Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899745
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8011899745.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: L. K., U., Pri hati XX, IČO: 10 671 994, zastúpený
JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov proti žalovanému: A. Q. - SERVIS, Prešov,
Švábska 6695, IČO: 10 733 817, zastúpený JUDr. Borisom Škultétym, advokátom, Záhradná 3, Prešov,
o zaplatenie 1.735,34 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
20Cb/345/2000-308 zo dňa 21.12.2010 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 Eur s 18,6 % úrokom z omeškania od 27.6.2000 do zaplatenia. Žalobu

o zaplatenie sumy 1.403,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18,6 % ročne za obdobie od 1.11.1999
do 26.6.2000 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu. Vzájomnú žalobu žalovaného
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania. V dôvodoch tohto rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 54.622,70 Sk s 18,6
% úrokom od 1.11.1999 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ žalovanému ako
objednávateľovi na základe jeho objednávky vykonal opravu havarovaného osobného vozidla VAZ 04,
ŠPZ: POH 22-48 s tým, že oprava bude vykonaná do 1 mesiaca a po vystavení faktúry za opravu

objednávateľ cenu opravy zaplatí. Dňa 28.10.1999 vyfakturoval za opravu motorového vozidla faktúrou
č. 1005 sumu 104.622,70 Sk vrátane DPH. Z tejto sumy žalovaný zaplatil 50.000,- Sk a zvyšok ceny za
opravu nezaplatil napriek tomu, že bol na to vyzvaný doporučeným listom zo dňa 17.11.1999.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 1Rob 104/00-5, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s
tým, že medzi ním a žalobcom bola dohodnutá cena opravy motorového vozidla vo výške 50.000,- Sk
a tú uhradil v lehote splatnosti faktúry.

Na pojednávaní dňa 5.3.2001 žalobca žiadal zaplatenie sumy 54.622,70 Sk s 18,6 % úrokom z
omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 24.11.2003 žalobca zobral v dôsledku znaleckého posudku žalobu späť
nad sumu 52.279,- Sk a žiadal od žalovaného zaplatenie tejto sumy s 18,6 % úrokmi z omeškania od
1.11.1999 do zaplatenia.

Rozsudkom zo dňa 27.9.2005 č.k. 20Cb/345/2000-139 súd rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy
2.343,70 Sk s 18,6 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol.V dôsledku odvolania žalobcu rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod č.k. 3Cob 8/06-175 súd
zmenil tento rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 52.279,-

Sk so 16 % úrokmi z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia, ďalej bol zmenený rozsudok vo výroku o
trovách štátu a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím pod
sp.zn. 3Obdo 35/2006 tento rozsudok odvolacieho súdu zrušil a tiež aj rozsudok Okresného súdu v

Prešove a vec bola vrátená tomuto na ďalšie konanie.

Po vykonaní dokazovania v zmysle záverov dovolacieho súdu, súd prvého stupňa opätovne rozsudkom
zo dňa 11.11.2008 pod č.k. 20Cb/345/2000-238 konanie o zaplatenie sumy 2.343,70 Sk s 18,6 % úrokmi
z omeškania od 1.11.1999 do zaplatenia zastavil, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.000,- Sk s
18,6 % úrokmi z omeškania ročne od 1.11.1999 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania a súčasne účastníkov zaviazal zaplatiť trovy štátu.

V dôsledku odvolania oboch účastníkov odvolací súd uznesením č.k. 3Cob 28/2009-263 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca i žalovaný
sú evidovaní v živnostenskom registri ako podnikatelia - žalobca v predmete podnikania: Údržba a
oprava motorových vozidiel a žalovaný v predmete podnikania okrem iného: Opravy, servis a predaj
pračiarenských zariadení. Dňa 21.4.1999 sa vozidlo žalovaného, ktoré slúžilo jeho podnikateľskej
činnosti - VAZ 21043, ŠPZ: POH 22-48, výr.č. XTA 2101430T0520623/1995, výr.č. motora

3917172/1995 stalo predmetom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k jeho poškodeniu. Žalovaný ho dal
opraviť v servise žalobcu, avšak zákazkový list vypísaný nebol a nebol ani spísaný záznam o rozsahu
poškodenia.

