Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210714
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1311210714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Palatín company
s.r.o., Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 35 978 066, právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Martin Kurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému:
ZAPA beton SK s.r.o., Vajnorská 142, 830 00 Bratislava, IČO: 35 814 497, právne zast.: AKMK, s.r.o.,
Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, o zaplatenie 83.510,22 Eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 29Cb 8/2012-647 zo dňa 14.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 29Cb 8/2012-647 zo dňa

14.07.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivovýške100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 29Cb 8/2012-647 zo dňa 14.07.2017, ktorý bol
napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému proti
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.08.2011 sa pôvodný žalobca P.. P. E.R., bytom

XXX XX K. S. XX (ďalej ako „pôvodný žalobca“) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83.510,22 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
od 03.06.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

3. Podanú žalobu pôvodný žalobca odôvodnil nasledovne: Do 30.06.2011 vykonával podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom P. E. - STAVKO, IČO: 41 807 596. V rámci výkonu podnikateľskej
činnosti zabezpečoval stavebné práce na stavbe komplexu CASSOVIA CENTER I v Košiciach. Dňa

27.08.2009 si objednal u žalovaného dodávku a čerpanie betónu podľa cenovej ponuky žalovaného č.
249/2009/ME zo dňa 26.08.2009. Tým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 Obchodného
zákonníka. Predmetom dodávky bola výroba, doprava a čerpanie čerstvého betónu triedy MC 20 a
MC 25. V nasledujúcom období do 16.10.2009 došlo k realizácii objednávky - k dodávaniu betónu
v pevnostnej triede MC 20. Pri používaní dodávaného betónu na stavbe pôvodný žalobca zistil, že
dodávanýbetónnevykazujepožadovanúpevnosť,t.j.žemuneboldodanýtovarvakosti zodpovedajúcej
príslušným normám. Túto skutočnosť pôvodný žalobca reklamoval listom zo dňa 22.10.2009. Žalovaný

vyhodnotil reklamáciu ako neopodstatnenú a túto neuznal. Za účelom preukázania dôvodnosti podanej
reklamácie si pôvodný žalobca objednal v akreditovanom skúšobnom laboratóriu Technického a
skúšobného ústavu stavebného, n. o. (ďalej ako „TSÚS“) vykonanie skúšok dodaného betónu na
objemovú hmotnosť zatvrdnutého betónu, na pevnosť v tlaku zatvrdnutého betónu a na prídržnosť kpodkladu. Podľa výsledkov týchto skúšok dodaný betón nevyhovel pre príslušné pevnostné triedy podľa
STN, nakoľko nedosahoval minimálnu požadovanú pevnosť 20 Mpa. Listom zo dňa 19.01.2010 sa preto
pôvodný žalobca znovu voči žalovanému dovolal uznania reklamácie, pričom poukázal na výsledky

skúšok TSÚS. V predmetnom liste tiež žalovaného upozornil, že si mieni voči nemu uplatňovať nárok na
náhradu škody, keďže pre hroziace sankcie za nedodržanie termínu bol nútený bezodkladne vykonať
kompletnú sanáciu poterov. Pôvodný žalobca mal za to, že mu v dôsledku konania žalovaného vznikla
škoda vo výške 83.510,22 Eur, vrátane nákladov na vykonanie kontrolných skúšok TSÚS. V záujme
zachovania dobrých obchodných vzťahov navrhol žalovanému riešiť vzniknutú situáciu a kompenzovať

škodu formou dodávky betónu na plochu 2.200 m2 pri hrúbke 6 až 7 cm, prípadne iným alternatívnym
a adekvátnym riešením. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2010 znovu uviedol, že reklamáciu považuje
za neoprávnenú. Podaním zo dňa 01.06.2011 právny zástupca pôvodného žalobcu vyzval žalovaného
na náhradu škody. Žalovaný následne požiadal o doručenie dokladov preukazujúcich oprávnenosť
uplatneného nároku na náhradu škody, čo žalobca aj urobil. Listom zo dňa 23.06.2011 žalovaný oznámil
pôvodnému žalobcovi, že zotrváva na pôvodnom stanovisku a považuje reklamáciu za neoprávnenú.

Svoj záver žalovaný odôvodnil tým, že na vlastnosti dodanej cementovej malty mal bezprostredný
vplyv čas vykládky, ktorý údajne prevyšoval normou stanovených 90 minút od prvého pridania vody k
cementupoúplnévyprázdneniedopravnéhoprostriedku.Kurovnaniusporunedošloanipopredžalobnej
výzve zo dňa 28.07.2011, v ktorej žalobca poukázal na to, že TSÚS vykonával skúšky zamerané aj na
vyhodnotenie vplyvu času spracovania betónu. Ku skúškam v protokoloch č. 70-10-0143 a 70-10-0144

TSÚS uviedol, že jednotlivé sady betónu boli odobraté z domiešavača v časových odstupoch práve z
dôvodu sledovania poklesu pevnosti betónu v závislosti od času spracovania. Vykonané skúšky podľa
pôvodného žalobcu jednoznačne preukázali, že dodaný betón nevyhovoval pre príslušnú pevnostnú
triedu aj pri vzorke odobranej z domiešavača po hodine zmiešania jednotlivých zložiek betónu.

4. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že
pôvodnému žalobcovi v období od 26.08.2009 do 16.10.2009 dodal na stavbu CASSOVAR spolu 421
m3 čerstvého betónu triedy MC 20. Z dodacích listov sa zistilo, že časy vykládky betónu prevyšovali,
okrem jediného prípadu, normou stanovených 90 minút na vykládku betónu, čo malo bezprostredný
vplyv na vlastnosti cementovej malty. V niektorých prípadoch dosiahol čas vykládky betónu až 330 minút.

Okrem toho výsledky skúšok č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144 sa týkali betónu, ktorý si pôvodný žalobca
objednal dňa 30.01.2010 a ktorý mu bol dodaný vo februári 2010. Pri vykládke betónu vo februári 2010
boli časy vykládky výrazne kratšie ako časy vykládky betónu dodávaného na základe objednávky zo dňa
27.08.2009.Ztohomožnopodľažalovanéhojednoznačneusudzovať,žepôvodnýžalobcasibolvedomý
predchádzajúcich chýb. Žalovaný poukázal aj na písomné stanovisko S.. P.. R. Ď., L.. vypracované dňa

25.04.2010 k reklamácii žalobcu. Zo stanoviska vyplýva, že prekročenie normou stanovenej doby na
vykládku malo vplyv na kvalitu betónu, keďže cementová malta a cementový betón sú citlivé na dobu
a podmienky tuhnutia. Pri zhotovovaní konštrukcie poteru pôvodným žalobcom z dodanej cementovej
malty nebola na stavbe vysoká technologická disciplína, čo dávalo predpoklad na vznik porúch podlahy
bez ohľadu na kvalitu naneseného poteru, teda bez ohľadu na kvalitu betónu pevnostnej triedy MC 20,

ktorý žalovaný dodával na stavbu. Zo stanoviska taktiež vyplýva, že objednaná cementová malta MC
20 je nevhodná na zhotovenie konštrukčnej vrstvy podlahy. Aj norma STN EN 13813/2003 - Poterové
materiály a poterové hmoty uvádza, že konštrukčné potery, t.j. tie, ktoré sa podieľajú na únosnosti
konštrukcií, sú vylúčené z predmetu tejto normy. Z uvedeného možno podľa žalovaného usudzovať, že
pôvodný žalobca si objednal stavebný výrobok, ktorý z technického hľadiska nemohol spĺňať požiadavky

potrebné na dosiahnutie požadovaného účelu. Ak pôvodný žalobca chcel použiť objednaný stavebný
výrobok na zhotovenie konštrukčnej podlahy, na ktorú chcel klásť kamenné dlaždice, kde sa vyžaduje
pevnosť v ťahu povrchových vrstiev poteru na úrovni 1 Mpa, tak mal objednať betón C30, 37 a nie
betón pevnostnej triedy MC 20. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že medzi vzniknutou škodou a
konaním žalovaného chýba príčinná súvislosť, ktorá je predpokladom vzniku každej občianskoprávnej

zodpovednosti.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaniach, v rámci ktorých boli vykonané všetky listinné
dôkazy predložené stranami sporu, vrátane odborného vyjadrenia a znaleckých posudkov, a tiež
výsluchy svedkov navrhnutých stranami sporu. Súd prvej inštancie však nepripustil ďalšie výsluchy

svedkov k sporným odborným otázkam, nakoľko mal za to, že tieto boli zodpovedané predloženými
znaleckými posudkami a odborným vyjadrením.6. Za nesporné medzi stranami sporu súd prvej inštancie považoval skutkové okolnosti uzavretia zmluvy,
dodávok, reklamácie a priebehu riešenia reklamácie. Medzi stranami tiež podľa názoru súdu prvej
inštancie nebolo sporné, že stavebný výrobok označený ako MC 20 resp. C16/20 je z hľadiska vlastností

identický tovar. Pre oba výrobky sa vyžaduje pevnosť v tlaku 20 Mpa, pričom znížením pevnosti v tlaku
sa úmerne znižuje pevnosť v ťahu. Z hľadiska akosti dodaného tovaru sa vyžadovalo, aby betón dosiahol
požadovanú pevnosť v tlaku 20 Mpa. Pevnosť betónu v ťahu sa nevyžadovala, lebo táto nie je normou
predpísaná.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Protokoly TSÚS č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144 zo dňa 19.03.2010 sa týkali skúšky vzorky
zatvrdnutého betónu dodaného na stavbu vo februári 2010, teda inej, než reklamovanej dodávky.

