Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223372
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114223372.5

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1/ C. J., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom U. XXX, 2/ S. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. XX, 3/ K. C., nar. X.XX.XXXX, trvale pobytom U. XX, všetci zastúpení
zástupcom: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica,
proti žalovaným: 1/ K. K., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom U. XXX, 2/ K. C., nar. XX.X.XXXX, trvale
pobytom U. XX, 3/ K. F., nar. X.XX.XXXX, trvale pobytom U. XX, 4/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale

pobytom U. XX, 5/ O. H., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom U. XXX, 6/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom U. XXX, 7/ S. C., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom Q. XXX, všetci zastúpení JUDr. Petrom
Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, C I 57/132, o náhradu škody 104.754,03 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným súd p r i z n á v a proti žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 30.08.2010 doručená žaloba žalobcov zo dňa 27.08.2010, ktorou
sa proti žalovaným domáhali, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť žalobcom sumu 135.349
eur na platobné miesto Urbárske spoločenstvo Zliechov bez právnej subjektivity. Doručenú žalobu
odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XX

a č. XXXX pre katastrálne územie U., na ktorých hospodárili v pozemkovom spoločenstve bez právnej
subjektivity. Pôvodní žalovaní si založili Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov urbarialistov v U.
s právnou subjektivitou, ktoré bolo zrušené súdnou cestou. Takýmto postupom im uvedení žalovaní
spôsobili škodu. Tá podľa žalobcov spočívala jednak v tom, že došlo k zaplateniu trov právneho
zástupcu za prehratý spor vo výške 13.419,50 eur, jednak v nákladoch na lesného hospodára, ale aj na
cestovné právneho zástupcu zrušeného spoločenstva za roky 2004-2007. Okrem toho žalovaná suma

pozostávala aj z náhrady škody spôsobenej ťažbou dreva v rokoch 2004-2008 vo výške 104.754,03
eur a z náhrady škody vzniknutej ako rozdiel medzi zostatkom v pokladni a na účte k 3.7.2004, čo
predstavovalo sumu 7.532,33 eur. Vec bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/240/2010, pričom
o tejto žalobe rozhodol súd tak, že rozsudkom zo dňa 22.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.10.2014, bola žaloba o náhradu škody spôsobenej ťažbou dreva v rokoch 2004-2008 vo výške
104.754,03 eur vylúčená na samostatné konanie a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Nové

samostatné konanie je vedené pod sp. zn. 19C/73/2014. Dôvodom vylúčenia tejto veci na samostatné
konanie bolo podľa rozsudku súdu to, že o tejto veci nemal súd dostatok podkladov.

2. Na pojednávaní konanom dňa 13.07.2017 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobcovia sa ňou
domáhajú rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
sumu 104.754,03 eur titulom náhrady škody do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na platobné miesto

Pozemkové spoločenstvo urbárskych lesov a pasienkov U., IČO: XXX XX XXX, číslo účtu: I XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. O takomto žalobnom návrhu rozhodoval súd. Zaplatenia žalovanej sumysa domáhajú žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti za všetkých podielových
spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva.

3. Ďalšou skutočnosťou, ktorá nastala v priebehu konania bolo to, že pôvodný žalovaný v 5. rade O. H.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom súd uznesením zo dňa 06.12.2016 rozhodol, že
pokračuje v konaní s jeho dedičkou, ktorou je Antónia H., nar. X.X.XXXX, žalovaná v 5. rade.

4. Všetci žalovaní boli v konaní zastúpení právnym zástupcom. Rovnako tak aj žalobcovia.

5. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe, resp. jej časti vylúčenej na samostatné konanie, súd nariadil
pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov sporových strán, ktorí sa ho zúčastnili.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že aj keď je v žalobe uvedené, že ťažbou dreva
mali byť spôsobené škody od roku 2004 do roku 2008, v skutočnosti malo byť uvedené, že sa jedná

o ťažbu v rokoch 2004 až 2006, ako to vyplýva aj z prílohy k žalobe, a to tabuľky na č. l. 12. Chyba
bola spôsobená písaním v dôsledku toho, že boli spôsobené škody inak, ako ťažbou dreva, a to až do
roku 2008.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní v prvom rade vzniesol námietku premlčania práva

