Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: J. H., T.. XX.XX.XXXX, H. B. I. X, XXX
XX C., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 105/2016-39 zo dňa 4. októbra
2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho II. výroku.

Z r u š u j e rozsudok v I. a III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 196 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 27.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2013, uvedená
ako administratívny poplatok vo výške 117,70 EUR za administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je n
e p r i j a t e ľ n á ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 53 odsek 1, § 53a odsek 1, § 54, § 451 odsek 1 a 2,
§ 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2, § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žedňa17.05.2013bolamedzižalovanýmakoveriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 200 Eur. Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Keďže predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahovala obligatórne zákonnénáležitosti, úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 196
Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (zaplatených 396 Eur mínus istina 200 Eur). Z predmetnej
zmluvy o úvere vyplývalo, že úrok predstavuje 78,30 Eur, čo predstavuje 39,15 % a administratívny

poplatok sumu 117,70 Eur, čo aj keď v zmluve nie je percentuálne vyjadrené, predstavovalo 58,85
%. V čase uzavretia zmluvy o úvere predstavovala priemerná úroková sadzba 14,56 % ročne. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že takúto výšku celkovej odplaty nemožno tolerovať. Žalobkyňa
uhrádzala žalovanému aj poplatok, ktorý možno skrátene nazvať ako „administratívny poplatok“, ktorým
chcel žalovaný „zakryť“ vysokú cenu úveru, pretože administratívny poplatok nemôže byť v takejto

výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom už zo zmyslu a pojmu „administratívny poplatok“
je zrejmé, že tento poplatok sa týka vybavenia úveru, jeho spravovania a pod., pričom banky vo
všeobecnosti inkasovali za administráciu úveru oveľa nižšie poplatky (v súčasnosti už poplatky ani
neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý predstavuje 58,85 % celkových nákladov, nemožno označiť
ako administratívny poplatok. Vzhľadom na uvedené preto prvoinštančný súd žalobe vyhovel aj v časti
o vyslovenie neprijateľnosti zmluvného dojednania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, nakoľko každý klient je ústne informovaný o tom, že jednotlivé splátky sa

prednostne započítavajú na istinu, až potom na poplatky a úroky. RPMN je v zmluve uvedená správne a
vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Do pozornosti dal rozsudok Súdneho dvora C-42/15. V
podanom odvolaní ďalej vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že nárok žalobcu sa stal
premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote dňa 05.12.2015. Subjektívna premlčacia lehota začala totiž

plynúť najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa 05.12.2013 kedy bola zaplatená splátka v sume 132 Eur
(bolauhradenáistina).Uviedol,žežalobanaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienkynemánaliehavý
právny záujem. Ani Zákon o ochrane spotrebiteľa nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie je čiastočne dôvodné.

7. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie čo do výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. K odvolacím námietkam voči uvedenému výroku rozsudku uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.03.2013 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako
dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe uvedenej
zmluvy mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 200 Eur, ktorý mala žalobkyňa žalovanému
zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196 Eur, teda celkovo mala zaplatiť 396 Eur. V Zmluve
o úvere bolo ďalej uvedené, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo

výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 78,30 Eur a administratívnych
nákladovnavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou
vo výške 117,70 Eur. V bode 10 druhej vety Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo uvedené,
cit: „Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.“

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania Zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia

Zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa odseku 2, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX.

uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba

odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

12. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného

ustanovenia (najmä § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) vyplýva tento naliehavý právny záujem
spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez
poplatkov.

13. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,

v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej
majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách
vyplývajúcich z ustanovenia § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

14. Odvolací súd vidí v predmetnej veci naliehavý právny záujem spotrebiteľa na vykonaní súdnej
kontroly zmluvných podmienok, aby hoci po splnení dlhu, sa mu predsa len poskytla súdna ochrana, ak

sa do jeho práv zasahovalo, resp. takáto hrozba zásahu tu existovala. Spotrebiteľ by nemal byť ukrátený
na svojich právach len preto, že z rôznych dôvodov plnil všetko, čo mu dodávateľ nadiktoval. Nie je ničím
výnimočným existencia obavy spotrebiteľa z postupu dodávateľa.

15. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa odseku 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

18. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

19. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami

a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

20. Poplatok (vo výške 196 Eur) je v Zmluve o úvere označený ako „príslušný poplatok“. Takéto
vymedzenie poplatku nespĺňa podmienku jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zo Zmlúv o úvere nie je
možné určiť účel tohto poplatku, či to, aká služba mala byť za tento príslušný poplatok žalobcovi
poskytnutá. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie
zmluvnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou

platnosti právneho úkonu vyžadovanou ustanovením § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka je jeho
určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uvedenú zmluvnú
podmienku teda súd prvej inštancie vyhodnotil správne ako neprijateľnú a teda v zmysle ustanovenia §
53 odsek 5 Občianskeho zákonníka aj ako neplatnú.

21. Zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané
žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačenom tlačive
sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky
poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto

dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej
primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v
rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý aj v Zákone o ochrane spotrebiteľa
(ustanovenia § 4 odsek 8) ako aj v Občianskom zákonníku (ustanovenie § 3 odsek 1).

22.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, vktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

23. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v iných
súdnych konaniach bola podmienka s rovnakým významom určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Stalo sa tak napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012- 46 zo dňa 13.9.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014, rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/351/2015-72 zo dňa 16.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/222/2016 zo dňa 24.04.2017, či rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 5C/265/2014-51 zo dňa 14.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8Co/172,173/2016 zo dňa 26.09.2017. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie
§ 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

24. Odvolací súd konštatuje, že čo do výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne

vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného voči výroku II. za nedôvodné
a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v uvedenom rozsahu ako vecne správny
potvrdzuje (§ 387 C.s.p.).

25. K napadnutému výroku o vydanie sumy 196 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia

odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania. Z obsahu spisu
však nie je možné zistiť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

26. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nezavinil skutočnosť, že jeho rozhodnutie je (vzhľadom na
námietku premlčania vznesenú v odvolaní) nesprávne, odvolaciemu súdu neostáva nič iné, než v zmysle

ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. zrušiť rozhodnutie v jeho I. a súvisiacom III. výroku a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie za účelom posúdenia
námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).