Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201469
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414201469.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobkyne Z. J., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Y. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátnej občianky Slovenskej
republiky, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti
žalovanémuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,vkonaníozaplatenie266,-
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej:

„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“, j e n e p r i j a t e ľ nzmluvná podmienka.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 266,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 266,- € od 7.2.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2014 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 266,- € spolu s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedla, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou dňa
02.11.2012 došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 350,-
€. V žalobe žalobkyňa poukázala na to, že považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za
neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že sa jedná

o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9
ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej žalobkyňa
poukázala na to, že v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa

takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradila
na účet žalovaného sumu vo výške 616,-€, to znamená, že o 266,- € viac ako mal žalovaný nárok. Z
uvedenéhodôvodutakvrozsahusumy266,-€došlonastranežalovanéhokbezdôvodnémuobohateniu,
ktoré žiadala žalobkyňa žalobou vydať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s
vrátením peňažného dlhu, požadovala žalobkyňa aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku
omeškania t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako veriteľom
zmluvu o úvere, pričom sa zmluvné strany dohodli v zmysle Obchodného zákonníka, že všetky ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.

2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Strany sporu sa v bode 15. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky
právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Na základe uvedeného nie je na
mieste uvažovať o akejkoľvek absencii podstatných náležitostí predpísaných v ustanoveniach zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Neexistuje teda dôvod, na základe ktorého by mal byť

poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Z vyššie uvedených dôvodov
odporcanavrhovalnávrhnavrhovateľkyzamietnuťvcelomrozsahu.Vzáverežalovanýnamietolmiestnu
príslušnosť súdu.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C 15/2014-27 zo dňa 07.05.2014 tak, že žalobe v

celom rozsahu vyhovel. Predmetný rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 19Co/995/2014-47
zo dňa 16.12.2015 zrušený a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd
pritom prvostupňovému súdu uložil, aby a zaoberal tým, či vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
spotrebiteľským.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalobkyne, oboznámením
zmluvy o úvere zo dňa 02.11.2012, výzvou doručovanou žalovanému na vrátenie peňažného plnenia,
prehľadom splácania úveru žalobkyňou ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom
materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobkyňa uzavrela dňa 02.11.2012 so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 350,-€ a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému predmetný úver
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 672,-€ v 12-tich mesačných
splátkach po 56,-€, počnúc dňom 06.01.2013. V predmetnej zmluve o úvere žalobkyňa súčasne
prehlásila, že predmetné peňažné prostriedky sú jej poskytované na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania, či podnikania. Žalobkyňa podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným
celkove na úver zaplatila sumu 616,-€.

6. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si úver od spoločnosti žalovaného brala na kúpu
chladničky, resp. potrebovali peňažné prostriedky do domácnosti. Obchodnej zástupkyni pritom uviedla

konkrétne na aký účel daný úver potrebuje. Nakoniec sa dozvedela, že peňažné prostriedky z úveru
preplatila, preto sa rozhodla získať ich naspäť. O tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil
sa dozvedela pred dvomi rokmi, t.j. v roku 2014.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Prejudiciálne
sa súd zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z

ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že dňa
02.11.2012 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že
spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade,
keď žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobkyňa
vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čo
nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy (zaškrtnutý „iný účel“) a žalovaný vystupoval ako

právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom,
vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi stranami sporu v bode 15.
dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára

podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že toto dojednanie
posúdil v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dojednanie,
ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku rozhodnutia ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 298 ods. 2 CSP. Súd poukazuje na to, že uvedená voľba
rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli uvedené na

rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ (žalobkyňa) nemal reálnu možnosť
do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú úpravu ich znenia.
Navyše, uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná zrozumiteľným a jasným spôsobom tak
ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie v texte všeobecných
obchodných podmienok (bod 15) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ

sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že toto
ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, keďže
aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa (zákonná úprava
s účinnosťou od 01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ, a to aj v prípadoch,

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie uvedených dôvodov považuje takéto
dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom obísť ustanovenia právnych predpisov
koncipovaných na ochranu spotrebiteľa a z uvedeného dôvodu túto zmluvnú podmienku s jej presnou
formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 298 ods. 2 CSP ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

14. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v
rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami
sporu neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnejmiere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru,
ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu
zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom

právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu
spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z
uvedeného dôvodu je správne tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú
žalobkyňa na poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola zo strany žalovaného poskytnutá, bez
právneho dôvodu. Keďže bolo vykonaným dokazovaním za zistené, že žalovaný poskytol žalobkyni

úver vo výške 350,- € a žalobkyňa na úver poukázala platby v celkovej výške 616,- €, potom rozdiel
medzi týmito sumami, t.j. 266,- € prestavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný
vydať žalobkyni. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto
rozhodnutia.

15. Žalobkyňa požadovala od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal
do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej
vo výzve zo dňa 31.01.2014, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, t.j. od 07.02.2014. Úrok z
omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

spoukazomna§3NariadeniavládySR87/1995Z.z.spoukazomnaprechodnéustanovenieobsiahnuté
v § 10c tohto nariadenia, t.j. vo výške 8,25% ročne.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania prvoinštančný súd rozhodne osobitným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej žalovaným uvádza, že
vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky žalovaného, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných
konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s procesným predpisom účinným v čase podania

žaloby podľa ustanovenia § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy,
teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedené ustanovenie korešponduje s
ustanovením v súčasnosti účinného predpisu § 19 písm. d) CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.