Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Kosková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/272/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918202914
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918202914.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Z. N. H. E..,
O. E. XX-XX., XXXX Z., Maďarsko, zast.: Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska kancelária Zárecký
Zeman, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: "držiteľ motorového vozidla s EČV Q k 23. 5.
2018", o zaplatenie sumy 83,83 Eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská

Sobota zo dňa 23.10.2018, č.k. 8C/25/2018-46, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením podanie žalobcu zo dňa 19.07.2018 odmietol.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že žalobca v súdom určenej

lehote neodstránil vady podania, nakoľko ani po výzve súdu neoznačil strany sporu, proti ktorej smeruje
žaloba tak, ako to vyžaduje ust. § 133 CSP. Poukázal na to, že v Civilnom sporovom poriadku nie
je upravená možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných
údajov osôb, voči ktorým má žaloba smerovať. Ak by súd jednej zo strán takúto súčinnosť poskytol,
došlo by k porušeniu princípu rovnosti strán sporu (viď rozhodnutie KS Bratislava 7Co/463/2016 zo dňa
28.12.2016). Rozhodnutie oprel o ust. § 129 ods. 1, 3, § 132, § 133 CSP.

3. Proti uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd rozhodnutím odňal žalobcovi spravodlivosť
a svojim formalistickým prístupom mu odmietol prístup k súdu. Namietal, že právo na prístup k súdu
je významnejšie ako zásada kontradiktórnosti konania. Žalobca žalovaného označil nezameniteľným
spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s evidenčným číslom RS 617 CC

ku dňu 23.05.2018. Žalobca z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného,
nakoľko nemá o ňom žiadne iné bližšie údaje. Evidencia vozidiel nie je verejne prístupná. Nakoľko
žalobca nevie získať bližšie údaje o žalovanom, požiadal už v samotnej žalobe súd, aby požiadal
o vydanie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby. Súd však uvedenej žiadosti
nevyhovel, čím došlo k odňatiu spravodlivosti. Zo záveru prijatého súdom vyplýva, že žalobca nemá
žiadnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv voči žalovanému. Aj keď podanie žalobcu neobsahuje

požadované náležitosti podľa § 133 CSP, nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v
konaní. Evidencia vozidiel je už dlhšiu dobu prepojená na ústredný portál verejnej správy, ku ktorému
majú súdy SR prístup. Z § 133 ods. 1 CSP nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu
menom a priezviskom. Podstatné je, aby identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali
danú fyzickú osobu. Súd sa v rozpore s princípom podľa čl. 3 ods. 2 CSP dovoláva slov a viet CSP
proti účelu a zmyslu CSP, keď nezmyselne trvá na označení účastníka menom, priezviskom, dátumom

narodenia a bydliskom, hoci to pre žalovaného znamená nemožnosť domôcť sa ochrany svojich práv
(hoci súd si takéto označenie vie získať). V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu ČRzo dňa 26.03.2009, sp. zn. III.ÚS 1424/2007, ktorý riešil obdobnú situáciu a kde konštatoval, že takýto
postup súdov predstavuje odňatie spravodlivosti. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 12Co/13/2018.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 375 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

8. Konanie podľa ustanovení Civilného sporového poriadku začína žalobou, ktorá musí obsahovať

všeobecné náležitosti podania uvedené v ust. § 127 ods. 1 CSP, zo žaloby musí byť zrejmé, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. Podanie musí byť podpísané osobou,
ktorá podanie urobila. Okrem všeobecných náležitostí podania, žaloba musí obsahovať označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ je stranou v spore fyzická osoba, táto musí byť

označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom. Ak tieto údaje chýbajú, žaloba má vady a súd musí tieto nedostatky odstrániť
postupom uvedeným v ust. § 129 CSP, nakoľko nesmie byť pochybné, kto je stranou v spore. Správne
označenie strany sporu zabraňuje prípadnému možnému zameneniu s inou osobou. Postup okresného
súdu podľa ust. § 129 ods. 1, 2 CSP bol správny a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho

záverom, že žalobca v súdom určenej lehote neodstránil vady podania, nakoľko ani po výzve súdu
neoznačil strany sporu podľa § 133 CSP a svoju povinnosť označiť strany sporu - žalovaného preniesol
žiadosťou výlučne na okresný súd. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jeho žiadosti
o získanie údajov o žalovanom z evidencie vozidiel nebolo vyhovené, a zrejme sa o to ani nepokúsil.

9. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 1424/07 zo dňa
26.03.2009, tu odvolací súd udáva, že v uvedenom prípade žalobca nežaloval len osobu, ktorá je v
registrizapísanáakovlastníkdanéhovozidla,alesúčasneajosobušpecifikovanúmenomapriezviskom,
a bolo potrebné vykonať len zhodu týchto údajov. V preskúmavanom prípade však okrem evidenčného
čísla motorového vozidla žalobca neuviedol žiadny iný identifikačný údaj ohľadom žalovaného. Uvedený

nález Ústavného súdu ČR sa preto nevzťahuje na procesnú situáciu, o akú ide v prejednávanej veci.

