Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7016200816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Sila prírody s.r.o., Hlinná 165/31, Margecany, IČO: 46 615 351,
právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
sp. zn. OPS/BEZ/2015/3588, O-234/2015 zo dňa 17. júna 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/7/2016-72 zo dňa 29. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/3588, 0-234/2015 zo dňa 17.06.2015 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu
práce Košice č. 31/15/0 zo dňa 01.04.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil. Inšpektorát

práce Košice prvostupňovým rozhodnutím č. 31/15/0 zo dňa 01.04.2015 ako prvostupňový správny
orgán podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce") a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci žalobcu rozhodol tak, že mu uložil pokutu vo
výške 2 000,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti

na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní“), spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu
fyzickej osoby: S. H., L.., nar. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, XXX XX G. J. P., ktorá pre zamestnávateľa
dňa 24.01.2015 o 10:30 hod. vykonávala prácu donáškara v prevádzke Jaltská 2, 040 01 Košice -
Dargovských hrdinov, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Dohoda
o pracovnej činnosti s nástupom do práce odo dňa 23.01.2015) a nesplnil povinnosť podľa osobitného

predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou
v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že uvedená fyzická osoba bola zamestnávateľom prihlásená až
02.02.2015 o 15:01 hod.2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutie vyplýva, že žalovaný po dôslednom preskúmaní
individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené
skutočnosti a popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne

preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník konania nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Skutkový stav nepochybne
potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní odvolací orgán, ako aj
prvostupňový správny orgán vychádzal a ktoré potvrdzujú spáchanie správneho deliktu žalobcom.

3. K námietkam žalobcu voči obsahu Zápisnice žalovaný uviedol, že L.. S. H. bol pred vykonaním úkonu
riadne poučený (poučenie je súčasťou zápisnice), vypovedal spontánne bez možnosti konzultovať svoje
odpovede. Jeho výpoveď sa s výnimkou odmeny zhodovala so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol
v Zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom. Zápisnica spísaná s L.. S. H. obsahovala všetky
potrebné náležitosti v zmysle zákona, aby mohla byť v konaní použitá ako dôkaz. Ďalej uviedol, že

žalobcovi bolo dňa 16.03.2014 umožnené nahliadnuť do spisového materiálu, o čom správny orgán
urobil záznam do spisu. Poukázal pritom na ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré správnemu
orgánu neukladá povinnosť o takomto úkone vyhotovovať zápisnicu. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že
vo veci malo byť v rámci konania na prvom stupni nariadené ústne pojednávanie, žalovaný uviedol, že
materiály nachádzajúce sa v spise boli plne postačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia

ústneho pojednávania, ktoré správny orgán nie je povinný uskutočniť v každom konaní, ale iba ak to
vyžaduje povaha veci. Zdôraznil, že účastník konania navyše ani nepožiadal správny orgán o nariadenie
ústneho pojednávania.

4. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí absentuje dôkaz o kontrole v Sociálnej poisťovni žalovaný

uviedol, že informácie tohto charakteru získava správny orgán z registra Sociálnej poisťovne, ktorý je
určený na tento účel a výstup z neho je aj súčasťou spisového materiálu. Tento dôkaz jednoznačne
potvrdzujenaplneniesprávnehodeliktunelegálnehozamestnávania,nakoľkoznehovyplýva,žedohoda
o pracovnej činnosti bola medzi žalobcom a pánom H. uzavretá dňa 23.01.2015, ale zamestnanec bol do
registra Sociálnej poisťovne prihlásený až dňa 02.02.2015. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu

mal žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na zákonné
relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii
práce. Prihliadol na počet nelegálne zamestnaných zamestnancov, že sa nejedná o opakované zistenie
tohoistéhonedostatku,dobuprotiprávnosti,akoajskutočnosť,žesankciaspĺňapožiadavkurepresie,ale
aj preventívny účel a že nedostatok bol po kontrole odstránený. Rovnako žalovaný považoval sankciu vo

výške 2 000,- eur za primeranú, plniacu preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére
žalobcu, splní aj represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcnosti.

II.
Konanie na krajskom súde

5. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Košiciach po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

- s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. februára 2014 a na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/l/2013 sp. zn. 8Sžo/66/2013 uviedol,
že správny súd v každom konkrétnom prípade musí v závislosti od vykonaného dokazovania v rámci
správneho konania vyhodnocovať, či nenariadenie ústneho pojednávania pri prejednávaní správneho
deliktu je takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, resp. či
nariadenie ústneho pojednávania bolo na účely administratívneho konania potrebné;

