Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113212821.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a

členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: T. R., B.. XX.
XX. XXXX, O. X. W. XX, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so
sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Organizačný a kontrolný odbor so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu
škody s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29C 118/2013-198 zo dňa 10.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III., IV.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody spočívajúcej z trov obhajoby, zaplatenej DPH
a odvodov, ušlého zisku, náhrady škody za zadržanie a nemajetkovej ujmy v súvislosti s jeho zadržaním
a trestným stíhaním.
2. Predmetom konania po tom, ako uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. 20Co 20/2015-163 z
27.9.2016 je nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 13.560 eur titulom možnosti získania vyššieho

zárobku zúčastnením sa na zahraničnej misii.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13.560 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 13.560 eur od 20.12.2012 do zaplatenia, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 97,86 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,93 % a voči žalobcovi v
rozsahu 1,07 %. “
4. Opravným uznesením č.k. 29C/118/2013 - 217 z 25. mája 2018 súd opravil záhlavie rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/118/2013-198 zo dňa 10. 04. 2018 v časti označenia žalovaného tak,
že správne má byť uvedené: „Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky“.
5. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k predmetu konania odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané,

že svedok N.. V. vo vyhlásení uviedol, že žalobca už na misii v H. bol, a to od septembra 2008 do
marca 2009, kde pôsobil ako príslušník strážnej čaty na základni O. W. v provincii D.. Žalobca bol
následne opäť zaradený do prípravy na misiu v H., ktorá sa konala v roku 2011. Príprava a zaraďovanie
kandidátov sa začali približne na jeseň v roku 2010. Výcvik na túto misiu sa ukončil približne v marci2011. Do H. sa vyslaní príslušníci OSSR presunuli letecky dňa 7.3.2017 (zrejme mal na mysli rok 2011-
poznámka súdu). Ďalej uviedol, že žalobca požiadal o vyradenie z prípravy na misiu do H. z dôvodu,
že voči jeho osobe opätovne začalo prebiehať trestné konanie, a to preto, že protistrana opäť podala

odvolanie proti rozsudku, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Poukázal na to, že príslušník
Ozbrojených síl SR nemôže byť vyslaný na zahraničnú misiu, ak je voči nemu vedené trestné stíhanie.
V tom čase (rok 2011) to stanovoval dokument „Štandardné operačné postupy pre zabezpečenie výberu
profesionálnych vojakov pri plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky SOP-1.01 I (B)“ zaevidovaný
pod číslom ŠbPO-114-4/2010, kde sa v článku 6 ods. 3 písm. a) uvádzalo, že profesionálneho vojaka

nie je možné zaradiť do personálneho zámeru a určiť do funkcie v operácii, ak je proti profesionálnemu
vojakovi vedené trestné stíhanie alebo priestupkové stíhanie. Potvrdil, že jednotke, kde bol zaradený
žalobca, bolo známe, že už od roku 2009 sa voči nemu vedie trestné stíhanie a že mu boli krátené určité
pôžitky. Žalobca predložil na jednotku rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 27.4.2010, sp. zn. 4Tv
2/2009, ktorým bol spod obžaloby oslobodený, s tým, že ešte nie je právoplatný pre podané odvolanie
prokurátora, ale že do skončenia výcviku a odchodu na misiu by mal nadobudnúť právoplatnosť. Preto

bol do prípravy zaradený. Krajský súd v Trenčíne však dňa 23.11.2010 prvostupňový rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Túto skutočnosť žalobca svojim nadriadeným rovnako oznámil s tým, že
nemôže vedieť, či sa jeho trestné stíhanie skončí do konca prípravy na misiu, resp. do odchodu na misiu.
Toto sa aj potvrdilo, lebo končené rozhodnutie bolo vydané Krajským súdom v Trenčíne až 18.5.2011.
Na základe toho žalobca podal žiadosť o vyradenie z výcviku po konzultácii so svojimi nadriadenými.

