Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6C/344/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205389
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613205389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy X XXX,XX eura z titulu

majetkovej škody a sumy XXX,XX eura z titulu nemajetkovej ujmy.

V. odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to
postupom podľa ust. § XX a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej len „T. poriadok“) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. T. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX dlžníkom: J. W., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXXX/

XXXX.

H. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému A. súdu
v Y. (ďalej len „T. súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. T. súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v

rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa
procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. X T. poriadku
XC/XXX/XXXX

-2-

platného od X.X.XXXX a od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi.

E. exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam
a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X T. poriadku od X.X.XXXX doXX.X.XXXX sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od
doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala

vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu,
alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. T. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX

(konanie začalo dňa XX.X.XXXX) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to aj
napriek tomu, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
XXX dní).

P. úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na jeho strane. T. súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykona l opätovné
posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na

takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
ním ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy
o úver. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty uvedenej v ust. § 41 zákona o rozhodcovskom
konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného

súdu materiálne nevykonateľný, a na druhej strane nie je
možné z jeho strany iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. E. právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu
konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. S., že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok

rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom
v občianskom súdnom konaní.

E. exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods.
X T. poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala vytvoriť stav

XC/XXX/XXXX
-3-

zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

V. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: A. majetková škoda v celkovej
výške X XXX,XX eura predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. P. preto tiež nastať akceptácia návrhu

na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
B.žalobcasizároveňuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. XX ods. X K. H. republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.

X ods. l T. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. P. úradný postup okresného súdu je
podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. D. plynutím času boli reálneohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného

a najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. E. exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára. P. nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne

porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu)
a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby
sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku H. republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon. H. má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný
výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde

len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
úprava. E. náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. V. si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu XXX,XX eura,
t. j. XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
XC/XXX/XXXX

-4-

deformáciou). D. uviedol, že postupoval podľa ust. § X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. V. však do
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

V. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa X.XX.XXXX uviedla, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď ... V. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca

sám. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p., pričom poukázala na to, že v
tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na
základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. P. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných
prieťahov v konaní, poznamenala, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie,
avšak formu „žiadostí o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý
by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Má za to, že všeobecný súd v konaní

o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo K. súd.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už v

mesiaci september XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju
nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č.
XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. E. prerokovanie nároku je zákonom

ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. E. má za
to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. D. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na
doplnenie žiadostí, ktoré D. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kdežalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu
s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. J. žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok

žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č.

XC/XXX/XXXX

-5-

XXX/XXXX Z. z. v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. D. uviedla,
že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č.

XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní. E. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok H. dvora EÚ (N. C-XX/XX), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. S. konanie zo strany súdov by mohlo
viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok
spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X T. poriadku účinného od XX.XX.XXXX

jednoznačne vyplýva skutočnosť, že XX - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. V., že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. X T. poriadku vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. XX - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. X písm. c)

a d) T. poriadku). Ak ho súd nepoverí, XX - dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že
by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Z judikatúry K. súdu sp. zn. I.
ÚS XX/XX vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX - dňovej lehote žalovaná

uviedla, že takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. G. namietaným
postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej
lehote. Ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely

zákona č. XXX/XXXX Z. z. N. postup súdu nemôže byť „nesprávnym úradným postupom“ na účely
zákona č. XXX/XXXX Z. z.. V. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto
vylúčená.Zožalobcomprednesenýchskutkovýchokolnostíjezrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ust. § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. a § 44
ods. X T. poriadku účinného od X.X.XXXX je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu
XC/XXX/XXXX
-6-nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. X. podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie splnená. E. rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné
a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. A. správnosti
postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie
je na mieste posudzovať. S., že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. E. všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho
poriadku je legitímny.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v
znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
H. konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho

previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí T. súdu pre
ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí K. súdu H. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým K. súd
H. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V. si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť

tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. A., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X K. SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníka a postup súdu. T. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody, ale len K. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú
ani existenciu v prieťahoch v konaní.

