Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Bartek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 29Cb/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210714
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1311210714.24
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:
P.. P. E., C. XXX XX K. S. XX, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o.,
Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: ZAPA beton SK s.r.o., IČO: 35 814 497, so sídlom
Vajnorská 142, 830 00 Bratislava, v konaní zast. AKMK, s.r.o., Farská 30, 949 01 Nitra, o zaplatenie
83.510,22 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 26.8.2011, došlou na súd dňa 30.8.2011, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83.510,22 eur s 9,25% ročným úrokom
z omeškania od 3.6.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca tvrdil, že do 30.6.2011 vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Ivan Kohút -
STAVKO, IČO: 41807596. V rámci svojho podnikania zabezpečoval stavebné práce na stavbe komplexu
CASSOVIA CENTER I v Košiciach. Dňa 27.8.2009 si objednal u žalovaného dodávku a čerpanie betónu
podľa cenovej ponuky žalovaného č. 249/2009/ME zo dňa 26.8.2009. Tým došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka. Predmetom dodávky bola výroba, doprava a čerpanie
čerstvého betónu triedy MC 20 a MC 25. V nasledujúcom období do 16.10.2009 došlo k realizácii
objednávky - k dodávaniu betónu v pevnostnej triede MC 20. Pri používaní dodávaného betónu na
stavbe žalobca zistil, že dodaný betón nevykazuje požadovanú pevnosť, t.j. že mu nebol dodaný
tovar v akosti zodpovedajúcej príslušným normám. Túto skutočnosť žalobca reklamoval listom zo dňa
22.10.2009. Žalovaný vyhodnotil reklamáciu ako neopodstatnenú a neuznal ju. Na preukázanie svojho
nároku si žalobca objednal v akreditovanom skúšobnom laboratóriu Technického a skúšobného ústavu
stavebného, n.o., (TSÚS) vykonanie skúšok dodaného betónu na objemovú hmotnosť zatvrdnutého
betónu, na pevnosť v tlaku zatvrdnutého betónu a na prídržnosť k podkladu. Podľa výsledkov týchto
skúšok dodaný betón nevyhovel pre príslušné pevnostné triedy podľa STN, nakoľko nedosahoval
minimálnu požadovanú pevnosť 20 Mpa. Listom zo dňa 19.1.2010 sa preto žalobca znovu dovolával
uznania reklamácie, pričom poukázal na výsledky skúšok TSÚS. V liste tiež žalovaného upozornil, že
si mieni voči nemu uplatňovať náhradu škody, keďže pre hroziace sankcie za nedodržanie termínu
bol nútený bezodkladne vykonať kompletnú sanáciu poterov. V dôsledku konania žalovaného vznikla
žalobcovi škoda vo výške 83.510,22 eur, vrátane nákladov na vykonanie kontrolných skúšok TSÚS.
V záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov navrhol žalovanému riešiť vzniknutú situáciu a
kompenzovať škodu formou dodávky betónu na plochu 2.200 m2 pri hrúbke 6 až 7 cm, prípadne iným
alternatívnym a adekvátnym riešením. Žalovaný listom zo dňa 21.1.2010 znovu uviedol, že reklamáciupovažuje za neoprávnenú. Dňa 1.6.2011 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na náhradu škody.
Žalovaný následne požiadal o doručenie dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na náhradu
škody, čo žalobca aj urobil. Listom zo dňa 23.6.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že zotrváva na
pôvodnom stanovisku a považuje reklamáciu za neoprávnenú. Svoj záver žalovaný odôvodnil tým, že
na vlastnosti dodanej cementovej malty mal bezprostredný vplyv čas vykládky, ktorý údajne prevyšoval
normou stanovených 90 minút od prvého pridania vody k cementu po úplné vyprázdnenie dopravného
prostriedku. K urovnaniu sporu nedošlo ani po predžalobnej výzve zo dňa 28.7.2011, v ktorej žalobca
poukázal na fakt, že TSÚS vykonával skúšky zamerané aj na vyhodnotenie vplyvu času spracovania
betónu. Ku skúškam v protokoloch č. 70-10-0143 a 70-10-0144 TSÚS uviedol. že jednotlivé sady
betónu boli odobrané z domiešavača v časových odstupoch práve z dôvodu sledovania poklesu pevnosti
betónu v závislosti od času spracovania. Vykonané skúšky jednoznačne preukázali, že dodaný betón
nevyhovoval pre príslušnú pevnostnú triedu aj pri vzorke odobranej z domiešavača po hodine zmiešania
jednotlivých zložiek betónu.