9. Podľa protokolu TSÚS č. 70-09-0414 zo dňa 25.11.2009 na pevnosť v ťahu povrchovej vrstvy

(odtrhová skúška) boli na 13 vzorkách namerané hodnoty od 0,28 N/mm do 1,27 N/mm. Odber vzoriek
nevykonal pracovník skúšobného laboratória, údaje boli do protokolu zapísané podľa údajov pôvodného
žalobcu.

10. Podľa protokolu TSÚS č. 70-09-0415 zo dňa 25.11.2009 na pevnosť v tlaku boli skúškami 10 vzoriek

namerané hodnoty od 9,7 do 16,0 Mpa. Skúšky boli vykonané na vzorkách prevzatých od žalobcu dňa
16.11.2009.

11. V odbornom stanovisku zo dňa 25.04.2010 vypracovanom S.. P.. R. Ď. bolo uvedené, že žalovaný vo
svojej dokumentácii nepresne narába s technickými termínmi. V cenovej ponuke používa pojmy betón

a MC bez podrobnejšieho popisu. V základnej literatúre je v definíciách pojmov cementový betón a
cementová malta rozdiel len v maximálnom zrne kameniva - Dmax. V praxi sa často o malte hovorí
ako o jemnozrnnom betóne. Ako v ponuke žalovaného, tak aj v objednávke žalobcu, nie sú vyjasnené
základné technické aspekty - účel a miesto použitia stavebného výrobku a špecifikácia požiadaviek. Ak
pôvodný žalobca chcel objednaný stavebný výrobok použiť na zhotovenie konštrukčnej vrstvy podlahy,

na ktorú chcel klásť kamenné dlaždice (kde sa vyžaduje hodnota odtrhu na úrovni 1 Mpa), tak mal
objednať betón C 30/37 a nie maltu MC 20. K technologickým aspektom autor odborného stanoviska
uviedol, že je všeobecne známe, že cementová malta a cementový betón sú citlivé na dobu tuhnutia
a na podmienky tuhnutia a tvrdnutia. Z fotografií valcových vývrtov v protokole TSÚS č. 70-09-0415
je zrejmé, že pri zhotovovaní konštrukcie poteru z dodanej cementovej malty MC 20 nebola vysoká

technologická disciplína. Svedčia o tom príliš vysoké rozdiely výšky odobratých vzoriek valcových
vývrtov, ktoré sa pohybovali od 63 mm až po 130 mm. Rozdiel 67 mm je príliš vysoký. Ďalej je zrejmé, že
hrúbka naneseného poteru je veľmi vysoká, dôvodom bola pravdepodobne vysoká nerovnosť podkladu.
Tieto dve skutočnosti dávajú reálny predpoklad na vznik porúch podlahy, a to bez ohľadu na kvalitu
naneseného poteru.

12. Zo znaleckého posudku č. 8/2013 zo dňa 24.05.2013 vypracovaného Stavebnou fakultou STU
v Bratislave na základe objednávky žalovaného vyplýva, že skratka MC označuje maltu cementovú
pevnostnej triedy 20 a skratka C16/20 označuje betón triedy 16/20. Vlastnosti cementovej malty určuje
normaSTN722430-1,vlastnostibetónueurópskanormaSTNEN206-1.Číselnéoznačeniepredstavuje

pevnosť v tlaku materiálu, pod ktorú nesmie klesnúť priemerná hodnota z výsledkov skúšok. Žiadna z
noriem nepredpisuje pevnosť v ťahu povrchových vrstiev. Pevnosť v ťahu je viac vlastnosť konštrukcie,
ako samotného materiálu, závisí nielen od kvality materiálu, ale aj od kvality zhotovenia konštrukcie, jej
ošetrovania, zvetrania alebo iného poškodenia povrchu. Rozdiel v zložení cementovej malty a betónu
je hlavne vo veľkosti maximálneho zrna kameniva. Malta obsahuje len jemné kamenivo do 4 mm, betón

obsahuje aj kamenivo nad 4 mm. V cenovej ponuke žalovaného je deklarovaná pevnostná trieda 20
s maximálnym zrnom kameniva 4 mm a stupeň konzistencie S3. Ide v podstate o jemnozrnný betón
pevnostnej triedy 20 Mpa. Z hľadiska pevnostných charakteristík ide o materiál identický s betónom C
16/20. Protokoly TSÚS č. 70-09-0414 a 70-09-0415 mapujú reálny stav kvality materiálu v konštrukcii
a deklarujú nevyhovujúcu kvalitu. Nevysvetľujú však príčiny tohto stavu, nemajú žiadnu vypovedaciu

schopnosť o kvalite materiálu v okamihu dodania na stavbu. Existuje množstvo príčin, ktoré mohli viesť
k jeho znehodnoteniu na stavbe počas ukladania, zhutňovania a ošetrovania. Pri doprave čerstvého
betónu auto-domiešavačmi sa odporúča spracovanie betónu do 90 minút. Čím je spracovanie dlhšie,
zhoršuje sa spracovateľnosť betónu a je problém betón dokonale zhutniť. Adekvátne zhutnenie jezákladný predpoklad dosiahnutia potrebnej pevnosti. Časy spracovania 4 hodiny a viac sa nutne museli
prejaviť na pevnostiach materiálu.