Žalobca tvrdil, že na druhý deň pri ohliadke motorového vozidla bola určená predpokladaná cena

opravy vo výške 50.000 - 60.000,- Sk, pričom žalovaný bol upozornený na skutočnosť, že môže dôjsť
k navýšeniu ceny, ak sa pri rozobratí havarovaného vozidla vyskytne ďalšia potreba opráv. Pri druhej
ohliadke už žalovaný uviedol, aby boli vykonané všetky potrebné opravy, pričom pri tejto boli prítomní aj
zamestnanci žalobcu F. N., F. L., T. P. a manželka žalobcu. Pri tretej ohliadke zase žalovaný požadoval
nalakovanie celého motorového vozidla s tým, že skutočnú cenu za dodaný materiál, ako aj vykonanú

opravuspoluslakovanímvozidlaageometrioubudemožnéurčiťpovykonanívšetkýchprácspoukazom
na vtedy platné cenníky.

Žalovaný naproti tomu uviedol, že sa pri prvej ohliadke poškodeného motorového vozidla dohodol so
žalobcom, že cena za vykonanú opravu, vzhľadom na zostatkovú hodnotu vozidla 180.000,- Sk bude

taká, aby nepresahovala sumu 50.000,- Sk. Neskôr žalobca sumu určil na 60.000,- Sk, čo bol ochotný
akceptovať s tým, že išlo už o pevne určenú cenu a nie tak, ako uvádza žalobca, cenu predpokladanú.
Pokiaľ ide o rozsah prác, išlo o opravu prednej časti motorového vozidla s tým, aby sa spojazdnilo
motorové vozidlo, pričom podľa súpisu prác zistil, že boli účtované aj práce, ktoré si neobjednal, resp.
ktoré podľa jeho názoru neboli nutné na to, aby bolo auto spojazdnené. Uviedol, že žiadal iba lakovanie

poškodených častí, nie celého motorového vozidla. Podľa jeho tvrdenia bolo potrebné vykonať iba
práce týkajúce sa blatníka, pravých dverí, kapoty, prednej masky a prednej nápravy. Žalovaný tvrdil, že
žalobcu upozornil, aby cena opravy nebola vyššia ako 60.000,- Sk, pretože ináč predá motorové vozidlo
na súčiastky s tým, že ďalšie navýšenie by už akceptovať nemohol. Motorové vozidlo bolo predtým
havarované raz a vyžiadalo si opravu zadného blatníka a svetla.

Súd prvého stupňa potom vo svojom rozhodnutí poukázal na výpovede svedkov F. L., T. P., L. Q., F.
N. a N. N., poukázal na výsledky znaleckého dokazovania a vec skutkovo uzavrel tak, že nemožno
prijať záver o opodstatnenosti nároku žalobcu v časti prevyšujúcej 50.000,- Sk, keďže jednoznačná
dohoda o prekročení ceny diela nebola preukázaná a žalovaný sa na úkor žalobcu ani nemohol obohatiť.

Bol to samotný žalobca, ktorý zadržiaval predmetné vozidlo a bránil žalovanému, aby toto opravené
vozidlo užíval a mal z neho osoh. Ak žalovaný predal vozidlo za sumu 45.000,- Sk, bola to potom suma
nižšia, než akú zaplatil žalobcovi za opravu vozidla. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemohol obohatiťna úkor žalobcu, preto neobstojí ani jeho nárok na zaplatenie zvyšnej sumy vo výške 10.000,- Sk s
príslušenstvom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok zmenil
a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.735,34 Eur s 18,6 % úrokom z omeškania ročne za obdobie
od 1.11.1999 do zaplatenia a tiež trovy konania. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že nemôže súhlasiť s odôvodnením a právnym názorom
vysloveným v napadnutom rozsudku v tom, že neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho nebolo

možné prijať záver o opodstatnenosti jeho nároku v časti zaplatenia sumy za opravu motorového vozidla
nad 50.000,- Sk.

Žalobca poukázal na závery znaleckého posudku Ing. L. F., z ktorých vyplynulo, že opravárenské práce
podľa pôvodne dohodnutého predmetu diela predstavovali sumu 48.621,- Sk vrátane DPH, že náklady
namateriálbolipôvodnedohodnuténasumu37.260,90SkvrátaneDPH.Znalectaktiežstanovilhodnotu

materiálu naviac oproti zákazke, ktorý bol dodaný, a to na sumu 4.957,- Sk a celkové náklady za
opravárenské práce naviac na sumu 11.439,90 Sk. Podľa znalca, celkové náklady na opravárenské
práce po prepočte podľa pôvodne dohodnutého diela, pozostávajúce z nákladov na materiál potrebný
na opravu poškodeného vozidla a nákladov na opravárenské práce potrebné na opravu poškodeného
vozidla spolu, sú vo výške 85.881,90 Sk. Pri porovnaní nákladov na opravu vozidla s ustálenou cenou

vozidla pred poškodením možno ustáliť, že nešlo o totálne zničenie vozidla, nakoľko náklady na opravu
boli menšie ako všeobecná cena vozidla pred jeho poškodením. Pri zosumarizovaní cien nákladov
na opravu poškodenia predmetného vozidla 85.881,90 Sk a pripočítaní nákladov za materiál naviac
- 4.957,- Sk a za opravárenské práce naviac - 11.439,90 Sk, celková cena za opravu motorového
vozidla predstavuje sumu 102.279,- Sk, ktorá je prakticky totožná s vystavenou faktúrou č. 1005 zo

dňa 28.10.1999. Pri akceptácii záverov znaleckého posudku a odpočítaní zloženej zálohy za opravu
motorového vozidla vzniká nedoplatok za opravu vo výške 52.279,- Sk.

Žalobca tiež poukázal na celkové správanie sa žalovaného v priebehu sporu, ktorý nikdy nenamietal
jednotlivé vykonané položky na opravu motorového vozidla, a teda nikdy nespochybňoval ich

nevyhnutnosť a vykonanie takejto opravy, aby vozidlo bolo prevádzkyschopné, ale namietal iba celkovú
cenu za opravu tvrdiac, že táto bola dohodnutá pevne vo výške 50.000 až 60.000,- Sk. Žalovaný v
priebehu sporu namietal výšku ceny za opravu v jedinej položke, a to v lakovaní motorového vozidla,
tvrdiac, že nepovažoval vykonanie tejto opravy v plnom rozsahu za nevyhnutné. K tejto položke však
bol vypočutý celý rad svedkov, ako aj samotný pracovník, ktorý vykonával lakovanie vozidla a tento

uviedol, že je zaužívanou praxou, pokiaľ je vozidlo v rámci poškodenia karosérie postihnuté v rozsahu
2/3, lakovanie sa vykoná v plnom rozsahu, aby vozidlo bolo po novom lakovaní jednofarebne celistvé.
Tvrdenie žalovaného, že pokiaľ by bola celková cena opravy vozidla vyššia ako 50.000,- Sk, že by nebol
nechal motorové vozidlo opraviť, ale bol by ho takto poškodené odpredal na súčiastky, je z jeho strany
účelové a tendenčné, pretože na vozidle nešlo o totálnu škodu, vozidlo po jeho prevzatí riadne užíval.

Takisto je tendenčné a účelové až špekulatívne jeho ďalšie konanie, v ktorom sa domáhal zaplatenia
sumy 8.454,47 Eur s príslušenstvom voči žalobcovi ako náhradu škody za to, že mu bolo odmietnuté
vydanie motorového vozidla po oprave na úhradu cestovných náhrad za používanie iného motorového
vozidla jeho pracovníkom V. Q.. Tento spor bol právoplatne ukončený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č.k. 3Cob 55/2007-223 zo dňa 5.3.2009.

