Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011304
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7213011304.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
30. apríla 2019, v trestnej veci obžalovaného L.. T. L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1
Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm a) Tr.zák., o odvolaní
okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.1.2019 sp.
zn. 4T/105/2013 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm.b) Tr.por. oslobodil obžalovaného L.. T. L.,
nar. XX.X.XXXX F. B., trvale bytom B., Ž. Č.. X, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp.zn.
2 Pv 826/2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že
- dňa 1.12.2012 v čase okolo 19,30 hod. v B.I. na ul. C. č. XX pred obytným blokom fyzicky napadol
poškodeného A. P., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre v dôsledku
čoho utrpel pomliaždenie hornej a dolnej pery a subluxáciu (vykývanie) zubov č. 31 (stredný rezák vľavo
dolu), č. 32 (bočný rezák vľavo dolu), č. 33 (očný zub vľavo dolu), č. 1 (stredný rezák vpravo dolu), č.
42 (bočný rezák vpravo dolu) a č. 43 (očný zub vpravo dolu) s obvyklou dobou liečenia v trvaní 21 dní
a práceneschopnosťou v trvaní 10 dní,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného A. P., nar. XX.X.XXXX F. B., trvale bytom F. - B., P. Č..
XX, prechodne bytom B., E.. C. Č.. XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
odvolanie okresný prokurátor a v zákonom stanovenej lehote poškodený proti výroku o náhrade škody,
ktoré bližšie neodôvodnil.
Takto podané odvolanie prokurátor podrobne zdôvodnil a uviedol, že prvostupňový súd nepostupoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr.por. Zároveň prokurátor poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To/68/2017 zo dňa 28.9.2017, z ktorého okrem iného
vyplýva, že konanie obžalovaného nie je možné posudzovať podľa ustanovenia § 25 ods.1 Tr.zák. ako
nutnú obranu. Uvedené odvolací súd zdôvodnil aj tým, že o nutnú obranu nejde tam, kde už útok faktickyskončil, ako ani tam, kde páchateľ reaguje na útok tým spôsobom, že ho odpláca a nie odvracia. Zároveň
krajský súd poukázal aj na závery znaleckého posudku z odvetvia chirurgie a stomatológie, pričom
prvostupňovému súdu vytkol, že sa nedostatočne zaoberal charakterom spôsobeného poškodenia
zdravia A. P.. V závere uznesenia krajský súd uložil prvostupňovému súdu opätovne predvolať a vypočuť
poškodeného A. P. a znalca L.. R. W. K.., a to aj pre nevyhnutnosť kontradiktórneho vykonania týchto
dôkazov.
V ďalšom prokurátor poukazuje na výpoveď A. P. a znalca L.. R. W., K.., ktorý znalec opätovne zotrval
na záveroch svojho znaleckého posudku. V súvislosti s dobou liečenia znalec uviedol, že v prípade
vykývania zubov trvá doba liečenia 6 týždňov a v prípade pomliaždenia hornej a dolnej pery 10 dní.
V súvislosti s oneskoreným ošetrením poškodeného, ktorý sa k stomatológovi dostavil po 3 dňoch
od predmetného skutku, znalec uviedol, že doba liečenia, ktorú uviedol v znaleckom posudku je z
medicínskeho hľadiska potrebná a obvyklá. To, že poškodený nešiel ihneď na ošetrenie, nemalo vplyv
na jej určenie. Poškodený ale znášal riziko, že sa mu zuby ešte viac vykývu a budú sa horšie hojiť.
Neskorým nástupom na ošetrenie prevzal poškodený iba riziko možných komplikácií.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor hodnotí doplnenie dokazovania okresným súdom ako
formálne, a teda iba z dôvodu viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu. Prokurátor je teda toho
názoru, že pri hodnotení vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd opätovne k nesprávnym
záverom.