13. V znaleckom posudku č. 48/2015 vypracovanom znalcom P.. P. N., ktorého v konaní ustanovil súd,
znalec v odpovediach na otázky oboch sporových strán uviedol, že z protokolu o skúške č. 70-090415
sa nedá jednoznačne povedať, že betón mal vady už v čase dodania skúšanej vzorky. V protokole č.
70-10-0144 je uvedené, že na pevnosť v tlaku nevyhovela vzorka z domiešavača, nie je ale jasné, po
akej dobe od zamiešania betónu sa vzorka odoberala. V prípade, ak by to bolo po zamiešaní betónu,

dá sa predpokladať, že nebola dodržaná technológia jeho prípravy už v betonárni. Čas na spracovanie
betónu sa počíta od jeho zamiešania a bežná doba na spracovanie je 1,5 až 2,5 hodiny. Nakoľko
doba spracovania (uloženia) betónu bola až do 4 hodín, bolo potrebné objednať betón s predĺženou
dobou spracovateľnosti 4-5 hodín, ktorý obsahuje spomaľovacie prísady. Okrem faktoru času vykládky
ovplyvňuje pevnosť v tlaku aj správne navrhnutá receptúra pre danú konštrukciu, obsah vzduchu v
betóne, spôsob zamiešania zmesi, doprava, zabudovanie, spracovanie a ošetrovanie. Negatívny vplyv

na tvorbu trhlín a na pevnosť v tlaku môže mať aj nedokonalá príprava podkladu (vlhčenie, penetrácia)
a nesprávne ošetrovanie čerstvého betónu. Na otázku, ako je možné vysvetliť, že dodaný betón
nedosahoval pevnosť 20 Mpa ani pri druhej vzorke odobranej priamo z domiešavača (protokoly č.
70-10-0143 a 70-10-0144), znalec iba konštatoval údaje uvedené TSÚS v týchto protokoloch o odbere
vzorky a výsledky skúšok. Podľa protokolu č. 70-09-0415 sa však dá konštatovať, že hrúbka vrstvy sa

pohybovala od 5 cm do 11 cm, t.j. že receptúra na výrobu betónovej zmesi nebola navrhnutá správne
(zrno Dmax 4 mm). Pre zámes bolo potrebné využiť aj hrubé kamenivo, frakciu 4/8 mm alebo až frakciu
8/16 mm, z dôvodu eliminovania tvorby zmrašťovacích trhlín a spoľahlivosti dosiahnutia požadovaných
parametrov pevnosti v tlaku.

14. V znaleckom posudku č. 7/2017 zo dňa 16.05.2017 vypracovanom znalcom P.. P. M. na objednávku
pôvodného žalobcu znalec v odpovedi na otázky žalobcu uviedol, že z výsledkov protokolu o skúške
TSÚS č. 70-09-0415 možno usudzovať, že cementový poter (betón) nemohol dosahovať požadovanú
pevnosťvtlaku20Mpaužvčasejehododania.Vychádzalztoho,žeakbyzníženápevnosťzatvrdnutého
betónového poteru bola spôsobená len prekročením doby uloženia a spracovania, tak podľa výsledkov

skúšok v protokole č. 70-10-0144 by bolo možné uvažovať pri dobe 3 hodiny o znížení pevnosti na úrovni
približne 5,2 % a pri dobe 5 hodín približne 13 %. Avšak podľa výsledkov v protokole č. 70-09-0415 je
pevnosťvtlakunižšiaoprotinormeažo37%.Zníženiepevnostivtlakunemohlobyťpretospôsobenélen
možným prekročením času vykládky betónu. Možno teda konštatovať, že vzhľadom na hodnoty uvedené
v protokole č. 70-09-0415, cementový poter ani v čase vykládky by nedosahoval požadovanú pevnosť v

tlaku 20 Mpa. Okrem času vykládky ovplyvňuje pevnosť v tlaku aj nevhodne navrhnutá receptúra betónu
čo do jej jednotlivých zložiek, nevhodne zmiešaná betónová zmes v betonárni, nevhodná príprava
podkladu pred betónovaním, nevhodné spracovanie a ošetrovanie betónu. Z výsledkov skúšok betónu
triedy C 20/25 v protokole č. 70-10-0143 zo dňa 19.03.2010, pri ktorom bol eliminovaný faktor času,
možno konštatovať, že pravdepodobnými príčinami nedosiahnutia predpísanej pevnosti v tlaku sú

nevhodne navrhnutá receptúra betónu alebo nevhodné zamiešanie betónovej zmesi v betonárni.

15. Vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posudzoval ako obchodno-záväzkový, nakoľko v
čase uzavretia kúpnej zmluvy boli obaja podnikateľmi a týkala sa ich podnikateľskej činnosti. Kúpna
zmluva bola uzavretá predložením cenovej ponuky zo strany žalovaného, objednaním tovaru podľa

tejto cenovej ponuky zo strany pôvodného žalobcu a následným dodaním tovaru. Obsah kúpnej zmluvy
zodpovedá cenovej ponuke žalovaného, ktorú pôvodný žalobca akceptoval s tým, že si tovar podľa
nej objednal, t.j. dohodnuté bolo dodanie cca 400 m3 čerstvého betónu triedy MC 20 na stavbu, za
jednotkovú cenu 72,44 Eur/m3, s termínom dodania v roku 2009. Dodávky sa uskutočnili v čase od
26.08.2009 do 16.10.2009, dodaných bolo spolu 421 m3 čerstvého betónu v čiastkových 71 dodávkach,

z toho 6 dodávok vo vlastnom domiešavači pôvodného žalobcu a ostatné v domiešavači žalovaného.
Súčasťou kúpnej zmluvy sa nestali všeobecné obchodné podmienky žalovaného, nakoľko potvrdením o
prijatí tovaru na dodacom liste nemohlo dôjsť k odsúhlaseniu VOP. S poukazom na ust. §§ 13 ods. 1 a 15
ods. 1 Obchodného zákonníka nešlo podľa názoru súdu prvej inštancie o konanie pôvodného žalobcu
a nie je ani obvyklé, aby pracovník na stavbe odsúhlasoval rozsiahle zmluvné podmienky. Súčasťou

kúpnej zmluvy sa teda nestala dohoda strán, že predávajúci nezodpovedá za zhoršenie kvality betónu
v prípade vykládky dlhšej ako 60 minút. Čo sa týka kvality čerstvého betónu, jeho kontroly a reklamácií,
v kúpnej zmluve nie sú o tom žiadne osobitné ustanovenia. Strany si dohodli iba to, že kontrola kvality
je vykonávaná podľa STN EN 206-1 a vykoná ju nezávislá skúšobňa. Z tohto dôvodu pri posudzovaníkvality dodaného betónu, preukazovaní jeho vád a uplatnenia nárokov z toho vyplývajúcich, vrátane
nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie vychádzal iba z ustanovení Obchodného zákonníka.
Obe strany boli v čase dojednania zmluvy a jej plnenia podnikatelia, preto sa u oboch predpokladali

primerané odborné znalosti. Pôvodný žalobca už od roku 1990 podnikal v stavebníctve. Podľa zmluvy
o dielo uzatvorenej so svojim odberateľom pôvodný žalobca vedel, že všetky liate potery na stavbe
sa majú realizovať cementovým poterom C 16/20, frakcia 0,4 mm. Pri uzatváraní zmluvy pôvodný
žalobca hovoril s obchodnou zástupkyňou žalovaného, ktorá ho však len ubezpečila, že kvalita betónu
bude u nich dodržaná. Preto si pôvodný žalobca objednal betón triedy 16/20, hoci cenovú ponuku si

nechal vypracovať aj na silnejší betón triedy C 20/25. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie
vyplýva,žežalovanýnenavádzalpôvodnéhožalobcu,anihoneuviedoldoomyluoznačenímvýrobkuako
MC 20. Žalovaný nedal pôvodnému žalobcovi garancie ohľadne vhodnosti použitia zvoleného betónu,
nevyplývajú ani z webových stránok žalovaného. Okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy nakoniec ani neboli
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie významné, lebo obe strany počas konania potvrdili, že stavebný
výrobok označený ako MC 20, resp. C 16/20 je z hľadiska vlastností identický tovar.

16. Písomnou reklamáciou zo dňa 22.10.2009 pôvodný žalobca oznámil žalovanému vady betónov
dodaných na stavbu, ktoré nevykazujú požadovanú pevnosť. Reklamované množstvo alebo
reklamované dodávky bližšie nešpecifikoval, podľa súdu prvej inštancie však vzhľadom na okolnosti
nemohli vzniknúť pochybnosti, že reklamuje chybnú dodávku objednanú dňa 27.08.2009 s tým, že k

reklamácii dodatočne doloží protokoly o skúškach.

17. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté dodanie čerstvého betónu na stavbu, žalovaný na základe toho
zodpovedal za vady, ktoré mal betón v čase dodania na stavbu, kedy umožnil pôvodnému žalobcovi
prevziať (čerpať) čerstvý betón. Podľa dodacích listov a na ich základe vypracovaného prehľadu doby

vykládky, sa vykládka uskutočnila v rámci STN normou stanovených 90 minút. Podľa názoru súdu prvej
inštancie je potrebné rozlišovať medzi dodaným čerstvým betónom a výrobkom, ktorý z neho zhotovil
pôvodný žalobca.

18. Protokoly TSÚS č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144 zo dňa 19.03.2010 sa týkali vzorky zatvrdnutého

betónu dodaného až v roku 2010, teda z inej než reklamovanej dodávky. Podľa súdu prvej inštancie
tak nebolo možné z týchto protokolov automaticky usudzovať, že ak skúškam nevyhoveli betónové
kocky zhotovené zo vzoriek čerstvého betónu v domiešavači vo februári 2010, boli rovnako vadné aj
predchádzajúce dodávky uskutočnené od 26.08.2009 do 16.10.2009.

19. Zo všetkých predložených znaleckých posudkov podľa názoru súdu prvej inštancie vyplývalo, že
doba spracovania čerstvého betónu má vplyv na vlastnosti betónového poteru. Pôvodný žalobca bol
preto povinný spracovať dodaný betón do 90 minút od príchodu domiešavača na stavbu. Túto dobu
stanovuje dohodnutá norma STN EN 206-1 a za primeranú a obvyklú ju považovali aj znalci. Podľa
znaleckých posudkov STU a P.. P. N. protokoly o skúškach nepreukazujú nedostatočnú kvalitu materiálu

v okamihu dodania na stavbu, keďže existuje množstvo možných príčin, v dôsledku ktorých vzorky
zatvrdnutého betónu nemuseli vyhovieť skúškam na pevnosť v tlaku. Iba znalec P.. P. M. konštatoval,
že betón nemohol dosahovať požadovanú pevnosť v tlaku 20 Mpa už v čase jeho dodania. Vo svojich
výpočtoch a následných záveroch sa odvolával na výsledky skúšok v protokole č. 70-10-0144, ktoré
sa však týkali inej dodávky z roku 2010 a len na ich základe usudzoval, že betón nemohol dosahovať

požadovanú pevnosť. Všetky znalecké posudky súd prvej inštancie hodnotil ako rovnocenné dôkazy,
pričom ich závery neboli podľa súdu prvej inštancie natoľko jednoznačné, aby preukazovali vadu
dodanéhotovaru.Súdprvejinštanciepretodospelnazákladevykonanéhodokazovaniaapozhodnotení
skutkového stavu veci k záveru, že pôvodný žalobca nepreukázal v konaní porušenie povinnosti dodať
tovar bez vád ani porušenie inej zmluvnej povinnosti podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Keďže

nebolo preukázané ani porušenie inej právnej povinnosti v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, čo je
základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

20. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie žalovanému s poukazom na ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 29Cb 8/2012-647 zo dňa 14.07.2017 podal dňa 09.08.2017
pôvodný žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)CSP, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

22. Pôvodný žalobca v podanom odvolaní svoju argumentáciu zhrnul nasledovne:

23. Znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom STÚ vypracoval riešiteľ posudku P.. K. V., ktorý
je podľa zistení pôvodného žalobcu konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti BetónRatio, s.r.o.,
ktorej klientom je aj žalovaný. Zaujatosť p. V. namietal pôvodný žalobca v rámci konania aj písomne,

v podaní zo dňa 28.01.2014, súd prvej inštancie sa však podľa názoru pôvodného žalovaného touto
skutočnosťou vôbec nezaoberal pri hodnotení predmetného dôkazu a všetky znalecké posudky hodnotil
ako rovnocenné dôkazy.

24. Pôvodný žalobca podaním zo dňa 21.03.2017 navrhol súdu prvej inštancie vykonať výsluch znalca
P.. N., nakoľko podľa jeho názoru je nevyhnutné, aby znalec zodpovedal všetky pôvodným žalobcom

položené otázky.

25. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že iba znalec P.. M. konštatoval, že betón nemohol dosahovať
požadovanú pevnosť v tlaku 20 Mpa už v čase jeho dodania, pričom sa však vo svojich výpočtoch a
následných záveroch odvolával na výsledky skúšok v protokole č. 70-10-0144, ktoré sa však týkali inej

dodávky z roku 2010, podľa názoru pôvodného žalobcu nemajú oporu v správnom zistení skutkového
stavu veci. Skúšky z roku 2010 sú síce skúšky inej dodávky betónu, avšak nepriamo podľa názoru
pôvodného žalobcu dokazujú, že žalovaný ako výrobca betónu dodával nekvalitný tovar a tiež dokazujú,
že zníženie pevnosti v tlaku po 3 hodinách od pridania vody do cementu do vykládky, uloženia a
spracovania cementového poteru dochádza k zníženiu pevnosti v tlaku zatvrdnutého poteru na úrovni

cca 5,2 %, a pri dobe cca 5 hodín je to zníženie pevnosti v tlaku o cca. 13 %.