Žalovaný vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že bola dohodnutá fixná cena opravy vo
výške 50.000,- Sk. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo 35/2006
mal žalobca v ďalšom konaní preukázať, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o vykonaní
určitých konkrétnych, stranami dohodnutých prác nad 50.000,- Sk, maximálne do výšky 60.000,- Sk, čo

sa žalobcovi nepodarilo. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu
trov odvolacieho konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné len čiastočne.

Odvolací súd v zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu a v zmysle podaného odvolania žalobcom doplnil
dokazovanie znalcom Ing. L. F., výsluchom svedkov F. K., svedka F. L., T. P., F. N. a výsluchom žalobcu
a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný len čiastočne.Už z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v tejto veci rozhodoval ako dovolací
súd, vyplýva záver, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bola oprava

osobného motorového vozidla s dohodnutou cenou 50.000,-, maximálne 60.000,- Sk. Ďalej Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozsah predmetu diela pri uzavretí zmluvy predstavoval
opravu prednej časti vozidla a jeho spojazdnenie vo výške dohodnutej ceny tak, ako vyplynula z
prvej ohliadky vozidla. Nesporným je taktiež to, že v prípade prekročenia ceny chcel žalovaný vozidlo
predať na súčiastky a tiež skutočnosť, že žalovaný pri nasledujúcich návštevách požadoval vykonanie

niektorých ďalších prác. Najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania
nie je jednoznačne preukázané, aké práce žalovaný požadoval a ktoré z týchto prác presahovali
rozsahpôvodnedohodnutéhopredmetudiela.Žalobcavšaknepreukázal,aképrácežalovanýpožadoval
vykonať naviac a ktoré z nich presahovali rozsah pôvodne dohodnutého predmetu diela. Z tohto hľadiska
nebolo možné zistiť cenu primerane zvýšenú v zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka.

To, že žalovaný súhlasil s vykonaním ďalších prác nad rozsah pôvodne dohodnutých, odvolací súd vidí,
v súvislosti s dohodou účastníkov, že oprava vozidla sa uskutoční za cenu maximálne 60.000,- Sk a s
tým, čo aj Najvyšší súd SR konštatoval ako nespornú skutočnosť, že v prípade prekročenia ceny diela
chce vozidlo predať na súčiastky. Odvolací súd prijal záver, že nestačí preukázať, že cena opravy vozidla
je 102.279,- Sk, teda vyššia ako dohodnutá cena, ale dôležitá je zmluvne dohodnutá cena diela (cena

opravy vozidla).

Objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela (prípadne
cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), ak nejde o zníženie či zvýšenie ceny diela za podmienok
vymedzených v ust. § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dohodnutý

rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti
objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto
naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia.

Keďže cena diela bola dohodnutá na sumu 60.000,- Sk (čo vyplýva z výpovedí žalobcu i žalovaného -

viď zápisnica zo dňa 5.3.2001, č.l. 14, 15), je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Sk, čo
zodpovedá sume 331,94 Eur v platnej mene, ktorú doteraz nezaplatil. So zaplatením tejto sumy sa dostal
žalovaný dňom 27.6.2000 do omeškania, teda nasledujúci deň po výzve na zaplatenie (žaloba doručená
dňa 26.6.2000). Výška úroku zodpovedá ust. § 502 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu bolo treba žalobu v prevyšujúcej časti zamietnuť.

Odvolací súd v súvislosti s prijatým záverom poukazuje predovšetkým na výpoveď žalobcu pred
odvolacím súdom zo dňa 8.9.2011, ktorý sám potvrdil, že pri prvom stretnutí, pri prvej ohliadke
motorového vozidla bola dohoda taká, že sa auto opraví v rozsahu, aby bolo dané do pôvodného stavu.
Termín - dať auto do pôvodného stavu - znamená, opraviť ho v takom rozsahu, aby zodpovedalo stavu

pred poškodením a teda, ak sa v tomto rozsahu dohodla aj cena opravy, potom nemohli byť naplnené
podmienky ust. § 549 Obchodného zákonníka o rozšírení predmetu diela.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania až v konečnom rozhodnutí vo veci,
odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože aj o týchto potom rozhodne súd

prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.