- žalovaný sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu. Správny súd nepochybuje o správnosti záveru, že ani prípadné nariadenie ústneho
pojednávaniavovecibyneprispelokinémuzisteniuskutkovéhostavuprejednávanejveci.Nenariadením
ústneho pojednávania v danom prípade nedošlo k ujme účastníka konania - žalobcu - na jeho právach a

oprávnených záujmoch, keďže dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom náležite objasnili
skutkový stav veci;- existencia platnej Dohody o pracovnej činnosti - sama o sebe zakladala povinnosť žalobcu ako
zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, a to pred vznikom týchto poistení,
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne založeného v
administratívnom spise na č. 1. 13 však vyplýva, že tak zamestnávateľ urobil až dňa 02.02.2015, teda
zjavne po uplynutí lehoty určenej mu zákonom. Je bez právneho významu, v ktorej časti prevádzky
žalobcu sa menovaný zdržiaval;

- pre inšpekčné zistenia správnych orgánov oboch stupňov mal zásadný právny význam skutočný obsah
právneho vzťahu medzi žalobcom a označenou fyzickou osobou, majúci evidentne znaky závislej práce
(§ 1 ods. 2. Zákonníka práce). Závery správnych orgánov oboch stupňov o posúdení tohto vzťahu majú
svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho spisu;

- súd neuznal ako dôvodnú predmetnú žalobnú námietku vzťahujúcu sa na výrokovú časť
administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, ktorú ako to vyplýva z obsahu žaloby a jej doplnenia
žalobca považoval za zásadnú, a to ani v časti poukazujúcej na údajnú nejednoznačnosť určenia
presného miesta, času a spôsobu spáchania správneho deliktu;

- k výške uloženej pokuty správny súd ešte dodáva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2 000,-
eur podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o inšpekcii práce, t. j. na dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby, pričom jej výšku predovšetkým správny orgán prvého stupňa v odôvodnení náležite
odôvodnil;

- správne orgány oboch stupňov postupovali v preskúmavanej právnej veci v právnom režime zákona o
inšpekcii práce, aplikujúc zároveň predpisy o správnom konaní;

- námietky týkajúce sa nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na napadnutom rozhodnutí, údajnej
absencie žurnalizácie administratívneho spisu (správnemu súdu bol predložený plne žurnalizovaný

administratívny spis s očíslovaním jednotlivých strán), tvrdené nevyhotovenie úradného záznamu o
nazretí do administratívneho spisu (takýto úradný záznam sa nachádza na č. 1. 9 administratívneho
spisu), či absencia podpisu jedného z inšpektorov práce na protokole zo dňa 02.02.2015, vo svetle
obstaraných dôkazov a prijatých záverov nie sú spôsobilé nastoliť nezákonnosť napádaných rozhodnutí.

III.
Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská

A)
6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov

uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a§ 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu.

7.Sťažovateľvnasledujúcichsťažnostnýchbodochvsúlades§445ods.1písm.c)S.s.p.najmäuviedol:

- žalovaný ani správny súd neskúmal zákonnosť predmetného protokolu ako kľúčového podkladu pre
rozhodnutie. Protokol neobsahuje povinnú zákonnú náležitosť, ktorou je podľa § 14 ods.1 zákona o
inšpekcii práce posledná veta, doba trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Protokol
taktiež neobsahuje stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu sťažovateľa. A keďže sa sťažovateľ k
protokolu nevyjadril, protokol v zmysle § 14 ods. 4, zákona č.125/2006 Z. z., musí obsahovať aj

skutočnosť, že sťažovateľ sa k protokolu nevyjadril;

- súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy SR;- sťažovateľ v žalobe namietal skutočnosť, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť vyznačenej doložky právoplatnosti
rozhodnutia, ako aj pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť uvedenia sídla sťažovateľa. Správny súd sa s

touto námietkou vysporiadal len strohým a značne nedostatočným odôvodnením v bode 51.

- za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný považoval sťažovateľ aj výrok rozhodnutia z dôvodu, že tento
neobsahuje skutočnosti v súlade so skutočnosťou. Správny súd sa touto žalobnou námietkou vo svojom
rozhodnutí vôbec nevysporiadal;

- z preskúmavaného rozhodnutia nie je čitateľné, kto ho skutočne podpísal, a či išlo o osobu na to
oprávnenú;

- správny súd nedostatočne vysvetlil, prečo len úradný záznam bez podpisu sťažovateľa považuje za
dôkaz, že sťažovateľovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu. Sťažovateľ sa ani z rozhodnutia správneho

súdu nedozvedel obsah tohto úradného záznamu;

- správny súd si v rozhodnutí odporuje, keď raz tvrdí, že bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať
z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a následne už
toto tvrdenie sám popiera citovaním nálezov a rozsudkov iných súdov, v ktorých je konštatované, že

ústne pojednávanie nebolo potrebné nariadiť;

- sťažovateľovi nie je zrejmé , čo považuje správny súd za dokazovanie, resp. čo môže byť považované
za dokazovanie vykonané Inšpektorátom práce Košice, keď je zrejmé, že dokazovanie viedol žalovaný
len sám pred sebou a bez prítomnosti sťažovateľa, pričom z povahy veci vyplýva, že konanie a správanie

žalovaného sú rozporované;

- žalovaný aj správny súd sa len všeobecne zaoberá citovaním § 21 Správneho poriadku, hlavne s
jeho slovným spojením „ak to povaha veci vyžaduje“ a toto citovanie prenášajú do svojich rozhodnutí
s odôvodnením, že „keďže povaha veci si to nevyžadovala“, tak ústne pojednávanie nie je potrebné.