Svedok ďalej potvrdil, že v prípade, že by bol oslobodzujúci rozsudok v novembri 2010 potvrdený a
nebolo by podané odvolanie, žalobcovi by nebránili žiadne prekážky v tom, aby pokračoval v príprave na
misiu, túto prípravu ukončil a bol na plnenie úloh zahraničnej misie vyslaný do H.. Pri príprave a výbere
na misiu sa zohľadňuje aj to, že príslušník už na misii bol a osvedčil sa. Pre profesionálneho vojaka je
výhodou, ak už má skúsenosti zo zahraničnej misie, pretože takéto skúsenosti môžu byť využité počas

prípravy na ďalšiu misiu. Pre veliteľa, ktorý pripravuje jednotku na zahraničnú misiu, je výhodné mať pod
sebou vojakov so skúsenosťami z predchádzajúcich misií, pretože mu takíto vojaci pomôžu pri príprave
vojakov, ktorí podobné skúsenosti nemajú tým, že im svoje skúsenosti odovzdávajú a sú nápomocní pri
vykonávaní výcviku. Uviedol, že žiadosť žalobcu o vyradenie z prípravy na misiu z dôvodu opätovného
začatia trestného konania voči jeho osobe bola jediným dôvodom, pre ktorý sa na misiu do H. v roku

2011 nedostal.
6. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca sa nemohol zúčastniť predmetnej misie z dôvodu, že podľa vnútorného
dokumentu ozbrojených síl vydaného náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky z roku 2010 označeným ako Štandardné operačné postupy pre zabezpečenie výberu

profesionálnych vojakov pri plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky SOP-1.01 I (B) vedenom
pod číslom ŠbPO-114-4/2010, nebolo možné profesionálneho vojaka zaradiť do personálneho zámeru
za predpokladu, že je voči nemu vedené trestné stíhanie alebo priestupkové konanie. Keďže sa počas
výcviku žalobcu začalo voči jeho osobe opätovne viesť trestné konanie, pričom nebolo možné zaručiť,
že sa skončí do vyslania na misiu, podal žalobca s ohľadom na vyššie uvedený vnútorný predpis žiadosť

o vyradenie z prípravy na misiu do H.. Podľa názoru súdu bola v konaní preukázaná príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím štátu a vznikom uvedeného ušlého zisku. Z písomného vyhlásenia
svedka N.. Y. V. ako nadriadeného žalobcu v čase realizácie prípravného výcviku na zahraničnú misiu
v H. s termínom nástupu v marci roku 2011 vyplynulo, že žiadosť žalobcu o vyradenie z prípravy na
misiu z dôvodu opätovného začatia trestného konania voči jeho osobe bola jediným dôvodom, pre ktorý

sa na misiu do H. v roku 2011 nedostal. V prípade, že by bol oslobodzujúci rozsudok v novembri 2010
potvrdený a nebolo by podané odvolanie, žalobcovi by nebránili žiadne prekážky v tom, aby pokračoval
v príprave na misiu, túto prípravu ukončil a bol na plnenie úloh zahraničnej misie vyslaný do H.. Pri
príprave a výbere na misiu sa totiž zohľadňuje aj to, že príslušník už na misii bol a osvedčil sa. Ako
je zrejmé z vykonaného dokazovania, žalobca sa už misie v H. predtým zúčastnil, a to v období od

septembra 2008 do marca 2009. Nebolo sporným, že pre profesionálneho vojaka je výhodou, ak už má
skúsenosti zo zahraničnej misie, pretože takéto skúsenosti môžu byť využité počas prípravy na ďalšiu
misiu. Ako uviedol N.. V., pre veliteľa, ktorý pripravuje jednotku na zahraničnú misiu, je výhodné mať pod
sebou vojakov so skúsenosťami z predchádzajúcich misií, pretože takíto vojaci mu pomôžu pri príprave
vojakov, ktorí podobné skúsenosti nemajú tým, že im svoje skúsenosti odovzdávajú a sú nápomocní pri

