Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Machyniak
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/190/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206988
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5616206988.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Poštová banka, a. s., so sídlom v Bratislave,
Dvořákovonábrežie4,IČO:31340890,zastúpenejAdvokátskakanceláriaRELEVANSs.r.o.,sosídlom
v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, v mene ktorej koná advokát JUDr. Alexander
Kadela, proti žalovanej N. Q., narodenej XX. X. XXXX, trvalým pobytom v obci O. , o zaplatenie 2.970,39
eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Csp/59/2016, o
dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. mája 2018, sp. zn. 9Co/93/2018, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere,
Dobrá pôžička, uzavretej 4. novembra 2014.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 31. októbra 2017 sp.
zn. 6Csp/59/2016 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.970,39 eura spolu s úrokmi z omeškania
bližšie špecifikovanými vo výroku predmetného rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že na ich náhradu v rozsahu 96,72 % zaviazal žalovanú.
3. Proti zamietajúcemu výroku dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. mája 2018 sp. zn.
9Co/93/2018 tak, že ho v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 421
ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho právneho
posúdenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda posúdenie zmluvy ako
bezúročnej a bez poplatkov v dôsledku absencie rozdelenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čím
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s poukazom na rozhodnutie
3 Cdo 146/2017. Podľa jej právneho názoru je postačujúce ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
vyčíslenieistiny,úrokuapoplatkuazároveňurčujepočet,výškuatermínysplatnostijednotlivýchsplátok,
ktorými sa má táto celková čiastka zaplatiť. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie odvolacieho
súdu zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v plnom rozsahu.5. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v
súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428
C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods.
3 C. s. p.) uvádza nasledovné:
7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy
a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou
slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.
v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky
sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.
9. V danej veci je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, ktoré je tvorené
poplatkami v sume 49,55 eura, ročným úrokom vo výške 14,90 % zo sumy 2.970,39 eura od 8. decembra
2015 do zaplatenia [teda v súlade s § 422 ods. 1 písm. c) C. s. p. do 21. augusta 2018]. V čase začatia
dovolacieho konania bola výška príslušenstva 1.247,56 eura. Výška minimálnej mzdy v čase podania
žaloby (6. októbra 2016) bola 405 eur [podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
279/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016]. Odvolací súd teda rozhodoval
v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy
(4.050 eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. c) C. s. p. vylúčená.
10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j.
dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. Účelom zníženia majetkového
cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná
ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus
sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo
výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C. s. p.), pričom slabšou stranou
v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej
priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní.
11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako
neprípustné odmietol.12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.