Žalovaný aj správny súd správnu úvahu o nariadení ústneho pojednávania dôkladne neodôvodnil;

- v skutkovej vete rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým sťažovateľovi uložil pokutu
za spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, chýba ustanovenie zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, ktoré mal sťažovateľ svojím konaním

porušiť, teda naplnenie pojmového znaku protiprávnosti;

- žalovaný ani správny súd sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobom
jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky sťažovateľa, okolnosti, za ktorých k spáchaniu
správneho deliktu došlo, neuviedli počet nelegálne zamestnaných zamestnancov, neuviedli dobu trvania

protiprávneho stavu. Konštatovanie žalovaného správneho orgánu ohľadom preventívnej a represívnej
funkcie uloženej pokuty a jeho odsúhlasenie správnym súdom považujeme za príliš formalistické a
všeobecné.

8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak,

že preskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie.

B)

9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú

sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. apríla 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452
ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinného v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto

poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) .

Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom
prvého stupňa.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom

vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním

povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 (správne
delikty) a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak samá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

11. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na
zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,
že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný
sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na
prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)

na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber
ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

12. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na
to, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou

rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

13. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku
krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové
zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne. V aplikačnom postupe krajského
súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia, ani odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe.

14. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom zdôrazňuje, že sťažovateľ
nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi
verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností
napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne
a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa

podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa kasačný
súdstotožnil,ajnáležitýmspôsobomodôvodnil.Kasačnýsúdmárovnakozanespornýskutkovýstavtak,
ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd. Žalovaný postupoval v danej veci v intenciách citovaných
právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých

náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových
okolností vyvodil správny právny záver. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými
zisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto
orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.

15. V ďalšom považuje kasačný súd za nevyhnutné uviesť, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce
patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti
inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný
inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sauplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie
je represívne pôsobiť na dozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na
zabezpečovanie ochrany života a zdravia zamestnancov, keďže aj pokuty ukladané inšpektorátmi práce

majú predovšetkým preventívny a výchovný charakter. Výška pokút podľa § 19 zákona
podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu.

22. K uvedenému kasačný súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo
vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky
sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla

2002, č. sťažnosti 64336/01). Kasačný súd má za to, že sťažovateľovi bola poskytnutá možnosť svoje
práva v správnom konaní účinne obhajovať. Sťažovateľovi bolo umožnené oboznámiť sa s kontrolnými
zisteniami a vyjadriť sa k nim Podľa obsahu Protokolu o obsahu inšpekcie práce č. IKO-24-53-1.2/P-
A28-15, ktorý bol so sťažovateľom ako so zamestnávateľom prerokovaný dňa 02.02.2015, sťažovateľ
napriek tomu, že mal možnosť sa k jeho obsahu vyjadriť, tak neurobil, a teda ani nespochybnil

skutočnosti v ňom uvedené, o čom svedčí aj jeho podpis na uvedenom protokole. Ešte v ten istý deň,
t. j. 02.02.2015, sťažovateľ prihlásil S. H. ako svojho zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne.
Následne, dňa 12.03.2015, bolo sťažovateľovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo
veci uloženia pokuty, a až po tomto zistení sťažovateľ požiadal o nahliadnutie do administratívneho
spisu, čo mu bolo, ako vyplýva z administratívneho spisu („Zápisnica o nahliadnutí do spisu“ č. l. 9),

dňa 16.03.2015 umožnené a následne dňa 20.03.2015 doručil prvostupňovému správnemu orgánu
podanie, v ktorom po prvýkrát namietal, že správny orgán nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne
zistil skutkový stav veci, nesúhlasil s obvinením zo spáchania správneho deliktu a s tvrdením, že malvyužívať závislú prácu S. H.. S týmito námietkami sa ako správne orgány tak aj krajský súd dostatočne
vysporiadali.

23.Vovzťahukodôvodneniurozhodnutíakosprávnychorgánovtakajsúdu,kasačnýsúdpoznamenáva,
že povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd - orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov,
stručne,jasneavýstižnevysvetlil,akýmiúvahamisariadilprihodnotenískutkovýchaprávnychokolností

namietaných v návrhu účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou
problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - napr. v
rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z
práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP
pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García

Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky
však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument. Správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho
poriadku,výrokobsahujerozhodnutievovecisuvedenímustanoveniaprávnehopredpisu,podľaktorého

sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa
a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného
rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky sťažovateľa, a
to v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako

zákonné potvrdil. Námietky vo vzťahu k náležitostiam protokolu súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodné.
Taktiež má kasačný súd za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal
sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite
aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ak aj
prvostupňového rozhodnutia.

24. Vo svetle uvedeného námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd
ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z
uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v
tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.
1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.