Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217203288
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3217203288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
VieryŠkultétyovejaJUDr.RadoslavaSvitanu,PhD.vsporežalobcu:L.,zastúpený:Q.protižalovanému:
X.,ozaplatenie350eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBánovce
nad Bebravou zo dňa 18. januára 2018, č.k. 5Csp/101/2017-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal žalovanému náhradu trov
konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 24.09.2014 so žalovaným
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 350 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
vrátiť a zaplatiť žalobcovi odplatu 22,64 eur. Pôžička bola žalovanému poskytnutá dňa 24.09.2014,
lehota splatnosti bola dohodnutá na 10 dní a začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. Podľa bodu 3

zmluvy,pokiaľdlžníkvlehotesplatnostipôžičkypoukázalnaúčetveriteľalenčasťistinypôžičky,požiadal
tak veriteľa o predĺženie splatnosti pôžičky, resp. o predĺženie splatnosti ostávajúcej nesplatenej časti
pôžičky. Veriteľ na znak súhlasu s predĺžením splatnosti pôžičky alebo nesplatenej časti pôžičky odosiela
dlžníkovi na mobilný telefón dlžníka krátku textovú správu (SMS), v ktorej uvádza výšku predĺženej
pôžičky, sumu a dátum jej splatnosti. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 52 ods.
1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 657 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tak, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému dňa 24.09.2014 pôžičku v sume 350 eur,
pričom v zmysle zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi pôžičku do 10 dní od jej poskytnutia, t. j. do
04.10.2014. Súd prvej inštancie v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie
nároku a dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba uplynula dňa 05.10.2017 a žalobca podal žalobu
dňa 24.10.2017. Žalobca si tak právo na zaplatenie istiny pôžičky uplatnil na súde po uplynutí
premlčacej doby, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže právo žalobcu na zaplatenie dlžnej

sumy bolo premlčané. K tvrdeniu žalobcu, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k
predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky, a to až do 25.10.2014, súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal a ani žiaden dôkaz na preukázanie tohto
tvrdenia nenavrhol.

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z neprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci. Uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie.
Lehota splatnosti pôžičky bola predĺžená v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok, ktorý hovorí:
„Dlžníkovi môže byť predĺžená lehota splatnosti pôžičky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú

mu bola pôžička poskytnutá, ak Veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámi
Dlžníkovi v osobnom účte Dlžníka na internetovej stránke O. alebo prostredníctvom SMS, že s
predĺženímlehotysplatnostipôžičkynesúhlasí,azároveň akDlžníkzaplatíVeriteľovinajneskôr
v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú Odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti
pôžičky.“ Na základe tohto ustanovenia bola lehota splatnosti pôžičky predlžovaná vždy na základe

žiadosti žalovaného adresovanej žalobcovi a po akceptácii tejto žiadosti žalobcom, a to nasledovne: dňa
07.10.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 16.10.2014, dňa 16.10.2014 došlo k predĺženiu lehoty
splatnosti do 25.10.2014. Žaloba bola teda podaná riadne a včas. Okrem toho žalobca uviedol, že súd
ho nevyzval na doplnenie dôkazov, ktoré by preukazovali, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti. Pokiaľ
súd považoval túto skutočnosť za spornú, mal vyzvať žalobcu, aby doplnil ďalšie dôkazy na podporu
svojich tvrdení, to však súd prvej inštancie neurobil. Žalobca túto skutočnosť nepovažoval za spornú

a mal za to, že dôkazy, ktoré predložil spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
dostatočne preukazujú jeho nárok. Napokon žalobca namietal, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktoré aplikoval súd prvej inštancie, keď ex offo prihliadal na premlčanie, nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, čo potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa
07.02.2018 pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016. K odvolaniu priložil žalobca výpisy zo svojho účtu, v ktorých sú

zaznamenané platby od žalovaného v dňoch 07.10.2014 a 16.10.2014 vo výške po 22,64 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom, nárok uplatnený žalobcom považuje za premlčaný, a preto vznáša námietku
premlčania a navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku(ďalejlen„CSP“)beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385CSPadospelkzáveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o premlčaní pohľadávky žalobcu,
ku ktorému prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016
vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je
v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je

v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
(čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Ústavný súd Slovenskej republiky v zjednocujúcom
stanovisku pléna z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06 okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú
ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo

nikdy súčasťou právneho poriadku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd nemal
ex offo zisťovať, či pohľadávka žalobcu bola premlčaná.
6. Odvolací súd však napriek tomu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné vo veci samej
potvrdiť z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný a žalovaný premlčanie namietol.