vykonávaní výcviku. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že v priebehu prípravy prebiehali aj vyraďovacie
konania, pre ktoré mohol byť profesionálny vojak vyradený z výcvikového procesu za predpokladu, že
neprešielpsychodiagnostickým,zdravotnýmvyšetrenímalebobolvyradenýpredisciplinárneprevinenie,
je treba poukázať na výpoveď svedka I. O., ktorý potvrdil, že v čase zaradenia do výcviku spĺňal žalobcapožadované podmienky, pričom v čase jeho pôsobenia ako priameho nadriadeného žalobcu nezistil
skutočnosti, ktoré mali vplyv na jeho kariérny rast. Rovnako aj svedok N.. Y. V. potvrdil, že v prípade,
ak by bol oslobodzujúci rozsudok v novembri 2010 potvrdený a nebolo by podané odvolanie, žalobcovi

by nebránili žiadne prekážky v tom, aby pokračoval v príprave na misiu, túto ukončil a bol na plnenie
úloh zahraničnej misie vyslaný do H.. Ani zo záznamu o odmenách a trestoch z pôsobenia žalobcu ako
profesionálneho vojaka neboli zistené žiadne záznamy o trestoch s výnimkou záznamov o odmenách.
Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca počas výcviku spĺňal kritéria pre výber do misie,
pričom jeho prednosťou bola aj to, že sa už v predchádzajúcom období na zahraničnej misii zúčastnil.

Na základe uvedených skutočností bol podľa názoru súdu nárok žalobcu na ušlý zisk opodstatnený.
7. Aplikoval ust. § 4, písm. f/, § 15, ods. 1,2, § 16, ods. 1,2, § 17, ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..
8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 97,86 % voči žalovanému.
9. Súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči stranám podľa ich úspechu v konaní voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,93 % a voči žalobcovi v rozsahu 1,07 %

aplikujúc ust. § 258, § 259 CSP.
Obsah odvolaní
10. Proti výroku rozsudku I., III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak napriek námietkam vzneseným zo strany
žalovanej nesprávne právne posúdil vec. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom
prvej inštancie, ktorý konštatoval naplnenie podmienok pre priznanie náhrady ušlej mzdy žalobcovi
vo výške 13.560 eur s príslušným úrokom z omeškania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok,

t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
nezákonným rozhodnutím. V danom prípade podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky na
priznanie náhrady škody titulom ušlej mzdy. Súd prvej inštancie s poukazom na výpoveď svedka N.. Y.
V. a svedka I. O. dospel k záveru, že žiadosť žalobcu o vyradenie z prípravy na výcvik na misiu bola
jediným dôvodom, pre ktorý bol žalobca z prípravy na zahraničnú misiu vyradený. Žalovaná tvrdí, že

žalobca sám dobrovoľne podal túto žiadosť o vyradenie z výcvikového procesu, pričom v konaní nebolo
preukázané, aby ho ktorýkoľvek z nadriadených akýmkoľvek spôsobom nútil podať takúto žiadosť.
Dôvodom vyradenia žalobcu z prípravného výcviku teda bola jeho vlastná žiadosť, podľa obsahu ktorej
túto žalobca podal z dôvodu, že sa chce zúčastňovať na trestných pojednávaniach. Žalovaná ďalej
poukazuje na tú skutočnosť, že veliteľ útvaru so žiadosťou o vyradenie vyjadril len súhlas, t.j. žalobcu

z pozície nadriadeného nenútil túto žiadosť podať. Dôležitou okolnosťou je tiež skutočnosť, že žalobca
v čase podania žiadosti o vyradenie z výcviku nemohol vedieť, kedy a s akým výsledkom sa skončí
trestné konanie vedené proti nemu. Trestné konanie mohlo byť potenciálne ukončené v jeho prospech
aj skôr, než bol stanovený nástup na misiu. Žalobca neabsolvoval celú prípravu na výcvik, keďže bol z
neho predčasne vyradený. Nemožno preto s istotou tvrdiť, že nebyť trestného stíhania vedenému proti

nemu tento by bol na 100 % úspešne celý absolvoval a bol by určite následne nastúpil na plánovanú
zahraničnú vojenskú misiu. Nie všetci profesionálni vojaci, ktorí tento výcvik podstúpili, sa dostali aj na
misiu. Svedok I. O. uviedol, že v čase zaradenia do výcviku žalobca spĺňal podmienky, avšak v priebehu
prípravného výcviku prebiehali vyraďovacie konania. Nie každý z profesionálnych vojakov, ktorý sa na
zahraničnú misiu prihlásil a splnil podmienky prípravy, sa tejto misie zúčastnil, keďže mohol byť vyradený