žalobcov na náhradu škody, nakoľko títo si mohli uplatniť svoje právo od 01.01.2007, pričom žaloba
bola podaná až v auguste 2010 a premlčacia doba v trvaní troch rokov uplynula 31.12.2009. Začatie
plynutia objektívnej premlčacej doby pri náhrade škody je stanovené okamihom vzniku škody, pričom
najneskoršie vznikla škoda uplynutím roku 2006. Teda najneskoršie uplynula premlčacia doba dňom
31.12.2009. K subjektívnej premlčacej dobe v tomto prípade je potrebné uviesť, že žalobcovia si boli

vedomí existencie škody, nakoľko podávali trestné oznámenie. K ostatným okolnostiam dôvodnosti
žaloby uviedol, že pre vznik zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať existenciu škody a príčinnú
súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaných. Tieto skutočnosti nemajú žalovaní za
preukázané. Nemenej významnou skutočnosťou pre zamietnutie žaloby je aj nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných, ktorí majú zodpovedať za škodu ako členovia výboru pozemkového

spoločenstva s právnou subjektivitou a v tomto smere poukazuje na § 421 ods. 2 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená fyzickými osobami, ktoré konajú za právnické osoby,
zodpovedázaškodu,tátoprávnickáosobaaniefyzickéosoby,ktorébolipoužiténakonaniezaprávnické
osoby. Vzhľadom na jeho argumentáciu nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

8. Na vznesenú námietku premlčania reagoval právny zástupca žalobcov vyjadrením, že objektívna
premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.07.2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2007, teda dňom 27.08.2007. Subjektívna premlčacia doba
začala plynúť až dňom 01.06.2010, kedy likvidátor zrušeného pozemkového spoločenstva vyčíslil škody
spôsobené ťažbou dreva. V danom prípade pripadá do úvahy aj 10 ročná premlčacia doba, vychádzajúc

z úmyselného spôsobenia škody žalovanými, čo má preukazovať obsah uvedeného vyšetrovacieho
spisu. Jednotiaci úmysel žalovaných spôsobiť škodu a zároveň aj dopustenie sa trestného činu
bolo uskutočnené dňa 03.07.2004, kedy žalovaní založili nové pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou, čo znamenalo ex lege zrušenie dovtedajšieho pozemkového spoločenstva bez právnej
subjektivity. Tým došlo k ujatiu sa výkonu práv na úkor dovtedajších podielových spoluvlastníkov

spoločnej nehnuteľnosti. Súd má zistiť, z akého dôvodu vyšetrovateľ rozhodol uznesením o zastavení
konania. Ich úmysel spôsobiť škodu vyplýva z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/272/2006.

9. Právny zástupca žalobcov ďalej navrhol, aby si v rámci dokazovania súd zaobstaral správu likvidátora

ohľadne výšky škody spôsobenej ťažbou dreva a v prípade, že takto preukazovanú výšku škody budú
žalovaní namietať, navrhuje, aby súd ustanovil v konaní znalca v odbore lesné hospodárstvo za účelom
vyčíslenia škody spôsobenej ťažbou dreva. Takisto navrhol, aby súd pripojil spis Krajského súdu v
Trenčíne, sp. zn. 1Cbop/2/2005, z ktorého bude zrejmá príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných
a vznikom škody a takisto porušenie právnej povinnosti. Nakoniec navrhol pripojiť spis ORPZ, ÚJKP

Trenčín, číslo ČVS: ORP-1979/OEK-TN-2009, ktorým má byť preukázané, že výška škody v tomto
trestnom konaní nebola ustálená, resp. ani sa s ňou nechceli zaoberať.10. K argumentácii právneho zástupcu žalobcov o úmyselne spôsobenej škode sa vyjadril právny
zástupca žalovaných tak, že nemožno uvažovať o tomto úmysle, nakoľko žalovaní ako členovia výboru
zrušeného pozemkového spoločenstva až do právoplatnosti rozsudku NSSR dňa 27.08.2007 vykonávali

svoju činnosť pre pozemkové spoločenstvo dovtedy existujúce v súlade so zákonom. Ťažba musela
prebehnúť podľa lesného hospodárskeho plánu, ktorý oni boli povinní rešpektovať. O nejaké úmyselné
protiprávne konanie by sa mohlo jednať iba v prípade ich odsúdenia za úmyselný trestný čin. K tomu
však nedošlo. Takisto ak by bolo preukázané, že tržby za ťažbu dreva si ponechali žalovaní pre seba. V
tomtoprípadetotaknebolo,nakoľkotržbazaťažbudreva boloodovzdanápozemkovémuspoločenstvu,

ktoré bolo následne zlikvidované.

