Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223372
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114223372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcov: 1/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX,
2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, všetci zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. A. A., advokát, spol. s r. o., so sídlom N. D., C. XXX/X, proti žalovaným:
1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 2/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 3/ K. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 4/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, 5/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX, 6/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, 7/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, všetci
zastúpení JUDr. N. U., advokátom so sídlom v A. nad Váhom, C I XX/XXX, o zaplatenie 104.754,03

eur, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. októbra 2017, č.k.
19C/73/2014-78 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti I. p o t v r d z u j e.

Vo výroku II. o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali
proti žalovaným zaplatenia sumy 104.754,03 eur z titulu náhrady škody. Vo výroku II. žalovaným priznal

proti žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že
žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú práva na náhradu škody, ktorú im ako podielovým
spoluvlastníkom pasienkov a lesných pozemkov v katastrálnom území U., mali spôsobiť žalovaní, ktorí
si založili pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré bolo neskôr zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006,
právoplatným dňa 27.08.2007. Táto škoda im mala vzniknúť ťažbou dreva v rokoch 2004 až 2006,
teda do 31.12.2006. Súd prvej inštancie rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou

z hlavných zásad civilného sporového konania prioritne prihliadal na oslabenie nároku žalobcov vo
forme premlčania uplatneného práva, nakoľko žalovaní vzniesli v prvom rade námietku premlčania
uplatneného nároku. Súd po posúdení zistených skutkových okolností konštatoval, že pohľadávka
žalobcov je premlčaná. V zmysle § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, kde je upravená tzv. objektívna
premlčacia doba, sa najneskoršie právo na náhradu škody (vecnej) premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danom
prípade v čase podania žaloby uplynula žalobcom objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť

dňa 01.01.2007 (nakoľko škoda bola ťažbou dreva spôsobená najneskôr do 31.12.2006) a uplynula
04.01.2010 (pondelok pracovný deň, vzhľadom na ustanovenie § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z obsahu spisu, žaloba bola súdu doručená dňa 30.08.2010, teda po jej uplynutí. Je zjavne
nesprávna argumentácia žalobcov, že objektívna premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťourozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.07.2007, teda dňa 27.08.2007. Škoda totiž nemohla vzniknúť
rozsudkom Najvyššieho súdu SR, resp. právoplatnosťou zrušenia pozemkového spoločenstva, ale
ťažbou dreva (to je tá rozhodná udalosť, z ktorej škoda vznikla). Skúmanie plynutia subjektívnej

premlčacej doby je tak nadbytočné a pre rozhodnutie súdu irelevantné. Preto súd nevykonal navrhnutý
dôkaz, a to zaobstaranie správy likvidátora ohľadne výšky škody spôsobenej ťažbou dreva. Aj keby súd
prijal záver, že dňom 27.08.2007 sa žalobcovia dozvedeli o tom, že za škodu zodpovedajú žalovaní,
pretože týmto dňom nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/272/2006,
ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 1Cbop 2/2005, ktorým bolo zrušené

Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov urbarialistov v U. s právnou subjektivitou, žaloba bola
podaná po uplynutí tejto subjektívnej premlčacej doby. Tá je totiž dvojročná, nie trojročná, ako v žalobe
uvádzajú žalobcovia. Uplynula by teda dňom 28.08.2009. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že o
úmyselnom spôsobení škody (a následnej desaťročnej premlčacej dobe) nemožno uvažovať. V tomto
smere je dôvodná argumentácia žalovaných, že žalovaní ako členovia výboru zrušeného pozemkového
spoločenstva až do právoplatnosti rozsudku NS SR dňa 27.08.2007 vykonávali svoju činnosť pre

pozemkové spoločenstvo dovtedy existujúce v súlade so zákonom. Ťažba musela prebehnúť podľa
lesného hospodárskeho plánu, ktorý oni boli povinní rešpektovať. Takisto ak by bolo preukázané, že
tržby za ťažbu dreva si ponechali žalovaní pre seba. V tomto prípade to tak nebolo, nakoľko tržba
za ťažbu dreva bola odovzdaná pozemkovému spoločenstvu, ktoré bolo následne zlikvidované. Na
základe vykonaného dokazovania nemožno konštatovať úmyselné spôsobenie škody ťažbou dreva. K

