Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/115/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117254117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:6117254117.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.TerézieMecelovejvprávnejvecižalobcu:I.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. č. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Samuel Baránik, Bratislava, Podjavorinskej 7, proti
žalovanej: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., P. 686/35, o 300,- eur s príslušenstvom, o návrhu žalovanej
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
4. júna 2018 č. k. 11C 8/2018-56 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 písm. a/, § 274 ods. 2, 3 CSP (Civilný sporový
poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu). Vecne zdôvodnil tým, že rozsudok pre
zmeškanie žalovaného je následkom jeho procesnej pasivity v civilnom sporovom konaní. Zrušenie
rozsudku pre zmeškanie prichádza do úvahy, ak žalovaný preukáže zmeškanie pojednávania z dôvodu,
ktorý je ospravedlniteľný. V posudzovanej veci žalovaná v zákonnej lehote síce návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie podala, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že v čase
doručenia zásielky (predvolania na pojednávanie) bola odcestovaná. O uvedenom nepredložila v návrhu
žiaden dôkaz, a to ani v prekluzívnej lehote 15 dní od kedy sa dozvedela o rozsudku pre zmeškanie. Na
podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 9Co 112/2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že podľa § 277 CSP existenciu ospravedlniteľného
dôvodu musí žalovaný tvrdiť a preukazovať už vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
podanom v lehote 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Dôvod uvádzaný žalovanou
(že si nemohla prevziať predvolanie na pojednávanie, pretože bola odcestovaná) ani nie je možné
považovať za ospravedlniteľný dôvod. Žalovaná mala o prebiehajúcom konaní vedomosť, predvolanie
na pojednávanie jej bolo doručované bezprostredne po tom, ako súdu doručila svoje vyjadrenie (č. l. 44,
č. l. 46), pričom jej bolo doručované na adresu, ktorú uviedla. Ak sa mala žalovaná z uvedenej adresy
vzdialiť a vedela, že prebieha civilné sporové konanie, v ktorom sú jej zo súdu doručované písomnosti,
nemožno ospravedlniť, ak nesplnomocnila na preberanie poštových zásielok inú osobu. Návrh na
zrušenierozsudkuprezmeškaniebolpretozamietnutý,pretožežalovanánepreukázalaospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý zmeškala pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že si myslela, že
stačí čestné prehlásenie a že nie je potrebné dokladovať potvrdenie o práci v zahraničí, ktoré priložila
k odvolaniu. Bola v zložitej životnej situácii. Stratila zamestnanie, je samoživiteľkou rodiny, platí úver vo
výške 721,- eur mesačne a preto okamžite vycestovala na základe zaujímavej ponuky do V.. Nemala
inú osobu, ktorú by splnomocnila na preberanie pošty (dospelá dcéra žije v G. a rodičia sú pracujúci).Nedovolila by si pohŕdať súdom, nedostavením sa na pojednávanie. Žalovaná preto požiadala o nový
termín súdneho pojednávania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že žalovaná preukazuje listinným
dôkazom, že od 01.03.2018 do 30.04.2018 mala mať zamestnanie v zahraničí. V zmysle § 277 ods. 2
CSP nebolo jej povinnosťou preukázať, kde sa zdržiava v čase doručenia predvolania na pojednávanie,
pretože jej bolo doručené fikciou, ale bolo potrebné preukázať, prečo zmeškala pojednávanie, ktoré
sa konalo 3. mája 2018. Predložené potvrdenie je preto nedostatočné. Vo vyjadrení doručenom súdu
27.02.2018 žalovaná uviedla, že býva s priateľom a jej rodinou v I.. Dva dni na to 01.03.2018 sa
snaží žalovaná preukázať predložením potvrdenia, že sa v I. nezdržiavala. Uvedené označil žalobca za
nedôveryhodné. Pokiaľ by aj žalovaná pracovala v V., v meste A., toto je vzdialené od Y., resp. I., do
200 km, pričom samotný fakt, že sa jedná o zamestnanie v inej krajine nie je vzhľadom na voľný pohyb
pracovných síl v rámci EÚ vôbec rozhodujúci. Výkon zamestnania v mieste vzdialenom od bydliska
200 km nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod, prečo nebolo možné si preberať poštu a zúčastniť sa
pojednávania. Žalobca preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že nemala ako prevziať poštu a
dozvedieť sa tak o termíne pojednávania, pretože musela rýchlo vycestovať za prácou do zahraničia.
Potvrdila trvalý pobyt v I. na ulici P. XX, ale v danom období sa na adrese nezdržiavala a nechce riešiť
svoj partnerský vzťah. Žije sama, partner sa odsťahoval a deti jej boli zverené do starostlivosti.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Prvoradým predpokladom pre zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaná zmeškala
pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu,
ktorý bola povinná preukázať. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď dôvod, pre ktorý
zmeškala žalovaná súdne pojednávanie, pretože bola odcestovaná, nepovažoval za ospravedlniteľný.
Dňa 27.02.2018 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla svoju adresu I., P.
XX. Inú adresu na doručovanie neoznačila (vnútroštátnu alebo zahraničnú), pričom o svojom odchode
do zahraničia neuviedla žiadnu informáciu. Bezprostredne po doručení písomného vyjadrenia žalovanej,
jej bolo súdom doručované (na označenú adresu) predvolanie na pojednávanie (prvý neúspešný pokus
o doručenie bol dňa 7. marca 2018).
7. Podľa § 111 ods. 3 CSP písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za
doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok už nepovažuje za právne
významnú skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval alebo nie. Vychádza z presvedčenia,
že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, nastoľujúc zásadu,
že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných
záujmov, a preto je povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na
to, na akej adrese sa skutočne zdržuje.
8. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ako dôvod zmeškania pojednávania uviedla, že v čase doručovania
poštovej zásielky (s predvolaním) bola odcestovaná v zahraničí a mala vedomosť, že prebieha
predmetné civilné sporové konanie, v ktorom sa jej doručujú písomnosti, nemožno považovať za
ospravedlniteľný dôvod krátkodobé faktické zdržiavanie sa žalovanej v zahraničí z pracovných dôvodov,
v čase doručovania predvolania (podľa tvrdenia žalovanej v dvojtýždňových turnusoch). Konanie
žalovanej, ktorá si nezabezpečila prijímanie písomností na označenej adrese, ako ani neinformovala
o novej adrese v zahraničí, prípadne o svojom pobyte v zahraničí, nie je možné vyhodnotiť ako
zodpovedné a ospravedlniteľné.
9. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že doručovaná písomnosť žalovanej sa vrátila späť na súd prvej
inštancieažnakoncimesiacamarec2018(následnebolorealizovanéopakovanédoručovanievmesiaci
apríl 2018), v priebehu ktorého obdobia vzhľadom na dvojtýždňový pracovný turnus (ako žalovanáuviedla), o súdnej zásielke vedomosť mala mať. Žalovaná zmeškala pojednávanie vo veci dňa 3. mája
2018, v ktorej dobe jej v účasti na súdnom pojednávaní nebránila žiadna prekážka (pre obdobie od 1.
mája 2018 žalovaná nepreukázala dôvod, brániaci jej v účasti na súdnom pojednávaní).
10. Vzhľadom na nepreukázaný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalovaná zmeškala pojednávanie, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd prvej inštancie dôvodne návrh žalovanej na zrušenie
rozsudku pre zmeškania ako nedôvodný zamietol.
11. Z dôvodu, že žalobca si uplatnil v odvolacom konaní náhradu trov konania, ktoré vynaložil a podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, mu vzniklo právo i na náhradu trov odvolacieho konania,
bolo rozhodnuté tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.
12. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.