11.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmi,ato:uznesenieozastavenítrestného
stíhaniazodňa18.2.2010nač.l.23zpripojenéhovyšetrovaciehospisuORP-1979/OEK-TN-2009ačasť
odôvodnenia na č. l. 8, 9, 10 rozsudku NSSR sp.zn. 4Obo/252/2006. Po takto vykonanom dokazovaní

súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, ktorý následne právne posúdil podľa nižšie
citovaných ustanovení zákonov.

12.1 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12.2 Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12.3 Podľa § 420 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

12.4 Podľa § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

12.5 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.6 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12.7 Podľa § 106 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa
právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. N. na náhradu
škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

13. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú práva na náhradu škody, ktorú im ako podielovým
spoluvlastníkom pasienkov a lesných pozemkov v katastrálnom území U., mali spôsobiť žalovaní, ktorí

si založili pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré bolo neskôr zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006,
právoplatným dňa 27.08.2007. Táto škoda im mala vzniknúť ťažbou dreva v rokoch 2004 až 2006, teda
do 31.12.2006.

14. Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad civilného
sporového konania prioritne prihliadal na oslabenie nároku žalobcov vo forme premlčania uplatneného
práva, nakoľko žalovaní vzniesli v prvom rade námietku premlčania uplatneného nároku. Existencia
premlčania práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčanéprávo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a
možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých žalobcovia odvodzujú svoje
právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre

výsledok konania, teda rozhodnutie súdu. Vykonávanie dokazovania za účelom preukázania výšky
škody, splnenia zákonných podmienok pre zodpovednosť žalovaných za náhradu škody a pod., ak je
právo na jej náhradu premlčané, by bolo zjavne nehospodárne.

15. Súd po posúdení zistených skutkových okolností konštatuje, že pohľadávka žalobcov je premlčaná.

V zmysle § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, kde je upravená tzv. objektívna premlčacia doba, sa
najneskoršie právo na náhradu škody (vecnej) premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V zmysle § 106 ods.1 Občianskeho
zákonníka, kde je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, právo na náhradu škody sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. V danom prípade v čase podania žaloby uplynula žalobcom objektívna premlčacia doba, ktorá
začala plynúť dňa 01.01.2007 (nakoľko škoda bola ťažbou dreva spôsobená najneskôr do 31.12.2006)
a uplynula 04.01.2010 (pondelok pracovný deň, vzhľadom na ustanovenie § 122 ods.3 Občianskeho
zákonníka). Ako vyplýva z obsahu spisu, žaloba bola súdu doručená dňa 30.08.2010, teda po jej
uplynutí. Je zjavne nesprávna argumentácia žalobcov, že objektívna premlčacia doba začala plynúť

až právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.07.2007, teda dňa 27.08.2007. Škoda
totiž nemohla vzniknúť rozsudkom Najvyššieho súdu SR, resp. právoplatnosťou zrušenia pozemkového
spoločenstva, ale ťažbou dreva (to je tá rozhodná udalosť, z ktorej škoda vznikla).

17. Skúmanie plynutia subjektívnej premlčacej doby je tak nadbytočné a pre rozhodnutie súdu

irelevantné. Preto súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to zaobstaranie správy likvidátora ohľadne výšky
škody spôsobenej ťažbou dreva.

18. Aj keby súd prijal záver, že dňom 27.08.2007 sa žalobcovia dozvedeli o tom, že za škodu
zodpovedajú žalovaní, pretože týmto dňom nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Obo/272/2006, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 1Cbop
2/2005, ktorým bolo zrušené Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov urbarialistov v U. s právnou
subjektivitou, žaloba bola podaná po uplynutí tejto subjektívnej premlčacej doby. Tá je totiž dvojročná,
nie trojročná, ako v žalobe uvádzajú žalobcovia. Uplynula by teda dňom 28.08.2009.

19. O úmyselnom spôsobení škody (a následnej desaťročnej premlčacej dobe) nemožno uvažovať.
V tomto smere je dôvodná argumentácia žalovaných, že žalovaní ako členovia výboru zrušeného
pozemkového spoločenstva až do právoplatnosti rozsudku NSSR dňa 27.08.2007 vykonávali svoju
činnosťprepozemkovéspoločenstvodovtedyexistujúcevsúladesozákonom.Ťažbamuselaprebehnúť
podľa lesného hospodárskeho plánu, ktorý oni boli povinní rešpektovať. Takisto ak by bolo preukázané,

že tržby za ťažbu dreva si ponechali žalovaní pre seba. V tomto prípade to tak nebolo, nakoľko tržba za
ťažbu dreva bola odovzdaná pozemkovému spoločenstvu, ktoré bolo následne zlikvidované. Na základe
vykonaného dokazovania nemožno konštatovať úmyselné spôsobenie škody ťažbou dreva.

