely č. XXXX/XXX v celosti (1/1), žalobkyňa nie je ani len jeho
podielovou spoluvlastníčkou, takže nie je oprávnená v nehnuteľnosti trvalo bývať, len do obdobia, počas
ktorého jej žalovaný súhlas na bývanie dal. Súd prvej inštancie uviedol, že mu nie je známe, z akého

dôvodu platí žalobkyňa polovicu hypotéky na dom, tak, ako v návrhu uviedla. Bude preto potrebné v
záujme ochrany jej života a zdravia a zdravia detí, aby si urýchlene riešila bytovú situáciu tak, aby
nezasahovala vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam. Keďže je nesporné, že medzi stranami
bude v budúcnosti musieť dochádzať ku kontaktom, nakoľko si vzájomne budú odovzdávať starostlivosť
o maloleté dieťa, prípadne riešiť aj otázku bývania, prípadne platenia hypotéky na rodinný dom, súd

zastáva názor, že takto upravené pomery strán nebudú prekážkou kontaktu spoločného dieťaťa F.
s obomi rodičmi, kontakt rodičov navzájom nemusí byť bezprostredný. Preto súd žalobnému návrhu
žalobkyne v daný čas, keď ešte nemá vyriešenú bytovú situáciu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v
enunciáte rozhodnutia, s tým, že takto bude vylúčené, aby dochádzalo k fyzickému kontaktu žalovanéhoso žalovanou, jej synom z predchádzajúceho vzťahu J. a tým aj k jej, príp. ich fyzickému ohrozovaniu
zo strany žalovaného, avšak opätovne súd dáva do pozornosti žalobkyne, že urýchlene si bude musieť
riešiť bývanie iným spôsobom, ako v nehnuteľnosti, ktorá patrí v celosti žalovanému.

1.3. Súd prvej inštancie po zvážení návrhu žalobkyne, predložených listinných dôkazov, zhodnotením
všetkých skutočností v predložených dôkazoch dospel k záveru, že vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je t.č. dôvodné dočasne z dôvodu ohrozovania zdravia jej aj detí, keď sa
stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže

účastníci konania majú spoločné dieťa a žalobkyňa nemá s dieťaťom kam ísť tak, ako uviedla, avšak
situáciu s bývaním si bude musieť do budúcna riešiť.

1.4. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262
ods.1, 2 C.s.p.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Vo svojom
odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré spočívalo v tom, že mu súd spolu s
uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedoručil návrh na jeho nariadenie a ani doklady, ktoré k
návrhu žalobkyňa pripojila, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a tiež zásady kontradiktórnosti

sporového konania.

2.1. Ako inú vadu konania namietal skutočnosť, že hoci súd v napadnutom uznesení na viacerých
miestach opakovane zdôrazňoval dočasnosť zákazu vstupu do môjho vlastného domu, vo výroku a
ani v odôvodnení uznesenie nie je špecifikované, na akú konkrétnu dobu bolo neodkladné opatrenie

nariadené. Pritom za daných okolností, kedy mu súd zakázal vstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je v
jeho výlučnom vlastníctve, nie je na mieste, aby jeho vlastnícke práva obmedzoval jednak na vopred
nešpecifikovaný čas a jednak zrušenie dočasne nariadeného neodkladného opatrenia nechával na
jeho aktivitu (nutnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia § 334 C.s.p.), keď súd tiež pri
rozhodovaní opomenul, resp. neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyni nesvedčí žiadny užívací titul k

nehnuteľnosti.

2.2. K nesprávnym skutkovým zisteniam a neuplatneným prostriedkom procesnej obrany uviedol, že
ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia priložila ako doklady iba listy maloletých detí, list vlastníctva k môjmu domu a

trestné oznámenie, ktoré na neho podala. Mal zato, že súd vyhovel návrhu žalobkyne prakticky len na
základe jej nepreukázaných, vymyslených a pravdu skresľujúcich (priam až nepravdivých) tvrdeniach
uvedených či už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo v trestnom oznámení, ktoré
podala. Pokúsim sa preto ozrejmiť našu situáciu tak, ako to zodpovedá skutočnosti. K uvedeným
tvrdeniam uviedol, že ak nerozprával o minulosti a že sa k tomu nechcel vracať je pravda. Nechcel

totiž zaťahovať veci, ktoré sa udiali v minulosti a týkali sa výlučne jeho do vzťahu so žalobkyňou. Nikdy
však netvrdil, že moja ex manželka a syn zomreli pri nehode. Jednoducho som o nich pred žalobkyňou
nehovoril. Ďalej uviedol, že dňa 25.04.2017 bol od rána s F. sám doma, pretože žalobkyňa si odišla
riešiť svoje záležitosti do Viedne, kde má na užívanie pridelený byt. K tomu poznamenal, že žalobkyňa
opomenula súdu uviesť, že má byt vo Viedni, ktorý prenajíma (hoci by nemala, keďže bol na užívanie

