Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010463
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618010463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému

ml. U. N., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18. februára 2019 v Malackách takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

ml. U. N., narodený XX. P. XXXX v O., trvale bydliskom U. č. XX, XXX XX V., t. č. v Reedukačnom
centre S. U.,

sa uznáva vinným, že

dňa 12.08.2017 v čase o 10.48 hod v Bratislave na ul. Mlynská dolina 7 v predajni Kaufland odcudzil z
predajnej plochy tovar 1 ks O-B Pro 2000 CA v hodnote 74,90 € tým spôsobom, že tovar vložil do ruksaku
a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Kaufland
Slovenská republika so sídlom Bratislava Trnavská cesta 41/A škodu vo výške 74,90 €, pričom bol za
obdobný skutok a to priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch dňa 16.02.2017

postihnutý Mestskou políciou Turčianske Teplice uložením blokovej pokuty vo výške 15,- € číslo bloku
A 0120997,

teda

prisvojil si cudziu vec, tým že sa jej zmocnil, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 94 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryBratislavaIVpodalaOkresnémusúduBratislavaIVdňa28.júna2018
podaná obžalobu z 27. júna 2018, sp. zn. 1Pv/435/17/1104-33 na ml. U. N., pre prečin krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 02. júla 2018, sp. zn. 3T/45/2018, bola uvedená
trestná vec podľa § 341 Trestného poriadku postúpená Okresnému súdu Malacky.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. U. N. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to oboznámením znaleckého posudku z odvetvia psychiatria,
správy Reedukačného centra S. U. z 18. februára 2019, lustrácie v registri priestupkov z 15. februára
2019 a aktualizovaného odpisu registra trestov.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedábuď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu obžalovanému ml. U. N. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí
až na 2 roky.

Vzhľadom na to, že voči obžalovanému ml. U. N. sa trestné stíhanie viedlo ako proti mladistvému (§ 94
ods. 1 Trestného zákona), pri ukladaní trestu súd aplikoval § 117 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle
ktoréhotrestnésadzbyodňatiaslobodyustanovenévtomtozákonesaumladistvýchznižujúnapolovicu;
horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej
sadzby 2 roky. To znamená, že v konečnom dôsledku vychádzajúca trestná sadzba za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona je vyjadrená rozpätím až na 1 rok.

U obžalovaného ml. U. N. súd pri ukladaní trestu zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho
výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o)
Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom
u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním

trestného činu [§ 36 písm. j) Trestného zákona] a v priznaní sa obžalovaného k spáchaniu skutku a jeho
úprimné oľutovanie [§ 36 písm. l) Trestného zákona], pričom priťažujúcu okolnosti súd nezistil žiadnu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a

preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona), teda o 4 mesiace (12 : 3 = 4). Po tejto úprave bola trestná
sadzba určená v rozpätí až na 8 mesiacov.

Pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, súd vychádzal

okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima
ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné
formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného, navyše, obžalovaný
sa skutku dopustil ako mladistvý, pri ktorých sa trestné sadzby znižujú na polovicu, pričom účelom trestu
u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana (§ 97 ods. 1 Trestného zákona).

Vyhodnotením kritérií podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona súd na jednej strane nemohol prehliadnuť
typovú závažnosť spáchaného trestného činu stanovenú zákonodarcom a v tomto konkrétnom
prípade ešte upravenú postupom podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, ktorá v spojení s prevahou
poľahčujúcich okolnosti a s nie až tak výrazne narušenou osobou obžalovaného, znemožňuje uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, pretože takýto trest súd mladistvému môže
uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na
predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto
zákona (§ 117 ods. 2 Trestného zákona).

Na druhej strane súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti nebude
stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto konštatovanie
vyvodil z toho, že nešlo o prvé protiprávne konanie obžalovaného; hoci sa na neho hľadí ako na
kriminálnedoposiaľnenarušenúosobu,nemožnoprehliadnuťpriestupokprotimajetku,spáchanýlenpár
mesiacov pred prejednávaným skutkom, ktorý je rovnakého druhu, než spáchaný trestný čin; predmetný

priestupok je napokon zákonným znakom prejednávaného trestného činu krádeže. Nezanedbateľnou
je zároveň okolnosť, že znalec - psychiater, po vyšetrení obžalovaného, v záveroch svojho znaleckého
posudku okrem iného konštatoval, že vzhľadom na doterajší vývoj je predpoklad, že ak obžalovaný
nebude dostatočne motivovaný k zaobstarávaniu si peňažných zdrojov legálnou činnosťou, bude sa
snažiťzískaťichnelegálne;navyšeuobžalovanéhoznaleczistil abúzusmarihuany.Nemenejrelevantný

je obsah správy Reedukačného centra S. U. z 18. februára 2019, z ktorej vyplýva, odhliadnuc od
počiatočnej náročnej spolupráce s obžalovaným, že od 27. júna 2017 do 27. decembra 2018 sa
obžalovaný dopustil celkovo až 11 útekov z reedukačného centra. V nadväznosti na uvedené je dôležité
podotknúť, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody, a topráve z dôvodov vyššie uvedených, aby obžalovaný preukázal, že v ďalšom období už je schopný a
ochotný viesť riadny život, pričom v prípade vedenia riadneho života obžalovaným v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia nebude nič brániť rozhodnúť o jeho osvedčení sa, a teda nič nebude brániť

takisto hľadieť na obžalovaného, ako keby nebol odsúdený.

Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému ml. U. N. je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody vo
výmere 1 mesiac, teda pri samom spodku upravenej trestnej sadzby, avšak pre jeho nápravu postačí
odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby (v danom prípade 12 mesiacov). Výkon

uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky
uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 94 ods. 2 Trestného zákona (a
za použitia § 119 ods. 1 Trestného zákona). Napokon sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému
prečinu už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho
prípadebyboloneadekvátne,odporujúcezásadeultimaratiotohtotrestu,akoajsamotnémuúčelutrestu
u mladistvého páchateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.