20. Podľa argumentácie žalobcov, úmyselné spôsobenie škody žalovanými má preukazovať obsah

vyšetrovacieho spisu ORP-1979/OEK-TN-2009. Jednotiaci úmysel žalovaných spôsobiť škodu a
zároveň aj dopustenie sa trestného činu, bolo uskutočnené dňa 03.07.2004, kedy žalovaní založili
nové pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, čo znamenalo ex lege zrušenie dovtedajšieho
pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. Tým došlo k ujatiu sa výkonu práv na úkor práv
dovtedajších podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Ich úmysel spôsobiť škodu vyplýva

aj z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006.

21. K tejto argumentácii súd konštatuje, že sa oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom ORP-1979/
OEK-TN-2009 a konštatuje, že sa týka iného skutku ako bola ťažba dreva (falošné podpísanie osôb
na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva), z ktorého mala byť spôsobená aj iná škoda.

Úmyselné spôsobenie škody ťažbou dreva žalovanými nevyplýva ani z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/272/2006. Ten sa v podstate zaoberal najmä zákonnosťou založenia pozemkového
spoločenstva s právnou subjektivitou, resp. správnosťou jeho zrušenia Krajským súdom v Trenčíne
rozsudkom 1 Cbop 2/2005 z 18.07.2006, nie škodou vzniknutou ťažbou dreva.22. To, že ani samotní žalobcovia v čase podania žaloby nepovažovali spôsobenú škodu za úmyselne
spôsobenú, nepriamo vyplýva aj zo samotnej žaloby, v ktorej uvádzajú, že „Vzhľadom k tomu,

že dnešný deň uplynie 3-ročná lehota od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR Bratislava
4Obo/272/2006 podávame návrh na Okresný súd s tým, že žalovaní zodpovedajú za vzniknutú škodu
nášmu spoločenstvu bez právnej subjektivity v Zliechove.“ Teda sami rátali s dĺžkou premlčacej doby
tri roky, a nie desať rokov. Nesprávne však vyhodnotili začiatok jej plynutia, pretože ju rátali od
právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR, a nie od momentu, kedy došlo k vzniku škody. V samotnej

žalobe bola nesprávne uvedená škoda za obdobie rokov 2004 až 2008, pričom správne malo byť do
roku 2006, ako to uviedol právny zástupca žalobcov na pojednávaní.

23. Požiadavka žalobcov, aby súd zistil, z akého dôvodu vyšetrovateľ rozhodol uznesením o zastavení
konania je nedôvodná. Súdu v civilnom sporovom konaní neprináleží preskúmavanie rozhodnutí
vyšetrovateľa. Súd z uvedeného uznesenia zistil iba to, že trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania

cudzích práv (založenie pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou sfalšovaním podpisov) bolo
zastavené preto, že nešlo o trestný čin. V danom prípade teda nešlo o škodu spôsobenú ťažbou dreva
v rokoch 2004 až 2006, ktorá je predmetom tohto konania.

24. Ak žalobcovia navrhli pripojiť spis ORPZ, ÚJKP Trenčín, číslo ČVS: ORP-1979/OEK-TN-2009, za

účelom preukázanie, že výška škody v tomto trestnom konaní nebola ustálená, resp. ani sa s ňou
vyšetrovacie orgány nechceli zaoberať, súd opätovne konštatuje, že predmetné trestné stíhanie sa
neviedlo ohľadne škody spôsobenej ťažbou dreva, ale ohľade škody spôsobenej titulom náhrady trov
súdneho konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 1 Cbop 2/2005.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

26. Ak by súd žalobe nezamietol pre zjavné premlčanie uplatneného práva, zamietol by ju aj pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorí majú zodpovedať za škodu ako členovia výboru
pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Totiž podľa § 421 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ak bola škoda spôsobená fyzickými osobami, ktoré konajú za právnické osoby, zodpovedá za škodu,
táto právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré boli použité na konanie za právnické osoby. V tejto časti
je takisto dôvodná argumentácia žalovaných.

27.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

27.2 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní
boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.