7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez predbežného prejednania sporu a
bez pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 18.01.2018. Viazanosť odvolacími dôvodmi
nedovoľuje odvolaciemu súdu na tomto mieste sa vyjadrovať k tomu, či tento postup bol v súlade s §
177 ods. 2 CSP alebo nie (žalobca síce v odvolaní uviedol aj dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, avšak nekonkretizoval, v čom mala spočívať iná vada konania, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; len na základe citácie ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP
odvolateľom nemôže odvolací súd sám vyhľadávať prípadné vady konania, s výnimkou vád týkajúcich
sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, takéto vady však odvolací súd v tomto konaní
nezistil). Je však možné uviesť, že pri verejnom vyhlásení rozhodnutia bez predbežného
prejednania sporu a bez pojednávania - aj keď sú splnené predpoklady podľa § 177 ods. 2 CSP -

majú strany možnosť oboznámiť sa so skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie
až z rozhodnutia (rozsudku) súdu prvej inštancie. Preto je potrebné aj v odvolacom konaní akceptovať
predkladanie dôkazov, resp. nové prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorými stranyreagujú na skutkové a právne posúdenie veci uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie (čo zodpovedá
ustanoveniu § 366 písm. d) CSP).

8. Žalobca už v žalobe a následne aj v odvolaní tvrdil, že došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky,
ktorú poskytol žalovanému, do 25.10.2014. V odvolaní pritom odkazoval na bod 6 zmluvných podmienok
(zrejme mal na mysli Zmluvné podmienky pre krátkodobé pôžičky dojednané prostredníctvom internetu
a textových správ SMS, ktoré pripojil k žalobe). Na tento bod Zmluvných podmienok odkazuje aj
bod 3 Zmluvy č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

24.09.2014. V bode 6 týchto zmluvných podmienok, ako ho citoval aj žalobca v odvolaní, je však
predĺženie lehoty splatnosti pôžičky podmienené tým, že „dlžník zaplatí veriteľovi najneskôr v posledný
deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky alebo
časť istiny pôžičky“. V tomto prípade z listín, priložených žalobcom k odvolaniu, vyplýva, že žalovaný
zaplatil žalobcovi prvú splátku vo výške 22,64 eur dňa 07.10.2014. Pôvodná splatnosť pôžičky však
bola podľa zmluvy 10 dní od poskytnutia pôžičky, teda do 04.10.2014 (keďže pôžička bola

žalovanému poskytnutá dňa 24.09.2014). To znamená, že žalovaný nezaplatil časť pôžičky
(resp. odplatu za poskytnutie pôžičky) včas na to, aby mohla byť táto jeho platba v
zmysle citovaných ustanovení zmluvy a zmluvných podmienok považovaná za žiadosť o predĺženie
lehoty splatnosti pôžičky. Okrem toho ustanovenia samotnej zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami
(všeobecných) zmluvných podmienok a podľa bodu 3 zmluvy z 24.09.2014 bolo pre predĺženie lehoty

splatnosti potrebné oznámenie veriteľa formou SMS, že súhlasí s predĺžením lehoty splatnosti, pričom
táto akceptačná SMS mala obsahovať výšku zostávajúcej pôžičky a nový dátum jej splatnosti. Takýto
akceptačný prejav vôle žalobcu nebol v konaní preukázaný. Teda, aj keby odvolací súd prihliadal na
dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní, nemohlo by dôjsť k inému skutkovému
záveru,nežurobilsúdprvejinštancie-žepôžička,ktorúžalobcaposkytolžalovanémunazákladezmluvy

z 24.09.2014, bola splatná dňa 04.10.2014.

9. Ako už bolo uvedené vyššie (v bode 7 tohto odôvodnenia), vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie
rozhodolbezprejednaniaveci,jepotrebnévodvolacomkonaníakceptovaťnovéprostriedkyprocesného
útoku alebo procesnej obrany. Takým je aj námietka premlčania, vznesená žalovaným (až) v písomnom

vyjadrení k odvolaniu žalobcu. V tomto prípade žalovaný nemal dôvod vznášať takúto námietku skôr,
keďže súd prvej inštancie (vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa)prihliadalnapremlčanieexoffo.Námietkupremlčaniabolomožnévtomtoprípadedôvodne
očakávať až pri prvom úkone žalovaného po tom, čo premlčanie (prihliadanie na premlčanie ex offo)
spochybnil žalobca a po tom, čo bola neústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vyslovená

Ústavným súdom Slovenskej republiky - až vtedy sa žalovaný dozvedel, že na premlčanie sa už nebude
prihliadať ex offo, a že odvolací súd bude preskúmavať správnosť prihliadania na premlčanie
súdom prvej inštancie, keďže to žalobca v odvolaní namietal. Takýmto prvým úkonom žalovaného bolo
vyjadrenie k odvolaniu. Teda žalovaný vzniesol námietku premlčania včas.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie (ibaže nie ex offo, ale na námietku premlčania vznesenú
žalovaným) odvolací súd dospel k právnemu záveru, že na pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanému
treba aplikovať ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je teda
trojročná, žalobca svoje právo mohol po prvý raz vykonať deň po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky (k
tomu pozri bod 8 tohto odôvodnenia), teda 05.10.2014 a trojročná premlčacia doba uplynula 04.10.2017.

Ak žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie dňa 24.10.2017, podal ju po uplynutí
premlčacej doby.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, keďže odvolacie konanie nezmenilo nič na tom, že

žalobca bol v konaní vo veci samej neúspešný, a teda plný úspech v konaní mal žalovaný).

12. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).