Kmateriálnejškodežalovanáuviedla,že žalobcasavosvojejžalobedomáhanáhradymateriálnejškody
vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného. E. úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. E. jej názoru však
žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných
údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.
XC/XXX/XXXX

-7-

Čo sa týka prípadov uplatnenia majetkovej škody vo výške istiny s príslušenstvom, poukázala na to, že
žalobca v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa

domáha. V druhom rade nepreukázal existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a v treťom rade ani vymožiteľnosť
pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka
žalobcu a tvrdeniu, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky, žalovaná poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo

nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. P. rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde. V. mal možnosť
získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom,
čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. V. upozorňuje nato, že ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobca uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v
prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybnosti priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v
ktorej ho požaduje od žalovanej a v druhom rade, že pohľadávky sú vymožiteľné v dôsledku pochybenia

okresného súdu, to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo by k
riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. X. skutočnosť však žalobca nepreukázal a ani
nepreukáže, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí dlžníci
by boli po smrti, atď... Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže
niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil žalobca v tomto

konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná poukazuje na dve skutočnosti. V prvom rade poznamenáva, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. E. členov riadiacich orgánov spoločnosti
v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si
náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. X. žalobca nespresnil,

v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu.“ V druhom rade požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške XX % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek
reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. V. považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. V. nemá za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. E. žalovanej

nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani
v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to s prihliadnutím
na § 3 ods. X A. zákonníka a s prihliadnutím na poškodenú osobu. V tejto súvislosti nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a to
pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomia, ktoré je okolo žalobcu v spojení

s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali
svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany
práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. V. pričom v tejto
súvislosti upozorňuje na list T. komisie, C. riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. G./N D(XXXX) XXXX
adresovaný stálemu predstaviteľovi H. republiky pri T. únii, v ktorom T. komisia poukázala na to, že v

súvislosti s
XC/XXX/XXXX
-8-

podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj

sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. V. a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu T. komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V. je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. P. je možné opomenúť,

že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä
v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu. S. vylučuje možnosť

priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. J. zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré súpotrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

H. pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že právny zástupca žalobcu sa
pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie z tohto dôvodu odročiť.

I. X.X.XXXX bolo doručené súdu ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie na
iný vhodný termín a to z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania E. s.r.o., zastúpený

advokátskou kanceláriou B. E., s.r.o. proti žalovanej H. republike a to v konaniach vedených pred A.
súdom P. v senáte 7C na X.X.XXXX od X.XX hod. U. pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta
a vylučuje substitúciu. H. žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.

E. § 101 ods. X O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať vneprítomnostitakého účastníka;prihliadnepritomnaobsahspisuadosiaľvykonanédôkazy.

E. § 119 O.s.p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré
XC/XXX/XXXX
-9-

je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a
samotný návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý
sa navrhuje pojednávanie odročiť, deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na
ktorú bezodkladne súd oznámi, ako návrh posúdil.

Z pripojených doručeniek je nesporné, že právny zástupca žalobcu v predmetnej veci prevzal
predvolanie dňa XX.X.XXXX, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená v deň
pojednávania dňa X.X.XXXX.

E. ospravedlnením a žiadosťou o odročenie žalobca nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
§ 101 ods. X O.s.p., keďže v predmetnej žiadosti ani nešpecifikoval pojednávania presnou spisovou
značkou, prípadne predvolaním, s ktorými došlo ku kolízii s pojednávaním vytýčeným na A. súde H..
H. poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa zúčastniť, musí
sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. X. dôvody, ktoré uviedol

právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť o odročenie nespĺňajú.

U. pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je prijateľná z dôvodu tak, ako to už
uviedol K. súd SR v náleze z XX.X.XXXX pod sp. zn. I.ÚS XX/XXXX, že kolízia dvoch pojednávaní v tom
istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom

časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“
nevyhnutne potrebného za účelom riadne a včas vytýčeného pojednávania. A. základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. J. na
uvedené súd dospel k záveru, že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu

žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. X O.s.p.

Je nesporné, že žalobca na súdoch H. republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil na
zastupovanie toho istého právneho zástupcu, a je teda na ňom, aby personálne zabezpečil zastupovanie

svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo podaní môže aj v
budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých pojednávaní a potom by súd mohol byť vo
svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. A. toho mal súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového
stavu postačilo oboznámiť sa so žalobou žalobcu, právnym názorom žalovanej a so spisom, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

E. článku XX ods. X K. H. republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.E. článku XX ods. X K. H. republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

J. možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
XC/XXX/XXXX
-XX-

E. § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

E. § 4 ods. X písm. a) bod X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X, koná v

mene štátu D. spravodlivosti H. republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v
trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

E. § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

E. § 9 ods. X cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

E. § X5 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

E. § X6 ods. 1 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka,
titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

E. § 16 ods. X cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. E. uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr.
XC/XXX/XXXX
-XX-

E. § X7 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

E. § 17 ods. X cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.E.§17ods.Xcit.zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodsekuXsaurčujesprihliadnutím
najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

E. § X9 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

E. § X9 ods. X cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa

podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

E. § 41 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len T.
poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

E. § 41 ods. X T. poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov T. únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte T.
XC/XXX/XXXX
-XX-

únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Xeaa)

E. § 41 ods. X T. poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho

úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy
predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. M. sa záväzok v notárskej
zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

E. § 44 ods. X T. poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

E. § 44 ods. X T. poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.Xpísm.c)ad). Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. E. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava.

E. § X4 ods. X T. poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné
konanie aj bez návrhu zastaví. E. tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

E. § 44 ods. 4 T. poriadku, odseky X až X sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla
poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a
iné trovy súdneho konania.

E. § 44 ods. X T. poriadku, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd
doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do XX dní od doručenia

návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí
exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.

E. § 44 ods. X T. poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie

a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku,

XC/XXX/XXXX
-XX-

f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu je 1. vznik škody, 2. existencia nesprávneho úradného postupu a 3.
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V. č. XXX/XXXX Z.z. je vo vzťahu

k A. zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia A. zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá
vlastnú úpravu. V. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení A. zákonníka
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

E. § 442 ods. X A. zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

H. škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). S. zisk
predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku
poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v
dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu).

J. dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prejednávanej veci si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote vrátane skutočností, že exekučný súd preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v danom

prípade rozsudok rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu.

P. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.P. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. E. vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Y. ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. X písm. d) T. poriadku v znení pred X.X.XXXX a

po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a zmierov nimi
schválených je možné a potrebné zahrnúť
XC/XXX/XXXX
-XX-

rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi alebo vydané jedným rozhodcom, súd uvádza,

že v ust. § 44 ods. X T. poriadku uvedenú lehotu XX dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia
exekútorapovažujezamimoriadnekrátkunato,abymoholexekučnýsúdnáležitepreskúmaťpredložený
rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do T. únie sa H. republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu

vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § X3 ods. 5 A. zákonníka
bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, teda v
akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujúcedobrýmmravomapozistení,žerozhodcovskýrozsudoktakétonedostatky

má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. X až X V. o rozhodcovskom konaní.

E. názoru K. súdu H. republiky vyslovenom v uznesení zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. M exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je povinný

dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v
každom štádiu exekúcie, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne procesne
zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 T.

poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj P. súd H. republiky v uznesení zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn.
XCdoXXX/XXXX, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 V. o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide

o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje súdy,
aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom, či už podľa A. súdneho poriadku
alebo T. poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo
vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom
rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. X. vtedy, keď rozhodcovský

rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo ním bolo prisúdené plnenie
nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

H. v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie K. súdu pod sp. zn. M zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa
ústavný súd zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanému porušeniu

postupu A. súdu v E. a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pred
A. súdom v Z. H. pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX.

XC/XXX/XXXX

-XX-E. zistení K. súdu bola A. súdu dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, kedy XX.X.XXXX súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola predložená X.X.XXXX a uznesením zo dňa X.XX.XXXX bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K. súd v nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X K..

E. zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. XX ods. X je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v
zmysle ust. čl. XX ods. X K. (napr. nález K. súdu M

K. súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v
trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. S., že v zmysle ust. § 44 ods. X T. poriadku v znení účinnom v relevantnom
časeužXX-dňoválehotaoddoručeniažiadostisúdnehoexekútoranavydaniepoverenianeplatí,aksúd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí

žiadosti na vykonanie exekúcie.

Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. X písm. c), a), d) T. poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. I.
tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním

písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred K. súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako XX mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď K. súdu je z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na
čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za
ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako

neopodstatnená.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup, v danom prípade existenciu
prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej lehote.

XC/XXX/XXXX
-XX-

V exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou XEr/XXX/XXXX na A. súde v Y. proti J. W.
bola žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa X.XX.XXXX, pričom uznesením A. súdu Y.

č. k. XEr/XXX/XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX bola žiadosť žalobcu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. S. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V. nepravdivo konštatoval nečinnosť
exekučného súdu v rozsahu XXX dní. V čase, keď bola žiadosť na vydanie poverenia podaná, v zmysle
T. poriadku v prípade rozhodcovského rozsudku neplatila XX - dňová lehota na posúdenie žiadosti na
vydanie poverenia určenému exekútorovi. O žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté v lehote XXX dňoch.

V uvedenej veci exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu
žalobcom vpredmetnejžalobenezodpovedala skutočnosti.J.nauvedenébolpretoplneopodstatnenýa
zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre jej vykonanie nezaväzuje

povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené alebo ide o plnenie
odporujúce dobrým mravom.Ak rozhodcovský rozsudok týmto zákonným ustanovením odporuje, uvedené nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. I. exekučného konania od doručenia
žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia

zamietnutá, vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť uvedenej exekúcie, nie je
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

H. súd uvádza, že ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnej veci neboli vedené žiadne

disciplinárne konania a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval K. súd, či T. súd
pre ľudské práva.

V zmysle ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných

prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia T. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia

K. súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, by len takéto podklady boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie
žalobcom uplatnených nárokov.

V. mal súd za preukázané, že bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý

po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnom
exekučnom konaní skúmal, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva.

XC/XXX/XXXX

-XX-

P. súd SR pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, XCdoXXX/XXXX ako aj K. súd ČR pod sp.
zn. XÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaujali stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň

povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Z.
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. S. rozhodnutia v odôvodnení poukázali už na uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX
pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vychádza z jednotného názoru súdnej

praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch, ide o rozhodnutie vykonateľné
tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak

určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

T. súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný

titul bol alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. J. tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

A. postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. E. právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnejrozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ust. § 4X ods. 2 Ex. poriadku okrem
iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská

zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená platne. M. platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
uzavretý nikdy nebol.

Na základe uvedeného dovolací súd vyvodil záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má preto dostatok skutkových a právnych
poznatkov, je oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie aj bez návrhu, t. j. ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými
stranami bola uzatvorená platne a ak zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
neplatnej rozhodcovskej zmluve, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných

právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.
XX XC/XXX/XXXX

Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že postup exekučného súdu v predmetnej exekučnej
veci nebol posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského súdu a nesmeroval ani k zrušeniu tohto

rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. X T. poriadku vo vzťahu
posúdenia, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je alebo nie je v rozpore so zákonom.

V prípade, ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by tak rozhodnutie majúce charakter tzv. ničotného

právneho aktu.

P. je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu
nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti, keďže toto oprávnenie
nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. X T. poriadku tak, ako to bolo konštatované vo vyššie uvedených

rozhodnutiach P. súdu SR. V danom prípade bol plne opodstatnený a zákonný postup exekučného súdu,
ktorý pri podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či
rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne.

V. exekučného súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom - žalobcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. X A. zákonníka, a preto uvedené neplatné zmluvné dojednanie
nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom
vyššie uvedeného exekučného konania, a preto správne exekučný súd postupoval, ak tento považoval
za nevykonateľný.

P. exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. X T. poriadku zistil, že exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku predložený žalobcom ako oprávneným bol vydaný v rozpore so zákonom,
dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia a
žiadosť exekútora zamietol.

S. postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a ani
nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia a ani si neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. T. súd
iba skúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom a či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednávať dané spory.

E. riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju rozhodcovský súd vyriešil a aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne práve účinky (M
uznesenie NS SR XCdoXXX/XXXX, XCdoXXX/XXXX, XCdoXXX/XXXX).

E. právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. X A. súdneho poriadku patrí k procesným
podmienkam konania a ich existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. O prekážkuprávoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu a tých istých osôb.

-XX- XC/XXX/XXXX

X. predmet konania je daný vtedy, ak ide o ten istý nárok vymedzený petitom vyplývajúci z rovnakých
skutkových tvrdení, za akých už bol pôvodne uplatnený. O totožnosť účastníkov konania ide najmä
vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými

istými účastníkmi, prípadne v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

E. rozsúdenej veci pre exekučné konanie však netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je

v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiž
vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie
(uznesenie NS SR z X.XX.XXXX pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX).

Aj zo záverov rozhodnutia NS SR z XX.X.XXXX pod sp. zn. XCdo XXX/XXXX a rozhodnutia NS SR

XCdoXXX/XXXX z X.XX.XXXX je možné vyvodiť jednoznačný záver, že rozhodcovské konanie nemá
charakter exekučného konania a preto ním nemôže byť založená prekážka tzv. duplicitnej exekúcie.
N. ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky a preto nemôže byť
prekážkou veci rozhodnutej.

U. v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného
súdu v predmetnej exekučnej veci, nepreukázaním, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu, vrátane porušenia jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia podľa tvrdenia žalobcu po zákonom určenej lehote, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na nepreukázanie tvrdeného nesprávneho úradného postupu ako zákonného predpokladu
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. žalobcovi nevznikol nárok na náhradu
majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy. V. do ukončenia pojednávania vo veci samej súdu nepreukázal
anivznikškody,ktorejnáhradusivkonaníuplatnilvsumepredstavujúcejnáhraduistinyspríslušenstvom

nezaplatenej zo strany dlžníka na základe uzatvorenej úverovej zmluvy proti povinnému J. Cinovi vo
výške X XXX,XX eura.

Z. ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených

kritérií posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. E. názoru súdu doba, ktorá v predmetnej veci uplynula od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie a exekučným titulom až do doručenia uznesenia exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti exekútora, nemohla negatívne
zasiahnuť žalobcu, ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže exekučným

titulom v danej exekučnej veci bol rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľskej veci, pričom v iných
exekučných konaniach žalobcu ako oprávneného bola už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského
súdu určeného žalobcom na vydanie rozhodcovských rozsudkov z úverových zmlúv ním poskytovaným
vo vzťahu k spotrebiteľom.

XC/XXX/XXXX

-XX-

E. názoru súdu prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu ktorý v pozícií
veriteľa, na strane ktorého neexistovala zákonná prekážka na ich uplatnenie v občianskom súdnomkonaní aj s poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutí všeobecných súdov H. republiky, v zmysle
ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, si tieto v súdnom konaní neuplatnil.

Vpredmetnejexekučnejvecibolonespornepreukázané,žerozhodcovskýrozsudok H.rozhodcovského
súdu spoločnosti H. rozhodcovská, a. s., Y. sp. zn. SR XXXXX/XX tvoriaci jeho podklad bol vydaný
dňa X.X.XXXX a právoplatný dňa XX.X.XXXX. S poukazom na dátum uznesenia exekučného súdu o
zastavení exekučného konania mal žalobca v postavení veriteľa vytvorený dostatočný časový priestor

na včasné uplatnenie si predmetnej pohľadávky voči povinnému v občianskom súdnom konaní, s
vylúčením rizika nepriznania nároku uplatneného v súlade s princípmi spotrebiteľského práva pre
vznesenú námietku premlčania, prípadne inú hmotnoprávnu námietku, majúcu za následok nemožnosť
priznania dôvodne uplatneného nároku súdnym rozhodnutím.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X4X ods. X A. súdneho poriadku tak, že súd náhradu trov

konania účastníkom nepriznal. V. bol v spore neúspešný a žalovanej trovy konania nevznikli.
P o u č e n i e: E. tomuto rozsudku možno podať odvolanie do XX dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na U. súd v E..

E. § 205 ods. X O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. X O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
b)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

b)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
d)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.6C/344/2013
-21-

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.