argumentácii žalobcov, že úmyselné spôsobenie škody žalovnými má preukázať obsah vyšetrovacieho
spisu súd konštatoval, že sa oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom ORP-XXXX/OEK-TN-XXXX
a konštatuje, že sa týka iného skutku ako bola ťažba dreva (falošné podpísanie osôb na valnom
zhromaždení pozemkového spoločenstva), z ktorého mala byť spôsobená aj iná škoda. Úmyselné
spôsobenie škody ťažbou dreva žalovanými nevyplýva ani z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obo/272/2006. Ten sa v podstate zaoberal najmä zákonnosťou založenia pozemkového spoločenstva
s právnou subjektivitou, resp. správnosťou jeho zrušenia Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom
1Cbop/2/2005 z 18.07.2006, nie škodou vzniknutou ťažbou dreva. To, že ani samotní žalobcovia v
čase podania žaloby nepovažovali spôsobenú škodu za úmyselne spôsobenú, nepriamo vyplýva aj zo
samotnej žaloby, v ktorej uvádzajú, že "Vzhľadom k tomu, že dnešný deň uplynie 3-ročná lehota od

právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR Bratislava 4Obo/272/2006 podávame návrh na Okresný
súd s tým, že žalovaní zodpovedajú za vzniknutú škodu nášmu spoločenstvu bez právnej subjektivity v
U.." Teda sami rátali s dĺžkou premlčacej doby tri roky, a nie desať rokov. Nesprávne však vyhodnotili
začiatok jej plynutia, pretože ju rátali od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR, a nie od
momentu, kedy došlo k vzniku škody. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcov

v celom rozsahu zamietol. Zároveň poukázal na to, že ak by žalobu nezamietol pre zjavné premlčanie
uplatneného práva, zamietol by ju aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorí majú
zodpovedať za škodu ako členovia výboru pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Totiž
podľa § 421 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená fyzickými osobami, ktoré konajú
za právnické osoby, zodpovedá za škodu, táto právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré boli použité

na konanie za právnické osoby. V tejto časti je takisto dôvodná argumentácia žalovaných. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní plne
úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/ z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia
namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke premlčania žalobou
uplatneného nároku na náhradu škody. Dôvodili, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal

s dôvodmi, ktoré zistil krajský súd v konaní 1Cbop/2/2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR 4Obo/272/2006, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27.08.2007. Uvedenými súdnymi
rozhodnutiami bolo zrušené Pozemkové spoločenstvo lesov a pasienkov urbarialistov v U., a to
na základe vykonaného dokazovania a najmä z výsluchu svedkov W. J., K. F., S. F., S. F., ktorí
potvrdili, že členovia výboru ich uviedli do omylu, keď im dali podpísať splnomocnenia, ktoré podpísali

a tieto sa mali týkať len zastupovania na valnom zhromaždení ohľadne výnosov z hospodárenia a nie
zastupovania na valnom zhromaždení dňa 03.07.2004. Nesplnomocnili členov výboru, aby na valnom
zhromaždení hlasovali za nich. V konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1Cbop/2/2005
je zásadný záver, že nebola splnená podmienka stanovená zákonom, keďže nehlasovala potrebnákvalifikovaná väčšina spoluvlastníkov vlastniacich potrebný počet hlasov. Pri hlasovaní o schválení
zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou a po rozhodovaní o zániku spoločenstva jeho
premenou - § 18 ods. 2 písm. a), i) zák. č. 181/1995 Z.z. bol úmyselne porušený zákon organizátormi,