z viacerých dôvodov - neprejdením psychodiagnostickým vyšetrením, zdravotným vyšetrením alebo
mohol byť vyradený pre disciplinárne previnenia.
11. Proti výrokom III, VI podal odvolanie žalobca. Súd uplatnil princíp pomeru úspechu a neúspechu
účastníkov konania. Oproti uplatneným sumám v žalobe a vo vyhovujúcej časti je potrebné zobrať do
úvahy, že rozdiel v sume 203,79 € pri náhrade škody za zaplatene trovy obhajoby vznikol pre neuznanie

jedného úkonu - ďalšia porada vykonaná a 16.3.2010, ktorá bola skutočne vykonaná a z môjho pohľadu
aj účelná, lebo jeho obhajca potreboval prípravu na pojednávanie, keďže mali byť vypočutí ďalší ním
navrhnutí svedkovia. Neúspech iba v nepatrnej časti, keďže 1,07 /o neúspechu je potrebné považovať
za nepatrný neúspech. Žalobca nemohol ovplyvniť to, že odvolací súd rozhodol o odvolaní po takmer
2 rokoch od vyhlásenia prvostupňového rozsudku.

Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, akoaj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovaného proti rozsudku nie je dôvodné.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
14. Žalovaný namieta, že neboli súčasne splnené všetky zákonné podmienky pri priznanie nároku na
náhradu ušlej mzdy, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Žalobca sám dobrovoľne podal žiadosť o vyradenie
z výcvikového procesu, pričom v konaní nebolo preukázané, aby ho ktorýkoľvek z nadriadených

akýmkoľvek spôsobom nútil podať takúto žiadosť. Veliteľ útvaru so žiadosťou o vyradenie vyjadril len
súhlas, t.j. žalobcu z pozície nadriadeného nenútil túto žiadosť podať. Žalobca v čase podania žiadosti
o vyradenie z výcviku nemohol vedieť, kedy a s akým výsledkom sa skončí trestné konanie vedené proti
nemu. Trestné konanie mohlo byť potenciálne ukončené v jeho prospech aj skôr, než bol stanovený
nástup na misiu. Žalobca neabsolvoval celú prípravu na výcvik. Nemožno preto s istotou tvrdiť, že

nebyť trestného stíhania vedenému proti nemu tento by bol na 100 % úspešne celý absolvoval a bol
by určite následne nastúpil na plánovanú zahraničnú vojenskú misiu. Nie všetci profesionálni vojaci,
ktorí tento výcvik podstúpili, sa dostali aj na misiu. Uchádzač mohol byť vyradený z viacerých dôvodov
- neprejdením psychodiagnostickým vyšetrením, zdravotným vyšetrením alebo mohol byť vyradený pre
disciplinárne previnenie.

15. Príčinná súvislosť ako jedna z predpokladov náhrady škody musí byť posudzovaná vždy v
rámci normálneho behu udalostí. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca bol zaradený do
prípravného výcviku na zahraničnú misiu v H.. V minulosti sa na zahraničnej misii úspešne zúčastnil.
Neobstojí argumentácia žalovaného, ktorý tvrdí, že dôvodom, pre ktorý by sa žalobca nemusel dostať
na misiu mohli byť aj iné okolnosti ako trestné stíhanie. Pri bežnom a štandardnom priebehu udalostí

v prípade, ak by voči žalobcovi nebolo vedené trestné stíhanie je možné predpokladať, že by sa na
misiu dostal. Priamy nadriadený žalobcu svedok V. uviedol, že opätovné trestné stíhanie žalobcu bolo
jediným dôvodom, pre ktorý sa na misiu do H. nedostal. Tento záver vyplýva aj z výpovede ďalšieho
priameho nadriadeného žalobcu svedka O., ktorý potvrdil, že v čase jeho pôsobenia ako priameho
nadriadeného na strane žalobcu neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na jeho