3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobcovi v období od 26.8.2009 do 16.10.2009
dodalnastavbuCASSOVARspolu421m3čerstvéhobetónutriedyMC20.Zdodacíchlistovsazistilo,že
časy vykládky betónu prevyšovali, okrem jediného prípadu, normou stanovených 90 minút na vykládku
betónu, čo malo bezprostredný vplyv na vlastnosti cementovej malty. V niektorých prípadoch dosiahol
čas vykládky betónu až 330 minút. Okrem toho výsledky skúšok č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144 sa
týkali betónu, ktorý si žalobca objednal dňa 30.1.2010 a ktorý bol žalobcovi dodaný vo februári 2010.
Pri vykládke betónu vo februári 2010 boli časy vykládky výrazne kratšie ako časy vykládky betónu
dodávaného na základe objednávky zo dňa 27.8.2009. Z toho možno jednoznačne usudzovať, že
žalobca si bol vedomý predchádzajúcich chýb. Žalovaný poukázal aj na písomné stanovisko prof.
Ing. Tibora Ďuricu, CSc. vypracované dňa 25.4.2010 k reklamácii žalobcu. Zo stanoviska vyplýva, že
prekročenie normou stanovenej doby na vykládku malo vplyv na kvalitu betónu, keďže cementová
malta a cementový betón sú citlivé na dobu a podmienky tuhnutia. Pri zhotovovaní konštrukcie poteru
žalobcom z dodanej cementovej malty nebola na stavbe vysoká technologická disciplína, čo dávalo
predpoklad na vznik porúch podlahy bez ohľadu na kvalitu naneseného poteru, teda bez ohľadu na
kvalitubetónupevnostnejtriedyMC20,ktorýžalovanýdodávalnastavbu. Zostanoviskataktiežvyplýva,
že objednaná cementová malta MC 20 je nevhodná na zhotovenie konštrukčnej vrstvy podlahy. Aj norma
STN EN 13813/2003 - Poterové materiály a poterové hmoty, uvádza, že konštrukčné potery, t.j. tie, ktoré
sa podieľajú na únosnosti konštrukcií, sú vylúčené z predmetu tejto normy. Z uvedeného možno podľa
žalovaného usudzovať, že žalobca si objednal stavebný výrobok, ktorý z technického hľadiska nemohol
spĺňať požiadavky potrebné na dosiahnutie požadovaného účelu. Ak žalobca chcel použiť objednaný
stavebný výrobok na zhotovenie konštrukčnej podlahy, na ktorú chcel klásť kamenné dlaždice, kde sa
vyžaduje pevnosť v ťahu povrchových vrstiev poteru na úrovni 1 Mpa, tak mal objednať betón C30/37 a
nie betón pevnostnej triedy MC 20. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že medzi vzniknutou škodu
a konaním žalovaného chýba príčinná súvislosť, ktorá je predpokladom vzniku každej občianskoprávnej
zodpovednosti.
4. Obe strany predložili množstvo listinných dôkazov, vrátane odborného vyjadrenia a znaleckých
posudkov; navrhli tiež výsluch svedkov a znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom.
5. Vec bola prejednaná na pojednávaniach, boli vykonané všetky predložené listinné dôkazy a výsluchy
svedkov. Súd nepripustil až ďalšie výsluchy svedkov k sporným odborným otázkam, keďže na to slúžia
znalecké posudky a odborné vyjadrenia.
6. Skutkové okolnosti uzavretia zmluvy, dodávok, reklamácie a priebehu riešenia reklamácie neboli
sporné, vyplynuli z tvrdení oboch strán (bod 2, 3).
7. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že stavebný výrobok označený MC 20 resp. C16/20 je z
hľadiskavlastnostíidentickýtovar.Preobavýrobkysavyžadujepevnosťvtlaku20Mpa,pričomznížením
pevnosti v tlaku sa úmerne znižuje pevnosť v ťahu. Z hľadiska akosti dodaného tovaru sa vyžadovalo,
aby betón dosiahol požadovanú pevnosť v tlaku 20 Mpa. Pevnosť betónu v ťahu sa nevyžadovala, lebo
táto nie je normou predpísaná.
8. Protokoly TSÚS č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144 zo dňa 19.3.2010 sa týkali skúšky vzorky zatvrdnutého
betónu dodaného na stavbu vo februári 2010, teda inej než reklamovanej dodávky.9. Podľa protokolu TSÚS č. 70-09-0414 zo dňa 25.11.2009 na pevnosť v ťahu povrchovej vrstvy
(odtrhová skúška) boli na 13 vzorkách namerané hodnoty od 0,28 N/mm do 1,27 N/mm. Odber vzoriek
nevykonal pracovník skúšobného laboratória, údaje boli do protokolu zapísané podľa údajov žalobcu.
10. Podľa protokolu TSÚ č. 70-09-0415 zo dňa 25.11.2009 na pevnosť v tlaku boli skúškami 10 vzoriek
namerané hodnoty od 9,7 do 16,0 Mpa. Skúšky boli vykonané na vzorkách prevzatých od žalobcu dňa
16.11.2009.
11. V odbornom stanovisku zo dňa 25.4.2010 S.. P.. R. Ď. uviedol, že žalovaný vo svojej dokumentácii
nepresne narába s technickými termínmi. V cenovej ponuke používa pojmy betón a MC bez
podrobnejšieho popisu. V základnej literatúre je v definíciách pojmov cementový betón a cementová
malta rozdiel len v maximálnom zrne kameniva - Dmax. V praxi sa často o malte hovorí ako o
jemnozrnnombetóne.Akovponukežalovaného,takajvobjednávkežalobcu,niesúvyjasnenézákladné
technické aspekty - účel a miesto použitia stavebného výrobku a špecifikácia požiadaviek. Ak žalobca
chcel objednaný stavebný výrobok použiť na zhotovenie konštrukčnej vrstvy podlahy, na ktorú chcel
klásť kamenné dlaždice (kde sa vyžaduje hodnota odtrhu na úrovni 1 Mpa), tak mal objednať betón C
30/37 a nie maltu MC 20. K technologickým aspektom uviedol, že je všeobecne známe, že cementová
malta a cementový betón sú citlivé na dobu tuhnutia a na podmienky tuhnutia a tvrdnutia. Z fotografií
valcových vývrtov v protokole TSÚS č. 70-09-0415 je zrejmé, že pri zhotovovaní konštrukcie poteru z
dodanej cementovej malty MC 20 nebola vysoká technologická disciplína. Svedčia o tom príliš vysoké
rozdiely výšky odobraných vzoriek valcových vývrtov, ktoré sa pohybovali od 63 mm až po 130 mm.
Rozdiel 67 mm je príliš vysoký. Ďalej je zrejmé, že hrúbka naneseného poteru je veľmi vysoká, dôvodom
bola pravdepodobne vysoká nerovnosť podkladu. Tieto dve skutočnosti dávajú reálny predpoklad na
vznik porúch podlahy, a to bez ohľadu na kvalitu naneseného poteru.
12. Znalecký posudok č. 8/2013 zo dňa 24.5.2013 vypracovala Stavebná fakulta STU v Bratislave, Ústav
súdneho inžinierstva. Posudok vypracovali na základe požiadavky žalovaného. Na otázky žalovaného
uviedli, že skratka MC označuje maltu cementovú pevnostnej triedy 20 a skratka C16/20 označuje
betón triedy 16/20. Vlastnosti cementovej malty určuje norma STN 72 2430-1, vlastnosti betónu
európska norma STN EN 206-1. Číselné označenie predstavuje pevnosť v tlaku materiálu, pod ktorú
nesmie klesnúť priemerná hodnota z výsledkov skúšok. Žiadna z noriem nepredpisuje pevnosť v ťahu
povrchových vrstiev. Pevnosť v ťahu je viac vlastnosť konštrukcie, ako samotného materiálu, závisí
nielen od kvality materiálu, ale aj od kvality zhotovenia konštrukcie, jej ošetrovania, zvetrania alebo iného
poškodenia povrchu. Rozdiel v zložení cementovej malty a betónu je hlavne vo veľkosti maximálneho
zrna kameniva. Malta obsahuje len jemné kamenivo do 4 mm, betón obsahuje aj kamenivo nad 4 mm.
