Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208429
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816208429.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. Z., Y.. XX.X.XXXX, E. I., I. XXX/
X, o zaplatenie 1.835,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
12Csp/85/2016-47 zo dňa 26. júna 2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II. a č. III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.462,02 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 20.10.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 60 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy vo výške 1.835,51 eur,
úroku vo výške 63,29 eur s tým, že nárok vznikol z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia vyčíslený
pevnou sumou, úroku z omeškania vo výške 0,60 eur, vzniknutý z neuhradených splátok do dňa
zosplatnenia vyčíslený pevnou sumou, úroku vo výške 5 % z nezaplatenej istiny vo výške 1.835,51
eur od 20.10.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo
výške 63,29 eur od 20.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania a to titulom uzavretej Úverovej

zmluvy č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva“) dňa X.X.XXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
peňažnéprostriedkyvovýške2.000,-eur,ktorésazaviazalžalovanýakoajúrokysplácať vpravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver splatiť do XX.X.XXXX. Žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti a bol vyzvaný žalobcom na základe výzvy na predčasné splatenie úveru dňa XX.XX.XXXX,
a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/
Opakovaným upozornením zo dňa 16.8.2016. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia

predstavovala celkom sumu 1.966,75 eur, z toho istina 1.835,51 eur, úroky 63,29 eur (úroková sadzba
vo výške 12,90 % ročne vyplývala zo zmluvy), z kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 0,60
eur a odo dňa splatnosti s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, poplatkov vo výške 65,89 eur
za upomienky, ktoré si však žalobca v konaní neuplatňuje a poplatky za poistenie schopnosti splácať
úver vo výške 1,46 eur. Po zosplatnení úveru, žalovaný nezaplatil žiadnu sumu. Úrokov z omeškania sa
žalobca domáhal z titulu omeškania žalovaného s úhradou peňažného záväzku, s poukazom na ust. §

369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 až 5 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy, § 6, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona, § 1 ods. 1 zák. č.
250/2007 Z.z. a § 3 ods. 1,2 uvedeného zákona, za aplikácie aj § 517 ods. 1,2 OZ.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bola

uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX Z. X.X.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
pôžičky vo výške 2.000,- eur žalovanému. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či
uzavretá Zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. V Zmluve bola uvedená RPMN vo výške
15,42 %. Prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku s odkazom zo stránky Národnej banky
Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum
O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že RPMN je v súlade s prepočtom len s minimálnym rozdielom (výpočet

podľa kalkulačky predstavoval 15,17 %), rovnako aj suma, ktorá mala byť splatená zodpovedala sume,
ktorá bola uvedená v Zmluve. Ročnú úrokovú sadzbu vo výške 12,90 % súd považuje za primeranú,
keďže nepresahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a
uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2015, platných aj pre spotrebiteľské úvery.

5. Následne preto súd prvej inštancie preskúmaval, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade s ust.
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zákonná povinnosť, ktorá
vyplývala žalobcovi z ust. § 9 ods. 2 písm. k./ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy, nebola splnená a preto sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona považuje
za bezúročný a bezpoplatkový. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým

úverom vo výške 2.000,- eur, zaplatenou sumou žalovaným vo výške 537,98 eur, vo výške 1.462,02 eur.

6. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy už v predchádzajúcom období, v
priebehu roku 2016, pretože poslednú splátku zaplatil dňa XX.X.XXXX, aj to nie v dojednanej výške,
pričom nižšie splátky splácal od XX.X.XXXX. Úhrada v mesiaci september nebola zaznamenaná.

Žalobca pri uplatnení úroku z omeškania vychádzal z obdobia, kedy bolo oznámené žalovanému
predčasné splatenie úveru, tzn. odo dňa XX.XX.XXXX. Súd je viazaný žalobou, z toho dôvodu súd
priznalúrokzomeškaniaododňapredčasnejsplatnostiúveru,odXX.XX.XXXXavozvyšnejčastižalobu
žalobcu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca a to proti výrokom pod č. II a III,
ktorými súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania
pomerne. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t.j., že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže dospel k záveru, že v zmluve chýba
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ resp. absentuje údaj o skladbe splátky a to s poukazom na to, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky (VOP a OP), taktiež bod 2.5.3
OP, z ktorého je zrejmé, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky, čo platí aj pre údaj o výške splátky s tým, že banka bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátanerozpisukaždejsplátky,suvedenímamortizácieistinyaúrokovvypočítanýchnazákladeúrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. Dával do pozornosti čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (ďalej len „Smernica“) v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice, ktorá sa má vykladať v
tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byt' vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči z čoho vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť

z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, dávajúc do pozornosti aj citované rozhodnutia krajských súdov. Navrhoval v zmysle §
388 CSP v napadnutom rozsahu zmeniť rozsudok a priznať nárok na náhradu trov konania.9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu žalobcom.

13. Súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol len z dôvodu, že v zmluve absentujú
náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z. treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a preto uzavrel, že žalobca má
nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 2.000,- eur a zaplatenou sumou
žalovaným vo výške 537,98 eur, ktorý predstavuje sumu 1.462,02 eur, s tým, že konštatoval, že ročná

úroková sadzba o výške 12,90% je primeraná, keďže nepresahuje dvojnásobok priemerných úrokových
mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených v NBS pri nových obchodoch v r. 2015, platných
aj pre spotrebiteľské úvery.

14. Vychádzajúc z tohto záveru odvolací súd skúmal, či dôvody, pre ktoré sú určil úverovú zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov majú za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru a dospel k záveru,
že v tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
s tým, že riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a následne aj 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018.

15. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných

opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom

vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

16. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2

písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“

či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,

teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

17. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

18. Vyššie uvedené možno vyvodiť z výkladu článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES v rozsudku
ESD C - 42/2015 bod 50. Európsky súdny dvor v rozsudku konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/

smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

19. Dôvody, pre ktoré súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, neboli súdom prvej inštancie

správne právne vyhodnotené, a preto jeho záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. je nesprávny.

20. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto dovolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok č. II) v spojení s výrokom o trovách konania (výrok č. III)

v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

21. V zmysle § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť

vytýkané nedostatky a vo veci rozhodnúť v zmysle od 1.7.2016 účinných procesných ustanovení CSP,
rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a so zreteľom na konkrétne odvolacie námietky žalobcu
a eurokomformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj citované odôvodnenie uznesenia NS SR
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018.

22. Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).