a to členmi výboru, ktorý ako celok bol štatutárny orgán, lebo nebola dodržaná dvojtretinová väčšina
všetkých hlasov. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti vôbec nepreskúmal, nezaoberal sa nimi z hľadiska
preukázania, že konštituovaný výbor ako štatutárny orgán o týchto skutočnostiach objektívne vedel a
jeho snahou bolo docieliť prevzatie hospodárenia v pozemkovom spoločenstve. Preto bolo potrebné
žalovať celý štatutárny výbor, aby túto škodu nahradil spoločenstvu vlastníkov nedielnej spoločnosti,

a to na účet terajšieho pozemkového spoločenstva spoločnej nehnuteľnosti, ktoré je zaregistrované
zákonným spôsobom ako právnická osoba. Rozhodnutie o zrušení spoločenstva vydané Krajským
súdom v Trenčíne 1Cbop/2/2005 nadobudlo právoplatnosť 27.08.2007, potom nastal ďalší postup v
tom, že Okresný súd Trenčín uznesením 29Cbr/16/2007-17 zo dňa 22.04.2008 rozhodol o vymenovaní
do funkcie likvidátora Pozemkového spoločenstva lesov a pasienkov urbarialistov v U. v likvidácii O.
K.. Uvedený likvidátor prebral dokumentáciu a na základe podkladov zistil, aké škody boli spôsobené

činnosťou výboru od roku 2004 do roku 2007, zistil, aká bola vykonaná ťažba dreva, a to v rozsahu
3.155.820 Sk s tým, že uvedené finančné prostriedky neprevzal ani cez pokladňu, ani na žiadnom
bankovom účte. Preto až na základe podkladov likvidátora mohli započať vymáhať náhradu spôsobenej
škody v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť od 15.12.2008, nakoľko skôr rozsah
škody nemohli zistiť bez pomoci likvidátora. V danej veci prichádza do úvahy len správne posúdenie

objektívnej premlčacej lehoty, keď tvrdia, že škoda bola spôsobená úmyselne a preto beží 10-ročná
lehota od času, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V tomto smere súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol. Netvrdia, že škoda vznikla rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
alebo právoplatnosťou zrušenia pozemkového spoločenstva, ale toto bola príčina, že ťažba dreva bola
vykonaná neoprávnene, a to žalovanými ako členmi výboru, pričom výbor ako celok bol štatutárny

orgán tohto zrušeného spoločenstva s právnou subjektivitou. Preto sú názoru, že všetci žalovaní
vedeli, že porušujú pri zrušení spoločenstva bez právnej subjektivity dňa 03.07.2004 a pri ustanovovaní
spoločenstva s právnou subjektivitou ust. § 18 ods. 2 písm. a), b), c) a § 19 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z.,
keď sa vyžadovala 2/3-nová väčšina všetkých spoločníkov nedielnej nehnuteľnosti, pričom simulovali
podpisy na prezenčnej listine tak, ako to zistil právoplatne Krajský súd v Trenčíne v konaní 1Cbop/2/2005

s cieľom ujať sa hospodárenia v pozemkovom spoločenstve a získať majetkový prospech na úkor
ostatných členov spoločenstva. Pre úmyselné spôsobenie škody sa nevyžaduje v každom prípade
uznanie viny v trestnom konaní, ale vyvodenie posúdenia, či škoda bola spôsobená úmyselne, patrí do
kompetencie súdu. Je pravdou, že vyšetrovateľ vo veci nekonal a nezačal trestné stíhanie z dôvodu
premlčania spáchaného trestného činu. Ďalej namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o

náhrade trov konania, keď sú starobní dôchodcovia, s nízkymi starobnými dôchodkami, boli oslobodení
od súdnych poplatkov a preto mali za to, že sú tu aj dôvody hodné osobitného zreteľa smerujúce k tomu,
aby ich súd nezaväzoval na trovy sporového konania.