Vychádzajúc zo znaleckého posudku a výpovede znalca na hlavnom pojednávaní zo dňa 7.2.2018 je
nepochybné, že zranenia poškodeného boli spôsobené tak, ako to poškodený uviedol, a teda úderom
obžalovaného silou strednej intenzity. Nevčasným príchodom na ošetrenie prevzal na seba poškodený
A. P. riziko iba v súvislosti s prípadnými komplikáciami. Tieto však na základe záverov znalca, ako aj
stomatologičky poškodeného vôbec nenastali. Zranenia poškodeného teda nastali v dôsledku útoku
obžalovanéhoL..T.L.anievdôsledkuoneskorenéhoošetreniatak,akotonesprávnevyhodnotilokresný
súd.
Prokurátor opätovne zdôraznil, že pokiaľ by aj obžalovaný odvracal prvotný útok poškodeného, konanie
obžalovaného bolo celkom zjavne neprimerané vzhľadom na zranenie poškodeného, ako aj na to, že
obžalovaný aj svedkyňa M. N. neutrpeli konaním poškodeného A. P. absolútne žiadne zranenia.
V tomto smere poukázal prokurátor aj na výpoveď svedka C. L., ktorý pri zákroku na ulici C. spolu
s kolegom si vypýtali od všetkých zainteresovaných osôb doklady totožnosti. Zároveň si všimol, že
jeden z nich mal v čase kontroly ruku od krvi a táto osoba aj povedala, že udrel oznamovateľa, teda
poškodeného.
Pokiaľ okresný súd poukazuje na nezrovnalosti vo výpovediach poškodeného je potrebné uviesť, že
zároveň úplne bagatelizuje rozpory vo výpovediach svedkov a prikladá väčšiu vážnosť výpovediam
týchto svedkov, ktorí neboli očitými svedkami incidentu a tento sledovali z väčšej vzdialenosti (napríklad
svedok U. Š.) a ich výpovede vykazujú rozdiely v popise skutku. Na základe vyššie uvedených
skutočností prokurátor vyslovil záver, že napadnutý rozsudok trpí presne tými istými vadami ako
pôvodný oslobodzujúci rozsudok. Rozhodnutie je nejasné a zmätočné, nakoľko si súd osvojil obhajobu
obžalovaného a riadil sa iba dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech. V závere prokurátor navrhol, aby
Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Tak, ako to uvádza prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania, krajský súd už raz v predmetnej
trestnej veci rozhodol, a to uznesením sp.zn. 7To/68/2017 zo dňa 28.septembra 2017, keď zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.b/, písm. c/ Tr.por. a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.V uvedenom rozhodnutí krajský súd vyslovil právny názor nielen na nesprávne použitie ustanovení o
nutnej obrane okresným súdom, ale aj nariadil úkony, aby boli odstránené pochybnosti, či poškodený
A. P. tým, že neskoro vyhľadal odbornú lekársku pomoc za súčasného jeho zdravotného stavu (mal
už vykývané zuby), nezavinil to, že došlo k ublíženiu na zdraví. Nakoľko krajský súd, ako už bolo
uvedené, sa podrobne vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktorými sa okresný súd má riadiť pri svojom
ďalšom rozhodnutí, tak na tieto v celom rozsahu opätovne poukazuje a zároveň zdôrazňuje nasledujúce
ustanovenia Trestného poriadku.
Podľa § 327 ods.1 Tr.por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd
zistil, že okresný súd síce vykonal dôkazy nariadené odvolacím súdom, avšak nerešpektoval právny
názor vyslovený v uznesení krajského súdu.
Podľa § 322 ods.4 písm.a/ Tr.por. odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného zo skutku,
pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený.
V ďalšom konaní preto bude potrebné sa dôsledne riadiť vyššie uvedenými ustanoveniami, na ktoré
poukázal krajský súd a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť rešpektujúc vyslovený právny názor
krajského súdu.
Pokiaľ sa týka nároku poškodeného A. P. na náhradu škody, keďže napadnutý rozsudok bol zrušený v
celom rozsahu, o jeho nároku bude rozhodované v adhéznom konaní okresným súdom.
To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní prokurátora a poškodeného krajský súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.