10. Pokiaľ sa týka poukazu žalobcu na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co//13/2018 zo
dňa 28.02.2018, odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Nitre v predmetnom rozhodnutí odôvodňoval
aplikáciu ustanovenia § 190 CSP, ktoré umožňujú okresnému súdu zistiť potrebné údaje o držiteľovi

motorového vozidla z evidencie dopravného inšpektorátu policajného zboru. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok v predmetnom ustanovení ukladá tretím osobám povinnosť
poskytnúť súdu informácie (oznámiť skutočnosti), ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.
Ide o informácie, ktorými strana nedisponuje. Táto informačná povinnosť sa podľa názoru odvolacieho
súdu nevzťahuje na doplnenie náležitosti žaloby, vrátane označenia strany sporu. V prejednávanej veci

napostuppodľauvedenéhoustanovenianiejepretodôvod.Vkonečnomdôsledkuuvedenéustanovenie
je systematicky v CSP zaradené v druhej časti (konanie prvej inštancii), štvrtá hlava (dokazovanie);
predpokladom pre vykonávanie dokazovania v sporovom konaní je žaloba, ktorá spĺňa ako všeobecné
náležitosti podania (§ 127 ods. 1 CSP), tak aj náležitosti žaloby uvedené v § 132 ods. 1 CSP.

11. Námietka žalobcu ohľadom odmietnutia spravodlivosti zo strany okresného súdu nie je dôvodná.
Vo všeobecnosti sa odmietnutie spravodlivosti, odňatie možnosti konať pred súdom, rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu procesných práv poskytovaných mu Civilným sporovým
poriadkom. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiusúdu predchádzala, ale aj jeho rozhodnutím. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/31/2013zodňa31.03.2014,kodmietnutiuspravodlivostidochádza,aksúdbezzákonnéhodôvodu
rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany. V prejednávanej

veci však okresný súd rozhodol v súlade so zákonom, konkrétne s ustanoveniami § 129 ods. 1, 3, §
132 a § 133 CSP.

12. Žalobca prenáša svoju povinnosť výlučne na súd bez toho, aby preukázal nemožnosť splnenia
svojej povinnosti, keď v prejednávanej veci tvrdí, že nemá možnosť požadované údaje o vlastníkovi

motorového vozidla doplniť sám, a o tejto skutočnosti nepredložil súdu žiaden dôkaz. Pokiaľ okresný súd
požadoval doplnenie náležitosti žaloby v zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP, postupoval správne a odvolací
súd sa s jeho postupom v plnom rozsahu stotožňuje. Uvedenie náležitosti žaloby je povinnosťou žalobcu
(nie súdu), procesná aktivita, dispozícia so žalobou patrí žalobcovi. Postup okresného súdu nebol v
rozpore s princípmi uvedenými v čl. 3, 4 CSP. Procesná norma v ustanoveniach § 127 ods. 1 a § 132
ods. 1 CSP jasne definuje všeobecné náležitosti podania a náležitosti žaloby. Žalobca je ten, ktorý vie,

voči komu v spore uplatňuje svoje nároky, a je jeho povinnosťou, aby takýto subjekt označil tak, aby
nemohlo dôjsť k jeho zameniteľnosti s iným subjektom.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, a to, že nebol dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 129 ods. 3 CSP. Označenie žalovaného, tak ako ho označil žalobca „držiteľ

motorového vozidla s evidenčným číslom RS 617 CC k 23.05.2018“ nie je správne, a nie je spôsobilé
s istotou stotožniť konkrétny subjekt, ktorý by mal podľa žaloby vystupovať na strane žalovaného. Ak
nie je stotožnená žalovaná strana, nie je možné pokračovať v konaní v zmysle ustanovení CSP. Bez
ďalších identifikačných údajov žalovanej strany sporu niet voči komu v konaní pokračovať.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci
rozhodol správne, a rozhodnutie podložil aj správnou zásadou kontradiktórnosti konania, ktorá do
popredia stavia procesnú aktivitu sporových strán, spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností
a označovaní dôkazných prostriedkov na preukázanie svojich tvrdení, ktorým nesporne je aj riadne
označenie sporových strán. Označenie žalovaného žalobcom, nezodpovedá ustanoveniam § 133 až §

136 CSP, a neumožňuje jeho bližšiu identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Nakoľko žalobca
nedoplnil svoje podanie a neodstránil jeho nedostatky, na ktoré bol uznesením okresného súdu vyzvaný
pod následkom nedoplnenia podania, o čom bol riadne podľa § 129 ods. 2 CSP poučený, okresný súd
postupoval správne, keď rozhodol tak, že podanie žalobcu odmietol.

15. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.