kariérny rast. Hypotetické okolnosti uvádzané žalovaným, ktoré na strane žalobcu mohli nastať ale
preukázateľne nenastali, nemôžu mať vplyv na prerušenie príčinnej súvislosti, ktorá je jednou zo
základných podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v podobe ušlého zisku.
Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie má za to, že príčinná súvislosť medzi trestným
stíhaním žalobcu (a jeho vzatím do väzby) pre skutky, pre ktoré bol neskôr oslobodený spod obžaloby

a tvrdenou majetkovou ujmou spočívajúcou vo forme ušlého zisku, ktorý by dosiahol účasťou na misii
v H., na ktorú sa pripravoval, je daná. V konaní neboli preukázané žiadne iné okolnosti, ktoré by mali
vplyv na vyradenie žalobcu z misie. Preto súd správne považoval nárok žalobcu za daný.
16. Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu vo výroku o trovách konania. Súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 255, ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29C
118/2013-128 z 31.10.2014, súd vyhodnotil žalobu v časti nároku škody pozostávajúcej z trov právneho
zastúpenia ako dôvodnú iba vo výške 3.989,15 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tejto časti
bol rozsudok potvrdený aj odvolacím súdom. Preto námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho

posúdenia v časti zamietnutia nároku vzhľadom na existenciu prekážky rozhodnutej veci nemôžu byť
predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Správne súd pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu
žalobcu zohľadnil aj jeho neúspech v konaní v tejto časti. Vzhľadom k tomu, že o trovách konania bolo
rozhodované v čase účinnosti CSP nie je možné žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý bol úspešný v pomerne nepatrnej časti, keďže CSP na rozdiel

od skôr účinného OSP ( §142, ods. 3) neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré by takúto možnosť
pripúšťalo.
17. K výroku IV. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania štátu odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 259 CSP, ktoré potenciálne pokrýva aj výdavky štátu (zdôvodovej správny k ust. § 259 CSP). Ak teda štátu v priebehu konania vznikli trovy uznesením č.
k. 29C 118/2013-117 zo dňa 26.08.2014, má nárok na ich náhradu voči sporovým stranám podľa
pomeru ich neúspechu vo veci. Dôvodová správa k zákonu pritom explicitne odkazuje na doterajšiu

aplikačnú prax. Keďže ust. § 148 ods. 1 OSP uvádzalo, že štát má právo na náhradu trov konania
proti účastníkom konania podľa výsledkov konania, vecne správne súd prvej inštancie zohľadnil pomer
úspechu sporových strán, v dôsledku čoho je žalobca povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu
1,07%. Odvolací návrh žalobcu, domáhajúci sa zmeny napadnutého výroku IV. rozsudku, preto nebol
dôvodný.

18. K trovám prvoinštančného konania je záverom potrebné poznamenať, že odvolanie žalovaného
neprivodilo vecnú nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, preto nebolo dôvodné pristúpiť ani k zmene
súvisiacich výrokoch o trovách konania.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
20. Prirozhodovaníonárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaaplikovalodvolacísúdust.§396ods.

1 CSP v spojení s ust. §§ 262 ods.1, 255 ods. 1 CSP, vyjadrujúce zásadu pomeru úspechu sporových
strán vo veci. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť skutočnosť, že vecnú správnosť rozhodnutia vo
veci samej spochybnil výlučne žalovaný podaním odvolania voči výroku I. rozsudku. Z vyššie uvedeného
však vyplýva, že odvolanie žalovaného nebolo podané dôvodne, v dôsledku čoho sa naňho hľadí ako na
neúspešnú stranu v odvolacom konaní. Žalobca má z tohto dôvodu voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, spojených s procesnou obranou voči odvolaniu žalovaného čo do výroku
I. rozsudku, v rozsahu 100%. Výroky o trovách prvoinštančného konania napadli obe sporové strany.
Keďže ani jedna z nich neprivodila zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom, nepriznáva sa
im v tomto rozsahu náhrada trov odvolacieho konania. Neúspech sporových strán voči výrokom III. a
IV. rozsudku tak nemá vplyv na už vyslovenú priznanú náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle

ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).