3. Žalovaní 1/ až 7/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie v otázke premlčania
uplatneného nároku žalobcov. Sú presvedčení, že na vec nemožno aplikovať 10-ročnú premlčaciu
lehotu podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní nebolo preukázané úmyselné
spôsobenie škody. Ak mala byť škoda spôsobená ťažbou dreva, škoda vznikla vyťažením drevnej hmoty.
V tomto momente sa mohol majetok žalobcov zmenšiť. Ťažbu dreva, ale zabezpečovali žalovaní, ako

členovia výboru spoločenstva s právnou subjektivitou podľa lesného plánu, ktorý je pre všetky subjekty
vykonávajúce hospodárenie s lesom záväzný. S uvedeného vyplýva, že si plnili svoje právne povinnosti,
nemohli teda úmyselne spôsobiť škodu žalobcom, keď si plnili právnu povinnosť. Okrem toho žalobcovia
vidia úmysel v konaní žalovaných pri zakladaní spoločenstva s právnou subjektivitou a škoda mala
vzniknúť ťažbou drevnej hmoty. Podľa ich názoru, úmysel treba preukazovať pri konaní, v dôsledku

ktorého škoda vznikla, teda pri vykonávaní ťažby dreva. Popierali akékoľvek vedomé poškodzovanie, či
už spoločenstva alebo žalobcov. Uplatnili si náhradu trov konania.

4. Žalobcovia 1/ až 3/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedli, že títo účelovo tvrdia,
že v konaní nebolo preukázané úmyselné spôsobenie škody. V tomto smere sa vyjadrili, ako dňa

03.07.2004 zorganizovali akoby zhromaždenie členov spoločnej a nedielnej nehnuteľnosti, odhlasovali
vznik pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, kde si zabezpečili účasť vo výbore, ako v
štatutárnom orgáne pozemkového spoločenstva, aby mohli na nehnuteľnostiach a lesných pozemkov
hospodáriť. Tvrdia, že hospodárili v súlade s lesným hospodárskym plánom a že si plnili svoje povinnosti,avšak keď došlo k súdnemu zrušeniu tohto spoločenstva pre porušenie hlasovacích práv podielových
spoluvlastníkov, od samého začiatku vedeli o neoprávnenosti tohto spoločenstva a spoločenstvo bolo
zrušenéodsaméhopočiatkujehovzniku,tedaod03.07.2004.Ďalejuviedli,žežalovanínebolioprávnení

ťažiť pri neplatnom spoločenstve, likvidátor zistil rozsah príjmu pri tejto ťažbe, pričom peniaze neboli
odvedené na účet a ani do pokladne, likvidátor nič neprevzal a nebol oprávnený ochraňovať ich
podielových spoluvlastníkov spoločnej urbárskej nehnuteľnosti. Trvali na tom, že boli poškodené práva
všetkých podielových spoluvlastníkov týmto úmyselným konaním zo dňa 03.07.2004, žalovaní vyťažili
drevnú hmotu, ktorá patrila podielovým spoluvlastníkom a podieloví spoluvlastníci utrpeli škodu - ujmu,

ktorej sa v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov z titulu spoločného práva v zmysle § 512 ods.
2 Občianskeho zákonníka domáhajú.

5.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecpodľa§379,§380ods.1.Civilnéhosporového
poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej výrokovej časti I. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť a vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že pohľadávka
žalobcov na zaplatenie náhrady škody je premlčaná. Konštatoval, že v čase podania žaloby uplynula
žalobcom objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 01.01.2007 (nakoľko škoda bola ťažbou
dreva spôsobená najneskôr do 31.12.2006) a uplynula 04.01.2010 (pondelok - pracovný deň, vzhľadom
na ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žaloba bola súdu doručená dňa 30.08.2010, teda po

uplynutí objektívnej premlčanej doby . Považoval za nesprávnu argumentáciu žalobcov, že objektívna
premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.07.2007,
tedadňa27.08.2007,keďžeškodanemohlavzniknúťrozsudkomNajvyššiehosúduSR,aleťažboudreva
(t.j.rozhodnáudalosť,zktorejškodavznikla).Skúmanieplynutiasubjektívnejpremlčacejdobypovažoval
za nadbytočné a pre rozhodnutie irelevantné z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby. Ďalej mal

za to, že o úmyselnom spôsobení škody a následnej 10-ročnej premlčacej dobe nemožno uvažovať,
keď žalovaní ako členovia výboru zrušeného pozemkového spoločenstva až do právoplatnosti rozsudku
Najvyššieho súdu SR dňa 27.08.2007 vykonávali svoju činnosť pre pozemkové spoločenstvo dovtedy
existujúce v súlade so zákonom. Ťažba dreva musela prebehnúť podľa lesného hospodárskeho plánu a
žalovaný tržbu za ťažbu dreva odovzdali pozemkovému spoločenstvu, ktoré bolo následne zlikvidované.