V cenovej ponuke žalovaného je deklarovaná pevnostná trieda 20 s maximálnym zrnom kameniva
4 mm a stupeň konzistencie S3. Ide v podstate o jemnozrnný betón pevnostnej triedy 20 Mpa. Z
hľadiska pevnostných charakteristík ide o materiál identický s betónom C 16/20. Protokoly TSÚS č.
70-09-0414 a 70-09-0415 mapujú reálny stav kvality materiálu v konštrukcii a deklarujú nevyhovujúcu
kvalitu. Nevysvetľujú však príčiny tohto stavu, nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o kvalite materiálu
v okamihu dodania na stavbu. Existuje množstvo príčin, ktoré mohli viesť k jeho znehodnoteniu na
stavbe počas ukladania, zhutňovania a ošetrovania. Pri doprave čerstvého betónu auto- domiešavačmi
sa odporúča spracovanie betónu do 90 minút. Čím je spracovávanie dlhšie, zhoršuje sa spracovateľnosť
betónu a je problém betón dokonale zhutniť. Adekvátne zhutnenie je základný predpoklad dosiahnutia
potrebnej pevnosti. Časy spracovania 4 hodiny a viac sa nutne museli prejaviť na pevnostiach materiálu.
13. Znalecký posudok č. 48/2015 zo dňa 4.5.2015, vypracoval znalec Ing. Ivan Vyšný, ktorého v
konaní ustanovil súd. Znalec v odpovediach na otázky oboch strán uviedol, že z protokolu o skúške č.
70-09-0415 sa nedá jednoznačne povedať, že betón mal vady už v čase dodania skúšanej vzorky.
V protokole č. 70-10-0144 je uvedené, že na pevnosť v tlaku nevyhovela vzorka z domiešavača,
nie je ale jasné, po akej dobe od zamiešania betónu sa vzorka odoberala. V prípade, ak by to
bolo po zamiešaní betónu, dá sa predpokladať, že nebola dodržaná technológia jeho prípravy už v
betonárni. Na pevnosť v tlaku betónov majú vplyv viaceré činitele - použitá značka a druh cementu,
použité kamenivo, podiel jemných častí, hrudkovitosť, množstvo zámesovej vody, čistota, prísady do
betónu, doba spracovateľnosti čerstvého betónu, výroba, doprava, zabudovanie a ošetrovanie betónu,
teplota spracovávanej betónovej zmesi a teplota prostredia. Na otázku, či na základe extrémne nízkych
nameraných hodnôt možno konštatovať, že objednaný tovar už v čase vykládky nedosahoval pevnosť20 Mpa, uviedol, že z podkladov v spise nie je možné zistiť, po akej dobe od zamiešania betónu sa
vzorky z domiešavača odoberali. V prípade, ak to bolo po zamiešaní betónu, dá sa predpokladať, že
nebola dodržaná technológia už pri príprave v betonárni. Čas na spracovanie betónu sa počíta od jeho
zamiešania a bežná doba na spracovanie je 1,5 až 2,5 hodiny. Nakoľko doba spracovania (uloženia)
betónu bola až do 4 hodín, bolo potrebné objednať betón s predĺženou dobou spracovateľnosti 4-5
hodín, ktorý obsahuje spomaľovacie prísady. Okrem faktoru času vykládky ovplyvňujú pevnosť v tlaku
aj správne navrhnutá receptúra pre danú konštrukciu, obsah vzduchu v betóne, spôsob zamiešania
zmesi, doprava, zabudovanie, spracovanie a ošetrovanie. Negatívny vplyv na tvorbu trhlín a na pevnosť
v tlaku môže mať aj nedokonalá príprava podkladu (vlhčenie, penetrácia) a nesprávne ošetrovanie
čerstvého betónu. Na otázku, ako je možné vysvetliť, že dodaný betón nedosahoval pevnosť 20 Mpa
ani pri druhej vzorke odobranej priamo z domiešavača (protokoly č. 70-10-0143 a 70-10-0144), znalec
iba konštatoval údaje uvedené TSÚS v týchto protokoloch o odbere vzorky a výsledky skúšok. Podľa v
protokolu č. 70-09-0415 sa však dá konštatovať, že hrúbka vrstvy sa pohybovala od 5 cm do 11 cm, t.j.
že receptúra na výrobu betónovej zmesi nebola navrhnutá správne (zrno Dmax4mm). Pre zámes bolo
potrebné využiť aj hrubé kamenivo, frakciu 4/8 mm alebo až frakciu 8/16 mm, z dôvodu eliminovania
tvorby zmrašťovacích trhlín a spoľahlivosti dosiahnutia požadovaných parametrov pevnosti v tlaku.
14. Znalecký posudok č. 7/2017 zo dňa 16.5.2017 bol vypracovaný Ing. Ivanom Dreveným na
objednávku žalobcu. Znalec v odpovedi na otázky žalobcu uviedol, že z výsledkov protokolu o skúške
TSÚS č. 70-09-0415 možno usudzovať, že cementový poter (betón) nemohol dosahovať požadovanú
pevnosťvtlaku20Mpaužvčasejehododania.Vychádzalztoho,žeakbyzníženápevnosťzatvrdnutého
betónového poteru bola spôsobená len prekročením doby uloženia a spracovania, tak podľa výsledkov
skúšok v protokole č. 70-10-0144 by bolo možné uvažovať pri dobe 3 hodiny o znížení pevnosti na
úrovni približne 5,2% a pri dobe 5 hodín približne 13%. Avšak podľa výsledkov v protokole č. 70-09-0415
je pevnosť v tlaku nižšia oproti až o 37%. Zníženie pevnosti v tlaku nemohla byť preto spôsobená len
možným prekročením času vykládky betónu. Možno teda konštatovať, že vzhľadom na hodnoty uvedené
v protokole č. 70-09-0415 cementový poter ani v čase vykládky by nedosahoval požadovanú pevnosť v
tlaku 20 Mpa. Okrem času vykládky ovplyvňuje pevnosť v tlaku aj nevhodne navrhnutá receptúra betónu
čo do jej jednotlivých zložiek, nevhodne zamiešaná betónová zmes v betonárni, nevhodná príprava
podkladu pred betónovaním, nevhodné spracovanie a ošetrovanie betónu. Z výsledkov skúšok betónu
triedyC20/25vprotokoleč.70-10-0143zodňa19.3.2010,priktoromboleliminovanýfaktorčasu,možno
konštatovať, že pravdepodobnými príčinami nedosiahnutia predpísanej pevnosti v tlaku sú nevhodne
navrhnutá receptúra betónu alebo nevhodne zamiešanie betónovej zmesi v betonármi.
15. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré súd na spor aplikoval:
§ 409 ods. 1: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú
jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa
zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
§ 420 ods. 1: Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva,
a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
§ 422 ods. 1: Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa
považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
§425ods.1:Predávajúcizodpovedázavadu,ktorúmátovarvokamihu,keďprechádzanebezpečenstvo
škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti
predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
§ 425 ods. 2: Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v
odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.
16. Vzťah medzi stranami súd posudzoval ako obchodno-záväzkový, nakoľko v čase uzavretia kúpnej
zmluvy boli obaja podnikatelia a týkala sa ich podnikateľskej činnosti.
17. Kúpna zmluva bola uzavretá predložením cenovej ponuky zo strany žalovaného, objednaním tovaru
podľa tejto cenovej ponuky zo strany žalobcu a následným dodaním tovaru.