pridelený jej). Ide pritom o byt na adrese S. X-X/X/X, XXXX T., čo je zrejmé aj z rozhodnutia zo dňa
11.07.2017 (ohľadom výživného na F.), ktoré priložil v prílohe. Nakoľko má žalobkyňa pridelený byt vo
Viedni, má kde bývať a teda je úplne zrejmé, že jej návrh je voči nemu čisto účelový a má jediný cieľ, a
to poškodiť ho. Okrem toho aj zo samotného faktu, že výživné riešili Rakúske a nie Slovenské úrady je
zrejmé, že žalobkyňa aj s F. nemajú na území Slovenska trvalý pobyt. V opačnom prípade by totiž boli

tieto záležitosti riešené na území Slovenska. Žalovaný , rozhodne odmietol tvrdenia o údajnej agresivite
a ohrozovaní detí. Nikdy totiž neurobil nič, čím by som mohol ublížiť na zdraví synovi alebo žalobkyni.
Ohľadom trestného oznámenia bol v júni vypovedať na polícii v Bernolákove ohľadom toho, čo sa udialo
dňa 25.04.2017. Jeho výpoveď bola spísaná a je súčasťou policajného spisu, keď zdôraznil, že sám
policajt sa čudoval, že žalobkyňa privolanej hliadke sama uviedla, že som jej ani synovi nijako neublížil

a o mesiac neskôr už žalobkyňa tvrdila niečo iné. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu uviedol, že takýto
dôkazný prostriedok nemôže byť spôsobilý na to, aby slúžil na preukázanie (osvedčenie) tvrdení, ktoré
uviedla žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojej podstate totiž ide
opätovne len o jej účelové a nepreukázané tvrdenia, ktoré sa navyše nezakladajú na pravde. Čo sa týkatoho, že sa údajne na žalobkyňu zahnal a vyhrážal sa jej, tieto tvrdenia sa absolútne nezakladajú na
pravde.Považujemtozavýmyselžalobkyne,ktorýsúduuviedlazaúčelom„zapôsobiť“adocieliťvydanie
neodkladného opatrenia, ktorým ma poškodí. Pokiaľ ide o jej výčitky, že na dome pracujem, robím

neporiadok a podobne, aj toto sú účelové tvrdenia. Dom je totiž stále rozostavaný ( a tak je aj evidovaný
na katastri), pričom do novembra by mal byť skolaudovaný. Vo vzťahu k zavádzajúcim tvrdeniam o tom,
kde sa kedy nachádzal, odkázal na čestné vyhlásenie zamestnávateľa, z ktorého je zrejmé, kde sa v
uplynulých mesiacoch nachádzal. V práci sme totiž mali toto leto nedostatok zamestnancov, a preto sa
často stávalo, že bol na niekoľko dní odcestovaný a aj z uvedeného čestného vyhlásenia je preto zrejmé,

že udalosti tak, ako sú opísané žalobkyňou, sa nemohli stať. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nikdy
neplatila hypotéku a ani spotrebný úver, taktiež nikdy neplatila za náklady súvisiace s užívaním domu,
ako sú elektrina, voda, kanalizácia a pod. Bol to práve on, kto jej posielal peniaze a raz dokonca za ňu
zaplatil aj jej byt vo Viedni. Všetky doklady o spomenutých platbách prikladám v prílohe. Na záver priložil
vyjadrenie suseda pána K.D., ktorý na žalobkyňu volal políciu, keď sa v jeho neprítomnosti snažila dostať
do domu. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, akým spôsobom žalobkyňa užívala dom počas neprítomnosti a

tiež to, že mu z domu odniesla (ukradla) prakticky všetky veci. Z tohto dôvodu sa pod ČVS: ORP-574/
BE-SC-2017 vedie konanie na podklade jeho trestného oznámenia, ktoré som podal hneď po návrate
domov z pracovnej cesty.

2.3. Záverom žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže potreba bezodkladnej úpravy

pomerov v danom prípade nebola ani len osvedčená, keďže rozhodujúce a najzávažnejšie udalosti
(ohľadom ktorých žalobkyňa podala aj účelové trestné oznámenie) sa mali udiať ešte dňa 25.04.2017.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol nielenže podaný o tri mesiace neskôr, ale medzitým sa
žalobkyňa do bytu sama a dobrovoľne vrátila. Pritom ak by bola pravda, čo žalobkyňa uvádzala v návrhu
na neodkladné opatrenie a v trestnom oznámení, tak v žiadnom prípade by sa do domu nechcela vrátiť.

Uvedené pritom platí o to viac, ak sama žalobkyňa disponuje bytom vo Viedni, a teda bytové potreby
si dokáže uspokojovať aj mimo môjho domu.

3. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.10.2017 založil do spisu žalovaný
uznesenie Obvodné oddelenie PZ v Bernolákove ČVS: ORP-574/BE-SC-2017 zo dňa 19.09.2017,

ktorým bolo odmietnuté jeho trestné oznámenie podané pre dôvodné podozrenie zo spáchania
trestného činu krádeže. V nadväznosti na prejednávanú vec poukázal na vyjadrenie žalobkyne, ktoré
je zachytené v priloženom uznesení, kde sa v súvislosti s výsluchom žalobkyne okrem iného uvádza:
„Ďalej sa menovaná vyjadrila k veciam a to televízor zn. Samsung, ktorému uviedla, že ten si zobrala už
v apríli roku 2017 o čom poškodený vedel s čím súhlasil ho zobrala do Viedne, kde býva s deťmi a kde

ho deti užívajú. Ďalej sa vyjadrila ku práčke zn. AEG, ktorú zobrala v júli roku 2017, pretože potrebovala
prať hlavne pre dve maloleté deti, pričom sa nachádza vo Viedni.“ Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa
klamala ohľadom pôvodu veci, ktoré svojvoľne zobrala z domu a tiež o tom, že sa na kúpe predmetných
vecí údajne podieľala aj ona, z jej vyjadrení je zrejmé, že býva vo Viedni.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8 . Podľa § 325 ods. 2 písm. e) , h), g) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne

alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.9. Podľa § 329 ods. 1, 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia

bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel
inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať

dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobkyne, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

11. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu
situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť
vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby

na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je
pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite

človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité
minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí
obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm.
e) C.s.p. (tiež § 325 ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p.), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane
neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový

stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia§ 325
ods. 2 písm. e) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia

sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

12. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského

konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú
ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva

strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo
narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek
tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou
formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

13. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k
záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne , ako možnej obeti nebezpečného
vyhrážania, je potrebné jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. V danom prípadedôvodnosť podozrenia z páchania nebezpečného vyhrážania odvolací súd, pre ktorého rozhodnutie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, mal dostatočne spoľahlivo podloženú
Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 25.4.2017, ORP-302/BE-SC-2017, ktoré trestné oznámenie

podala žalobkyňa na žalovaného na
Obvodné oddelenie PZ v Bernolákove. Žalobkyňa dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť
naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádza ku psychickému ubližovaniu v podobe
vyhrážok, , zastrašovania, urážok, ponižovania, ktoré konanie predstavuje bezprostredné ohrozenie

duševného zdravia žalobkyne s možným negatívnym dopadom na zdravý duševný vývoj maloletých
detí F. D., J.. XX.XX.XXXX M. J. D., J.. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným
spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací
súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje a k námietka žalovaného
dodáva.

14. K porušenie práva na spravodlivý proces, odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť námietke
žalovaného, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď mu spolu s uznesením, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie nariadené, nedoručil v zmysle § 331 ods. 1 C.s.p. i návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami. Odvolací súd lae má zato, že žalovanému však v
dôsledku tohto pochybenia súdu prvej inštancie nebolo znemožnené vykonávať jemu patriace procesné

práva a už vôbec nie v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ako
sa toho vlastník nehnuteľností v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. dovolával. Žalovaný podal proti
uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podrobne odôvodnené odvolanie, čím riadne realizoval
svoje procesné právo. Odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky(porovnajnapr.rozhodnutiesp.zn.6Cdo143/2010asp.zn. 8Cdo71/2016)poznamenáva,že

dôvody návrhu žalobkyne boli obsahom napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu, teda žalovaný
mal možnosť sa s nimi oboznámiť, keď nadovšetko žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oboznámil . so samotným návrhom ako aj prílohami pri nahliadnutí do súdneho spisu ( č.l.
41 spisu ). Preto hoci súd prvej inštancie nedoručil návrh spolu s uznesením o nariadení neodkladného
opatrenia žalovanému, odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nebol žalovaným dôvodne

uplatnený.

14.1. K námietkam žalovaného uvedených v ods. 2.1. odvolací súd dodáva, že vylúčením žalovaného
z užívania domu nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu jeho vlastníckych práv, nakoľko ide
o obmedzenie v miere nevyhnutne zodpovedajúcej predmetu konania. Z hľadiska aplikácie článku 8

Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd jezásahdoprávažalovanéhonarešpektovanie
jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a
efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia žalobkyne pred agresívnym správaním žalovaného.
V danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že právo žalobkyne na ochranu jej zdravia, ktoré sa
tu dostáva do kolízie s právom žalovaného ochranu obydlia (na bývanie), je potrebné uprednostniť.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu tak odvolací súd považuje za nevyhnutne potrebné neodkladným
opatrením prioritne zamedziť ďalšiemu ohrozovaniu zdravia žalobkyne, hoci aj na úkor plnohodnotnej
realizácie vlastníckych práv žalovaného. K dočasnosti neodkladného opatrenia odvolací súd dodáva,
že ak súd prvej inštancie nerozhodol o časovom obmedzení neodkladného opatreniane v zmysle §
330 Cs.s.p. a neuložil žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. podať žalobu vo veci samej, ale nie z

dôvodu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami čo vyplýva
z odôvodnenia uznesenie tak potom je na žalovanom aby bol v prípade ak pominú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené podal návrh na jeho zrušenie v zmysle § 334 C.s.p.

14.2. Námietky žalovaného, ktoré sa mali týkať nesprávnych skutkových zistení, neuplatnených

prostriedkovprocesnejobranya nesprávnehoprávnehoposúdenievecipovažujezaprávneirelevantné,
s poukazom na závery uvedené v odsekoch 10., 11. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia ako už bolo uvedené boli splnené a tvrdenia žalobkyne boli osvedčené do tej
miery, že možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).