26. Súd prvej inštancie sa podľa názoru pôvodného žalobcu tiež nezaoberal vyjadrením znalca P.. O. z
TSÚS, ktorý na pojednávaní dňa 30.10.2012 uviedol, že namerané hodnoty boli tak extrémne nízke, že
je vylúčené, aby ich spôsobil faktor času vykládky a prepravy materiálu.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri hodnotení dôkazov bral do
úvahy aj skutočnosť, že neboli známe okolnosti odobrania vzoriek, ani ich ošetrovania, do odovzdania
nezávislej skúšobni, čo môže spochybňovať, či následnou skúškou týchto vzoriek vykonanou TSÚS
podľa protokolu č. 70-09-0145 boli zistené objektívne vlastnosti dodaného tovaru. Súd prvej inštancie

však podľa názoru pôvodného žalobcu v konaní nevyslovil pochybnosť o postupe odberu vzoriek a na
túto skutočnosť ani neupozornil strany sporu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, preto je podľa pôvodného
žalobcu odvolávka na tieto nejasnosti v odôvodnení rozsudku prekvapivá a nelogická, pričom postup
odberu vzoriek vyplýva priamo z protokolu a odber vzoriek vykonali pracovníci TSÚS.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené pôvodný žalobca navrhol záverom podaného odvolania, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

29. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 30.11.2017, pričom

uviedol, že skúška TSÚS a protokol o skúške č. 70-09-0415 zo dňa 25.11.2009, od ktorého pôvodný
žalobca odvodzuje oprávnenosť svojej reklamácie, sa týkajú len dvoch dodávok betónu v celkovom
objeme 22 m3. Celková dodávka žalovaného pôvodnému žalobcovi na uvedenej stavbe však bola v
objeme 421 m3. Reklamáciou zo dňa 22.10.2009 si však pôvodný žalobca u žalovaného uplatnil vady
celej dodávky betónu, pričom reklamáciu požadoval riešiť sanáciou poterov. Betónový poter je však

samostatný stavebný výrobok a žalovaný nebol jeho dodávateľom, žalovaný dodával len betón, ktorý
pôvodný žalobca sám spracoval do samostatného výrobku - poteru. Pôvodný žalobca vadnosť zvyšných
399 m3 dodaného betónu v celom konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval a ani nepreukázal.

30. Protokol TSÚS č. 70-09-0414 podľa názoru žalovaného neobsahuje vôbec údaje o mieste a dátume

odberu a ani kto odber vykonal. Protokoly č. 70-09-0414 a č. 70-09-0415 neboli nikým zo strany TSÚS
podpísané a v tejto podobe nemôžu slúžiť ako relevantný dôkaz ani z formálneho hľadiska.31. V súvislosti s protokolom TSÚS č. 70-09-0415 žalovaný poukazuje na skutočnosť, že táto
skúška bola vykonaná v zmysle STN EN 12390-3, avšak výsledky skúšky mali byť vyhodnotené v
zmysle STN 13791:2007, takéto vyhodnotenie však v danom prípade absentuje a nebolo pôvodným

žalobcom v konaní predložené. Takto získané hodnoty zachytené v protokole bez ich zodpovedajúceho
vyhodnotenia tak nemajú podľa žalovaného výpovednú hodnotu.

32. Žalovaný ďalej uvádza, že merania zachytené v protokole TSÚS č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144
s touto vecou nesúvisia, nakoľko boli vyhotovené v súvislosti s dodávkou, ktorá nebola predmetom

reklamácie a zároveň neboli splnené ani podmienky pre odber vzoriek.

33. Pôvodný žalobca podľa žalovaného počas konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal
existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody ako kľúčovú podmienku pre
preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody. Žalovaný má tiež za to, že pôvodný
žalobca nepreukázal uplatnený nárok ani čo do výšky, nakoľko z predložených faktúr, ktorými si

odberateľ pôvodného žalobcu uplatnil svoje nároky voči pôvodnému žalobcovi a ktorými pôvodný
žalobca preukazoval výšku škody, nie je zrejmé, za čo boli tieto faktúry vystavené a či boli vystavené v
príčinnej súvislosti s údajným porušením zmluvy zo strany žalovaného.

34. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok je vecne správny a v súlade so
zákonom. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a súčasne zaviazal pôvodného žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania.

35. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.02.2019 navrhol pôvodný žalobca pripustiť zmenu
strany sporu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca z konania vystúpi a na jeho miesto nastúpi
obchodná spoločnosť Palatín company s.r.o. so sídlom: Stará Vajnorská 17, Bratislava 831 04, IČO:
35 978 066 (ďalej ako „žalobca“). Svoj návrh odôvodnil uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky,
na základe ktorej postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorú si uplatňoval v tomto konaní. Súčasťou

predmetnéhonávrhupôvodnéhožalobcubolajsúhlasžalobcusovstupomdokonanianamiestožalobcu
zo dňa 24.01.2019.

36. Uznesením č.k. 1Cob/214/2017-712 zo dňa 05.03.2019 odvolací súd pripustil zmenu strany sporu
na strane žalobcu z pôvodného žalobcu na žalobcu, pričom v konaní ďalej pokračoval so žalobcom.

37. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

38. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

39. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

40. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

41. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (napr. judikáty

R37/1993,R125/1999,uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo51/2012aďalšie),stranysporusú
povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd však rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov v rámci konania vykoná. Súd tak nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovaniaa ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov
preto nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom.

42. V posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom objasnil, prečo ďalšie dôkazné návrhy prezentované v konaní pôvodným žalobcom
nevykonal, resp. neprihliadal na pôvodným žalobcom vytýkané vykonané dôkazy, pričom poukázal na
závery predložených znaleckých posudkov a odborného vyjadrenia, ktoré plne postačovali pre náležité
zistenie skutkového stavu veci potrebné pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti nároku uplatneného v tomto

konaní.

43. Je nutné uviesť, že dôkazné bremeno v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody v tomto
konaní zaťažovala primárne žalobcu, pričom pre úspešnosť v spore je nutné, aby žalobca preukázal
tak výšku vzniknutej škody, protiprávne konanie žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním žalovaného, voči ktorému sa náhrady škody domáha. O vzťah príčinnej

súvislostiidevtedy,akjemedziprotiprávnymkonanímškodcuavznikomškodyvzťahpríčinyanásledku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne.

44. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu nutné prisvedčiť argumentácii, že žalobca
v konaní neosvedčil výšku škody (žalobca si ako výšku škody uplatňoval náklady na sanáciu celej

dodávky betónu, avšak odobraté vzorky z ktorých žalobca odvodzoval vadnosť dodaného betónu a
svoj nárok sa týkali len nepatrnej časti realizovanej dodávky z celkového rozsahu, pričom žalobca vo
vzťahu k ostávajúcej časti dodávky nepreukázal ani jej vady), žalobca tiež zodpovedajúcim spôsobom
nepreukázal konanie žalovaného v rozpore so zmluvou, resp. zákonom a príčinnú súvislosť medzi
takýmto konaním žalovaného a vznikom škody ako kľúčový predpoklad vzniku nároku na náhradu

škody. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne vyhodnotil vykonané dôkazy, z ktorých jednoznačne
nevyplýva, že by zistené nedostatočné vlastnosti betónu zabudovaného na stavbe bolo možné pričítať
nesprávnemu technologickému postupu jeho vyhotovenia/dodania na strane žalovaného, resp. inému
konaniu (opomenutiu konania) vo sfére žalovaného zakladajúcemu nárok na náhradu škody.

45. Odvolací súd si tiež dovoľuje poukázať na ust. § 440 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru, nemôže
dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. z
bezdôvodného obohatenia. Nároky z vád tovaru sú striktne limitované reklamačným procesom. V
prípade nedôslednej aplikácie notifikačnej povinnosti a uplatnenia nárokov z vád tovaru kupujúci

nedôsledne uplatňuje svoje práva, a preto v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ mu nemožno umožniť
uplatnenie rovnakých nárokov, ale z iných právnych dôvodov. Kupujúci musí dôsledne skúmať, aké
nároky a z akých právnych dôvodov mu vzniknú, t.j. či v danom prípade pôjde o nároky z vád tovaru,
nároky z náhrady škody alebo nároky z bezdôvodného obohatenia. V danom prípade si pôvodný žalobca
v rámci reklamácie uplatnil voči žalovanému nároky z vád tovaru - dodaného betónu, ktoré žiadal vyriešiť

sanáciou poterov, avšak v rámci súdneho konania si v rozpore s ust. § 440 Obchodného zákonníka
v súvislosti s reklamovanými vadami dodaného betónu uplatňoval nároky z právneho titulu nároku na
náhradu škody, teda ani z tohto hľadiska nebolo možné žalobnému návrhu žalobcu v tomto konaní
vyhovieť.

46. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený
skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.

47.Odvolacísúdrozhodolopotvrdenírozsudkusúduprvejinštancieč.k.29Cb8/2012-647 jednohlasne,
to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalobca neúspešný. Žalovanému

ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).