18. Obsah kúpnej zmluvy zodpovedá cenovej ponuke žalovaného, ktorú žalobca akceptoval tým, že si
tovar podľa nej objednal - t.j. dohodnuté bolo dodanie cca 400 m3 čerstvého betónu triedy MC 20 na
stavbu, za jednotkovú cenu 72,44 eur/m3, s termínom dodania v roku 2009. Dodávky sa uskutočnili
v čase od 26.8.2009 do 16.10.2009, dodaných bolo spolu 421 m3 čerstvého betónu v čiastkových 71
dodávkach, z toho 6 dodávok vo vlastnom domiešavači žalobcu a ostatné v domiešavačoch žalovaného.19. Súčasťou kúpnej zmluvy sa nestali všeobecné obchodné podmienky žalovaného (VOP). Potvrdením
prijatia tovaru na dodacom liste nemohlo dôjsť k odsúhlaseniu VOP. S poukazom na §§ 13 ods. 1 a 15
ods. 1 Obchodného zákonníka, nešlo o konanie žalobcu a nie je ani obvyklé, aby pracovník na stavbe
odsúhlasoval rozsiahle zmluvné podmienky. Súčasťou kúpnej zmluvy sa teda nestala dohoda strán, že
predávajúci nezodpovedá za zhoršenie kvality betónu v prípade vykládky dlhšej ako 60 minút.
20. Čo sa týka kvality čerstvého betónu, jeho kontroly a reklamácií, v kúpnej zmluve nie sú o tom
žiadne osobitné ustanovenia. Strany si dohodli iba to, že kontrola kvality je vykonávaná podľa STN
EN 206-1 a vykoná ju nezávislá skúšobňa. Z toho dôvodu pri posudzovaní kvality dodaného betónu,
preukazovaní jeho vád a uplatnenia nárokov z toho vyplývajúcich, vrátane náhrady škody, súd vychádzal
iba z ustanovení Obchodného zákonníka.
21. Obe strany boli v čase dojednania zmluvy a jej plnenia podnikatelia, preto sa u oboch predpokladali
primerané odborné znalosti. Žalobca už od roku 1990 podniká v stavebníctve. Podľa zmluvy o dielo
uzavretej so svojim odberateľom žalobca vedel, že všetky liate potery na stavbe sa majú realizovať
cementovým poterom C 16/20, frakcia 0,4 mm. Pri uzatváraní zmluvy žalobca hovoril s obchodnou
zástupkyňou žalovaného, ktorá ho však len ubezpečila, že kvalita betónu bude u nich dodržaná. Preto si
žalobca objednal betón triedy 16/20, hoci cenovú ponuku si nechal vypracovať aj na silnejší betón triedy
C 20/25. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezavádzal žalobcu, ani ho neuviedol do omylu označením
výrobku ako MC 20. Žalovaný nedal žalobcovi garancie ohľadne vhodnosti použitia zvoleného betónu,
nevyplývajú ani z webových stránok žalovaného. Okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy nakoniec ani neboli
pre rozhodnutie významné, lebo obe strany počas konania potvrdili, že stavebný výrobok označený MC
20, resp. C16/20 je z hľadiska vlastností identický tovar.
22. Písomnou reklamáciou zo dňa 22.10.2009 žalobca oznámil žalovanému vady betónov dodaných na
stavbu, ktoré nevykazujú požadovanú pevnosť. Reklamované množstvo alebo reklamované dodávky
bližšie nešpecifikoval, podľa súdu však vzhľadom na okolnosti nemohli vzniknúť pochybnosti, že
reklamuje chybnú dodávku objednanú dňa 27.8.2009 s tým, že k reklamácii dodatočne doloží protokoly
o skúškach.
23. Žalovaný ako predávajúci zodpovedá podľa cit. § 425 ods. 1 za vadu, ktorú má tovar v okamihu,
keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po
tomto čase. Nebezpečenstvo škody podľa § 455 Obchodného zákonníka prechádza na kupujúceho keď
prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní
nakladaťstovaromakupujúciporušízmluvutým,žetovarneprevezme.Vkúpnejzmluvebolodohodnuté
dodanie čerstvého betónu na stavbu, žalovaný na základe toho zodpovedal za vady, ktoré mal betón v
čase dodania na stavbu, kedy umožnil žalobcovi prevziať (čerpať) čerstvý betón.