Úmyselžalovanýchspôsobiťžalobcomškoduneoprávnenouťažboudrevanemalsúdzapreukázanýani
z vyšetrovacieho spisu ORP-XXXX/OEK-TN-XXXX, nakoľko tento sa týkal iného skutku ako bola ťažba
dreva (falošné podpísanie osôb na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva). Z uvedeného
uzavrel, že žaloba žalobcov je nedôvodná pre uplynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie vo veci samej za správny a stotožňuje
sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie
jeho správnosti a k odvolaním námietkam žalobcov uvádza nasledovné:

8. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke

premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, keď mali za to, že v danej veci plynie
objektívna premlčacia 10-ročná lehota od času, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, nakoľko
škoda bola spôsobená úmyselne.

9. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v

primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa

oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčaniavcivilnomsporovomkonanímázanásledok,žesúdnemôžeoprávnenejosobeprávo(nárok)
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom ktomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a
podobne (viď napr. R 29/1983).

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa
najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna

aobjektívna.Začiatoksubjektívnejiobjektívnejpremlčacejdobyjestanovenýodlišne,nasebanezávisle,
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak
sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná a začína plynúť od okamihu škodnej

udalosti. Pri úmyselne spôsobenej škode je objektívna premlčacia doba 10-ročná. Pre rozlíšenie dĺžky
objektívnej premlčacej doby (3-ročnej a 10- ročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, teda či z jeho
strany išlo o konanie úmyselné. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky
vychádza z trestného práva hmotného. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na
udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla zahŕňa nielen právne kvalifikovanú

udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody.

13. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 104.754,03 eur z
titulu náhrady škody, ktorú im mali spôsobiť žalovaní ako členovia výboru pozemkového spoločenstva
s právnou subjektivitou neoprávnenou ťažbou dreva v období od 01.01.2004 do 31.12.2006. V konaní

nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v
liste vlastníctva č. XX a XXXX katastrálneho územia U., na ktorých hospodárili v pozemkovom
spoločenstve bez právnej subjektivity. Nebolo sporné ani to, že dňa 03.07.2004 došlo založeniu
Pozemkového spoločenstva lesov a pasienkov urbarialistov v U. s právnou subjektivitou, ktoré bolo
zapísané do Registra pozemkových spoločenstiev bývalým Obvodným lesným úradom v Považskej

Bystrici dňa 05.10.2004 pod č. V.-XX/XXXXX-XX-HAXX. Uvedené pozemkové spoločenstvo bolo neskôr
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo 272/2006 právoplatným dňa 27.08.2007. Žalobcovia dôvodili, že žalovaní ako členovia
výboru neskôr zrušeného pozemkového spoločenstva porušili pri ustanovovaní spoločenstva s právnou
subjektivitou zákon č. 181/1995 Z.z., keď sa vyžadovala 2/3-inová väčšina všetkých spoločníkov

nedielnej nehnuteľnosti, pričom simulovali podpisy na prezenčnej listine s cieľom ujať sa hospodárenia
v pozemkovom spoločenstve a získať majetkový prospech na úkor ostatných členov spoločenstva.
Nezákonným založením spoločenstva s právnou subjektivitou, ktoré bolo neskôr zrušené súdnym
rozhodnutím, im úmyselne spôsobili škodu okrem iného neoprávnenou ťažbou dreva v rokoch 2004 -
2006, ktorá predstavuje sumu 104.754,03 eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany

žalovanýchsúdprvejinštanciesprávnepostupoval,keďprednostneskúmal,čiuplatnenýnárokžalobcov
na náhradu škody nie je premlčaný. Objektívna 3-ročná premlčacia doba aj podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade začala plynúť dňa 01.01.2007, keď škoda mala byť spôsobená ťažbou dreva
najneskôr do 31.12.2006 a uplynula dňa 04.01.2010, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie
(pondelok pracovný deň s poukazom na § 122 ods. 3 Obč. zákonníka). Žaloba žalobcov bola podaná

na súde prvej inštancie dňa 30.08.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Ak mala byť škoda spôsobená
ťažboudreva,škodavzniklavyťaženýmdrevnejhmotyaažvtomtomomentesamoholmajetokžalobcov
zmenšiť. Súd prvej inštancie preto správne ustálil ako dátum rozhodnutý pre začiatok plynutia trojročnej
objektívnej premlčacej doby deň 01.01.2007. Skúmanie plynutia dvojročnej objektívnej premlčacej doby

už potom bolo nadbytočné (z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby). V posudzovanej
veci, teda došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorý
mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho nebolo možné premlčané právo
žalobcom priznať. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu žalobcov zamietol.14. Pokiaľ žalobcovia dôvodili, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu
dobu s poukazom na to, že škoda bola spôsobená žalovanými úmyselným konaním, odvolací súd

rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci úmysel žalovaných spôsobiť škodu
nebol preukázaný. Žalovaní 1/ - 7/ ako členovia výboru pozemkového spoločenstva v rozhodnom
období (od 01.01.2014 - 31.12.2016) vykonávali svoju činnosť pre pozemkové spoločenstvo v súlade so
zákonom, pri ťažbe dreva boli povinný rešpektovať a postupovať podľa lesného hospodárskeho plánu,
plnili si teda svoje právne povinnosti, pričom v konaní nebolo zo strany žalobcov ani preukázané, že

by si žalovaní tržby za ťažbu dreva ponechali pre seba. Z týchto dôvodov neprichádza v danej veci do
úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda súd prvej inštancie
v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu
právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcov za opodstatnené.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej

časti I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol ďalej výrok o náhrade trov konania. Súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o náhrade trov konania tak, že podľa § 255 ods. 1
CSP priznal úspešným žalovaným proti žalobcom náhradu trov konania. Odvolací súd po preskúmaní

podaného odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
náhrade trov konania je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Z obsahu podaného odvolania žalobcov 1/ - 3/ vyplýva, že im v konaní bolo priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov na ich strane. Nakoľko súčasťou
spisového materiálu nie je uznesenie súdu prvej inštancie o priznaní oslobodenia žalobcom od súdnych
poplatkov, odvolací súd nemal dostatok podkladov pre rozhodnutie o trovách konania medzi stranami
sporu. Je preto potrebné, aby si súd prvej inštancie zabezpečil uznesenie o priznaní oslobodenia
žalobcom od súdnych poplatkov (zrejme sa nachádza v spise pod sp. zn. 19C/240/2010), oboznámil

sa s ním a z neho zistil z akých dôvodov bolo žalobcom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vzhľadom na tvrdenia žalobcov o tom, že sú starobní dôchodcovia s nízkymi starobnými dôchodkami
bude potrebné opätovne preveriť osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcov. Následne úlohou
súdu prvej inštancie bude vytvoriť procesný priestor pre strany sporu na vyjadrenie sa k možnému
použitiu ust. § 257 CSP a posúdiť, či v danej veci sú splnené podmienky pre použitie § 257 CSP (pomery

na strane žalobcov alebo okolnosti danej veci) pre uplatnenie moderačného práva pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešným žalovaným. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri aplikácii citovaného
ustanovenia treba prihliadnuť vždy na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch strán sporu a teda
nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania,
ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola týmto výnimočným nepriznaním náhrady trov konania

dotknutá.

18. V zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania v
novom rozhodnutí o veci.

19. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP