Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/939/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118291661
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118291661.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávnenéhoBc.L.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.XXXX/
XX, XXX XX Z. proti povinnej U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. O. 3, o vymoženie 48.000,- eur
s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Atila Ádámom, Exekútorský úrad Košice, Čajakova 5, 040
01 Košice, o sťažnosti U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. O. 3, právne zastúpený JUDr. Jurajom
Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 5Ek/939/2018 zo dňa 07.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/939/2018 zo dňa 07.09.2018 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 5Ek/939/2018 zo dňa 07.09.2018, ktoré vydal
vyšší súdny úradník, zamietol návrh na zastavenie exekúcie podaný U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. O. 3, XXX XX X. O..

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd sa v prvom rade pri posúdení námietok proti exekúcii,
ktoré sa po novom označujú ako „návrh na zastavenie exekúcie“, zaoberal otázkou, či osoba,
ktorá toto podanie urobila, bola procesne oprávnená na podanie takéhoto úkonu. Konštatoval, že z
ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že procesne legitimovaný na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie je len povinný. Zákon nepriznáva procesnú legitimáciu na podanie tohto návrhu

oprávnenému ani iným účastníkom exekučného konania. Manžel, resp. bývalý manžel povinného
je síce účastníkom konania podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté
veci v bezpodielovom spoluvlastníctve (a ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím), no iba z jeho účastníctva v
exekúcii nemožno vyvodiť procesné oprávnenie na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, rovnako
ako toto procesné oprávnenie nepatrí ani oprávnenému napriek tomu, že nepochybne je tiež účastníkom

konania. Ak by zákonodarca zamýšľal poskytnúť možnosť podania prostriedku procesnej obrany podľa
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku aj manželovi (bývalému manželovi) povinného, urobil by to obdobnou
formuláciou ako v ustanovení § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastník konania
(teda nielen povinný) môže do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u
exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Návrh
na zastavenie exekúcie je teda procesnou obranou prislúchajúcou iba povinnému.

3. Proti tomuto uzneseniu podal bývalý manžel povinnej U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. 3, XXX
XX X. O. prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd
napadnuté rozhodnutie oprel o ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého návrh
na zastavenie exekúcie môže podať len povinný. Ďalej súd uviedol, že bývalý manžel povinného je
síce účastníkom konania podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci

v bezpodielovom spoluvlastníctve, no iba z jeho účastníctva v exekúcii nemožno vyvodiť procesné
oprávnenie na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. S týmto názorom súdu nemožno súhlasiť a súdsa týmto právnym názorom dostáva do vlastných rozporov, keď na jednej strane tvrdí, že bývalý manžel
povinného je účastníkom konania podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku a na druhej strane tvrdí, že
podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie môže podať len povinný. Takýto

výklad práva nie je súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s touto ústavou. Z návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 08.08.2018 je zrejmé, že
exekúciou má byť postihnutý majetok, t. j. nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve a
od začatia exekučného konania ešte nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou,

ani súdnym rozhodnutím. Z tohto návrhu je tiež zrejmé, že podkladom exekúcie je exekučný titul
notárska zápisnica, ktorú podpísala povinná, t. j. exmanželka U. U. a to bez vedomia sťažovateľa.
Na takéto konanie nemala súhlas svojho manžela. Podania sa nehodnotia podľa názvu, ale podľa
obsahu.Zpodaniazodňa08.08.2018označenéhoako„Námietkyvočiupovedomeniuozačatíexekúcie“
je zrejmé, že ide o právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu. Toto právo si Maroš U. ako účastník
exekučného konania u exekútora riadne uplatnil a namietal, že exekúcia je nezákonná a neprípustná.

Je toho názoru, že z úradnej povinnosti mal exekútor aj súd aplikovať ustanovenie § 44 Exekučného
poriadku a to vylúčenie veci z exekúcie. Exekútor mal podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastaviť
exekúciu po súhlasnom vyjadrení oprávneného. V opačnom prípade mal postupovať podľa ustanovení
§ 44 ods. 4 až 6 Exekučného poriadku. Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým rozhodnutím
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z hore uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd

zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozhodol o
zastavení exekúcie.

4. K sťažnosti U. U. podal dňa 03.12.2018 svoje vyjadrenie oprávnený. V ňom uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie a

stotožňuje sa s jeho odôvodnením. Zároveň nesúhlasí s argumentáciou U. U. uvedenej v sťažnosti zo
dňa 17.09.2018 a navrhol, aby súd sťažnosti nevyhovel. K argumentácii sťažovateľa, že podkladom
exekúcie je exekučný titul notárska zápisnica, ktorú podpísala povinná, exmanželka sťažovateľa bez
jeho vedomia a súhlasu, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
123/2008 s citovaním právnych viet. Z nich uzatvoril vyjadrenie tým, že je toho názoru, že nepriaznivé

dopady vyplývajúce z ustanovenia §147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre toho manžela, voči ktorému
veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá
nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.12. Podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý
manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov.

13. Podľa § 61k ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť U. U. bývalého manžela
povinnej je dôvodná. Súd má za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je v súlade s vyššie
citovanou právnou úpravou a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V danom prípade vyšší súdny úradník skutkové zistenia nepodradil pod správne predpisy, v dôsledku
čoho vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach bývalého manžela povinnej.

15. Ustanovenie § 61k ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku je potrebné vykladať largo sense tak,
že procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je nielen povinný, ale
aj manžel povinného, ak exekúcia postihuje veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ani nová
úprava exekučného práva platná od 01.04.2017 sa v časti možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie

manželom povinného, resp. bývalým manželom povinného nelíši od tej predchádzajúcej. Účastníctvo
manžela povinného, resp. bývalého manžela povinného v exekučnom konaní by bolo imaginárnym, ak
by manžel nemal možnosť podať ten najrelevantnejší prostriedok procesnej obrany v exekúcii a to návrh
na zastavenie exekúcie, najmä ak mu je zasahované do jeho majetkovej sféry. Inými slovami povedané
prísne jazykový výklad, že návrh na zastavenie exekúcie môže podať len povinný, by znamenal, že

manžel povinného, resp. bývalý manžel povinného by musel strpieť zexekvovanie svojho majetku bez
toho, aby mal možnosť relevantne namietať, že exekúcia nie je vedená po práve. Aj podľa dlhodobej
ustálenej judikatúry českých i slovenský súdov manžel povinného má rovnaké práva v exekučnom
konaní ako samotný povinný, teda „manžel povinného je osobou oprávněnou podat odvolání proti
usnesení o nařízení exekuce (u nás návrh na zastavenie exekúcie), přichází-li v úvahu, že konkrétním

exekučním příkazem může být postižen majetek v jeho společném jmění (u nás BSM) s povinným.
(stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 15. februára 2006, sp. zn. Cpjn 200/2005, R 31/2006).

16. Ak teda súdny exekútor „urobil“ bývalého manžela povinnej účastníkom exekúcie, nakoľko stanovil,
že predmetom exekúcie budú veci v BSM, ktoré ku dňu začatia exekučného konania neboli vyporiadané,

tak manžel povinnej je oprávnený i na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného
poriadku za primeranej aplikácie so zreteľom na povahu sťažovateľa.

17. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci musel exekučný súd zrušiť napadnuté uznesenie,
nakoľko sudca sám po obsahovej stránke nemôže rozhodovať o návrhu sťažovateľa na zastavenie

exekúcie Bolo by to v rozpore 202 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, nakoľko by tým zasahoval
do kompetencie vyššie súdneho úradníka, ktorý v zásade rozhoduje o všetkých procesných úkonoch
účastníkov exekučného konania.

18. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a uznesenie Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/939/2018 zo dňa 07.09.2018 zrušil. Úlohou vyššie súdneho úradníka bude
po vrátení veci opätovne preskúmať návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie po jeho obsahovej
stránke a opätovne rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.