24. Podľa dodacích listov, a na ich základe vypracovaného prehľadu doby vykládky, sa vykládka betónu
začala po príjazde na stavbu, no iba v jednom prípade sa vykládka uskutočnila v rámci STN normou
stanovených 90 minút. Dôležitou otázkou pre rozhodnutie tak bolo, či žalobca dodal nekvalitný čerstvý
betón, alebo či ho odporca, nesprávne, resp. oneskorene uložil. Na základe uvedeného bol správny
argument žalovaného, že je potrebné rozlišovať medzi dodaným čerstvým betónom a výrobkom, ktorý
z neho zhotovil žalobca.
25. Protokoly TSÚS č. 70-10-0143 a č. 70-10-0144 zo dňa 19.3.2010 sa týkali vzorky zatvrdnutého
betónu dodaného až v roku 2010, teda z inej než reklamovanej dodávky. Podľa súdu nebolo možné
z týchto protokolov automaticky usudzovať, že ak skúškam nevyhoveli betónové kocky zhotovené
zo vzoriek čerstvého betónu v domiešavači vo februári 2010, boli rovnako vadné aj predchádzajúce
dodávky uskutočnené od 26.8.2009 do 16.10.2009.
26. Jediný dôkaz, ktorý priamo mohol svedčiť o vadnosti dodávky, bol protokol TSÚS č. 70-09-415,
podľa ktorého sa pri skúškach 10 vzoriek namerali hodnoty od 9,7 do 16,0 Mpa. V súvislosti s týmto
dôkazom žalovaný už od uplatnenia reklamácie namietal, že betón nevyhovel skúškam z dôvodov, za
ktoré nezodpovedá - vykládka dlhšia ako 90 minút a nesprávne ukladanie betónu.27. Zo všetkých znaleckých posudkov bolo zrejmé, že doba spracovania čerstvého betónu má význam
na vlastnosti betónového poteru. Žalobca bol preto povinný spracovať dodaný betón do 90 minút od
príchodu domiešavača na stavbu. Túto dobu stanovuje dohodnutá norma STN EN 206-1 a za primeranú
a obvyklú ju považovali aj znalci.
28. Podľa znaleckých posudkov STU a Ing. Ivana Vyšného protokoly o skúškach nepreukazujú
nedostatočnú kvalitu materiálu v okamihu dodania na stavbu, keďže existuje množstvo príčin, v dôsledku
ktorých vzorky zatvrdnutého betónu nemuseli vyhovieť skúškam na pevnosť v tlaku. Iba znalec Ing. Ivan
Drevený konštatoval, že betón nemohol dosahovať požadovanú pevnosť v tlaku 20 Mpa už v čase jeho
dodania. Vo svojich výpočtoch a následných záveroch sa odvolával na výsledky skúšok v protokole č.
70-10-0144, ktoré sa však týkali inej dodávky z roku 2010, a len na ich základe usudzoval, že betón
nemohol dosahovať požadovanú pevnosť.
29. Všetky znalecké posudky súd hodnotil ako rovnocenné dôkazy. Závery posudkov neboli podľa súdu
natoľko jednoznačné, aby preukazovali vadu dodaného tovaru.
30.Prihodnotenídôkazovsúdbraldoúvahyajskutočnosť,ženeboliznámeokolnosti odobraniavzoriek,
ani ich ošetrovanie, do odovzdania nezávislej skúšobni. Tento fakt môže spochybňovať, či následnou
skúškou týchto vzoriek vykonanou TSÚS podľa protokolu č. 70-09-415 boli zistené objektívne vlastnosti
dodaného tovaru.
31. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti dodať tovar bez
vád, ani porušenie inej zmluvnej povinnosti podľa § 373 Obchodného zákonníka.
32. Kupujúci musí spoľahlivo preukázať, že mu bol dodaný vadný tovar. Žalobca počas dodávok
neodobral ani jednu vzorku čerstvého betónu z domiešavača. Pokiaľ dodávaný tovar sa hneď
spracováva a má určité špecifiká, je v jeho záujme vykonať aspoň náhodnú kontrolu, prípadne si
dohodnúť s dodávateľom také reklamačné podmienky, aby vady a ich rozsah preukázal.
33. Keďže nebolo preukázané ani porušenie inej právnej povinnosti v zmysle Občianskeho zákonníka,
čo je základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, súd žalobu zamietol.
34. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.